Ako sa hovorí, "choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch". Náš imunitný systém je silný, no niekedy potrebuje pomoc. Vďaka pokrokom v medicíne, antibiotikám a vysokým hygienickým štandardom sme menej ohrození infekciami, ktoré boli kedysi smrteľné. Antibiotiká sú látky, prírodné alebo umelo vyrobené, ktoré sa používajú pri liečbe infekčných ochorení spôsobených mikroorganizmami, najčastejšie baktériami, ale aj niektorými druhmi húb a parazitov.
Výnimkou, kedy je antibiotikum predpísané pri vírusovom ochorení, je situácia, keď sa lekár obáva tzv. Lekári sa rozhodujú pre liečbu antibiotikami na základe svojich vlastných skúseností. Po zistení anamnézy, vykonaní CRP testu, alebo napr. Keď sa na základe výsledkov rozborov, napríklad zo sterov, podarí identifikovať bližšieho pôvodcu choroby (konkrétny bakteriálny kmeň), zmení lekár širokospektrálne antibiotiká za antibiotiká účinné na baktérie, ktoré ohrozujú naše zdravie (úzkospektrá antibiotiká). Antibiotiká, lieky ktoré boli po prvýkrát použité v 40. rokoch 20. storočia, sú určite jedným z veľkých pokrokov v medicíne.
Ako antibiotiká fungujú?
Aby sme pochopili, ako antibiotiká fungujú, potrebujeme poznať rozdiel medzi dvoma druhmi mikroorganizmov, ktoré spôsobujú ochorenia: baktériami a vírusmi. Hoci niektoré baktérie a vírusy vyvolávajú choroby s podobnými príznakmi, spôsoby, akými sa množia a šíria choroby, sú odlišné:
- Baktérie: Sú živé organizmy, ktoré existujú ako jednotlivé bunky. Nachádzajú sa prakticky všade, ale väčšina z nich nespôsobuje žiadne škody - v niektorých prípadoch môžu byť prospešné. Napríklad baktéria Lactobacillus žije v čreve a pomáha tráviť potravu. Škodlivé baktérie môžu spôsobiť ochorenie tým, že napadnú ľudské telo, rozmnožia sa a zasahujú do normálnych telesných procesov. Antibiotiká sú účinné proti baktériám, pretože zabíjajú tieto živé organizmy zastavením ich rastu a reprodukcie.
- Vírusy: Nie sú živé a nemôžu existovať samy osebe - sú to častice obsahujúce genetický materiál zabalený v proteínovom obale. Vírusy „žijú“, rastú a rozmnožujú sa až potom, čo napadnú iné živé bunky. Proti niektorým vírusom môže imunitný systém tela bojovať skôr, ako spôsobia ochorenie, ale iné (napríklad prechladnutie) musia jednoducho prebehnúť.
Užívanie antibiotík na prechladnutie a iné vírusové ochorenia nielenže nebude fungovať, ale má aj nebezpečný vedľajší účinok. Časté a nevhodné používanie antibiotík spôsobí, že baktérie budú odolávať účinkom antibiotickej liečby. Toto sa nazýva bakteriálna rezistencia alebo rezistencia na antibiotiká. Liečba ochorení, ktoré vyvolajú odolné baktérie, si vyžaduje vyššie dávky liekov alebo silnejšie antibiotiká. Odolnosť baktérií voči antibiotikám dnes odborníci považujú za „jeden z najpálčivejších svetových problémov verejného zdravia“. Baktérie, ktoré kedysi citlivo reagovali na antibiotiká, sa stávajú čoraz odolnejšími. Lekári predpisujú antibiotiká z rôznych dôvodov. Niekedy vtedy, keď si nie sú istí, či je choroba spôsobená baktériou alebo vírusom, alebo keď čakajú na výsledky testov. Na druhej strane existuje veľa pacientov, ktorí antibiotiká priam vyžadujú od svojho lekára - bez ohľadu na stav, ktorým trpia.
Kedy sú antibiotiká naozaj potrebné?
