Každý rodič miluje svoje dieťa a snaží sa mu zabezpečiť všetko najlepšie. No niekedy sa stáva, že za problémami dieťaťa nehľadajú príčinu len v ňom, ale aj v okolitom prostredí, či dokonca v sebe. Problémy s kakaním, nočné desy, zajakavosť, nadmerný vzdor - to je len zlomok ťažkostí, ktoré môžu signalizovať hlbšie psychické problémy dieťaťa. Často za to však ony samé nemôžu, chybu môže niesť aj iný vinník - rodič, kamarát, učiteľ či súrodenec. Tento článok sa zameriava na to, ako rozpoznať, kedy sú ťažkosti dieťaťa vážne a kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Prečo je Dôležité Všímať si Psychické Zdravie Detí?
Rodičia často poznajú svoje dieťa najlepšie, ale práve preto môžu mať "klapky na očiach". Vnímajú jeho reakcie, poznajú jeho správanie, nálady, vyjadrovanie emócií, no aj napriek tomu, že naše deti máme denne na očiach, často nevieme, čo robiť, keď sa vyskytne iný ako zdravotný problém. Nejde o chrípku či laryngitídu. Vtedy, ak nepomáha, domáca liečba, často utekáme za detským lekárom a spoliehame sa, že pomôže. Pravdou však je, že často aj zdravotný problém býva len dôsledkom toho psychického. Ak sami nevieme prísť na to, čo dieťatku daný stav spôsobilo alebo nám to ono nechce povedať, je vhodné navštíviť odborníka - psychológa, ktorý môže svojimi metódami prispieť k odhaleniu toho, čo dieťatko trápi. Napríklad, aj také nechutenstvo, zaryté odmietanie jedla, nemusí spôsobovať len to, že našej ratolesti nechutí alebo nemá v danej chvíli na jedlo chuť. Môže to mať oveľa hlbší podtón…
Kedy Reagovať a Začať Vnímať Ťažkosti Detí Vážnejšie?
Bežne by rodičia mali vedieť vycítiť, kedy sú atypické prejavy a ťažkosti dieťaťa iba prechodný jav a kedy si vyžadujú už odbornú starostlivosť. „Práve toto je pri psychických ťažkostiach komplikovanejšie, rodičia sa snažia orientovať na základe internetových zdrojov, rád od známych, len aby nemuseli ísť k psychológovi a nie to ešte k psychiatrovi,“ hovorí Mgr. Lýdia Adamcová, detská psychologička s viac ako 40-ročnou praxou v oblasti výchovy.
Odborníčka nám prezradila dôvody, pre ktoré by sme mali brať situáciu vážne:
- Ak sú psychické ťažkosti dieťaťa neprimerané veku.
- Ak prejavy trvajú dlhšie obdobie, nereagujú na liečbu.
- Ak niektorí z rodičov mal v detstve podobné ťažkosti.
- Ak sa pridružujú aj iné ťažkosti.
Vtedy je už potrebné vyhľadať odborníka a poradiť sa.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Najčastejšie Rizikové Prejavy u Detí
Ľudská psychika je niečo úžasné, no ťažko rozlúsknuteľné zároveň. Stačí si len predstaviť, ako každý na jednu konkrétnu situáciu reaguje inak. Niekto sa uzavrie pred svetom, iný zdesí, no ide ďalej, ďalší naberie odvahu a nerieši. U detí sa však rôzne psychické problémy môžu prejavovať aj inak.
Podľa detskej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej sú toto tie najčastejšie symptómy problémov v psychike u dieťaťa:
- Nočné desy a nadmerný plač dieťaťa, už v kojeneckom veku, ktorý sa neskôr môže zmeniť v pomočovanie, strach z tmy, ktorý ho núti spávať s rodičmi.
- Problémy ‘s kakaním‘ (čiže dieťa nekaká niekoľko dní). Rodičia sa uspokoja napr. s tým, že sú to „pasívne črievka“. Ako ale budú neskôr pasívne črevá reagovať na školské stresy a všetko, čo dieťa prežije ale aj zje, až do dospelosti? V dospelosti sú zdôrazňované preventívne vyšetrenie pre onkologické ochorenie hrubého čreva. Prečo nerobiť prevencie skôr, už v detskom veku a to uvoľnením potlačených emócií hnevu. Tráviaci trakt je citlivý práve na emóciu hnevu.
- Veľkou témou u detí je kašeľ, astma, alergie, ktoré majú hlboké psychické súvislosti.
- Oneskorenie v motorickom vývine, prípadne dieťa preskočí fázu lezenia, čo má spravidla dopad na sústredenie a učenie dieťaťa v staršom veku.
