Materská dovolenka a s ňou spojený materský príspevok predstavujú dôležitú sociálnu dávku pre budúce matky. Čo však v prípade, ak je žena nezamestnaná? Aj v takejto situácii existuje možnosť získať nárok na materskú, avšak je potrebné splniť určité podmienky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o materskom príspevku pre nezamestnané ženy na Slovensku, vrátane podmienok nároku, výpočtu výšky dávky, potrebnej dokumentácie a ďalších užitočných informácií.
Kto má nárok na materskú dávku?
Materská dovolenka je obdobie, počas ktorého poberáte dávku nemocenského poistenia poskytnutú štátom v prípade tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa. Dĺžka materskej dovolenky je zákonom stanovená na 34 týždňov, pre osamelé ženy je to 37 týždňov a ženy, ktoré zároveň porodili dve a viac detí, majú nárok na 43 týždňov. Ak na „materskej“ ostáva muž a stará sa o narodené dieťa, prináleží mu materská dovolenka v rozsahu 28 týždňov.
Podmienky nároku na materskú dávku pre nezamestnanú ženu
Pre nárok na materskú dávku pre nezamestnanú ženu je nevyhnutné splnenie nasledovných podmienok:
Doba nemocenského poistenia: Musíte byť nemocensky poistená minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred dňom nástupu na materskú dovolenku. Do tejto doby sa započítava aj štúdium na strednej alebo vysokej škole, ak bolo úspešne ukončené pred pôrodom.
- Príklad: Martina študuje v poslednom ročníku vysokej školy. V máji ukončila štúdium štátnou skúškou a od 1. júna sa zamestnala. Dieťa porodila 15. septembra. Pretože ešte pred pôrodom úspešne ukončila štúdium, do pôrodu sa jej započíta 107 dní nemocenského poistenia a zvyšných 163 dní sa jej započíta zo štúdia.
Ochranná lehota: Ak ste nezamestnaná, musíte byť v tzv. ochrannej lehote. Táto lehota trvá 8 mesiacov pred 6 týždňom plánovaného pôrodu. Sociálna poisťovňa v niektorých prípadoch zohľadňuje tzv. ochrannú lehotu, je to obdobie, v ktorom máte nárok na materskú dávku, hoci vám nemocenské poistenie skončilo a nevzniklo nové. Ochrannú lehotu môžu využiť budúce matky, ktorým skončilo zamestnanie, a podľa novely zákona aj dobrovoľné poistenie či povinné poistenie SZČO. Musia však „stihnúť“ otehotnieť do 180 od zániku poistenia. Ak žena otehotnie do 180 dní od straty práce alebo skončenia platenia odvodov, má nárok na štandardnú osemmesačnú lehotu. V tomto prípade ju bude Sociálna poisťovňa počítať od začiatku 40.
Prečítajte si tiež: Rodičovská dovolenka: zdravotné poistenie
Dobrovoľné nemocenské poistenie: Môžete sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie a doplatiť si chýbajúce obdobie. Je však dôležité platiť poistné včas a v správnej výške, inak sa toto obdobie nezapočíta. Pokiaľ ste odišli z dobre plateného zamestnania a následne si budete nemocenské dobrovoľne platiť menej ako 26 týždňov, materský príspevok sa vám vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu.
Práca počas tehotenstva: Ak vám to zdravotný stav dovolí, môžete si nájsť zamestnanie a odpracovať potrebné mesiace počas tehotenstva.
Započítanie štúdia: Do potrebných 270 dní nemocenského poistenia sa započíta aj štúdium na strednej či vysokej škole. Doba poistenia sa však započíta len vtedy, ak pred pôrodom úspešne ukončíte príslušný stupeň vzdelania.
Dobrovoľné poistenie ako možnosť pre nezamestnané
Častokrát sa objavuje otázka, či je možné získať materskú aj cez dobrovoľné poistenie. Odpoveď je áno. Dobrovoľné poistenie je jednou z možností, ako zabezpečiť nárok na materskú dávku, ak momentálne nemáte povinné nemocenské poistenie.
Kto sa môže dobrovoľne poistiť?
Dobrovoľne poistiť sa môže každá fyzická osoba, ktorá:
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
- Má viac ako 16 rokov.
- Má trvalý alebo prechodný pobyt v SR.
- Nie je povinne nemocensky poistená.