Napríklad streptokoková infekcia hrdla je bakteriálna infekcia, ktorú treba naozaj liečiť antibiotikami. Avšak väčšina bolestí hrdla je zapríčinená vírusmi, alergiami alebo inými problémami, ktoré antibiotiká nedokážu liečiť. Mnohí rodičia, keď ich dieťa bolí hrdlo, z nevedomosti očakávajú alebo priam požadujú od pediatra antibiotikum, a keď ho nedostanú, myslia si, že dieťa je zle liečené.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Dôležité zásady:
- Nikdy nepoužívajte a nepodávajte lieky, ktoré boli určené inej osobe alebo sa vám povaľujú doma z minulých rokov.
- Myslite na to, že antibiotiká sú účinné proti bakteriálnej infekcii len vtedy, ak sa užívajú po celú dobu predpísanú lekárom.
- Neočakávajte, že sa dieťa bude cítiť dobre hneď po užití prvej či druhej dávky - trvá istý čas, kým antibiotiká zaberú. Väčšinou trvá jeden až dva dni, kým sa dieťa bude cítiť lepšie, samozrejme, v závislosti od ochorenia.
- Opýtajte sa lekára, či je ochorenie vášho dieťaťa bakteriálne alebo vírusové. Diskutujte o rizikách a výhodách antibiotík. Ak je to vírus, opýtajte sa na spôsoby liečenia symptómov.
- Ľahším ochoreniam (najmä tým, ktoré spôsobujú vírusy) nechajte voľný priebeh.
- Antibiotiká sa musia užívať po celú dobu predpísanú lekárom.
Vplyv antibiotík na organizmus dieťaťa
Antibiotiká nie sú nášmu telu vlastné. Podobne ako napríklad alkohol, drogy, alebo napríklad jed. Telo sa preto snaží tieto látky z organizmu vylúčiť. Organizmus je pri spracovaní antibiotík veľmi zaťažený. Preto sa pri užívaní antibiotík, av určitej dobe po ukončení ich užívania, neodporúča zvýšená fyzická námaha ani pitie alkoholu.
Pozor si musíme dať aj na citrusové plody. Síce obsahujú mnoho vitamínu C, ale zároveň obsahujú zlúčeniny, ktoré bránia vstrebávaniu antibiotík. Rovnako ako pri iných liekoch aj pri užívaní antibiotík sa môžu dostaviť nežiaduce účinky. Následkom prechodného oslabenia imunitného systému pri užívaní antibiotík môže dochádzať napríklad k premnoženiu niektorých patogénnych baktérií v črevách a urogenitálnom ústrojenstve (napr. Ako vyplýva z odseku vyššie, organizmus dostáva pri užívaní antibiotík veľa zabrať. Častým sprievodným javom je tak slabosť po antibiotikách. Je vcelku bežné, že je dieťa v prvých dvoch rokoch povinnej školskej dochádzky približne desaťkrát do roka choré. A väčšinou nejde o choroby liečené antibiotikami. Antibiotika by mala byť používaná len keď je to skutočne nutné. Rozhodne nie preventívne. Úplne inak sú na tom prírodné antibiotiká. Pri liečbe antibiotikami je veľmi dôležité udržať stabilné, dostatočne vysoké, koncentrácie lieku v krvi - poctivo dodržiavať dávkovanie (okrem prípadu, keď sa nám pri užívaní antibiotík výrazne priťaží). Podobne je to v prípade preventívneho užívania antibiotík.
Črevná mikroflóra:
V črevách sa nachádza okolo 100 miliárd baktérií rôznych kmeňov. Medzi nimi existuje prirodzená rovnováha, ktorú antibiotiká narúšajú. Likvidujú totiž nielen škodlivé, ale aj užitočné baktérie, ktoré podporujú imunitu a správne trávenie. Agresívne antibiotiká, aj keď sú užitočné, môžu v prípade vážnej infekcie zničiť veľa dobrých črevných baktérií a škodlivé imunizujú. Preto vám lekár odporučí, aby ste dieťaťu s antibiotikami podávali aj probiotiká. Baktérie sa v podstate nemusia množiť nato, aby preniesli svoju genetickú ochranu pred antibiotikami. Čím viac sa rezistencia na antibiotiká šíri, tým častejšie sa bežné antibiotiká - vrátane mnohých dostupných vo forme generík - musia vyradiť.
Diéta počas užívania antibiotík
Počas liečby antibiotikami je dôležité dbať na správnu stravu, ktorá podporí účinok liekov a minimalizuje ich negatívne vplyvy na organizmus.
