Bojazlivosť u detí je komplexný jav, ktorý môže mať rôzne príčiny a prejavy. Rodičia často hľadajú odpovede na otázky, prečo je ich dieťa od malička opatrnejšie, hanblivejšie alebo sa bojí nových situácií a ľudí. Tento článok sa zameriava na pochopenie príčin bojazlivosti u detí, vplyv výchovy a genetiky, a tiež na to, ako môžu rodičia a okolie dieťaťu pomôcť prekonať jeho obavy a budovať zdravé sebavedomie.
Vznik pocitu menejcennosti a bojazlivosti
Pocit menejcennosti a bojazlivosť sa u dieťaťa môžu vyvinúť z rôznych dôvodov. Často súvisia s interakciami s rodičmi a okolím, ale aj s vrodenými predispozíciami. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a jeho vývoj ovplyvňuje kombinácia faktorov.
Vplyv výchovy a správania rodičov
Myslenie a konanie rodičov má obrovský vplyv na vývoj dieťaťa počas celého detstva. S každým úsmevom, napomenutím, hádkou so súrodencami, alebo filmom plným násilia a sexu sa modifikujú miliardy neurónových spojení v mozgu dieťaťa. Výchova dieťaťa je proces, ktorý formuje mladý mozog a správne pospája neurónové vedenia.
Dieťaťu je potrebné ukázať lásku a prijímať ho také, aké je, bez podmienok. Porovnávanie so súrodencami alebo inými deťmi a kritizovanie môžu viesť k pocitom menejcennosti. Rodičia by si mali nájsť čas na každé dieťa zvlášť, rozprávať sa s nimi a počúvať ich. Keď deti niečo potrebujú alebo chcú ukázať, mali by sme zabudnúť na slovíčka "počkaj" alebo "teraz nemôžem", pretože to dieťa potrebuje práve vtedy.
O problémoch v rodine sa treba rozprávať a nie potláčať ich. Deťom však treba určiť rozumné hranice, ktoré im dávajú istotu a učia ich k ohľaduplnosti. Každé dieťa je osobnosť a má svoje záujmy a požiadavky, ktoré treba rešpektovať.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Genetická výbava a dispozície
Genetika má tiež svoj podiel na tom, aký bude človek. Niektorí ľudia majú rodovo dané určité fyzické črty, ktoré môžu ovplyvniť ich sebavedomie. Avšak, správne budované sebavedomie dokáže aj z nedostatku urobiť prednosť.
Genetické dispozície majú určitý vplyv na psychický vývoj človeka, ale výchovný potenciál tvorí väčšinu. Približne 20 % znakov dedíme, zvyšok si vytvára človek sám v súhre s okolím.
Vplyv okolia a spoločnosti
Rovnako ako sa z nesmelého dieťaťa pod láskavým vedením milujúcich rodičov môže stať sebavedomý človek, tak sa z dieťaťa, ktoré má všetky vymoženosti, ale nadmerne náročných rodičov, môže stať bojazlivé dieťa. Rodičia by mali citlivo vplývať na sebavedomie svojich detí, počúvať ich a čítať ich oči. Vedia byť k sebe v kolektíve kruté a veľmi ťažko to znášajú.
Rodičia by mali deťom pomáhať riešiť situácie vonku, ale nemali by ich riešiť za ne. Domov a najbližšia rodina ovplyvňujú deti najviac.
Ako sa prejavuje bojazlivosť u detí?
Bojazlivosť sa u detí môže prejavovať rôznymi spôsobmi, a to v závislosti od veku, osobnosti a konkrétnej situácie. Niektoré bežné prejavy zahŕňajú:
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
- Hanblivosť: Dieťa sa schováva za rodičov, vyhýba sa očnému kontaktu, nekomunikuje s cudzími ľuďmi.
- Strach z nových situácií: Dieťa odmieta skúšať nové aktivity, bojí sa ísť na nové miesta, ťažko sa adaptuje na zmeny.
- Úzkosť: Dieťa prejavuje nervozitu, nepokoj, má problémy so spánkom, trápi ho pocit ohrozenia.
- Izolácia: Dieťa sa vyhýba kontaktu s inými deťmi, nechce sa hrať v kolektíve, cíti sa osamelo.
- Fyzické prejavy: Dieťa sa môže sťažovať na bolesti brucha, hlavy, nevoľnosť, ktoré súvisia so stresom.
