Sú vám tieto slová povedomé? Mnoho rodičov sa s nimi stretáva pri prvých telefonických kontaktoch s lekármi. Žiaľ, často im nerozumejú a detskí lekári nemajú vždy dosť času na to, aby im ich do hĺbky a zrozumiteľne vysvetlili. Tento článok sa zameriava na príčiny pomalého rastu u detí a ponúka prehľad o tom, čo by ste mali vedieť.
Meranie a váženie detí: Prečo je to dôležité?
Pravidelné merania a váženia bábätka sú dôležité nielen pre upokojenie rodičov, ale aj pre posúdenie zdravotného stavu dieťaťa. Pediatri sledujú prírastky váhy, dĺžky (neskôr výšky) a obvodu hlavičky. Pri jeho určovaní sa používajú štandardizované tabuľky a grafy. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a CDC (Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) majú tieto grafy platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobované konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám. Tieto prírastky sú jedným zo základných ukazovateľov, či dieťa prospieva, teda či extrémy v priberaní alebo raste nie sú príznakom - príčinou alebo dôsledkom - zdravotných problémov. Sledovanie pomáha odhaliť zdravotné riziká súvisiace napríklad s nevhodnou stravou, stresom, či fyzickou záťažou.
Priemerná hmotnosť dieťaťa v prvom roku života
Nasledujúca tabuľka uvádza priemernú hmotnosť dieťaťa od narodenia do 12 mesiacov:
DIEVČATKO:
| VEK v MESIACOCH | PRIEMERNÁ VÁHA | HORNÁ HRANICA | DOLNÁ HRANICA |
|---|---|---|---|
| Narodenie | 3,2 kg | 3,9 kg | 2,3 kg |
| 1. mesiac | 4,0 kg | 5,0 kg | 2,9 kg |
| 2. mesiac | 4,7 kg | 6,0 kg | 3,4 kg |
| 3. mesiac | 5,4 kg | 6,9 kg | 4,0 kg |
| 4. mesiac | 6,0 kg | 7,6 kg | 4,6 kg |
| 5. mesiac | 6,7 kg | 8,3 kg | 5,1 kg |
| 6. mesiac | 7,2 kg | 8,9 kg | 5,6 kg |
| 7. mesiac | 7,7 kg | 9,5 kg | 6,0 kg |
| 8. mesiac | 8,2 kg | 10,0 kg | 6,4 kg |
| 9. mesiac | 8,6 kg | 10,4 kg | 6,7 kg |
| 10. mesiac | 8,9 kg | 10,8 kg | 7,0 kg |
| 11. mesiac | 9,2 kg | 11,2 kg | 7,3 kg |
| 12. mesiac | 9,5 kg | 11,5 kg | 7,6 kg |
CHLAPČEK:
| VEK v MESIACOCH | PRIEMERNÁ VÁHA | HORNÁ HRANICA | DOLNÁ HRANICA |
|---|---|---|---|
| Narodenie | 3,3 kg | 4,2 kg | 2,5 kg |
| 1. mesiac | 4,3 kg | 5,6 kg | 3,0 kg |
| 2. mesiac | 5,2 kg | 6,7 kg | 3,6 kg |
| 3. mesiac | 6,0 kg | 7,7 kg | 4,2 kg |
| 4. mesiac | 6,7 kg | 8,4 kg | 4,8 kg |
| 5. mesiac | 7,3 kg | 9,1 kg | 5,4 kg |
| 6. mesiac | 7,8 kg | 9,7 kg | 6,0 kg |
| 7. mesiac | 8,3 kg | 10,2 kg | 6,5 kg |
| 8. mesiac | 8,8 kg | 10,7 kg | 7,0 kg |
| 9. mesiac | 9,2 kg | 11,1 kg | 7,4 kg |
| 10. mesiac | 9,5 kg | 11,5 kg | 7,7 kg |
| 11. mesiac | 9,9 kg | 11,9 kg | 8,0 kg |
| 12. mesiac | 10,2 kg | 12,2 kg | 8,2 kg |
Váhové a rastové prírastky dojčiat
| ŠTVRŤROK | RASTOVÝ PRÍRASTOK | HMOTNOSTNÝ PRÍRASTOK |
|---|---|---|
| 1. štvrťrok | 3-4 cm/mesiac | 700 g/mesiac, 150-250 g za týždeň, 22-30 g za deň |
| 2. štvrťrok | 2 cm/mesiac | 500-600 g/mesiac, 150 g za týždeň, 20 g za deň |
