Milan Rúfus, významný slovenský básnik, ktorý sa narodil na Liptove, študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK a neskôr tam pôsobil ako pedagóg, zanechal rozsiahle dielo pre dospelých i detských čitateľov. Jeho tvorba bola preložená do viacerých jazykov a od 90. rokov minulého storočia bol pravidelne navrhovaný na Nobelovu cenu. Medzi jeho najznámejšie diela patria aj "Modlitbičky", ktoré sa dočkali aj hudobného spracovania.
Život a dielo Milana Rúfusa
Milan Rúfus bol človekom hlbokého ponoru do života v celej jeho šírke, výške i hĺbke. Človek mu verí každé slovo, lebo nepoúča, nenanucuje svoje videnie sveta.
Tvorba pre deti
Rúfusovo videnie sveta je postavené na kresťanských základoch a medzi jeho obľúbené žánre patrí modlitba. Do najkrajšej podoby ju pretavil v zbierke Modlitbičky, v ktorej s pokorou prosí Boha o to, aby deťom zachoval najzákladnejšie hodnoty - rodinu, vlasť, mier… Autorkou ilustrácií v tretej knižke Pamätníček je Rúfusova dcéra Zuzanka - ako dieťa mu darovala pamätníček s obrázkami, medziktorými vždy nechala jeden list voľný. Autor to pochopil ako výzvu doplniť jej stvárnenie sveta básnickým slovom.
Album Modlitbičky a koncertné turné
Album Modlitbičky, ktorý obsahuje jedenásť Rúfusových básní zhudobnených Janou Bezek pre detský zbor a komorný orchester, vydalo vydavateľstvo Pavian Records v spolupráci so slovenskou džezovou klaviristkou a skladateľkou Janou Bezek. Na prelome novembra a decembra sa Modlitbičky vydali na svoje prvé koncertné turné od 25. 11. do 10. 12. 2017 po šiestich slovenských mestách - Ružomberok, Banská Bystrica, Trenčín, Trnava, Nitra a Bratislava.
Zhudobnenie básní Janou Bezek
Rovnako postupovala pri zhudobnení týchto básnických miniatúr aj Jana Bezek. Vybrala si jedenásť textov (Deti a modlitbička, Modlitba za osamelé deti, Detské krédo, Plachá modlitba za mamkino srdce, Zimná modlitbička, Večerná modlitba, Modlitba trojkráľová, Poďakovanie za lásku, Modlitba za rodičov, Modlitba modlitieb, Ako bolo na počiatku). V každej z nich nechala vyniknúť detské hlasy Bratislavského detského zboru.
Prečítajte si tiež: Nádej v modlitbe za počatie
Zoznam skladieb albumu Modlitbičky:
- Deti a modlitbička
- Modlitba za osamelé deti
- Detské krédo
- Plachá modlitba za mamkino srdce
- Zimná modlitbička
- Večerná modlitba
- Modlitba trojkráľová
- Poďakovanie za lásku
- Modlitba za rodičov
- Modlitba modlitieb
- Ako bolo na počiatku
Jana Bezek a jej prístup k Modlitbičkám
„V živote som sa stretávala s mnohými deťmi a dospelými, ktorí mi s láskou v očiach o Modlitbičkách rozprávali. Stále viac a viac som si uvedomila, že sú to modlitby života, že sú z najhlbšieho miesta v srdci človeka, ktorý vedel, čo je skutočná láska. Mala som šťastie, že som spoznala rodinu Milana Rúfusa. Obetavosť, pokoru a vrúcnosť jeho manželky, čistú dušu jeho dcéry Zuzanky. Obohacujú môj život hodnotami, ktoré inšpirovali aj Milana Rúfusa. Jana Bezek je pôvodom zo Stropkova. Na AMU v Krakove študovala jazz u skladateľa a klaviristu Joachima Mencela, klasickú hudbu pod vedením Elzbiety Hoffman. Venuje sa sólovej hre, hudbe bez prípravy, komponuje pre deti, dlhoročne sa zaoberá štúdiom klasickej hudby, vedie pedagogickú činnosť v Bratislave, pravidelne realizuje workshopy Muzikula o improvizovanej hudbe pre deti a mladých ľudí. Modlitbičky sú druhým albumom Jany Bezek.