Praktické rady pre rodičov bojazlivých detí
- Ukazujte lásku a prijatie: Ľúbte dieťa také, aké je, bez podmienok. Uistite ho, že je milované a cenné.
- Podporujte sebavedomie: Chváľte dieťa za jeho úspechy, aj tie malé. Povzbudzujte ho, aby skúšalo nové veci a prekonávalo svoje obavy.
- Nenúťte ho: Netlačte na dieťa, aby robilo niečo, na čo sa necíti. Dajte mu čas, aby sa s novou situáciou zoznámilo a postupne sa jej prispôsobilo.
- Buďte trpezliví: Bojazlivosť sa nedá prekonať zo dňa na deň. Buďte trpezliví a podporujte dieťa v jeho tempe.
- Vytvorte bezpečné prostredie: Zabezpečte, aby sa dieťa cítilo doma v bezpečí a mohlo sa slobodne vyjadrovať.
- Rozprávajte sa s ním: Pýtajte sa dieťaťa, čo ho trápi a čoho sa bojí. Počúvajte ho a snažte sa mu porozumieť.
- Hrajte sa s ním: Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré podporujú jeho sebavedomie a sociálne zručnosti.
- Modelujte správanie: Ukazujte dieťaťu, ako sa správať v rôznych situáciách. Buďte pre neho vzorom.
- Vyhľadajte pomoc odborníka: Ak je bojazlivosť dieťaťa príliš silná a ovplyvňuje jeho život, vyhľadajte pomoc psychológa alebo terapeuta.
Dôležitosť bezpečnej vzťahovej väzby
Bezpečná vzťahová väzba s rodičom je kľúčová pre zdravý vývoj dieťaťa a jeho schopnosť zvládať stres a nové situácie. Ak má dieťa s rodičom bezpečný vzťah, vie, že sa na neho môže spoľahnúť a že ho bude podporovať. To mu dáva odvahu skúšať nové veci a prekonávať svoje obavy.
Ak dieťa necíti úplné bezpečie a prijatie zo strany rodiča, nevie, čo môže od neho očakávať. Reakcie rodiča sú často nepredvídateľné a nečitateľné. Takáto výchova sa neskôr prepojí aj s materskou školou. Dieťa nevie, čo má očakávať od učiteľa alebo učiteľky. Náhradné vzťahové osoby sú pre neho veľmi ťažko čitateľné a nedokáže si k nim vytvoriť vzťah, pretože nemá vytvorený bezpečný vzťah s rodičom. Deti, ktoré nemajú s rodičmi bezpečnú vzťahovú väzbu, nemajú zvnútornený pocit istoty a bezpečia. Ťažko sa v škôlke adaptujú.
Adaptácia na materskú školu ako výzva
Nástup do škôlky je pre dieťa obrovským životným krokom. Je dôležité, aby rodičia vybrali takú škôlku, ktorá zodpovedá potrebám a záujmom dieťaťa. Zároveň je dôležité rozprávať sa s dieťaťom o škôlke a vopred mu vysvetliť, čo ho čaká.
Vo väčšom kolektíve je dieťa oveľa viac odkázané samo na seba. Tam je dôležité, či je naozaj odplienkované, zvláda aspoň základy samoobslužných činností, napríklad vyzuť si topánky, vyzliecť a obliecť sa s pomocou, najesť sa a napiť sa z pohára. Je takisto dôležité, aby bolo dieťa schopné porozumieť pokynom.
Pokiaľ je dieťa veľmi citlivé, prípadne až úzkostné, má problém vydržať bez maminky, neustále za ňou chodí, mama nemôže odísť ani do obchodu, môžu to byť signály, že dieťa trpí separačnou úzkosťou. Ak dieťa takto reaguje pred nástupom do škôlky, neodporúča sa, aby nastúpilo do akéhokoľvek zariadenia.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Pred nástupom do škôlky rodičov vždy upozorňujeme na to, že by sa mali s deťmi o škôlke rozprávať, pozerať si fotky, prechádzať sa popri škôlke, navštíviť škôlku, hrať sa doma na škôlku. Ale zároveň by si mali dať aj pozor na to, aby prílišnou prípravou a analýzou situácie dieťa nezneistili. Rodičia na dieťa často podvedome prenášajú svoje obavy.