| 3. štvrťrok | 1 cm/mesiac | 400-500 g/mesiac, 100g za týždeň, 15g za deň |
| 4. štvrťrok | 1 cm/mesiac | 300-400 g/mesiac, 75-90 g za týždeň, 10-15 g za deň |
Hmotnosť a dĺžka dievčat a chlapcov (0-23 mesiacov)
| VEK V MESIACOCH | HMOTNOSŤ/DĹŽKA DIEVČAŤ | HMOTNOSŤ/DĹŽKA CHLAPCA |
|---|---|---|
| NARODENIE | 3,2 kg/49,1 cm | 3,3 kg/49,9 cm |
| 1. mesiac | 4,2 kg/53,7 cm | 4,5 kg/54,7 cm |
| 2. mesiac | 5,1 kg/57,1 cm | 5,6 kg/57,9 cm |
| 3. mesiac | 5,8 kg/59,8 cm | 6,4 kg/60,8 cm |
| 4. mesiac | 6,4 kg/62,1 cm | 7 kg/63,9 cm |
| 5. mesiac | 6,9 kg/64 cm | 7,5 kg/65,9 cm |
| 6. mesiac | 7,3 kg/65,7 cm | 7,9 kg/67,6 cm |
| 7. mesiac | 7,6 kg/67,3 cm | 8,3 kg/69,2 cm |
| 8. mesiac | 7,9 kg/68,7 cm | 8,6 kg/70,6 cm |
| 9. mesiac | 8,2 kg/70,1 cm | 8,9 kg/72 cm |
| 10. mesiac | 8,5 kg/71,5 cm | 9,2 kg/73,3 cm |
| 11. mesiac | 8,7 kg/72,8 cm | 9,4 kg/74,5 cm |
| 12. mesiac | 8,9 kg/74 cm | 9,6 kg/75,7 cm |
| 15. mesiac | 9,6 kg/77,5 cm | 10,3 kg/79,1 cm |
| 18. mesiac | 10,2 kg/80,7 cm | 10,9 kg/82,3 cm |
| 21. mesiac | 10,9 kg/83,7 cm | 11,5 kg/85,1 cm |
| 22. mesiac | 11,1 kg/84,6 cm | 11,8 kg/86 cm |
| 23. mesiac | 11,3 kg/85,5 cm | 12 kg/86,9 cm |
Dôležité upozornenie: Tieto tabuľky a grafy sú len orientačné. Do úvahy sa berie aj jedinečné tempo vášho dieťaťa a dynamika jeho vývoja.
Hypotónia: Príčina pomalého rastu?
Hypotónia (alebo tiež hypotonus) je patologické zníženie svalového tonusu - napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide teda o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu. Lekári tvrdia, že hypotónia samotná nie je ochorenie, ale je len prejavom iného možného ochorenia, prípadne oneskoreného vyzrievania mozgu. Zníženie svalového napätia nám však môže signalizovať neurologický alebo genetický problém. Rovnako môže ísť aj o vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal alebo úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie. Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. mesiaca.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Ako sa prejavuje hypotónia?
Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Častým problémom býva zistenie príčiny, prečo sa hypotónia objavila. Aj prognóza, aké bude mať následky a vplyv na dieťa a tiež na jeho ďalší vývin a neskorší život. Pri hypotónii sa dieťa javí ako handrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Takéto dieťatko často prirovnávam ku kysnutému cestíčku. Hlavička akoby lietala v priestore a často máva problémy aj pri dojčení. Prejavuje sa to najmä problémami so saním z prsníka, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimickým svalom. Pridružený býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky. Pohyby rúk a nôh sú slabé. V dôsledku tohto oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene - či už je to sed, stoj alebo chôdza.
