Mentálne postihnutie, predtým známe ako mentálna retardácia, je stav, ktorý ovplyvňuje intelektuálne schopnosti a adaptívne správanie jedinca. Tento článok sa zameriava na špecifiká stravovania a diéty pre osoby s mentálnym postihnutím, s cieľom zabezpečiť ich optimálny vývin a zdravie.
Definícia mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie charakterizuje celkové zníženie intelektových schopností, ktoré vzniká v priebehu vývinu jedinca a je sprevádzané poruchami adaptácie, teda nižšou schopnosťou orientovať sa v životnom prostredí. Intelektová schopnosť sa meria štandardizovanými inteligenčnými testami a ich výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti.
Koncepčné zručnosti zahŕňajú schopnosť prijímania a porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam.
Stupne mentálneho postihnutia
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (WHO) sa mentálne postihnutie rozdeľuje do niekoľkých stupňov podľa závažnosti a IQ:
- Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69): Psychické procesy a reč sú len čiastočne oneskorené a obmedzené. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy. Bývajú tvrdohlaví, ale ľahko sa dajú ovplyvniť.
- Stredne ťažká mentálna retardácia (IQ 35-49): Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je nápadné zaostávanie. Postupne si dokážu osvojiť základy samoobsluhy, jednoduché pracovné zručnosti, ktoré vykonávajú pod vedením.
- Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34): Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom majú slabý svalový tonus. Ich pohyby sú hrubé a nekoordinované. Aj tu je možné naučiť sa aspoň zopár jednoduchých slov.
- Hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20): Toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté. Ľudia s touto mentálnou retardáciou sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city.
Príčiny mentálneho postihnutia
Príčiny mentálneho postihnutia môžu byť rôzne:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Endogénne faktory: Vrodené príčiny, ktoré sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky.
- Exogénne faktory: Rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby ako napríklad toxoplazmóza alebo rubeola.
- Sociálne faktory: Zaostávanie v mentálnom vývine môže byť spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny.
Špecifiká stravovania osôb s mentálnym postihnutím
Stravovanie osôb s mentálnym postihnutím si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie stupňa postihnutia, pridružených zdravotných problémov a schopností jedinca. Je dôležité zabezpečiť vyváženú a nutrične hodnotnú stravu, ktorá podporuje ich zdravie a vývin.
Dôležité aspekty stravovania
- Konzistencia stravy: Pre osoby s ťažkosťami pri prehĺtaní (dysfágia) je potrebné upraviť konzistenciu stravy. Strava by mala byť mäkká, kašovitá alebo tekutá, aby sa predišlo riziku dusenia.
- Alergie a intolerancie: Je potrebné zohľadniť prípadné alergie a intolerancie na potraviny.
- Diétne obmedzenia: V prípade pridružených zdravotných problémov (napr. diabetes, epilepsia) je potrebné dodržiavať diétne obmedzenia.
- Príjem tekutín: Dôležité je zabezpečiť dostatočný príjem tekutín, aby sa predišlo dehydratácii.
- Motivácia k jedeniu: Podporovať samostatnosť pri jedení a vytvárať príjemné prostredie počas jedla.
- Pravidelnosť stravy: Dodržiavať pravidelný režim stravovania, s 5-6 menšími porciami jedla denne.
Príklad jedálnička
Nasledujúci príklad jedálnička je len orientačný a je potrebné ho prispôsobiť individuálnym potrebám jedinca.
Raňajky:
- Ovsenná kaša s ovocím a orechmi
- Celozrnné pečivo s maslom a syrom
- Jogurt s ovocím
Desiata:
- Ovocie (banán, jablko, hruška)
- Zelenina (mrkva, uhorka)
- Malý sendvič
Obed:
- Polievka (zeleninová, vývar)
- Hlavné jedlo (mäso, ryba, strukoviny) s prílohou (ryža, zemiaky, cestoviny) a zeleninovým šalátom
Olovrant:
- Tvaroh s ovocím
- Smoothie
- Keksík
Večera:
- Zeleninová polievka
- Pečené mäso so zeleninou
- Vajcia so zeleninou
Druhá večera (ak je potrebná):
- Mliečny nápoj
- Jogurt
Edukácia a prístup k osobám s mentálnym postihnutím
Edukácia závisí od druhu a stupňa postihnutia. Každé edukačné úsilie, ktoré aspoň čiastočne pozitívne ovplyvní jedinca, je opodstatnené a dôležité pre jeho rozvoj alebo udržanie stavu. Nezatracuje sa ani možnosť nápravy, postihnutie sa berie ako zaostávanie duševného vývinu.