Čo dieťa naozaj potrebuje a čo nie?
Dieťa potrebuje pozornosť, pochopenie, akceptáciu, ponuku možností, podporu, dôveru, pravidlá, režim, výzvy a možnosť zlyhať. Naopak, nepotrebuje neustálu ochranu, klamstvo, porovnávanie, ponižovanie, príliš veľa hračiek a elektroniky.
Veci, ktoré dieťa potrebuje:
- Pozornosť: Všímajme si deti. Kedy sú smutné? A kedy sú šťastné alebo nervózne? Pýtajme sa ich čo ich trápi, čo sa im páči, čo ich zaujíma, nezaujíma a prečo. Deti potrebujú cítiť, že na nich myslíme a zaujímame sa o nich, že sú pre nás dôležité.
- Pochopenie: Dajme deťom zažiť, že máme snahu ich pochopiť, aj keď nám to nejde úplne dobre. Možno niekedy stačí povedať: "Snažím sa ťa pochopiť, i keď je to pre mňa ťažké." Pre dieťa sú dôležité iné veci, ako pre nás rodičov - jasné, my to chápeme racionálne - ale racionálne skúsme pochopiť prežívanie svojho dieťaťa.
- Akceptácia: Prijímajme deti také aké sú, nie aké ich chceme mať. Ak dieťaťu niečo fakt nejde, budeme strácať čas, ak budeme chcieť, aby to pilovalo. Radšej sa zamerajme na to čo mu ide a posilňujme u neho takéto správanie, jeho potenciál.
- Ponuka možností: Ak chceme, aby sa dieťa venovalo napr. nejakému krúžku, nenúťme ho robiť ten, ktorý ho nebaví. Ak zistí dieťa, že to nie je pre neho, ok. Nechceme však, aby nerobilo nič, to je jasné…preto mu ponúknime možnosti, aby si samo vybralo, skúsilo, čo ho bude baviť a v čom bude dobré.
- Podpora: Ak chceme po deťoch, aby sa venovali zmysluplnej aktivite, potrebujú cítiť, že sme pritom s nimi. Potrebujú naše povzbudenie, náš úsmev, ktorý ich utvrdí v tom, že čo robia, bez ohľadu nato či sú v tom najlepší alebo priemerní, je super.
- Dôvera: Aby si naše deti verili, musíme im v prvom rade veriť MY - rodičia. Dieťa dokáže veľa vecí, bez toho, aby sme ho vodili za ruku alebo mu stáli za chrbtom.
- Pravidlá: V škôlke, v škole, v práci, v športe, v prírode, v živote…všade sú pravidlá. Dieťa sa učí pravidlám od narodenia od koho? … Od rodiča. Ak nie je odmalička zvyknuté akceptovať niektoré pravidlá, o to dlhšie sa bude adaptovať na pravidlá v novom prostredí.
- Režim: Pravidelnosť, návyk vybudovaný odmalička sa udržiava ľahšie ako ho budovať v neskoršom veku, keď nie sú základy.
- Výzvy: Dávajme deťom výzvy. Nie aby prekonávali iných, ale aby sa naučili prekonávať seba samých. Naučia sa tak sebamotivácii a pracujú na svojej osobnosti.
- Zlyhanie: Tým, že dieťa zlyhá, zažije pocit neúspechu, musí sa s týmto pocitom vysporiadať. Spracovanie negatívnych zážitkov môže mať rôzne trvanie. Rodič môže dieťa sprevádzať pri jeho spracovaní, avšak by nemal za každú cenu dieťa ochraňovať pred zlyhaním. Tým, že má dieťa takýto zážitok, stáva sa psychicky odolnejším.
Veci, ktoré dieťa nepotrebuje:
- Neustála ochrana: Ak budeme dieťa stále kontrolovať, ochraňovať ho a napomínať ho, budujeme v ňom nízku sebadôveru, sebahodnotu a závislosť od druhých. Časom sa môže objaviť u dieťaťa nová osobnostná črta - úzkostnosť, keďže upriamujeme často pozornosť na to, čo sa všetko môže stať. Deti sú potom viac bojazlivé, neisté a "bábovkovité."