Ak nemáte zamestnanie, alebo si ešte neplatíte povinné nemocenské poistenie ako SZČO a plánujete bábätko, môže byť toto poistenie pre vás ideálne. Je dôležité si uvedomiť, že ak už máte nemocenské poistenie (napr. ako zamestnanec alebo SZČO), dobrovoľne sa pripoistiť nemôžete. V minulosti to bolo možné, ale legislatíva sa zmenila.
Kedy sa dobrovoľné poistenie oplatí?
Dobrovoľné poistenie je vhodné:
- Ak chcete získať 270 dní poistenia pred pôrodom a nestihli ste ho pokryť povinným poistením.
- Ak ste boli v posledných dvoch rokoch nemocensky poistení, ale momentálne nie ste, ani nie ste v ochrannej lehote a čakáte dieťa - dobrovoľným poistením zabezpečíte, že pri nástupe na materskú budete poistení.
- Ak chcete získať materskú vo výške v akej by ste chceli, ale nechcete, alebo sa nemôžete zamestnať.
Ako dobrovoľné poistenie funguje?
- Prihlásenie: Navštívte pobočku Sociálnej poisťovne vo vašom meste a prihláste sa na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie.
- Vymeriavací základ: Stanovíte si základ, z ktorého budete platiť poistné. Pre rok 2026 platia tieto hranice:
- Minimálny vymeriavací základ: 914,40 €
- Maximálny vymeriavací základ: 3 048 €
- Poistné: Poistné sa vypočíta ako 33,15 % z vybraného základu.
- Príklad: vyberiete si základ 2 000 €, poistné bude 2 000 × 33,15 % = 663 € mesačne.
- Podmienka pre výpočet materskej: Ak chcete, aby sa materská dávka počítala z vášho vymeriavacieho základu, musí poistenie trvať minimálne 26 týždňov pred nástupom na materskú. To znamená, že matka sa musí prihlásiť na poistenie najneskôr na začiatku 7 týždňa tehotnosti.
Je dôležité nemať nedoplatky vyššie ako 5 € za posledných 5 rokov, inak Sociálna poisťovňa môže nárok na materskú zamietnuť.
Výpočet materskej dávky
Materská sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. U zamestnanca je to hrubá mzda, z ktorej sa platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Percentuálna výška materského je 75 % DVZ od prvého dňa.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet
Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materskej dávky je zvyčajne predchádzajúci kalendárny rok pred rokom, v ktorom vznikol nárok na materskú dávku. Ak ste však v predchádzajúcom roku nemali žiadny príjem, môžu sa zohľadniť aj iné obdobia, napríklad z posledného zamestnania.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Príklad výpočtu
Karolína mala za posledných 12 mesiacov stály plat 950 eur a za posledné 2 roky bola nemocensky poistená viac ako 270 dní. Na materskú dovolenku sa rozhodla nastúpiť štandardne 6 týždňov pred plánovaným pôrodom. Aby sme vypočítali výšku jej materskej, potrebujeme zistiť denný vymeriavací základ. V roku 2025 sa materská vypočíta ako 75 % hrubej mzdy pred pôrodom na základe denného vymeriavacieho základu.
Maximálna výška materskej
Ako upozorňuje Sociálna poisťovňa, aj výška materského príspevku má svoje limity. Výška materskej sa odvíja od denného vymeriavacieho základu. Ten však nesmie presiahnuť 75 % zákonom stanoveného maximálneho denného vymeriavacieho základu, čo pre rok 2025 znamená 70,52 eur (75 % zo sumy 94,0274 eur). V tomto roku môže rodič na materskej dostať najviac 1 791,70 eura za 30-dňový mesiac a za mesiac s 31 dňami dostane maximálne 1 851,40 eura. Takúto vysokú dávku dostane iba osoba, ktorá zarába viac ako 2 420 eur hrubo mesačne. Živnostníci a samoplatcovia musia z tejto sumy platiť odvody.
Spodnú hranicu materskej štát nedefinuje, ak žena zarábala minimálnu mzdu, vyjde jej logicky aj minimálna materská. V prípade, že matke vyjde nižšia suma materského príspevku, ako je suma rodičovského príspevku, rozdiel sa jej doplatí. Musí však o to požiadať.
Ako a kedy požiadať o materské?
Žiadosť o materské dávky vystavuje váš gynekológ v období od 8 do 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak ste zamestnaná, žiadosť dáte zamestnávateľovi, ktorý ju potvrdí a následne doručí Sociálnej poisťovni. Doklady treba predložiť pobočke Sociálnej poisťovne spravidla do 5.
