Úvod
Vydedenie je právny inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi (osobe, po ktorej sa dedí) za určitých zákonom stanovených podmienok zbaviť svojho potomka (dediča) práva na dedičstvo. Ide o závažný krok, ktorý má trvalé právne následky, a preto je dôležité vedieť, kedy a ako je možné ho uplatniť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na inštitút vydedenia v slovenskom právnom poriadku, vrátane podmienok, formálnych náležitostí a možností súdneho napadnutia.
Dedenie a neopomenuteľní dedičia
Dedenie na Slovensku upravuje Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.). Dediť sa môže zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak poručiteľ nezanechá závet, dedí sa podľa zákona v tzv. dedičských skupinách. Rozoznávame štyri dedičské skupiny, pričom dedenie začína v prvej skupine a postupuje sa do ďalších, ak v predchádzajúcej skupine niet dedičov.
Potomkovia poručiteľa (deti, vnuci, pravnuci) patria medzi tzv. neopomenuteľných dedičov. To znamená, že majú zo zákona nárok na určitý podiel z dedičstva, ktorý im nemožno svojvoľne odňať. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak by závet odporoval tomuto ustanoveniu, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Inštitút vydedenia: Výnimka z pravidla
Vydedenie predstavuje výnimku zo zásady ochrany neopomenuteľných dedičov. Umožňuje poručiteľovi zbaviť potomka práva na dedičstvo, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým odníma právo na zákonný podiel svojmu potomkovi, ako neopomenuteľnému dedičovi.
Podmienky vydedenia
Zákon taxatívne vymenúva dôvody, kedy možno dediča vydediť. Tieto dôvody sú upravené v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka a predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia. Dôvody vydedenia sa môžu vzťahovať i na deti potomkov (vnukov, pravnukov), ak to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Dôvody vydedenia:
Neposkytnutie potrebnej pomoci: Ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Pri tomto dôvode je potrebné, aby bol poručiteľ na pomoc odkázaný, či už z dôvodu staroby, choroby, alebo z iných príčin. Okrem tejto odkázanosti, musí byť na strane potomka vedomosť o tejto odkázanosti a objektívna možnosť pomoc poskytnúť. Ak by bol napríklad potomok ťažko chorý, asi by sa od neho objektívne nedala očakávať pomoc so starostlivosťou o chorého rodiča. Zabudnúť netreba ani na formuláciu „v rozpore s dobrými mravmi”, ak by totiž poručiteľ odmietol ponúkanú pomoc svojho potomka, dalo by sa síce hovoriť o neposkytnutí pomoci, ale určite nie o neposkytnutí pomoci v rozpore s dobrými mravmi. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom.
Trvalý nezáujem: Ak potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Tento dôvod je na predmetný prípad asi najviac aplikovateľný. Znova však k nemu nemôže dochádzať len na základe subjektívneho pocitu poručiteľa. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.
Odsúdenie za úmyselný trestný čin: Ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. Pre naplnenie tohto dôvodu vydedenia je vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin. Trest nemusí byť vykonaný.
Trvalo neusporiadaný život: Ak potomok trvalo vedie neusporiadaný život. Usporiadaným životom sa má na mysli zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený. Malo by ísť o také správanie toho dediča, ktoré sa vo všeobecnosti vníma ako neakceptovateľné. Môže to byť napríklad drogová závislosť, a podobne.
Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Formálne náležitosti vydedenia
Okrem existencie niektorého zo zákonných dôvodov, musí vydedenie spĺňať aj formálne náležitosti. Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne.
Listina o vydedení musí obsahovať:
- Dátum: Deň, mesiac a rok podpísania.
- Dôvod vydedenia: Konkrétny dôvod, pre ktorý poručiteľ potomka vydeďuje. Nestačí len citácia zákonného ustanovenia.
- Podpis poručiteľa: Vlastnoručný podpis poručiteľa.
Formy listiny o vydedení:
- Holografná listina: Napísaná a podpísaná vlastnou rukou poručiteľa.
- Alografná listina: Napísaná strojom, počítačom alebo cudzou rukou, podpísaná poručiteľom pred dvoma svedkami, ktorí potvrdia, že poručiteľ prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Ak poručiteľ nemôže čítať alebo písať, musí pred troma svedkami prejaviť svoju vôľu a táto sa zachytí v listine. Pre nepočujúcich zákon vyžaduje, aby svedkovia ovládali znakovú (posunkovú) reč a aby bola listina pretlmočená do tejto reči.
- Notárska zápisnica: Spísaná notárom, čo zaručuje, že bude obsahovať všetky potrebné náležitosti.
Ak listina o vydedení nespĺňa všetky formálne náležitosti, je neplatná.
Dôsledky vydedenia
Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti. Ak poručiteľ zamýšľa vydediť celú líniu svojej rodiny, potom to musí explicitne v listine o vydedení uviesť. Pri deťoch svojich detí, teda ďalších dedičov, však nepotrebuje uvádzať dôvody, tieto sa budú vzťahovať k ich rodičom.
Zrušenie vydedenia
Poručiteľ môže počas života svoje rozhodnutie o vydedení zmeniť. Zmenu vykoná buď spísaním listiny, ktorá bude mať náležitosti ako listina o vydedení a toto vydedenie výslovne zmení alebo zruší, alebo môže samotnú listinu o vydedení zničiť. Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ.
Odlišnosti od dedičskej nespôsobilosti
Od inštitútu vydedenia je nutné odlíšiť inštitút dedičskej nespôsobilosti. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Na rozdiel od vydedenia, dedičskú nespôsobilosť nie je potrebné osobitne preukazovať listinou o vydedení. Dedičská nespôsobilosť nastáva priamo zo zákona, ak sú splnené podmienky uvedené v § 469 Občianskeho zákonníka.
Súdne napadnutie vydedenia
Dedič alebo dedička môže vydedenie súdne napadnúť v prípade, ak nesúhlasí s jeho dôvodmi. Ako žalobca by bol však zaťažený dôkazným bremenom. Dokazovanie v takomto konaní je veľmi komplikované, keďže osoba, ktorá spisovala listinu o vydedení, už nežije. Teda nevie podať priame svedectvo o skutočnostiach zmienených v tejto listine. Tieto konania sú aj pomerne časovo náročné. Notár nemá priestor zisťovať skutkové okolnosti (to, ako to v skutočnosti bolo). Na to je priestor v súdnom konaní.
Súdy jednotlivé prípady vydedenia posudzujú individuálne s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a výsledky súdnej praxe „nútia vykladať skutkové okolnosti vydedenia reštriktívne, bez zreteľa na vôľu poručiteľa“. V konkrétnych prípadoch vydedenia sa posudzuje predovšetkým, či bola pomoc potomka poručiteľovi naozaj potrebná, miera odkázanosti poručiteľa na pomoc potomka, rozpor s dobrými mravmi v konaní potomka, objektívna možnosť potomka poskytnúť poručiteľovi pomoc alebo prejavovať o neho opravdivý záujem, skutočnosť, či nebol nezáujem potomka o poručiteľa vyvolaný samotným poručiteľom a či mal poručiteľ s potomkom záujem udržiavať rodinné vzťahy, resp.