- Vzdorovité správanie - ako príklad uvediem, že príde maminka jedenapolročného dieťaťa, ktoré sa správa vzdorovito a povie, že dieťa je už asi v období vzdoru a pritom môže ísť o afektívne kŕče, ktoré neskôr prejdú do porúch správania a pod.
- Problémy s jedením, so zvracaním, bolesťami bruška, ktoré v puberte môžu prejsť do anorexie alebo bulímie.
- Zlozvyky detí - obhrýzanie nechtov alebo tiky, grimasy, rôzne atypické pohyby, ktoré signalizujú vnútorné napätie spojené s dlhodobejším chronickým stresom. Práve vnútorné napätie dieťaťa býva rodičmi mylne považované za prebytok jeho energie, ale pritom ide o jeho napätia, ktoré vzniká v strese.
- Deti sú často obviňované z lenivosti, v pozadí ktorej ale býva aj depresia.
Ako Rodičia Reagujú na Problémy Detí?
Detská psychologička sa vo svojej praxi stretáva s odlišnými postojmi rodičov, v prípade ak ich deti majú zdravotné alebo psychické problémy. U zdravotných resp. somatických ochorení detí, sa snažia rodičia riešiť problém u lekára, podporujú liečbu, naopak u psychických problémov skôr nedôverujú, obviňujú deti aj okolie a odmietajú terapiu.
Pri pohľade na túto tabuľku možno zostanete zhrození, no keď sa obzriete späť, zamyslíte sa nad svojím správaním alebo konaním rodičov v okolí, tak zistíte, že realita je skutočne taká. Pritom nielen zdravé telo, ale zdravého ducha potrebujú deti k správnemu vývoju a životu.
Vždy Začínajme od Seba
Zvyčajne to teda býva tak, že rodič skôr rieši zdravotný problém dieťaťa, než ten psychický, pritom sa často stáva, že zdravotné ťažkosti sú už len ‘dozvukmi‘ problémov v detskej psychike. Najlepšie poznáte svoje dieťa, preto ak má niektorý z vyššie uvedených symptómov, netreba čakať, ale poradiť sa s odborníkom, hľadať príčinu problému a riešiť ju. Často by sme však mali začať práve od seba. „Rodičia najčastejšie vnímajú problémy dieťaťa iba v danej časovej realite, čiže príčiny ťažkostí vidia iba v prítomnosti, obviňujú škôlku, školu, kamarátov, ktorí ho šikanujú, druhého rodiča, ak sú rozvedení. Tieto situácie ale nemôžu spôsobiť ochorenie! Môžu byť spúšťačom niečoho, čo je uložené hlbšie, ale nie sú príčinou. Často sa stáva, že si jeden z rodičov uvedomí, že tiež mal v detstve podobné ťažkosti. Niekedy ale rodičia oponujú tým, že dieťa toto ich správanie nevidelo, nevedelo o ňom. Neuvedomujú si, že prenos strachov, depresií, agresivity je tiež genetický,“ objasňuje Adamcová.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Problémom sú aj predstavy rodičov ako riešiť ťažkosti detí. Chcú ich zmeniť u dieťaťa, riešiť jeho strach, aby sa nebálo, nedalo sa šikanovať, aby ho nebolelo bruško, riešiť jeho agresivitu, aby vedelo čítať. Často tak deti žijú v rodinách s ustráchanou mamou alebo depresívnym otcom.
„Môžem s dieťaťom pracovať, ale ono príde domov k ustráchanej a smutnej mame a strach sa u dieťaťa objaví znovu. Ak ale pracujem s matkou, problém prestane zaťažovať aj dieťa, pretože má doma silnú a veselú mamu, pri ktorej sa cíti bezpečne. A pre deti je to veľká úľava, nie sú to iba oni, ktorí musia chodiť k psychológovi.
Duševné Problémy Môžu Mať Aj Malé Deti
Aj celkom malé deti už môžu mať duševné problémy, hoci sa tomu na prvý pohľad len ťažko verí, veď deti sú predsa prirodzene veselé. Smútok, strach či neistota sú však rovnako bežné ako pozitívne emócie a niekedy dokonca môžu mať vážnejšie príčiny. „Prejavy stresu sú u rôznych detí rôzne, ale majú niektoré spoločné znaky. Buďte opatrní najmä, ak sa vyskytnú tieto príznaky: dieťa prestane napredovať vo vývoji - stráca aj zručnosti, ktoré už malo, častejšie plače, ťažšie sa upokojí, je predráždené, má nepokojný spánok,“ uvádzajú pediatričky.