Potrebná dokumentácia
- Občiansky preukaz
- Potvrdenie o trvaní dobrovoľného poistenia (ak existuje)
- Číslo účtu v banke
Proces podania žiadosti
Materskú dávku vypláca Sociálna poisťovňa na základe „Žiadosti o materské dávky“. Tlačivo si nemôžete stiahnuť a vytlačiť, vystavuje ho gynekológ v období od 8 do 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak ste nestihli podať žiadosť o materské pred pôrodom, môžete tak urobiť aj po pôrode. Dôležité je podať žiadosť v zákonnej lehote a mať splnené podmienky nároku na materskú dávku.
Sociálna poisťovňa vypláca materskú dávku mesačne a spätne. Dávka chodí na účet príjemcu, vypláca sa (po žiadosti) v hotovosti alebo na účet manžela či manželky. Vo väčšine prípadov prichádza materská dávka na účet koncom mesiaca, najčastejšie v posledný pracovný deň.
Ochranné lehoty a ich význam
Sociálna poisťovňa rozlišuje až tri ochranné lehoty. V prvom rade platí pre viacero dávok z nemocenského poistenia tzv. všeobecná ochranná lehota. Táto lehota trvá sedem dní od straty práce, alebo ak niekto prestane platiť povinné sociálne odvody. Ak niekto napríklad platil odvody či bol zamestnaný menej ako sedem dní, lehota môže byť aj kratšia.
Čo sa týka materskej, tam je ochranná lehota dlhšia. Ženy, ktoré stratia prácu v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, majú lehotu dlhú osem mesiacov. Konkrétne ale o tom rozhoduje dátum, ktorý prvýkrát určí ošetrujúci lekár.
Od júna minulého roka zákon garantuje nárok na materské dávky aj budúcej matke, ktorá síce bola zamestnaná a materskú by dostala, ale o prácu prišla a v tom čase ešte dieťa nečakala. Po novom, ak žena otehotnie do 180 dní od straty práce alebo skončenia platenia odvodov, má nárok na štandardnú osemmesačnú lehotu. V tomto prípade ju bude Sociálna poisťovňa počítať od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Rodičovský príspevok ako alternatíva
Na rozdiel od materského, nárok na rodičovský príspevok je automatický, nie je potrebné splniť nejaké špecifické podmienky, respektíve platiť poistné. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) v súlade so zákonom č. 571/2009 Z. V roku 2019 bol rodičovský príspevok 220,70 eura mesačne. RP môže čerpať len jeden z rodičov. Podľa dohody rodičov to môže byť matka alebo otec.
Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. Tu je dôležité, že nárok na RP je za kalendárny mesiac, za ktorý sa síce vypláca materské, ale materské sa vypláca len za časť kalendárneho mesiaca.
Nárok na rodičovský príspevok je bez ohľadu na to, či rodič pracuje, podniká a pod., ako aj bez ohľadu na výšku príjmu rodiča zo zárobkovej činnosti.
Príklady z praxe
- Pani Zita bola nemocensky poistená a poberá materské. Materské jej končí k 29.7.2020. Rodičovský príspevok začína poberať od júla 2020.
- Pán Richard je nemocensky poistený, podmienky pre materské spĺňa. Má ročné dieťa, na ktoré poberá rodičovský príspevok matka. Matka pri tomto dieťati na materskej nebola, preto poberala rodičovský príspevok 270 eur mesačne. Po dohode s matkou dieťaťa preberá pán Richard starostlivosť o dieťa od 2.8.2020. Nárok na rodičovský príspevok má matka dieťaťa poslednýkrát za mesiac august 2020 vo výške 270 eur. Matka bude mať nárok na rodičovský príspevok znovu prvýkrát od marca 2021 (v plnej výške), pretože otcovi sa materské skončí v priebehu marca 2021. Pre rodinu bude výhodnejšie, aby od marca 2021 požiadal o rodičovský príspevok otec. Keďže bol pri danom dieťati na materskej, bude poberať rodičovský príspevok 370 eur.
- Pani Miroslava je nemocensky poistená, čaká dieťa, podmienky nároku na materské spĺňa. O materské však v Sociálnej poisťovni nepožiada, pretože uprednostní zotrvanie v zamestnaní (respektíve jej zamestnanie má taký charakter, že môže pracovať aj vo vyššom štádiu tehotenstva a krátko po narodení dieťaťa). Materské teda na základe vlastného rozhodnutia nepoberá. Na jej prekvapenie (a v súlade so zákonom) jej UPSVaR rodičovský príspevok prizná prvýkrát až za mesiac, v ktorom by prestala poberať materské. Na danom príklade vidíme, že nepožiadať o materské - hoci má matka na materské nárok - nedáva zmysel. V praxi približne tretina matiek pri pôrode dieťaťa nemá nárok na materské, a tým pádom majú od roka 2020 nárok na rodičovský príspevok v nižšej sume 270 eur.