Čo jesť?
- Ľahko stráviteľné jedlá: Varená ryža, banány, nastrúhané jablko, vývar, toast, ovsené vločky vo vode.
- Kvalitné bielkoviny: Chude mäso, ryby, vajcia.
- Zelenina a ovocie: Najlepšie varené alebo dusené, aby boli ľahšie stráviteľné.
- Probiotiká: Jogurty s živou kultúrou, kefír, kyslá kapusta, probiotické doplnky.
- Prebiotiká: Banány, cesnak, cibuľa, špargľa, ovsené vločky.
- Dostatok tekutín: Voda, nesladený čaj, rehydratačné roztoky.
Čomu sa vyhnúť?
- Citrusové plody: Obsahujú zlúčeniny, ktoré bránia vstrebávaniu antibiotík.
- Mliečne výrobky (niektoré): Môžu interagovať s niektorými antibiotikami, preto sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.
- Tučné a korenené jedlá: Ťažko sa trávia a môžu zhoršiť tráviace ťažkosti.
- Surová zelenina: Ťažko stráviteľná.
- Sladkosti a múčne jedlá: Podporujú rast kvasiniek a môžu zhoršiť nerovnováhu v črevách.
- Alkohol: Zaťažuje organizmus a môže interagovať s antibiotikami.
Probiotiká - pomocníci pri liečbe antibiotikami
Počúvame o nich z každej strany, sú vhodné na úpravu črevnej mikroflóry, pri užívaní antibiotík, dokonca podporujú fungovanie imunitného systému. Probiotiká. Na trhu je ich obrovské množstvo a veľa z nich má odlišné zloženie. Ako sa v tejto spleti vyznať? A aký druh je pre naše deti najvhodnejší?
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Užívanie probiotík je pri novorodencoch významné v mnohých ohľadoch. Sú prospešné v prevencii rozvoja nekrotizujúcej enterokolitídy, ochorenia, ktoré patrí k najzávažnejším u predčasne narodených detí, a je častou príčinou chirurgického zásahu. Štúdie ukazujú, že probiotiká znižujú riziko jej rozvoja u detí narodených pred 33. Pri dojčatách a starších deťoch je ich užívanie užitočné na ochranu, ale tiež liečbu tráviaceho traktu pri infekciách vyvolávajúcich hnačkové ochorenia. Ďalšiu významnú funkciu zohrávajú probiotiká v prevencii rozvoja alergických ochorení u detí. Rovnako tak sú schopné stimulovať pohyb stolice v črevách, čo je vhodné pri zápche. U detí s laktózovou intoleranciou dochádza ich užívaním k zlepšovaniu tolerancie potravín s obsahom laktózy. Medzi najviac preštudované probiotické kultúry na svete, vrátane rozsiahleho výskumu u detí, patrí Lactobacillus Rhamnosus GG (LGG). Užívanie antibiotík dá zabrať nejednému dospelákovi, výnimkou nie sú ani naše ratolesti. Pri ich podávaní totiž dochádza aj k ničeniu prospešných baktérií v črevnom systéme, a to môže spôsobovať rad ťažkostí, ako sú hnačka, nevoľnosť, nadúvanie či bolesti brucha. LGG výrazne znižuje pravdepodobnosť vzniku týchto nežiaducich účinkov. Okrem priaznivých účinkov na tráviaci trakt má LGG prínos taktiež pre imunitný systém. Svojimi účinkami prispieva k celistvosti črevnej bariéry a stimuluje vrodenú aj získanú imunitnú odpoveď. Imunitný systém detí sa stále len vyvíja a v kolektívoch, ako je škôlka a škola, je vystavovaný stále novým a novým patogénom. Ďalším veľmi dobre preštudovaným kmeňom je Bacillus subtilis DE111, ktorý sa, podobne ako LGG, prirodzene nachádza v črevách. Črevo novorodencov je v podstate sterilné, k jeho prvému osídľovaniu dochádza zhruba 12 až 24 hodín po pôrode. Toto osídľovanie je potom ovplyvňované typom výživy, pričom pomer baktérií je odlišný u dojčených detí a u detí kŕmených umelou výživou. Materské mlieko poskytne novorodencovi, okrem iných prospešných látok, aj potrebné probiotiká. Pokiaľ dieťa dojčené nie je, je vhodné ich dopĺňať. Okrem toho je podávanie probiotických kmeňov vhodné aj pri deťoch, ktoré prišli na svet cisárskym rezom, u predčasne narodených detí, prípadne u detí, ktoré trápia črevné problémy, ako hnačka, zápcha či dojčenská kolika. Deťom, ktorých rodičia sú alergici, je dôležité podávanie probiotík s obsahom LGG. Tým sa u nich zníži riziko vývinu alergie alebo ekzému. Pre staršie deti je na výber širšie spektrum liekových foriem. Pre tie, ktoré majú problémy s prehĺtaním, možno zvoliť kvapky, pre iné zas cmúľacie tablety či kapsuly na prehĺtanie. Obľúbené sú tiež probiotiká vo forme chutných ovocných bonbónov s vysokým podielom ovocnej zložky a príchuťou lesného ovocia.