Diagnostika a terapia hypotónie
V prvom rade je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo to, o akú formu hypotónie ide. Následne je dôležité stretnúť sa s detským fyzioterapeutom, prípadne fyzioterapeutkou. Základom zo strany vás rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. V týchto prípadoch sa to, bohužiaľ, až tak často nedeje. Je veľmi dôležité začať pracovať čím skôr, či už cestou fyzioterapie, alebo s našou dopomocou v rámci Baby Balanceu. Ak ide len o fyziologickú odchýlku v tonuse, stačí navštevovať pravidelne skupinové cvičenia, kde vás prevedieme hravou formou k stimulácii vašich, našich „lenivejších“ detičiek.
Rastový špurt: Čo to je a ako sa prejavuje?
Rast detí nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty - teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy (objavujú sa v rôznych fázach života, ale sú menej viditeľné). Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo. U iných nám „špurt“ signalizuje správanie: náhla chuť do jedla, vlčí hlad, mrzutosť, rastové bolesti (spôsobené rýchlejším rastom kostí než svalovej hmoty, ktorá sa nestíha tak rýchlo prispôsobiť - netreba im ale venovať zvláštnu pozornosť) najmä počas spánku. Ďalej dlhší spánok a samozrejme - oblečenie, keď deťom trčia z nohavíc a rukávov končatiny. Špurty trvajú len niekoľko dní.
Kedy očakávať rastové špurty?
Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov - veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku a z 3,5 kg a 49 cm sa zrazu stane dieťa s váhou 9 kg a výškou 75 cm! Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac. Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok. Čo sa puberty týka, väčšina dievčat sa sexuálne začne vyvíjať vo veku medzi 8-13 rokov, priemerne je to 12 rokov a rastový špurt ich zastihne vo veku medzi 10.-14. rokom (môžu narásť až o 8-9 cm). Chlapci sa začínajú sexuálne vyvíjať vo veku medzi 9.-14. rokom a v raste pokračujú do cca 16 rokov (u každého individuálne, niektorí sa „vytiahnu“ neskôr, priemerne však dokážu narásť až o 12 cm).
Rastové grafy a percentilové hodnotenie detí
Okrem tabuliek s prírastkami váhy a ideálnymi či priemernými výškami a váhou sa pediatri riadia pri posudzovaní zdravotného stavu tzv. rastovými grafmi. Ich hodnoty získavajú prepojením výšky v cm a váhy v kg a líšia sa nielen pri dievčatách a chlapcoch, ale aj podľa krajiny. Hodnoty sa rátajú v percentilách - vďaka nim hodnotíte telesnú výšku a hmotnosť dieťaťa vzhľadom k vrstovníkom - deťom rovnakého veku aj pohlavia. V dlhodobom hľadisku takto sledujete rastové tempo dieťaťa. Orientačne je možné podľa grafov stanoviť aj približnú konečnú výšku. Do úvahy berte aj rýchlosť rastu, ktorý sa prejavuje v grafoch sklonom rastovej krivky (strmo nahor - rastie rýchlo, plochá - rastie pomaly). Aj na ich základe lekári určujú poruchy rastu.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
Príklad: Ak je teda vaše dieťa napríklad pre váhu v 75. percentile, znamená to, že 75% detí rovnakého pohlavia a veku vážia rovnako či menej a 25% viac. Ak je vaše 3-mesačné dieťa v 25.percentile pre svoju dĺžku, 25% detí má váhu rovnakú a menšiu, 75% 3-mesačných zase väčšiu. Vyšší alebo nižší percentil neznamená lepší či horší. Lekári posudzujú vzťahy medzi výškou, váhou a obvodom hlavy a rozumejú, že do toho vstupuje aj niekoľko ďalších faktorov (rodinná anamnéza, tempo, strava, gény…).