- Pani Tamara čaká prvé dieťa, je čerstvá absolventka školy, nie je nemocensky poistená. Pani Tamara má nárok na rodičovský príspevok počnúc mesiacom, v ktorom sa narodí dieťa. Prvýkrát za marec 2020 má vyplatený rodičovský príspevok vo výške 270 eur. Otec dieťaťa, pán Rudolf, je nemocensky poistený a spĺňa podmienky na priznanie materského. O rodičovský príspevok však už nebude žiadať matka, pani Tamara, ale otec, pán Rudolf. Podľa zákona o rodičovskom príspevku sú obaja rodičia oprávnenými osobami a je na ich dohode, kto o rodičovský príspevok požiada.
Otcovské a jeho vplyv na materskú dovolenku
V súčasnosti odchádza čoraz viac otcov na materskú dovolenku, najmä odkedy nemusia na jej získanie splniť toľko podmienok. V prípade, že máte jediné dieťa, s ktorým ostáva na materskej otec, matka sa môže vrátiť do práce alebo tiež ostať doma. To však prináša aj úskalia. Ak sa ako matka nevrátite do práce, musíte si platiť zdravotné odvody ako samoplatca. V roku 2025 je to 107,25 eur. Alternatívne sa môžete prihlásiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V tom prípade štát uhrádza zdravotné poistenie za vás. Ak máte aj staršie dieťa do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky celodenne, môžete sa počas otcovej materskej prihlásiť do Sociálnej poisťovne ako osoba starajúca sa o dieťa. Štát za vás bude platiť zdravotné poistenie.
Otcovské je dávka, ktorá umožňuje otcom zostať doma s novonarodeným dieťaťom aj tesne po pôrode. Požiadať o ňu môžu tí, ktorí sa o svoje dieťa starajú v období šiestich týždňov po jeho narodení.
Bez ohľadu na to, či na materskej ostáva otec alebo matka, môže mať pri poberaní dávky aj iný príjem, podnikať či pracovať. Má to však svoje podmienky. Tou prvou je, že nesmie mať príjem z pracovného pomeru, z ktorého sa vyplácajú materské dávky. Druhú podmienku určuje dôvod, pre ktorý sa materské ako dávka nemocenského poistenia poskytuje. Je ním starostlivosť o narodené dieťa. Musí teda sám naďalej poskytovať dieťaťu starostlivosť. Nemôže ju zabezpečiť inou osobou, napríklad opatrovateľkou, ani tým, že dieťa navštevuje škôlku či jasle.
Dobrovoľná nezamestnanosť a jej dôsledky
Pod pojmom dobrovoľne nezamestnaná osoba si môžeme predstaviť ženy v domácnosti, bohatých dedičov, osoby s príjmom z podielu v spoločnosti, ľudí pracujúcich na čierno, v zriedkavých prípadoch aj ľudí, ktorí sa živia nelegálnou činnosťou.
Dobrovoľne nezamestnaný sa môžete stať aj vtedy, keď vás úrad práce vyradí pre nespoluprácu z ich evidencie uchádzačov o zamestnanie. Samozrejme, môžete sa nechať vyradiť aj dobrovoľne, ak vás unavuje povinne sa hlásiť a máte nulové vyhliadky na dobrú prácu. Na zoznam uchádzačov sa však môžete vrátiť až o 6 mesiacov. Do tej doby ste samoplatiteľ.
Povinnosti dobrovoľne nezamestnanej osoby voči zdravotnej poisťovni
Dobrovoľne nezamestnaná osoba a zdravotná poisťovňa (odvody): Zdravotné odvody si musí platiť každý s výnimkou poistenca štátu a ľudí, ktorí odišli pracovať do zahraničnej firmy, respektíve majú zdravotné poistenie iného štátu. Takže aj dobrovoľne nezamestnaná osoba si musí platiť zdravotné odvody.
Pre takýchto poistencov platí rovnaký minimálny základ ako pre samostatne zárobkovo činné osoby. Minimálny preddavok musí byť vo výške 14% z polovice priemernej mesačnej mzdy. Pri zdravotne postihnutých osobách je to len polovica minimálneho preddavku.
