Nezvládnete to prehliadnuť: Ako okamžite pomôcť dieťaťu, ktoré vzlyká!

Plač je prirodzenou súčasťou detstva. Je to spôsob, akým deti komunikujú svoje potreby, pocity a frustrácie. Avšak, keď sa plač stane neutíšiteľným vzlykaním, môže to byť pre rodičov veľmi stresujúce a znepokojujúce. Tento článok sa zaoberá rôznymi príčinami vzlykania u detí a ponúka praktické rady, ako im pomôcť.

Pochopenie detského plaču

Plač je pre bábätko stavom najvyššej pohotovosti. Matky sú v období pôrodu a po pôrode pod vplyvom množstva takýchto autorít a o tom, že "plač je v poriadku", sa dozvedajú rozličným spôsobom. Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa, trpí, keď jej dieťa plače, a svojmu dieťaťu odovzdať svoju nežnosť a lásku. A predsa je v rozličných situáciách presviedčaná o opaku. Skutočnosť, že existujú ľudia, ktorí odporúčajú ako terapeutické to, aby dieťa dlhodobo a zámerne plakalo v kontakte koža na kožu s matkou, je jeden z novodobých príkladov takéhoto prístupu.

Dve štádiá plaču bábätka

Existujú dve štádiá plaču bábätka - v prvej etape bábätko plače s cieľom nájsť správne miesto (matku), nájsť prsník a dojčiť alebo preto, že napríklad potrebuje zaspať (potreba zaspať alebo vyčerpanosť či prílišná miera podnetov je častým dôvodom na plač bábätka) - táto etapa sa nazýva protest, a keď sa v tejto etape potreby bábätka naplnia, tak tento plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný. Plač pre dieťa neprináša nič dobré. Je presne taký urgentný, ako znie. Plač v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Plač je stavom najvyššej pohotovosti. A to aj pre matku.

Čo nerobiť, keď dieťa plače

Ak sa vaše dieťatko dostane do takého stavu, nesnažte sa na neho hovoriť, ani sa ho dotykom snažiť upokojiť. Situáciu to môže len zhoršiť.

Respiračný afekt

Poznáte situáciu, keď sa dieťa plače, nenadýchne sa, zmodrie, odpadne a potom sa nadýchne? Ak vám niekedy dieťatko predviedlo tento súbor prejavov, pravdepodobne ste sa na pokraji infarktu ocitli vy. Dieťatko však nie, lebo vo väčšine prípadov ide síce o hrôzostrašne vyzerajúci, no nie nebezpečný prejav - tzv. respiračný afekt.

Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru

Príčiny a prejavy respiračného afektu

Tejto príhode predchádza udalosť, ktorá dieťa naštve, frustruje, vyľaká alebo bolí, napríklad ide o rodičovský zákaz, ktorý sa dieťatku nepáči alebo sa malý výmyselník potkne a spadne na zem. Následne zo seba vylúdi 1 až 2 dlhé plačlivé výkriky a potom akoby nedokáže chytiť dych. Preto zmodrie (niekedy zbledne) a často odpadne (nie vždy). K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnemu prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice.

„Modrý“ záchvat je častejší, tvorí cca 85% respiračných afektov a obyčajne sa spája s hnevom či frustráciou dieťaťa. „Biely“ záchvat, kedy dieťa zbledne a nezmodrie, je menej častý a spája sa skôr s nejakým zranením či úľakom. Dôležité je, že vždy k tejto príhode dôjde len ak je dieťa bdelé, nikdy k nej nedochádza v spánku!

Najčastejšie sa respiračný afekt objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, ale vek výskytu sa udáva od 6 mesiacov a môže pretrvávať až do 6 rokov. Bežne sa udáva výskyt u 5% zdravých detí, niekedy sa tento jav objavuje častejšie v rámci rodiny. Častejšie sa tiež objavuje u detí s anémiou (u zdravých detí je anémia najčastejšie spôsobená nedostatočným prísunom železa).

Čo robiť pri respiračnom afekte?

Pri objavení sa respiračného afektu zachovajte chladnú hlavu. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnoveniu dýchania dôjde.

Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač
Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze kedy sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre, často pomôže už len tento jednoduchý manéver.
Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou
Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom.
Dieťatkom netraste.
Určite dieťaťu nepodávajte lieky na upokojenie.
Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť. Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime.

Veľa záchvatov vzniká preto, lebo rodič odmietol dieťaťu v niečom vyhovieť. V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte, a to ani v snahe sa mu vyhnúť, ako ani po záchvate v snahe dieťa upokojiť. Práve naopak, je vhodné pevne, no láskavo vymedziť hranice tak, aby sa dieťa vedelo v nich orientovať.