- Klamstvo: Tým, že deťom nepovieme pravdu, lebo ich chceme uchrániť pred niečím nepríjemným, im nepomôžeme. Nemožno deti chrániť stále, dieťa sa musí naučiť vysporiadať sa s negatívnymi emóciami. Čím dlhšie ich budeme chrániť, tým ťažšie budú v budúcnosti zvládať stres, stratu a psychickú bolesť. Ak dieťa zistí, že sme ho klamali (i keď sme to mysleli dobre), strácame jeho dôveru.
- Porovnávanie: Neporovnávajme dieťa s ostatnými deťmi, každý sme osobnosť, každý má svoj potenciál. Naučme dieťa porovnávať vlastné výkony s jeho predchádzajúcimi vykonmi, nie s výkonmi druhých.
- Poníženie: Dotýka sa ľudskej dôstojnosti. Ponížením, resp. opakovaným ponižovaním dieťaťa môžeme narušiť jeho vzťahu k sebe samému. Z toho vznikajú myšlienky "nie som dosť dobrý, nemám takú hodnotu ako ostatní, nezaslúžim si tu byť a pod…"
- Playstation, hry: Koľko rodičov príde s tým, že dieťa hrá príliš dlho na playstatione/ mobile a nevieme ho od hry odtrhnúť, kričí, že chce ešte hrať. Pýtame sa, kto mu to kúpil/dal??? …že aby nebol looser, chudáčik, lebo všetci spolužiaci hrajú hry?! Neveríme vlastnému dieťaťu, že sa dokáže rozprávať so spolužiakmi o niečom inom ako o hrách?? To je dôvod, prečo mu dáme mobil/ playstation?
- Elektrické autíčka a kolobežky: Chceme, aby deti zleniveli a nehýbali sa, boli pohodlné…tak im dajme elektrostroje. Chceme, aby boli nase deti aktívne, dajme im bicykel, korčule, pešibus i za cenu toho, že za nimi budeme musieť behať.
Pohyb a šport ako nástroj na budovanie sebavedomia
Klesá fyzická aktivita detí a nahrádza ju sedavý spôsob života. Obezita a nadváha stále stúpajú. Keďže deti sa prirodzene menej hýbu, narastajú problémy i s ich telesným vývojom, častejšie sa objavujú napríklad bolesti chrbta.
Pre deti v predškolskom veku je ideálna všeobecná pohybová príprava. Je to ideálny základ, vďaka ktorému si deti vybudujú pohybovú gramotnosť. Ide o základ atletiky, gymnastiky, úpolov, prekážkových dráh a množstvo hier. Hlavne to musí byť zábava.
Pravidelné športovanie deťom v predškolskom či školskom veku môže zlepšiť sebavedomie, a tým postavenie v kolektíve. Dieťa je sebavedomejšie, má väčšiu sebadôveru. Zároveň je odolnejšie, cieľavedomejšie, priebojnejšie. Nebojí sa. Športovanie určite pozitívne ovplyvňuje aj duševný stav dieťaťa.
Chyby, ktorých sa rodičia dopúšťajú pri výchove
- Nehovorte deťom stále, že sú výnimočné: Ak deti neustále chválite a vzbudzujete v nich pocit vyvolenosti, vedie to k tomu, že získavajú neadekvátny pocit vlastnej dôležitosti. Potom majú väčšie problémy s nadväzovaním vzťahov a neskôr sa môže u nich prejaviť aj bojazlivosť a neistota.
- Neriešte všetko za dieťa: Príliš zasahujúci rodičia riskujú, že si dieťa nevytvorí silný pocit vlastnej identity. Viera v to, že to samo dokáže, sa u takéhoto dieťaťa nemusí vôbec rozvinúť. Namiesto toho mu je vštepované správanie, ktoré ho nabáda k bezmocnosti.
- Dovoľte dieťaťu zažiť aj odmietnutie a problémy: Ak dovolíte deťom prežiť aj neúspech, posilňujete im tým mozog. Mali by ste svoje deti učiť, že keď sa im niečo nepodarí, nie je to neúspech, ale príležitosť potrénovať si mozgový sval, a tak posilniť aj tie časti, ktoré im dopomôžu k budúcemu úspechu.
- Naučte sa hovoriť aj NIE: Ak nechcete, aby si vaše deti mysleli, že celý vesmír sa točí iba okolo nich, hovorte im občas aj nie. Deti si od malička musia uvedomovať, že v živote to chodí aj tak, že nie vždy všetko dostanú.