Vzdelávanie prebieha v špeciálnej základnej škole a smeruje k všeobecnému vzdelaniu a príprave na život a budúcu prácu, pre postihnutých s viacerými chybami. Dôležité sú špeciálne texty a osvetlenie, ak sa šetrí a rozvíja zrak. Obsah vyučovania je špecifický, napr. myslenie dlho dominantné v obrazoch.
Je dôležité odpútať dieťa od handicapu.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Logopédia
Logopédia je vedný odbor v sústave špeciálnopedagogických vied, ktorého predmetom je edukácia, korekcia a rehabilitácia jednotlivcov s narušenou komunikačnou schopnosťou.
Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím
Dieťa s touto diagnózou sa môže vzdelávať:
- v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia)
- v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
- v každej bežnej základnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga).
Dieťa s ľahkým stupňom mentálneho zaostávania sa vzdeláva podľa Varianu A vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie Žiak s MP, ktorý je integrovaný v bežnej triede ZŠ sa vzdeláva taktiež podľa tohto vzdelávacieho programu, na základe ktorého je vypracovaný jeho individuálny vzdelávací program (IVP). Vyučovací predmet pracovné vyučovanie u žiakov s mentálnym postihnutím patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Vo vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím má takú váhu, ako napríklad matematika a slovenský jazyk v bežnej základnej škole.
Pracovné vyučovane plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie.
Je dôležité si uvedomiť, že ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie, nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci bežných základných škôl. Preto nemôžu pokračovať - a to ani formou integrácie - na bežných stredných školách, pretože na týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Technologické pomôcky na všestranný rozvoj schopností detí s postihnutím
Tento článok poukazuje na to, akým spôsobom možno využívať technologické pomôcky na všestranný rozvoj schopností detí s postihnutím. Zameriava sa na možnosti adaptovaných pomôcok s ovládačmi, komunikátorov a tiež rôznych interaktívnych pomôcok v Snoezelen miestnosti.
Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím tvoria len malé percento populácie, ale napriek tomu si ich podpora a vzdelávanie vyžaduje vysokú mieru nasadenia a je veľkou výzvou pre špeciálnych pedagógov.
Tieto osoby majú IQ 24 alebo menej. Úroveň ich kognitívnych funkcií bežne zodpovedá senzo-motorickému štádiu vývinu. Na validné zistenie ich intelektovej kapacity nie je možné aplikovať bežné štandardizované testy (Vlaskamp, 2003).
Podľa Fröhlicha (2003) osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia značného množstva ich schopností. Postihnuté sú spravidla všetky možnosti prežívania a výrazové možnosti. Značne obmedzené alebo pozmenené sú aj kognitívne, fyzické, emocionálne, ale aj sociálne a komunikačné zručnosti. V dôsledku mentálneho postihnutia majú problémy spracovať prichádzajúce informácie a porozumieť svetu okolo seba (Vlaskamp, 2003).
Bežne sa vyskytujú prejavy stereotypného správania, ako je dávanie rúk do úst, škriabanie rúk alebo hryzenie predmetov. Títo jednotlivci majú problémy s dosahovaním, uchopovaním, udržaním predmetov a manipuláciou s nimi. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo až žiadne a tiež nie je u nich evidentná symbolická interakcia s objektmi (Nilsson et al., 2011). Vysielajú len slabé komunikačné signály (vokalizácia, pohľad, reč tela, zmena výrazu tváre alebo svalového tonusu), aby sa vyjadrili. Tieto signály ostávajú často nepovšimnuté a je náročné ich správne interpretovať. Bez ohľadu na vek títo jednotlivci žijú v zmenšenom svete a mnohé sa sústredí na priamy kontakt človeka s človekom. Je veľmi náročné dosiahnuť uspokojenie aj základných potrieb (Niehoff, 2007, Vítková, 2004).