Prečítajte si tiež: Ako reagovať, keď dieťa pije alkohol

Kedy volať záchranku alebo navštíviť lekára?

Volajte záchranku, ak:

zástava dychu trvá viac ako 1 minútu
ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote

Navštívte pohotovosť, ak:

dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré
máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne

Navštívte svojho lekára, ak:

sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny

Problémy so spánkom a parasomnie

Spánok je pre deti veľmi dôležitý. Zabezpečuje rast, ukladanie spomienok a ich prechod z krátkodobej do dlhodobej pamäti, umožňuje oddych fyzickému telu aj mozgu ako takému v REM a nonREM fázach. Deti, ktorých spánok nie je dostatočne kvalitný alebo dostatočný, mávajú často ťažkosti so správaním a neskôr aj učením. Správanie počas spánku, ktoré v sebe zahŕňa primárne alebo sekundárne poruchy, ktoré sa prejavujú počas spánku, ako sú rôzne záchvaty, dyskinézy, ale i gastroezofageálny reflux, spadajú pod pojem parasomnia.

Malé detičky spia veľmi tvrdo. Preto sa u nich často objavuje zmätené správanie počas spánku. Najhlbšia - 4. fáza NonREM spánku - je u nich tvrdšia ako u starších detí a dospelých. U detí od 3 - 4 rokov sa môžu začať objavovať tiež nočné desy.

Prečítajte si tiež: Ako pomôcť 14-ročnému dievčaťu s tehotenstvom

Typy parasomnií

Rozprávanie - dieťa počas spánku niekoľko sekúnd rozpráva alebo vydáva zvuky -môže to byť hlasný krik alebo v prípade maličkých detí plač, ktorý prejde do spánku.
Nočné mory - často sa vyskytujú u detí predškolského veku medzi 3. - 6. rokom veku. Dieťa môže kričať, volať na rodiča, plakať.
Nočný des - je omnoho intenzívnejší ako nočná mora. Nebýva tak častý, ale pre rodičov je veľmi znepokojujúci. Dieťa začne zrazu veľmi kričať a plakať, môže sa hádzať na posteli.
Zmätenosť zo sna - budí sa s plačom, je zmätené a nespoznáva nikoho.
Námesačnosť - dieťa v spánku chodí po svojej izbe, alebo po dome s otvorenými očami. Zdá sa, akoby bolo zobudené, ale nie je to tak.

Nočné desy

Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova ako keby do neho vstúpil sám diabol. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12.rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá. Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15min alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo. Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií.

Zmätočné zobudenie

Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje.

Námesačnosť

Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišná unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie.

Spôsob ako námesačnosť riešiť je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa. Zatvoriť okná, aby nehrozil možný pád, odpratať hračky spod nôh, aby nedošlo k zakopnutiu, upraviť nábytok, tak aby nebol pre dieťa nebezpečný. Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú. Niekedy sa stane, že sa námesačný na krátky čas úplne preberie a zahanbí sa, keď sa ocitá na inom nevysvetliteľnom mieste. Rozrušený námesačný zvykne pobehovať, kričí, vyzerá nahnevane. V tomto prípade by ho dotyk ešte viac rozrušil, preto len treba vydržať a počkať, kým stav odznie.

Zlé sny (nočné mory)

Najčastejšou poruchou spánku v REM fáze je zlý sen inak nočné mory. Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Snívať o utopení, zlom levovi, či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou, preto ak 3-ročné dieťatko sníva o uštipnutí včelou, ešte aj po zobudení, si myslí, že je stále v miestnosti a počuje ju bzučať. Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Častejšie sa objaví keď dieťa spí na chrbte. Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť.

Podľa najnovších štúdií nočné mory nesúvisia so žiadnymi špecifickými emocionálnymi či osobnostnými problémami , ale úzkostné stavy či psychologické problémy, môžu byť spúšťačom. Všetky sny reflektujú emocionálne konflikty, ktoré pramenia zo života dieťaťa. Niekedy nočnú moru spustí choroba a niekedy sa zdá, že nemá odôvodnenie. Objaví sa napríklad keď dieťa separujú rodičia do inej izby, alebo keď začne chodiť do škôlky, či keď je hospitalizované. Medzi 7. a 11.rokom sa už nočné mory vyskytujú len príležitostne (ak sú v tomto veku pravdepodobne ide o neriešený zlý sen, ktorý začal už v skoršom veku).