Detská imunita sa vyvíja už počas tehotenstva, postupom času sa tvoria zložky nešpecifickej a špecifickej imunity, ktorých vývoj pokračuje aj po narodení. Imunitný systém malých detí je ešte nezrelý, preto sú náchylnejšie na infekcie, obzvlášť ak sa pohybujú v kolektíve, prípadne inom prostredí s vyšším výskytom mikroorganizmov. prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, a v ktorom sa nachádza (napr. Viac ako 70 % imunitných buniek sa nachádza v čreve. Počas života však vplyvom rôznych situácií môže nastať nerovnováha mikroorganizmov v čreve, ktorú je potrebné obnoviť. Probiotiká majú schopnosť stimulovať a modulovať imunitný systém a niektoré kmene vykazujú aj účinnú antivírusovú aktivitu. Hlavným mechanizmom ich účinku je interakcia s črevnými bunkami a stimulácia špecifických látok, ktoré sú schopné pomáhať zneškodňovať vírusy. Probiotiká majú schopnosť na seba viazať škodlivé baktérie v tráviacom trakte, niektoré kmene produkujú látky, ktoré sú pre črevné patogény toxické. Týmto svojim účinkom zlepšujú trávenie, obnovujú črevnú mikroflóru, napr. Probiotiká majú na tráviaci trakt detí preukázateľne pozitívny vplyv, pričom najviac štúdií bolo publikovaných pri infekčných hnačkách a hnačkách spojených s užívaním antibiotík. Pri hnačke je priaznivá bakteriálna flóra v čreve narušená a probiotiká sa podieľajú na jej úprave.
Ako správne užívať probiotiká
Správne užívanie je závislé na liekovej forme. Probiotiká v kvapkovej forme je potrebné pred použitím dobre pretrepať a nepridávať do horúceho nápoja alebo jedla, keďže by mohlo dôjsť k poškodeniu živých kultúr. Cmúľacie formy sa nechajú voľne rozpustiť v ústach. Kapsuly sa zapijú dostatočným množstvom vody, pričom sa neodporúča zapíjať ich horúcimi nápojmi. Užívanie v závislosti na jedle je individuálne podľa zloženia konkrétneho produktu. Niektoré sa musia užívať po jedle, iné dovoľujú užívanie aj nalačno. Dôležité je tiež ich správne skladovanie. V závislosti od druhu je niektoré prípravky vhodné skladovať po otvorení v chladničke. Antibiotiká sú látky, ktoré sú predpisované kvôli ich schopnosti bojovať proti baktériám, a sú teda určené na liečbu bakteriálnych infekcií. V závislosti od typu pôsobia buď na viac druhov baktérií zároveň (širokospektrálne), alebo sa zameriavajú na jednu skupinu baktérií (úzkospektrálne). Okrem toho, že bojujú proti škodlivým baktériám, žiaľ, ničia aj baktérie v čreve, ktoré sú pre naše zdravie prospešné. Aby tieto škody na tráviacom trakte boli čo najmenšie, je vhodné popri antibiotikách užívať aj probiotiká. Ak by sme ich ale podali súčasne, ich efekt by sa pôsobením antibiotík mohol oslabiť. Keďže sa probiotické mikroorganizmy z tela pomerne rýchlo vylučujú, na dosiahnutie ich účinku je potrebné ich pravidelné podávanie.