Projekt Modlitbičky
Projekt Modlitbičky zachytáva krehkosť a jedinečnosť detského života, o ktorom slovenský básnik Milan Rúfus často písal a aj ho podporoval. Koncentruje sa na tvorivosť, emócie, radosť z hudby a slova, podnecuje k úvahám o súčasnom stave sveta, ktorý nás bezprostredne obklopuje, rozpráva príbeh živého a citlivého umenia, ktoré sa v dnešnej pretechnizovanej dobe vyskytuje veľmi zriedkavo.
Rúfusova tvorba a jej kontext
Dielo Až dozrieme predstavuje básnickú zbierku, Rúfusovu prvotinu, ktorou autor vstúpil do povedomia čitateľskej verejnosti. Hoci bol globálny vojenský konflikt na európskom kontinente ukončený, generácia mladých autorov tvorila v dusivej atmosfére ďalšieho konfliktu - tzv. studenej vojny. Zbierka vyšla v čase politicky angažovanej a schematickej poézie, keď sa určité témy (napr.Aj dielo Až dozrieme obsahuje tradičné témy (vojna, mier, príroda, domov, láska, poézia) a vyznačuje sa tradičnou formou (napr. príklon k postupom neosymbolizmu, zavrhnutie nadrealizmu, ktorý nemal čo povedať novej dobe, i voľného verša). Vstúpil do literatúry pomerne neskoro, no jeho príchod spolu s M. Válkom (vstup o tri roky neskôr) predstavoval významný impulz pre vývin slovenskej poézie. Milan Rúfus touto zbierkou rozpútal diskusie medzi literárnymi kritikmi. Mnohí nesúhlasili s takýmto typom poézie a vyčítali básnikovi pesimizmus.
Básnické prostriedky v Rúfusovej tvorbe
Básnik v nej účinne pracuje s metaforami, s epitetami, ale aj s metonymiami. Prostredníctvom básnických prostriedkov zobrazil, aké boli požiadavky vtedajšieho režimu, napr. Milán Rúfus bol majstrom reflexívnej lyriky. Lyrické opisy zdobia najmä prvé dve strofy, zvyšná časť básne je reflexívna. Autor v nej spomína na mamu, ako mu „na cestu robí koláč biely“ a popritom smúti „do kvásku jej slzy padajú“.
Protivojnové motívy
V protivojnových veršoch básne Večer pod Ďumbierom možno sledovať Rúfusovu orientáciu na jednotlivca. Vynechal patetickú heroizáciu činov - osloboditeľom (vojakom Sovietskej armády, ktorí pomáhali oslobodzovať európsky kontinent od fašizmu) nepripisuje hrdinské vlastnosti či črty. Básnik sa sústredil na smrť jedného jediného vojaka, ktorý „umrel olovom“ - bol zastrelený na našom území a pochovaný vo vojenskom hrobe pod Ďumbierom. V básni nájdeme aj reflexívne časti, napr. keď sa prihovára vojakovej matke, pretože si uvedomuje, akú bolesť dokáže priniesť takáto udalosť. „Lež náboj, ktorý prsia prebodne mu, / uviazne v srdci materí a žien“.
Prečítajte si tiež: Zmiernenie po umelom potrate
Autor bol známy humánnym a sociálnym cítením, ktoré sa prejavilo napríklad v básni Monológ v lazarete. Francúzsky vojak nachádzajúci sa v poľnej vojenskej nemocnici v nej obviňuje generála, že im klamali a obžalúva tých, ktorí sa na tom podieľali. Vojak v boji oslepol a lúči sa so svojou milou - chce, aby naňho zabudla. Ľúbostné básne sú v zbierke v menšom zastúpené (Rozlúčenie, Modlitba za milú).
Modlitba za Slovensko - rozbor básne
„Modlitba za Slovensko“ je jednou z Rúfusových najznámejších básní, v ktorej vyjadruje hlbokú lásku k rodnej krajine a prosbu za jej ochranu.
Forma a štruktúra
Báseň je komponovaná s použitím striedavého rýmu (a,b,a,b), ktorý dodáva textu rytmus a plynulosť. Tento pravidelný rytmický vzorec posilňuje pocit pokoja a hlbokého duchovného rozjímania. Rúfusov jemný a úprimný štýl odráža vnútornú pokoru a úctu k Bohu i k vlasti.