Ako pomôcť dieťaťu pri zlých snoch?

Dôležité je v čase zlého sna dieťa utíšiť, dať mu pocit bezpečia, prípadne vysvetliť sen.
Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť čoho sa obáva a odstrániť úzkosť.
Zlý sen u 3-4 ročných detí= tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby). Niekedy si deti želajú prítomnosť rodiča pokiaľ nezaspia, alebo aby ho rodičia vzali k sebe do postele. Tu si však treba dávať pozor, aby sa to nestalo zvykom
Zlý sen u 3-6 ročných detí= dobrou formou sú knižky, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť jeho strachy a obavy. Vyhnúť sa televíznych programom a reklamám, kde je veľa násilia.

Čo robiť pri akejkoľvek z uvedených porúch spánku?

Ak má dieťatko zlé sny skúste ho utíšiť a ubezpečiť. Dieťatko môžete zo sna prebrať, ak plače.
Ak máte ale dieťatko, ktoré má nočné desy alebo zmätočné zobudenie, tak potom dieťatko nebuďte a netraste ním.
Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúc spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Zaistiť dieťaťu adekvátny spánok, dodržať pravidelný režim dňa, eliminovať nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastaviť veku primerané limity, zabezpečiť pokojný a bezpečný spánok pre dieťa.

Detský vzdor

Vrieska vaše batoľa tak, že sa oká otriasajú? Búcha po stole, hádže veci o zem, dupe nohami? Vzlyká, plače a kričí pri akejkoľvek maličkosti? Mali by ste sa tešiť. Detským vzdorom nazývame obdobie, keď sa dieťa začína separovať od rodičov a uvedomovať si svoje ja. Objavuje sa obyčajne v druhej polovici druhého roku života. Je to prirodzený vývojový míľnik a bolo by skôr zvláštne, ak by sa u dieťaťa neobjavil. Hoci je pravda, že niektoré deti prežijú toto obdobie pokojnejšie, každé si potrebuje otestovať hranice svojho vplyvu a možností. Líši sa len spôsob, akým to robia. Niektoré dieťa používa pri každej príležitosti „Nie“ a zamietne aj výlet do cukrárne, iné sa hodí o zem, ďalšie vrieska a niektoré dokonca prestane od zlosti dýchať.

Ako zvládať detský vzdor?

Existuje množstvo stratégií správania, ktoré by ste mohli pri svojom dieťati vyskúšať. Sami však budete musieť prísť na to, čo v ktorej situácii zaberie lepšie - pokusom, omylom. Neustále zakazovanie a prikazovanie nemá zmysel. A už vôbec nie v období vzdoru, kedy je akýkoľvek pokyn zbytočným polienkom do ohňa hnevu. Stanovte si však základné hranice, za ktoré nie ste ochotní ísť a tých sa držte neoblomne. Ak napríklad raz poviete, že vaše dieťa nesmie jesť cukríky, keby sa aj postavilo na hlavu, nedajte mu ich. Platí trikrát meraj a raz rež. Radšej si vždy trikrát premyslite, skôr než nejaký zákaz alebo príkaz vyslovíte, ale potom už nepoľavte. Vaše dieťa musí pochopiť, že niektoré hranice jednoducho platia. Ak niečo zakážete a po päťminútovej scéne svoj názor zmeníte, svoje dieťa naučíte, že stačí urobiť scénu a dosiahne svoje.

Pozorovaním dieťaťa a citlivým reagovaním môžete niektorým nepríjemným situáciám celkom ľahko predísť. Dieťa netreba vystavovať zbytočným emočným búrkam. Ak napríklad viete, že cestou okolo ihriska sa bude hádzať o zem, pretože tam bude chcieť ísť, vyberte si inú trasu. Samozrejme, ak je to možné. Tiež od neho nežiadajte zbytočné veci. Deti obyčajne potrebujú obecenstvo, ktorého pozornosť priťahujú svojim vzdorovitým správaním. Ak ho stratia, stratí ich správanie zmysel a postupne vymizne. Obyčajne platí, že najlepšie je na negativistické správanie dieťaťa nereagovať. Samozrejme, s výnimkou dvoch situácií:

Po prvé, dieťa ničí veci, ubližuje sebe alebo niekomu inému.
A po druhé, dieťa porušuje hranicu, ktorú ste zadali.