Aby mohol byť tento potenciál naplnený, je nevyhnutné dať týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím. Tiež je možné v určitých oblastiach a v určitej miere pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých. To môžeme dosiahnuť dôsledným pozorovaním a správnou interpretáciou všetkých (aj minimálnych) prejavov konkrétneho jednotlivca a primeranými reakciami na ne. V nasledujúcom texte bližšie popíšeme niektoré technické prostriedky a interaktívne pomôcky a možnosti ich využitia u jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.
Jedným z najpoužívanejších prostriedkov sú ovládače. Sú to technické prostriedky, ktoré sú navrhnuté tak, aby umožnili týmto jednotlivcom dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich (Lancioni et al., 2008). Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Ako uvádza Mechling (2006) žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie (Mechling, 2006, Lancioni et al., 2007, Ware, 2003). Tiež sú schopní naučiť sa pracovať s jedným ovládačom alebo aj s viacerými ovládačmi naraz a vyberať si preferované stimuly (Lancioni et al., 2008). Aby sa naučili s ovládačmi pracovať, vyžaduje si to schopnosť kontrolovať (stlačiť) ovládač a zbadať alebo počuť efekt. U mnohých žiakov si toto vyžaduje veľa času (Cartwright, Wind-Cowie, 2005).
Stimuly, ktoré žiak prostredníctvom ovládača vyvolá, musia byť pre neho dostatočne motivujúce, teda musia byť dostatočne preferované a obľúbené. Ešte pred tým treba zistiť preferencie konkrétneho žiaka. Môžu to byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné. Pomocou ovládačov môžeme rozšíriť možnosti hry u týchto detí a voľnočasových aktivít, keďže je možné spájať ich aj s rôznymi hračkami alebo predmetmi bežnej potreby. Stlačením tlačidla na ovládači môže dieťa hračku aktivovať - dostať ju do pohybu alebo vyvolať zvuky, ak je hračka ozvučená. Tiež je možné sprístupniť im predmety bežnej potreby, ako napríklad rádio alebo prehrávač s obľúbenou hudbou. Navyše, okrem hračiek a bežných predmetov sú dostupné počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov. Tieto programy majú v sebe zakomponované motivačné prvky, ako sú svetlo, zvuk, hudba alebo animácia (Mechling, 2006).
Na to, že videá, ktoré majú pre jednotlivca osobný význam, môžu byť vhodným prostriedkom na učenie sa pracovať s ovládačom, poukazujú výsledky štúdie, ktorú uskutočnila Mechling (2006). Zúčastnili sa jej traja žiaci s hlbokým mentálnym a viacnásobným postihnutím. Vývinová úroveň ani u jedného z nich neprekračovala 13 mesiacov. Na osvojenie zručnosti pracovať s ovládačom boli použité adaptované hračky, počítačové programy na učenie sa príčiny a následku a personalizované videá s obľúbenými činnosťami a známymi ľuďmi, ktoré boli vytvorené podľa potrieb každého žiaka. Mechling (2006) poukazuje aj na niektoré nevýhody používania adaptovaných hračiek alebo počítačových programov. Môže nastať situácia, že učitelia majú k dispozícii napríklad len jednu alebo dve hračky alebo musia používať ten istý software dlhú dobu. To môže mať za následok znížený záujem žiakov o aktiváciu hračiek alebo prácu s daným softwarom. Aj napriek tomu, že žiaci s ťažkým a viacnásobným postihnutím potrebujú dlhú dobu opakovať rovnaké aktivity, môže byť konkrétna činnosť po nejakom čase pre žiaka nudná. Tiež sa môže stať, že konkrétna hračka alebo software nie je pre daného žiaka dostatočne motivujúci.