Spozornieť by rodičia mali, ak sa objaví novovzniknuté pomočovanie či ťažkosti s jedlom v podobe sklonu k zápche alebo naopak riedkym stoliciam. Malé deti ešte nedokážu kontrolovať svoje emócie, no ak viete, že to vaše je skôr pokojnejšie a zrazu sa začnú objavovať záchvaty hnevu alebo ak sa vám skrátka na správaní potomka niečo nezdá, možno je to dôvod k návšteve psychológa, aby pomohol odhaliť príčinu a navrhol riešenie. Odborníka zvážte aj v prípadoch, ak sa objaví zvýšená úzkostnosť alebo je v hrách dieťaťa často prítomná téma smrti alebo choroby.
Spozornite, Ak Začne Rozprávať o Smrti
U detí v školskom veku je z hľadiska duševného stavu varujúce, ak sa objavia zmeny v psychickom prežívaní, to znamená nezvyčajné a náhle zmeny nálady, podráždenosť, pocity zlosti či naopak beznádeje, výraznejšie konflikty s rodičmi alebo so súrodencami. Minimálne k zamysleniu by mali viesť i zmeny v správaní, sem patrí nezáujem o komunikáciu s blízkymi či kamarátmi a tiež ľahostajnosť k tomu, čo kedysi dieťa bavilo. Poruchy spánku, problémy s pamäťou a sústredením, zhoršený prospech v škole, odmietanie potravy alebo naopak jej nadmerný príjem, sebapoškodzovanie - to sú ďalšie príznaky, ktoré si zaslúžia rodičovskú pozornosť. „Kontaktujte primárneho pediatra svojho dieťaťa, poradí vám a vyhodnotí potrebu odbornej psychologickej pomoci,“ vravia autorky manuálu. „Ak sa v komunikácii dieťaťa objavujú zmienky o smrti, nešťastí, smútku a beznádeji, postarajte sa o bezpečnosť v domácnosti, schovajte lieky, nenechávajte dieťa samotné a kontaktujte lekára čo najskôr,“ varujú lekárky, pretože by mohlo ísť o správanie vedúce k samovražde.
Prečítajte si tiež: Somatizácia pri diéte: Ako ju zvládnuť
Ako Poznať a Riešiť Problémy Súvisiace so Školou?
Vysokoškolská pedagogička Silvia Majerčáková-Albertová a psychologička Michaela Sokoliová hovoria o tom, že psychická pohoda je pre štúdium nevyhnutná. Nevhodné a vzdorovité správanie dieťaťa nemusí byť prejavom nevychovanosti. Často sa deti týmto spôsobom snažia na seba upútať pozornosť práve preto, lebo jej majú nedostatok.
Príklad z Praxe
Rodinka na výlete. Mama, otec a asi 3-ročné dievčatko. Po pár metroch sa dievčatko zastaví, začne kričať a zúrivo dupe nohami. Všetko sa deje bez akejkoľvek zjavnej príčiny. Rodičia zastavia a čakajú, kým sa dievčatko upokojí. Ako mama s malými deťmi viem, že to, čoho som svedkom, môže mať rôzne príčiny. Jednou z nich je aj vyžadovanie si pozornosti. Neskôr, keď sme sa s mamičkou dievčatka rozprávali, potvrdila naše zhodnotenie situácie. Dievčatku sa jednoducho nepáčilo, že sa rodičia asi 1-2 minúty rozprávali bez toho, aby ju „pribrali“ do svojej komunikácie.
Čo Robiť, Ak Dieťa Nadmerne Plače?
Príklad inej matky hovorí o jej skúsenosti s 8-týždňovým bábätkom, ktoré zrazu začalo nadmerne plakať. Mamička vyskúšala všetko - kŕmenie, prebaľovanie, nosenie, ale nič nepomáhalo. Dieťa plakalo "len tak". Až prechádzky v kočiari v lese dieťa upokojili. V takýchto prípadoch je dôležité vylúčiť zdravotné problémy, ako sú alergie, ale aj zvážiť, či dieťa nepotrebuje viac podnetov alebo zmenu prostredia.
Oneskorený Vývin Reči u Detí
Keď vaše dieťa oslavuje štvrté narodeniny a stále nerozpráva, je prirodzené, že pocítite obavy a neistotu. Preto sme si pre vás pripravili článok, v ktorom sa pozrieme na to, čo je dysfázia, aké sú jej príčiny a povieme si, aké kroky môžete podniknúť, aby ste svojmu dieťaťu pomohli prekonať rečové bariéry.
Etapy vývinu reči
Reč sa u detí vyvíja postupne. Každé dieťa je jedinečné, avšak existujú určité všeobecné míľniky, ktoré by mali rodičia sledovať:
- Do 12 mesiacov: Bľabotanie, jednoduché zvuky, prvé slová.