V týchto prípadoch je nevyhnutné ho upozorniť a v prípade, že neposlúchne i fyzicky obmedziť. Jednoducho mu musíte v takomto správaní zabrániť. Technika pevného objatia vychádza zo známeho psychoterapeutického smeru Jiřiny Prekopovej. Predpokladá, že v náruči blízkej, milujúcej osoby, negatívne emócie postupne stratia na svojej intenzite. Ak sa však rozhodnete objať vzdorujúce dieťa, musíte počítať s tým, že spočiatku sa bude brániť ako lev. Jeho hnev najskôr prudko vzrastie.

Zachovanie pokoja

Zachovať pokoj v situácii, keď vás vlastné dieťa privádza do šialenstva, je rada nad zlato. Nebojte sa, (takmer) nikto to nezvládne vždy. Niekedy jednoducho nervy rupnú. Dôležité je mať na pamäti, že krikom a hnevom na vašej strane len znásobíte hnev svojho dieťaťa. Snažte sa vždy hovoriť tichým, no ráznym hlasom. Pri rozhovore udržujte s dieťaťom očný kontakt.

Večerný plač novorodenca (Witching Hour)

Častý večerný plač novorodenca dokáže rodičov potrápiť. Ste novopečení rodičia a svoje malé klbko šťastia si konečne prinesiete domov z pôrodnice. A čo teraz? Položiť ho do postieľky? Nakŕmiť? Prebaliť? Obavy a strach „začiatočníka“ sú na mieste. Keď si po pár dňoch myslíte, že už ako tak zvládate starostlivosť o nové stvorenie, tzv. witching hour vás vyvedie z omylu. Objavuje sa s blížiacim sa večerom a počas nej spustí vaše novorodeniatko z ničoho nič neutíchajúci nárek. Ako to? Veď je napapané, netrápi ho kolika, no ono nechce prestať a plače aj celé hodiny. Čo sa s ním deje?

Príčiny večerného plaču

Preúnava: Ak nemá bábätko správne spánkové návyky, preúnava môže byť jedným z dôvodov podvečernej neutíchajúcej nervozity. Keď spánkový dlh neustále narastá, dieťatko sa dostane do stavu, že je vyčerpané a unavené. Zamerajte sa na jeho spánok.
Príliš veľa podnetov: Svetlá, hluk, zvuky rôznych aktivít. Váš malý drobec sa síce do nich nezapája, no vníma ich a sleduje vás.
Prdíky: Prdíky, ktoré spôsobujú nepohodlie. Ak kojíte, mali by ste si dávať pozor na to, čo zjete. Každé bábätko je iné a reaguje inak. Možno si ani neuvedomujete, že káva, ktorú ste pred chvíľou vypili mu spôsobuje v brušku problémy. Na čas by ste mali vylúčiť napr. korenisté jedlá. Dôležité je aj odgrgnutie po napapaní.
Potreba "dotankovať" mliečko: Potrebuje „dotankovať“ mliečko.
Nedostatok pozornosti: Možno mu venujete menej pozornosti, pretože ste zaneprázdnení bežnými podvečernými domácimi prácami - varíte večeru, robíte si úlohy so starším dieťaťom… Skúste ho nosiť v šatke alebo nosiči.

Ako utíšiť dieťa počas Witching Hour?

Ak nefunguje dojčenie, kontakt koža na kožu a vyšie uvedené tipy, môžete sa dieťatko pokúsiť utíšiť pomocou teórie Harvey Karpa 5S. Neexistuje rýchly nástroj, ktorý by čarovnú hodinku natrvalo odstránil. Lepšie je nechať plynúť čas - bábätká z toho postupne vyrastú. Niekedy dieťatko stačí len hojdať, tancovať s ním, kolísať ho, aby cítilo vašu prítomnosť.

6 dôvodov, prečo dieťa v noci nespí

Ak sa aj vy pýtate, čo to dieťa vlastne chce počas úpenlivého nočného plaču vášho inak vytúženého bábätka, vedzte, že niekedy to nevie ani ono samé. Prísť na to, čo dieťatko naozaj potrebuje a chce nie je vždy jednoduché.