Sú prostriedkom alternatívnej a augmentatívnej komunikácie a využívajú sa na osvojenie komunikačných zručností u jednotlivcov, ktorí majú obmedzené možnosti vyjadrovania. Ide o jednotlivcov s autizmom, mentálnym, telesným alebo viacnásobným postihnutím. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie (ako je stlačenie obrázka alebo iného symbolu na klávesnici) do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči (Lancioni et al., 2007). Existujú rôzne typy komunikátorov. Niektoré majú podobu adaptovaného tlačidla (ako vyššie popísané ovládače) a je možné na ne nahrať jeden odkaz alebo sekvenciu odkazov a stlačením tlačidla zaznie nahraný odkaz. Iné komunikátory pozostávajú z viacerých tlačidiel (2, 4, 9, 20 alebo 32 tlačidiel) s rôznymi obrázkami a symbolmi. Komunikátory nielen rozšíria možnosti komunikácie, ale komunikačné prejavy (najmä jednotlivcov s ťažkým postihnutím) sa stanú zrozumiteľné, keďže hovorená správa sa dá jasne interpretovať, na rozdiel od neverbálnych, prelingvistických prejavov týchto jednotlivcov (Lancioni et al., 2007, Ware, 2003).
Lancioni et al. (2007) vypracoval prehľad výskumov, ktoré sledovali efektivitu systému PECS (Picture Exchange Communication System - výmenný obrázkový komunikačný systém) a komunikátorov na schopnosť žiakov s mentálnym postihnutím prezentovať svoje požiadavky a želania. Pre ilustráciu uvedieme výsledky niektorých z nich. Traja žiaci s autizmom a ťažkým mentálnym postihnutím sa naučili prostredníctvom komunikátora so zodpovedajúcimi obrázkami požiadať o obľúbené jedlo, nápoj alebo aktivitu. Iný výskum staršieho dáta, ktorý uskutočnili Shepis a Reid (1995 in Ware, 2003), popisuje mladé dievča s hlbokým mentálnym postihnutím (Megan), ktorá komunikovala prostredníctvom vokalizácie a gest, ktoré nebolo jednoduché interpretovať. Učila sa používať komunikátor, aby mohla požiadať o konkrétnu vec stlačením príslušnej fotografie (koláč, kakao, klavír, časopis). Výsledkom bolo, že keď mala Megan k dispozícii komunikátor, počet interakcií medzi ňou a opatrovateľmi sa viac ako zdvojnásobil.
Pôvodne boli určené jednotlivcom s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím ako miesto na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Všetko vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom na stimuláciu všetkých zmyslov. V súčasnej dobe sú neodmysliteľným prostriedkom podpory uvedenej skupiny jednotlivcov. Možno konštatovať, že dnes je potenciál a možnosti využitia týchto miestností vyšší, a to aj z toho dôvodu, že sa do nich zakomponovali rôzne interaktívne prvky. To znamená, že dieťa s ťažkým a viacnásobným postihnutím nemusí len pasívne sledovať a prijímať rôzne podnety, ale môže ich samo vyvolať a získať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu. Ako uvádza Fowler (2008) miestnosti sú (a majú byť) interaktívne po stránke sociálnej a aj technickej. Viaceré klasické komponenty ako napríklad bublinkové valce alebo optické vlákna môžu byť teraz prepojené špeciálnymi ovládačmi s veľkými tlačidlami. Pomocou nich môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca. Ovládanie je jednoduché a nevyžaduje veľké úsilie zo strany jednotlivca.
Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ktoré sa bežne nachádzajú v multisenzorických prostrediach, ale niektoré sú využiteľné aj v bežnom prostredí. Ide o rôzne interaktívne panely, pomôcky alebo hračky, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Verbálna komunikácia alebo v prípade našej cieľovej skupiny vokalizácia môže byť podporená inštaláciou komponentov, ktoré reagujú na zvuk napríklad zmenou farby. Svoje miesto majú aj pomôcky reagujúce aj na nepatrný pohyb. Podľa Salonen (2008) a Pagliana (2012) interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím. Pomocou interaktívneho zariadenia kontrolujú prostredie tým, že spôsobia, aby sa niečo udialo a zažijú pocit, že robia niečo samostatne bez pomoci druhej osoby. Spätná väzba prichádza okamžite, dáva jednotlivcovi zmysel a zároveň je pre neho odmenou za prejavenú aktivitu. Vedú jednotlivcov k tomu, aby porozumeli vzťahu medzi príčinou a následkom.