Aké sú povinnosti voči zdravotnej poisťovni:
- Oznamovať poisťovni najneskôr do 8 dní zmenu osobných údajov, ak poistenec nie je štátnym občanom SR (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo).
- Vypočítať si poistné a platiť preddavky včas.
- Oznamovať skutočnosti rozhodujúce o zániku verejného zdravotného poistenia.
- Plniť si povinnosti v súvislosti z ročným vyúčtovaním.
- Oznamovať vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za osobu poistné.
- Uchovať si dokumenty, ktoré sú alebo môžu byť potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, a to po dobu aspoň 10 rokov.
- Oznamovať aj skutočnosti rozhodujúce o zmene výšky poistného (napr. v prípade vzniku zdravotného postihnutia).
- Spolupracovať s poisťovňou pri výkone kontroly a poskytnúť jej účtovné a iné doklady, ktoré sa týkajú poistného.
Aj dobrovoľne nezamestnané osoby môžu mať istý druh príjmu, ktorý, samozrejme, podlieha aj dani. Do tejto kategórie patrí príjem z kapitálového majetku, z dividend alebo z prevodu, prípadne predaja nehnuteľných a hnuteľných vecí.
Mesačné preddavky je tiež potrebné platiť riadne a včas. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam a následkom, ktoré prináša neplatenie zdravotných odvodov. Poistné sa platí vždy do 8 dňa príslušného mesiaca.
Sadzby zdravotného poistenia pre dobrovoľne nezamestnanú osobu v roku 2021:
- Minimálny vymeriavací základ 2021 = 546 €
- Maximálny vymeriavací základ 2021 = nie je stanovený
| Poistenec | Sadzba | Vymeriavací základ | Preddavok |
|---|---|---|---|
| Dobrovoľne nezamestnaná osoba bez zdravotného postihnutia | Najmenej 14 % z minimálneho základu | Maximálny preddavok nie je určený | 76,44 € |
Dôležité aspekty pre maximalizáciu dávky v nezamestnanosti po materskej/rodičovskej dovolenke
Nasledujúce príklady ilustrujú, ako si môžete optimalizovať výšku dávky v nezamestnanosti po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky.
Príklad 1: Minimalizácia obdobia materskej dovolenky v rozhodujúcom období
Pani Alica nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. V tomto prípade sa dávka nevypočíta z príjmu pred materskou, ale z minimálneho základu.
Príklad 2: Rozdiel medzi materskou a rodičovskou dovolenkou v rozhodujúcom období
Pani Beáta je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke a pol roka na materskej. V tomto prípade sa dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur.
Poučenie: Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.
Príklad 3: Ukončenie pracovného pomeru po rodičovskej dovolenke
Pani Brigita bola na materskej (do 30.9.2017), následne vyše jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017) a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Tým pádom je rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky dané ako dva roky pred zaradením do evidencie, a to: 1.10.2017 - 30.9.2019.
Príklad 4: Doba poistenia v nezamestnanosti a vplyv na dávku
Pani Dana nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
Príklad 5: Vedľajší príjem a jeho vplyv na výpočet dávky
Pani Eva je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu.
Poučenie: Rozdiel medzi pani Danou a pani Evou je v tom, že pani Dana celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke, ale pani Eva pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rok a pol, pričom ďalší polrok predtým bola na materskej. V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu, ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti. Obdobne ako v príkladoch č. 1 a 2 tak platí, že ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste popri hlavnom zamestnaní mali pomerne slabý vedľajší príjem - napríklad na dohodu o pracovnej činnosti - pritom v hlavnom zamestnaní ste žiaden príjem nemali (v hlavnom zamestnaní ste boli na materskej a rodičovskej dovolenke), tak je vhodné, aby ste do evidencie nastúpili až po absolvovaní dvoch rokov na rodičovskej dovolenke.
Príklad 6: Zvýšenie dávky vďaka čerpaniu dovolenky pred ukončením pracovného pomeru
Pani Gabriela nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň, ale to hrá dôležitú rolu. Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura. Na tomto príklade vidíme, ako si možno dávku zvýšiť. Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku.
Príklad 7: Náhrada za nevyčerpanú dovolenku a jej vplyv na výšku dávky
Pani Hana je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. Dohoda trvala jeden rok od 1.7.2018 do 30.6.2019. Tým pádom sa pri určení dávky postupuje nasledovne. Tu vidíme, že vedľajší príjem znova dokáže "pokaziť" výšku dávky. V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky.
#
tags: #nezamestnaná #dobrovoľné #poistenie #materská #dávka #podmienky