Dôvody nočného prebúdzania

Prerezávanie zúbkov: Toto obdobie vie potrápiť nejednu z nás. Okrem toho, že dieťatko prežíva celkovú nepohodu, je veľmi nepokojné a stále má potrebu niečo hrýzť, sú prejavy aj oveľa horšie.
Separačná úzkosť: Panický strach z odlúčenia od matky, môžu mať deti od približne pol rok do asi jedného roku života. Dieťa sa v tomto období veľmi obáva toto, že bude odlúčené od matky a preto neustále vyžaduje jej prítomnosť.
Vývojový míľnik: Čím je dieťa staršie, tým viac vníma aj okolie a to, čo sa počas dňa deje okolo neho, neskôr v noci spracúva. To sa môže preniesť do jeho snov, ktoré bývajú veľmi živé a spánok je tak veľmi nepokojný.
Dieťa nespí celú noc: Podľa niektorých odborníkov, nie je prirodzené, aby dieťa prespalo celú noc. Ani my dospelí neprespíme celú noc bez prebudenia, tak prečo by sme to mali očakávať od našich najmenších ratolestí.
Dieťa patrí k matke: Deti, ktoré spia v tesnej blízkosti s matkou sú oveľa pokojnejšie a počas noci sa budia oveľa menej ako deti, ktoré sú od matky odlúčené.
Jednoducho je hladné: Niektoré detičky jednoducho potrebujú častejšie jesť a my sa môžeme snažiť akokoľvek, svoju dávku mliečka jednoducho vyžadujú.

Pravidelnosť a spánková hygiena

Pozrite sa na pravidelnosť denného režimu vášho dieťatka. Snažte sa nabehnúť na pravidlený režim, dávajte pozor, aby vaše dieťatko nešlo do postele príliš neskoro. Odsledujte si tiež používanie elektroniky a pozeranie televízie pred spaním.

Ako naučiť dieťa pravidelnosti?

Snažte sa dieťatko ponechať v čo najväčšom pokoji a čo najmenej ho vyrušovať, aby sa pozvoľna naučilo rozlišovať deň od noci.
Pomocou šetrných techník môžete začať dieťa privykať na pravidelné spanie zhruba vo veku troch mesiacov. Ak sa v troch mesiacoch ešte nenaučilo, kedy je čas spať, je načase ho to naučiť. Musíte mu nastaviť pravidelný režim s opakujúcimi sa činnosťami, kedy tieto fungujú ako "spúšťače", ktoré vášmu dieťaťu oznamujú, že sa blíži čas spánku.
Ľudský mozog je veľmi dobrý vo vytváraní asociácií - napríklad rozprávka na dobrú noc vedie k bozku, pomaznaniu a potom k spánku.
Krátky kúpeľ, nie dlhší ako päť minút, stimuluje produkciu melatonínu vplyvom poklesu telesnej teploty, ku ktorému dochádza pri opúšťaní kúpeľa. Po kúpeli neberte bábätko späť do obývacej izby. Malo by ísť rovno do postieľky.

Čo robiť, ak dieťa vzlyká počas spánku?

Ak sa zobudíte na to, ako vaša 8-mesačná dcéra zo spánku vzlyká a mierne jej pritom aj trhá s trupom, snažte sa ju zobudiť. Ak začne strašne plakať, vráťte jej dudel a vezmite si ju na ruky. Keď sa preberie a ukľudní, môžete ju uložiť späť do postieľky.

Staré výchovné metódy a moderný pohľad na plač

Plač najviac akceptovali moderné výchovné smery z 30. - 50. rokov 20. storočia, ako napríklad výchovná metóda Sira Trubyho Kinga, ktorá ako svoju súčasť podporovala vyplakanie bábätka na to, aby sa mu "vytvoril" režim spánku a kŕmenia. Podľa jeho metódy malo bábätko už od narodenia spať od 19:00 do 7:00 bez prerušenia a bez rodičovskej kontroly a cez deň malo byť kŕmené raz za tri hodiny bez ohľadu na prejavy hladu.

Predstavy Trubyho Kinga sa postupne transformovali do rozličných iných výchovných prístupov, ktoré presviedčali matky, že dosiahnuť celonočný spánok dieťaťa je možné prostredníctvom viacerých typov metód vyplakania - od Ferbera až po rozličné modifikácie "kontrolovaného plaču". Všetky tieto metódy majú jednu spoločnú vlastnosť v tom, že matky presviedčajú, že plač dieťaťa nevadí, že to, čo matky pri plači dieťaťa cítia, nie je relevantné, že je v poriadku, ak pri plači dieťaťa začne plakať aj žena samotná, že plač je vlastne potrebou dieťaťa a že "účel svätí prostriedky" - že teda "účel" (t. j. spiace dieťa) je to podstatné, a nie spôsob, akým sa takémuto spánku dospeje. Plač sa pri týchto prístupoch teda považuje za legitímny prostriedok dosiahnutia cieľa. Banalizovanie plaču postupne prešlo do vysvetlení, ako napríklad "bábätko si potrebuje trénovať pľúcka". Spolu s tým sa matky dozvedeli, že "nemajú skákať pri každom zaplakaní".

tags: #co #robit #aby #prestalo #dieta #vzlykat