Často sa využíva zvukovo-svetelný panel. Hlavnou myšlienkou je, že dieťa s postihnutím dostáva spätnú väzbu na vlastné zvuky v podobe svetelných efektov. Zvuk je zachytený vstavaným alebo prenosným mikrofónom, je spracovaný a na paneli sa objavia pohybujúce sa svetelné obrazce. Pri úplnom tichu je obrazovka tmavá a neobjavujú sa žiadne obrazce. Čím je zvuk silnejší, tým sú obrazce väčšie a viac sa pohybujú. Výsledný efekt môžeme zosilniť, ak je v paneli zabudovaná ozvena. Okrem vyššie popísaného panela môžeme nájsť aj panely, na aktiváciu ktorých je potrebný dotyk (stlačenie tlačidla). Sú vybavené viacerými tlačidlami rôznych farieb a stlačením tlačidla príslušnej farby sa na obrazovke objaví svetelný efekt. Jeho farbu je možné ľubovoľne meniť. Iný nástroj, ktorý pôvodne ani nebol navrhnutý na prácu s jednotlivcami s postihnutím je Soundbeam. Možno ho popísať ako neviditeľný hudobný nástroj, tzv. ,,neviditeľnú klaviatúru v priestore“. Soundbeam vysiela ultrazvukový lúč rôznej dĺžky. Senzor v prístroji zachytí akýkoľvek pohyb v rámci lúča alebo jeho prerušenie. Získané údaje sa spracujú tak, že výsledkom je široká škála zvukov alebo hudba vyvolaná pohybom tela. Má svoj význam aj pre špeciálnopedagogickú alebo terapeutickú prax. Jeho prínos spočíva v tom, že aj ten najmenší pohyb vyvolá nejaký zvuk. Umožňuje sebarealizáciu aj osobám s ťažkým a viacnásobným postihnutím. Soundbeam je veľmi vhodnou motiváciou pre jednotlivcov, ktorí sú pasívni a je ťažké ich stimulovať. Salonen (2008) na základe výsledkov svojho výskumu uvádza, že interaktívne pomôcky (Soundbeam, zvukový procesor, zvuková posteľ) môžu mať podiel na zvýšení aktivity jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím. Na základe rozhovorov s terapeutmi a ďalšími odborníkmi v zariadení Killinmäki v Helsinkách sa ukázalo, že títo jednotlivci boli aktívni, viac sa usmievali, pokúšali sa vokalizovať a hrať so zvukmi.
Terapia detí s mentálnym postihnutím - špeciálne edukačné potreby pre predškolákov
Deti už od mala potrebujú pozornosť od dospelého, aby sa vo svojej fáze vyvíjania sa a naučili všetko potrebné. O to viac je potrebné sa venovať deťom s mentálnym postihnutím alebo znevýhodnením, pre ktoré môžu byť všetky aktivity aj učenie ťažšie. Je potrebné, aby sa deti pri učení cítili pohodlne a nebáli sa riskovať a objavovať nové veci. Ponúkame špeciálne edukačné potreby pre predškolákov s mentálnym postihnutím. Rôzne pomôcky pre terapiu detí s mentálnym postihnutím u nás nájdete za rozumnú cenu a sú dobrej kvality, aby ste mohli svojim deťom zabezpečiť presne to, čo potrebujú. Ponúkame rôzne zatĺkačky, manipulačné kocky a senzorické hry a pomôcky, aby sa deti naučili logickejšie a sústredenejšie premýšľať nad rozuzlením daného problému. Okrem toho si nacvičia ostatné základné druhy zapínania ako pomocou gombíkov, zipsov a šnúrok. Taktiež ponúkame kvalitné stavebnice z dreva - farebné, geometrické prvky, z ktorých možno poskladať veľa zaujímavých tvarov. Vzdelávacie hračky, ktoré deti učia geometrickým tvarom, stimulujú predstavivosť a tvorivosť.