- Do 24 mesiacov: Používanie jednoduchých viet, rozširovanie slovnej zásoby.
- Do 36 mesiacov: Používanie zložených viet, otázky, základná gramatika.
- Do 48 mesiacov: Rozprávanie v súvislých vetách, rozširujúca sa slovná zásoba.
Ak vaše dieťa do veku štyroch rokov neprejavuje tieto schopnosti, je vhodné konzultovať situáciu s logopédom alebo iným odborníkom.
Možné príčiny oneskoreného vývinu reči
Existuje množstvo dôvodov, prečo štvorročné dieťa nemusí ešte rozprávať:
- Trauma: Psychická alebo fyzická trauma môže negatívne ovplyvniť vývoj reči a jazyka.
- Nedostatočná pozornosť od rodičov: Ak dieťa nemá dostatočnú verbálnu stimuláciu a interakciu, môže to spomaliť jeho rečový vývin.
- Choroby a zdravotné problémy: Niektoré zdravotné problémy, ako napríklad poruchy sluchu alebo neurologické poruchy, môžu mať výrazný vplyv na schopnosť dieťaťa rozvíjať reč.
- Genetické faktory: V rodinách s históriou rečových porúch môže byť vyššia pravdepodobnosť výskytu dysfázie.
Čo je dysfázia?
Dysfázia je špecifická porucha reči, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v rozvoji reči a jazyka. Na rozdiel od všeobecného oneskorenia reči, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi, dysfázia je neurologická porucha. Deti s dysfáziou často rozumejú hovorenému slovu, ale majú problém s tvorbou slov a viet.
Ako zistiť, že má dieťa dysfáziu?
Prvými signálmi narušeného vývinu reči sú zvyčajne oneskorenia v tvorbe slov, kde deti zaostávajú za svojimi rovesníkmi. Neskôr môžu mať ťažkosti s tvorbou viet a gramatických štruktúr. Môžu sa prejaviť aj problémy s porozumením reči. Dieťa má problém s presným opakovaním slov, často komolí menej známe dlhšie slová.
Deti s vývinovou dysfáziou taktiež často nemajú jasnú laterálnu preferenciu, čo znamená, že rovnako používajú obe ruky a neuprednostňujú ani pravú, ani ľavú ruku.
Okrem toho sa u týchto detí môžu objaviť deficity v jemnej motorike, problémy s krátkodobou pamäťou a narušené sluchové vnímanie. Taktiež môžu ťažšie reagovať na pohybové hry a nerozumieť abstraktným pojmom, ako sú farby, geometrické tvary či dni v týždni.
Intelekt sa rozvíja nerovnomerne, čo môže ovplyvniť celkový kognitívny vývin.
Ako rozvíjať slovnú zásobu dieťaťa?
Rozvíjanie slovnej zásoby dieťaťa s dysfáziou je kľúčovým prvkom, ktorý mu môže pomôcť v tom, aby sa rozhovorilo.Tu sú niektoré osvedčené metódy a aktivity, ktoré môžete vyskúšať:
Čítanie: Pravidelné čítanie kníh je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako rozvíjať slovnú zásobu dieťaťa. Vyberajte knihy s jasnými obrázkami a jednoduchými príbehmi. Počas čítania skúste dieťaťu klásť otázky a povzbudzujte ho, aby po vás opakovalo slová a vety.
Rozprávanie počas bežných činností: Zapojte reč do každodenných aktivít. Opisujte, čo robíte, keď varíte, upratujete alebo nakupujete. Príklad: „Pozri, teraz krájame melón. Je červený a šťavnatý. Obsahuje veľa vody a príjemne v lete osvieži.“
Prispôsobte hry a aktivity: Vyberajte také hry a aktivity, ktoré podporujú rečový vývin, ako sú:
- Rolové hry - hranie rolí, kde dieťa vystupuje ako rôzne postavy, môže byť zábavným spôsobom, ako rozvíjať reč. Povzbudzujte ho, aby rozprávalo ako daná postava a používalo rôzne slová a vety.
- Skladačky - podporujú rozvoj jemnej motoriky a rečových schopností cez opisovanie činností.
- Interaktívne hry.
Využívanie technológií: Existuje taktiež množstvo aplikácií a počítačových hier navrhnutých na rozvoj reči a slovnej zásoby. Vyberajte tie, ktoré sú vhodné pre vek vášho dieťaťa a ktoré ponúkajú interaktívne a zábavné učenie.
Hudba a piesne: Spievanie pesničiek a rýmov je taktiež účinným spôsobom, ako zlepšiť výslovnosť a pamäť. Rytmus a melódia pomáhajú deťom lepšie si zapamätať slová a vety.