Dôležité: Probiotiká je vhodné užívať v časovom odstupe od antibiotika - aspoň dve až tri hodiny, aby si navzájom neoslabovali efekt. Pokračujte s nimi aj pár dní, kľudne týždňov, po skončení antibiotickej liečby, aby sa črevná rovnováha mala čas obnoviť.
Hnačka po antibiotikách
Zažili ste už, že ste sa po nasadení antibiotík síce zbavili infekcie, ale namiesto úľavy prišli tráviace ťažkosti? Hnačka po antibiotikách nie je nič výnimočné. Podľa štúdií môžu takéto ťažkosti postihovať od 5 do 30 % ľudí liečených antibiotikami pričom u niektorých sa objavia hneď, u iných až pár dní po skončení liečby. Typickým prejavom je vodnatá stolica bez krvi, sprevádzaná miernym nafukovaním či kŕčmi, ktorá sa opakuje viac ako trikrát denne.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Príčiny hnačky po antibiotikách
Tráviace ťažkosti po antibiotikách, najčastejšie práve hnačka, vznikajú preto, že liečivo likviduje nielen škodlivé, ale aj prospešné mikróby. Antibiotiká narúšajú prirodzenú rovnováhu baktérií v našom čreve. Narušená mikroflóra dočasne stráca schopnosť udržať črevné prostredie stabilné. Podľa štúdie z roku 2020 môžu antibiotiká zmeniť rýchlosť, akou tenké črevo vstrebáva vodu a živiny. Keď tráviaci trakt neabsorbuje dostatok vody a živín, alebo keď sa v ňom potrava pohybuje príliš rýchlo, človek má vodnatú a častú stolicu. Tento jav sa môže objaviť počas užívania antibiotík, ale aj dni či týždne po skončení ich užívania. Zväčša ustúpi do niekoľkých dní po skončení liečby, no môže nastať aj situácia, že je kvôli hnačke nutné zmeniť antibiotiká.
V niektorých prípadoch sa následkom takejto nerovnováhy premnoží baktéria Clostridioides difficile, ktorá za normálnych okolností v čreve nepredstavuje problém. Ak však získala priestor na rast, môže vyvolať zápal sliznice hrubého čreva. Táto forma hnačky býva silná, sprevádzaná bolesťou, horúčkou a niekedy aj prítomnosťou krvi v stolici.
Ako zvládnuť hnačku po antibiotikách?
Hoci hnačka spôsobená antibiotikami zväčša sama odoznie, nie je dôvod pasívne trpieť. Ak vás tráviace ťažkosti obmedzujú, vyčerpávajú alebo trvajú dlhšie než pár dní, je namieste urobiť niekoľko krokov na podporu obnovy črevného mikrobiómu a upokojenie trávenia.
- Dopĺňajte tekutiny a elektrolyty: Pri hnačke telo rýchlo stráca vodu aj minerály. Dbajte na pravidelný príjem tekutín - ideálne čistej vody, nesladeného čaju alebo rehydratačných roztokov.
- Zvoľte šetrnú stravu: Počas hnačky sa hodí diéta s jedlami, ktoré sú jednoduché a ľahko stráviteľné. Skúste varenú ryžu, banány, nastrúhané jablko, vývar, toast či ovsené vločky vo vode. Vyhýbajte sa mliečnym výrobkom, tučným a koreneným jedlám, surovej zelenine a alkoholu.
- Podporte črevá probiotikami a prebiotikami: Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako obnoviť črevnú rovnováhu po antibiotikách, je užívať probiotiká a prebiotiká.
- Dajte si pozor na hygienu rúk: Počas oslabenia črevnej mikroflóry je telo náchylnejšie na ďalšie infekcie.
- Oddychujte a sledujte priebeh: Stres môže hnačku zhoršiť, zatiaľ čo pokoj a oddych napomáhajú regenerácii.
Hnačka z antibiotík u detí
Tak ako u dospelých, aj u detí sú antibiotiká schopné narušiť rovnováhu medzi „dobrými“ a „zlými“ baktériami v tráviacom trakte. Výsledkom môže byť riedka stolica, častejšie vyprázdňovanie, ale aj bolesť bruška, plynatosť či nechutenstvo. Citlivý detský organizmus niekedy reaguje intenzívnejšie, preto je dôležité hnačku neprehliadať - najmä ak trvá dlhšie než dva dni, ak dieťa nechce piť alebo sa objavia príznaky dehydratácie (suché pery, malý objem moču, ospalosť).
