Rodičovstvo je komplexná a náročná úloha, ktorá si vyžaduje neustále učenie a prispôsobovanie sa potrebám dieťaťa. Vplyv rodičov na 4-ročné dieťa je obrovský a formuje jeho osobnosť, správanie a budúce vzťahy. Harmonická rodina, v ktorej dieťa vyrastá, je základom pre jeho zdravý psychický vývin a budovanie pocitu vlastnej hodnoty.
Súrodenecké konštelácie a ich dopad
Je zaujímavé zamyslieť sa nad tým, ako poradie v súrodeneckej konštelácii ovplyvňuje vývoj dieťaťa. Hoci každý príbeh je jedinečný, existujú určité fenomény, ktoré sa častejšie vyskytujú u jedináčikov, prvorodených, benjamínov alebo stredných detí.
- Jedináčikovia: Často vyrastajú v prostredí 100%-ného záujmu, čo môže viesť k náročnosti na seba, perfekcionizmu a snahe o skvelé výkony. Na druhej strane, môžu mať ťažkosti s kompromismi a vnímaním potrieb druhých.
- Prvorodení: Majú skúsenosť s plnou pozornosťou rodiny, ale aj s tlakom a očakávaniami, keďže sú prvými, na ktorých sa rodičia učia byť rodičmi. Môžu sa cítiť zodpovední za mladších súrodencov a preťažovaní povinnosťami.
- Benjamíni: Často vnímaní ako "malí", s menšími nárokmi a väčším servisom od ostatných. Môžu mať potrebu chvály a uznania, a neustále sa porovnávať s druhými.
- Stredné deti: Môžu sa cítiť prehliadané a samorastovské, ale sú prispôsobivé a životaschopné. Niekedy môžu mať pocit, že nemajú svoje miesto a ťažko dôverujú druhým.
Dôležité je si uvedomiť, že tieto charakteristiky nie sú nemenné a môžu sa kombinovať. Napríklad, ak je medzi deťmi veľký vekový rozdiel, alebo ak má prvorodené dieťa hendikep, dynamika sa môže zmeniť.
Kľúčové obdobie pre vývin dieťaťa
Pre zdravý psychický vývin, formovanie osobnosti a budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. To, čo sa do dieťaťa v tomto období vloží, z toho môže čerpať celý svoj život. Ak dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom.
Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená, prístupná.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Rola otca vo výchove
Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať a dcéra potrebuje mať vzor otca.
Rozvod a jeho dopad na dieťa
Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka a existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a psychologické.
Deti na rozvod reagujú rôzne, v závislosti od veku a osobnosti. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti a formuje sa u neho vedomie vlastného ja, k čomu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom.
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami:
- Popretie: Dieťa nemôže uveriť, že je to pravda, predstiera, že na tom nezáleží, alebo obviňuje rodičov alebo seba.
- Zlosť: Dieťa pociťuje zlosť na niekoho alebo niečo, čo mu spôsobuje bolesť.
- Vyrovnávanie sa: Dieťa sa s novou situáciou vyrovnáva, hľadá nové istoty a zvyká si na nové usporiadanie.
Rodičia by mali deťom vysvetliť, čo sa deje, počúvať ich a dať im priestor pre emócie. Rozhodne by nemali deťom brániť stýkať sa s druhým rodičom.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Komunikácia s dieťaťom a vysvetľovanie situácií
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním. Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí a že rodičia dokážu urobiť ústretový krok.
Krik vo výchove: Áno alebo nie?
Rodičia často vravia, že krik k výchove patrí a funguje ako posilnenie ich autority. Mali by sme sa však zamyslieť, ako samotný rodič dostal dieťa do tohto stavu, že nepočúva dokiaľ rodič nezakričí. Deti sú nepopísané plátno a čo tam rodič namaľuje, to tam zostáva a to dieťa zrkadlí.
Ak rodič kričí, dieťa pociťuje voči nemu strach. Bojí sa, že mu bude ublížené a vzhľadom k tomu, že pre dieťa sú rodičia osoby, ktorým má bezpodmienečne dôverovať a ktoré predstavujú budúcu víziu sveta, nie je to vhodná emócia. Čím častejšie sa bude kričať, tým rýchlejšie sa dieťa prestane v domove cítiť bezpečne.
Krik je efektívny len dočasne. V neskoršom veku ich primäje vzdorovať a už z princípu neurobia to, čo sa od nich očakáva. Je možné, že si na krik vybudujú toleranciu a vy akokoľvek ste zvyknutí, že krik pomohol, sa budete diviť, že s potomkom to teraz ani nepohne.
Hnev a krik nespája, ale rodiča a dieťa rozdeľuje. Vytvára medzi nimi komunikačnú priepasť, v ktorej už nepanuje pokoj a vyjadrenie názoru bez strachu, ale jednostranná autoritatívna výchova, v ktorej rodič prikazuje a dieťa počúva.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Namiesto kriku je dôležité s dieťaťom komunikovať, vysvetľovať mu pravidlá a dôsledky jeho správania. Ak sa stratíte trpezlivosť, skúste zhlboka dýchať, napočítať do desať a ospravedlniť sa, ak ste kričali.
Autoritatívna vs. rešpektujúca výchova
Obhajcovia autoritatívnej výchovy detí sú presvedčení o tom, že dieťa má počúvať. Vždy a všade. Neexistujú výnimky. Urobia všetko preto, aby im dieťa „neskákalo po hlave“, čo je pomerne častý jav tzv. voľnej výchovy, pri ktorej sa deťom necháva absolútna sloboda a nenastavujú sa žiadne hranice.
Rešpekt a strach sú dve diametrálne odlišné veci. Vzájomný rešpekt je známkou vyváženého vzťahu, zatiaľ čo pri strachu z trestu absentuje láska. Pri autoritatívnej výchove sa dieťaťu neodpustí žiadne zlyhanie a rodič sa viac sústredí na jeho mínusy, čo môže viesť k zníženému sebavedomiu.
Dieťa, ktoré je vychovávané príliš prísne, zákonite začne túžiť po slobode a je u neho vyššia pravdepodobnosť rebélie. Takisto, akákoľvek snaha prejaviť svoj názor býva autoritatívnymi rodičmi väčšinou vnímaná ako odvrávanie, čo u dieťaťa posilňuje presvedčenie, že povedať to, čo si myslí, je nesprávne.
Je dôležité nájsť rovnováhu medzi nastavením hraníc a rešpektovaním dieťaťa ako individuality.
Vplyv starých rodičov na výchovu
Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat, a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, ale aby pomáhali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach.
V prípade, že starí rodičia zasahujú do výchovy a podkopávajú autoritu rodičov, je potrebné s nimi otvorene komunikovať a vysvetliť im, aký to má dopad na dieťa. Je dôležité stanoviť jasné hranice a trvať na ich dodržiavaní.
Tresty a odmeny
Tresty by mali byť primerané veku dieťaťa a mali by nasledovať bezprostredne po nevhodnom správaní. Dôležité je, aby dieťa chápalo, prečo je trestané. Fyzické tresty sú neprípustné.
Odmeny by mali byť motivujúce a mali by dieťa povzbudzovať v dobrom správaní. Dôležité je chváliť dieťa za jeho snahu a úspechy.
Starostlivosť o seba samého
Rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení. Často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa.
Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že starostlivosť o dieťa je tímová práca a aby si navzájom pomáhali a podporovali sa. Takisto je dôležité, aby si rodičia našli čas aj pre seba a venovali sa svojim záľubám a potrebám.