S našou ponukou hračiek, hier a pomôcok pre deti s mentálnym postihnutím sa deti môžu naučiť počítať, napríklad s produktmi ako Drevené korálky na prevliekanie na špagát v dvoch veľkostiach, Dotykové čísla a Množiny čísla. A môžu si aj rozvíjať dôležitú senzoricko - manipulačnú schopnosť napríklad pomocou Senzorickej húsenice, ktorá sa skladá z viacerých článkov a každý z nich sa líši. Prvý obsahuje guľôčky a druhý je vyplnený molitanom, tretí prvok je zo šušťavej fólie (príjemná na dotyk), štvrtý a piaty je z látky príjemnej na dotyk a šiesty je vyplnený hrachom. Ďalšími prvkami sú napr. šnurovanie čo je ďalším lákadlom pre deti. Húsenička aktívne rozvíja zmysel pre dotyk a aj vizuálne vnímanie okolia a detailov. Okrem senzoricko-manipulačných schopností toho potrebuje dieťa rozvíjať oveľa viac, u nás sa však nemusíte báť, že nenájdete práve to, čo hľadáte. V našej ponuke sú aj produkty, ktoré rozvíjajú grafomotoriku a zrakovo-pohybovú koordináciu rovnako ako aj naučia dieťa počítať, chápať čas a rozvíjať svoju myseľ presne tým spôsobom, aký je najvhodnejší.
Duševné zdravie detí
Duševné zdravie detí je základným kameňom ich celkového blaha, ovplyvňujúc ich schopnosť učiť sa, vytvárať vzťahy a budovať si zdravé sebavedomie. Problémy v tejto oblasti môžu mať rozsiahle následky na ich fyzické, emocionálne a sociálne zdravie. Podľa aktuálnych údajov až trinásť percent detí vo veku od 3 do 17 rokov trpí duševnými poruchami, ako sú úzkosti, poruchy správania a depresie.
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Čím viac o probléme vieme, tým skôr ho môžeme riešiť.
Rozdiely medzi detskými a dospelými psychickými poruchami
Psychické poruchy u detí majú svoje špecifiká a líšia sa od prejavov duševného zdravia dospelých. Príznaky u detí nemusia byť také zreteľné ako u dospelých alebo sa môžu vyvíjať neočakávanými spôsobmi. Deti často majú obmedzené možnosti vyjadrovania a ťažšie komunikujú svoje pocity.
Príznaky duševných porúch u detí
Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
- Extrémne zmeny nálad a emócií: Výrazné zmeny nálad a emócií, ktoré sú intenzívnejšie ako zvyčajne, môžu byť prvým náznakom problému. Ak je dieťa zvyčajne veselé a zrazu sa stane podráždeným, je to dôvod na obavy.
- Izolácia: Uzatváranie sa do seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom s kamarátmi a rodinou môže byť varovným signálom psychickej poruchy, ako je úzkosť alebo depresia.
- Zmeny v stravovacích návykoch: Náhle zmeny v chuti do jedla, či už odmietanie jedla alebo prejedanie sa, môžu naznačovať aj psychické problémy.
- Telesné ťažkosti: Časté bolesti hlavy alebo brucha môžu byť znakom psychosomatických porúch.
- Ťažkosti v škole: Deti s psychickými problémami majú často horšie známky v škole.
- Osamelosť: Deti s psychickými problémami sa môžu cítiť osamelé, pretože je pre ne ťažké nájsť si kamarátov.
- Nízke sebavedomie: Nízke sebavedomie môže byť príznakom rôznych psychických problémov.
Najčastejšie duševné poruchy u detí
- Úzkostné poruchy: Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť.
- ADHD (Porucha pozornosti s hyperaktivitou): ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti.
- Poruchy autistického spektra: Deti s touto poruchou majú ťažkosti v porozumení bežným spoločenským normám a situáciám.
- Poruchy nálady: Patria sem detská depresia a bipolárna porucha.
- Poruchy príjmu potravy: Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek.
- Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)
- Schizofrénia: Schizofrénia je porucha, ktorá vážne ovplyvňuje myslenie, emócie a správanie dieťaťa.
- Mentálne postihnutie: Mentálne postihnutie nie je choroba, ale vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností.
#