Jazykové prostriedky
- Epiteton: "v Božej sieti mäkkou vravou" - básnik používa ozdobné prívlastky, aby posilnil obraz duchovného útočiska, kde sa cíti bezpečne.
- Metafory: "krájať zem pluhom ako chlieb" - zem Slovenska je symbolom životodarnej pôdy, ktorá je pre ľudí rovnako nevyhnutná ako chlieb.
Téma a motívy
Báseň sa sústreďuje na lásku k rodnej krajine a na úprimnú prosbu za jej ochranu. Milan Rúfus prostredníctvom básne vyjadruje hlbokú vďaku za domov, ktorý vníma ako bezpečné "hniezdo". Toto hniezdo nie je len miestom fyzickým, ale aj symbolom pokoja a istoty, ktoré nachádza v rodnej krajine a tradíciách svojho národa.
Obsah a posolstvo
V „Modlitbe za Slovensko“ sa básnik úpenlivo obracia k Bohu s prosbou, aby ochraňoval jeho domovinu. Slovensko prirovnáva k malému hniezdu, kde žijú a pracujú matky, otcovia a ich deti, a ktoré prináša bezpečie a stabilitu. V tejto skromnej, no výstižnej básni zdôrazňuje, že napriek tomu, že Slovensko je malé, je preňho neoceniteľné a hodné ochrany. Rúfus vníma Slovensko ako priestor, kde sa stretáva práca (krájanie zeme pluhom) s duchovnom (Bohom darovaná zem).
Prečítajte si tiež: Ochrana počas tehotenstva
Záverečný obraz „aspoň Ty ho, Veľký, chráň“ vyjadruje skromnú nádej a zároveň silnú vieru, že aj malý národ má miesto v Božom pláne a zaslúži si ochranu. Námetom básne je hlboká láska k Slovensku. Autor ju zobrazuje ako krajinu, ktorá je síce malá, ale vďaka láske svojich obyvateľov a viere v Božiu ochranu je plná nádeje a sily. Tento prejav oddanosti je aj prosbou, aby Slovensko bolo chránené v ťažkých časoch a aby jeho národ žil v pokoji a bezpečí.
Záver
„Modlitba za Slovensko“ je modlitbou nielen za krajinu ako fyzický priestor, ale najmä za duchovnú podstatu národa. Je to volanie po ochrane pred nástrahami života a prosba, aby slovenský národ našiel pokoj a Božiu milosť.
Rúfus očami iných
Pre mňa je človekom hlbokého ponoru do života v celej jeho šírke, výške i hĺbke. a očami najrôznejších ľudí od detí po starcov. presný význam a žiadne nie je prebytočné. Človek mu verí každé slovo, lebo nepoúča, nenanucuje svoje videnie sveta.
Modlitbičky v kontexte rodiny
keď sa mi dostala do ruky jeho útla knižočka Modlitbičky. Modlitbička. zo sudičiek vlastným deťom zatajil. pre deti a zároveň pozerá na svet ich očami. stromček. čítať po rozprávke pred spaním. za nového bračeka. Nečakala som až takú reakciu. udialo v detskej dušičke a čo všetko prešlo jej vnímavou hlávkou. ležal v postieľke vo vedľajšej izbe. dodnes živá. a ešte raz… možno päťkrát sme si ju museli prečítať. prečítam. Čítali sme si ju počas dní a večerov veľakrát. vzala k sebe na pár dní babka. svoju obľúbenú modlitbičku… to som mala rozšírené zreničky ja… malom pripomenutí na dvoch miestach, ju vedela naspamäť. mala knižočku so sebou a či jej z nej babka čítala. Lebo taký je Rúfus. srdcu bez rozdielu veku, postavenia… i zrelého starca, muža, manžela i otca. k svojej hendikepovanej dcére. napísal básne k obrázkom, ktoré ona nakreslila. je zdravé. človekom, majstrom slova, ktoré odovzdal do služby ŽIVOTU. a nikdy nebude priamočiary, aj keď by sme si to neraz želali. ťažkostiam, chorobám, prekážkam. s ktorými sa popasujeme so cťou, ktorá prináleží ČLOVEKU. Aj o tom je poézia Milana Rúfusa. troch zbierkach píše slová, ktoré sa oplatí čítať. je neodvratný, ale nemusí byť zúfalý.