BMI u detí
Pomerne presným, ale nepriamym ukazovateľom (štatistickým nástrojom) množstva telesného tuku u detí je BMI - Body Mass Index. Používa sa ako metóda určenia zdravotného rizika obezity (počíta sa ako hmotnosť v kg delená druhou mocninou výšky v metroch). Pri hodnotení BMI u detí sa používajú opäť tzv. percentilové metódy. Opäť je priemernou hodnotou 50. percentil. Ak je teda vaše dieťa napríklad v 70. percentile, znamená to, že 70% rovnako starých dievčat a chlapcov má rovnaké a nižšie BMI, teda nižšiu telesnú hmotnosť a 30% naopak vyššiu.
Faktory ovplyvňujúce rast a priberanie na váhe u detí
Do prospievania vstupuje aj množstvo premenných - faktory, ktoré ovplyvňujú ako rast, priberanie, tak vývoj.
Genetika: Ako vyzerá tvar tela, jeho váha a výška závisí aj od genetiky, teda génov, ktoré sme zdedili. Genetika však nie je „konečná“ a nerozhoduje o všetkom. Okrem génov zdieľame a preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, pravidelný oddych a spánok - to všetko sú veci, ktoré na náš konečný rast aj váhu vplývajú rovnako.
Výživa: Výživa matky v tehotenstve a výživa dieťaťa po narodení hrajú kľúčovú úlohu.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Stres: Miera stresu matky v čase tehotenstva môže ovplyvniť rast dieťaťa.
Zdravotné stavy: Rôzne zdravotné stavy, ako napríklad poruchy štítnej žľazy, celiakia, Crohnova choroba, vrodené problémy so srdcom alebo obličkami, môžu ovplyvniť rast dieťaťa.
Rastový hormón: Nedostatok rastového hormónu môže viesť k spomaleniu až zastaveniu rastu.
Kedy navštíviť lekára?
Pediatri vždy spozornejú, keď má dieťa výšku, ktorá nezodpovedá jeho genetickým predpokladom alebo, keď sa rýchlosť rastu dieťaťa mení. Ďalšou červenou vlajkou je, keď vybočí zo svojej rastovej krivky. Varovným znakom je tiež situácia, keď je hmotnosť dieťaťa výrazne vyššia, ako by mala byť pri jeho výške. Ak si teda všimnete, že rast dieťaťa sa zastavil alebo, že výškový rozdiel medzi vašimi deťmi sa stále zväčšuje, poraďte sa s pediatrom.
Rastový hormón: Dôležitý faktor rastu
Rastový hormón (somatotropín) je zodpovedný za telesný vývoj a rast buniek. Ak máte podozrenie na nedostatok alebo nadbytok rastového hormónu, mali by ste absolvovať vyšetrenie na kontrolu hladiny somatotropínu v organizme. Rastový hormón sa podieľa na vývoji kostí a kostrového svalstva, čím ovplyvňuje rast človeka. Somatotropín tiež reguluje metabolizmus v organizme. Hladina rastového hormónu sa môže meniť v závislosti od veku, fyzickej aktivity a životného štýlu. Najväčšie množstvo somatotropínu sa uvoľňuje v období aktívneho rastu v detstve a dospievaní.
Ako zvýšiť produkciu rastového hormónu?
Produkciu rastového hormónu u detí možno stimulovať dodržiavaním zdravého životného štýlu a zdravou stravou. Medzi faktory, ktoré zvyšujú produkciu somatotropínu patrí:
- pravidelný spánok (aspoň sedem až osem hodín denne);
- mierna fyzická aktivita (aspoň trikrát týždenne);
- udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti;
- vyvážená strava, ktorá obsahuje bielkoviny, tuky, sacharidy a vitamíny;
- udržiavanie nízkej hladiny glukózy v krvi;
- užívanie aminokyselín (arginín a lyzín).