Základné odporúčania na zvládnutie hnačky sú podobné ako u dospelých - dbať na dostatočný príjem tekutín, podávať ľahko stráviteľnú stravu a v prípade potreby zaradiť probiotiká. U detí sa najčastejšie odporúčajú probiotické prípravky určené pre detský vek vo forme, ktorú sú schopné užívať. Dôležité je však vždy dodržať dávkovanie primerané veku a prípravok vybrať tak, aby bol vhodný pre dieťa - ideálne po konzultácii s pediatrom alebo lekárnikom. Rodičom sa odporúča vždy navštíviť s hnačkujúcim dieťaťom pediatra, ak je mladšie než 3 mesiace.
Kedy je dobré navštíviť lekára?
Vo väčšine prípadov tento stav ustúpi pozvoľna do niekoľkých dní a nevyžaduje špeciálne vyšetrenie. Sú však situácie, kedy by ste mali zbystriť pozornosť, najmä ak pretrváva dlhotrvajúca hnačka po antibiotikách, ak stolica obsahuje krv alebo hlien, je sprevádzaná horúčkou, silnými bolesťami brucha či celkovou slabosťou. Rovnako neváhajte vyhľadať lekársku pomoc, ak sa objaví dehydratácia - sucho v ústach, tmavý moč, malý objem moču alebo závraty.
U detí, seniorov, osôb s oslabenou imunitou alebo chronickými ochoreniami treba byť obzvlášť opatrní - ich organizmus zvláda takéto zaťaženie horšie. Včasná konzultácia s lekárom môže pomôcť predísť komplikáciám a určiť, či nejde o vážnejšiu formu črevnej infekcie, napríklad spôsobenú baktériou Clostridioides difficile. U detí sa síce vyskytuje zriedkavejšie, ale nie je úplne výnimočná.
Prírodné antibiotiká
Antibiotiká z prírody, z prírodných zdrojov, sú prírodné účinné látky, ktoré sú rôznou mierou obsiahnuté v niekoľkých tisícoch rastlinách na celom svete. A nielen v rastlinách. Antibiotické účinky môžu mať aj niektoré huby alebo výlučky/produkty živočíchov. Tieto účinné látky pôsobia ako proti baktériám, tak aj proti plesniam a dokonca vírusom. Rastliny využívajú vplyv svojich antibiotických účinných látok aby „pribrzdili“ ostatné organizmy za účelom svojej vlastnej ochrany. Nikdy by ostatné organizmy úplne nezničili. V rôznej miere ich potrebujú pre vlastné prežitie.
Príklady prírodných antibiotík
Zamerajme sa na pár antibiotických rastlín, s ktorými sa môžeme bežne stretnúť v našich zemepisných šírkach. Účinkuje napr. Na priamu spotrebu je najvhodnejší med z SR, ktorý je jeden z najkvalitnejších. U dovážaného medu hrozí znečistenie, či otrava botulotoxínom. Myrtillín obsiahnutý v čučoriedkových listoch si vyslúžil názov rastlinný inzulín. Neodporúča sa užívať deťom do šiestich rokov. Kniha Svet prírodných antibiotík autorov Josefa Jonáše a Jiřího Kuchaře, z ktorej sú použité niektoré informácie v článku, radí: „Vyberte si rastliny, ktoré sú pre vás najdostupnejšie, či už z hľadiska ich získania alebo spôsobu spracovania.
Prevencia
Ako predísť hnačke počas užívania antibiotík? Ak viete, že vás čaká liečba antibiotikami, alebo sa u vás v minulosti objavila hnačka ako reakcia na túto liečbu, oplatí sa na to pripraviť vopred. Prevencia je v tomto prípade jednoduchšia než riešenie následkov. Rovnako ako pomoc pri prebiehajúcej hnačke, sú účinky probiotík vedecky potvrdené aj pri prechádzaní vzniku takýchto nepríjemností. Okrem toho pomáha aj úprava stravy - čo najmenej ťažkých, mastných a priemyselne spracovaných jedál, viac vlákniny a dostatok tekutín.