Pre mnohé mamy a ich bábätká je 4. mesiac prelomový. Je to čas, keď sa dieťatko výrazne mení a aj mamičky si už na svoju rolu dokonale privykli. Od svojho narodenia prešlo bábo skutočne dlhú cestu vo vývoji. Jeho zmysly, koordinácia, ale i svalstvo, motorika…, vo všetkom nastal obrovský pokrok. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty vývoja dieťaťa, od emocionálneho prejavu a stravovania až po psychologické potreby a výzvy, ktorým čelia deti a ich rodiny.
Emocionálny a Sociálny Vývoj Dieťaťa
Dieťa stále viac reaguje na ľudí okolo seba, džavoce, výska, ak ho niečo poteší. Je vďačným poslucháčom a pozorovateľom, najmä vtedy, ak mu rodičia, starí rodičia či súrodenci venujú dostatok pozornosti. Možno povedať, že pri dobrej starostlivosti je hlavným emočným prejavom dieťaťa radostná nálada, hlasný smiech a začiatky mrnkania. V 3. - 4. mesiaci má už dieťa tzv. sociálny úsmev. Nestor českej detskej psychológie, prof. Zdeněk Matějček, ho nazýva „epochálnym“ vývojovým pokrokom v citovom a sociálnom vývoji najranejšieho veku. Už to nie je iba grimasa, ani náhodná reakcia. Úsmev dieťaťa má dôležitú spoločenskú úlohu - drobec pomocou neho komunikuje, dáva najavo čo alebo kto sa mu páči a chce nadviazať kontakt.
Fyzický Vývoj a Zdravie
Okrem ústupu kolík je pre 4. až 6. mesiac typický aj ústup gastroezofageálneho refluxu (GER), ktorý trápi veľa detí. Spôsobuje ho nevyvinutý sval uzatvárajúci žalúdok, ktorého vývoj trvá niekedy až do 8. - 10. mesiaca. Reflux sa prejavuje vo vyvrátení malého množstva mlieka po dojčení či pití z fľaše. Môže byť aj skrytý, čo odhalí až gastroenterologické vyšetrenie. Preto, ak vaše dieťatko trápia opakované zvracania, podráždenosť, neprospievanie, zvýšená chorobnosť, odmietanie jedla a plač - poraďte sa s pediatričkou, ktorá určí ďalší postup.
V tomto období hrajú ústa dôležitú poznávaciu funkciu - všetko, čo bábo objaví, chce „ochutnať v pusinke“, či už je to hračka, oblečenie alebo čokoľvek iné. Selektujte preto, čo je v jeho bezprostrednej blízkosti. Detskú kozmetiku, ale i mobil, peňaženku či nebezpečné predmety odložte na miesta, kam sa dieťa nedostane. Na druhej strane, ak vaše bábo obľubuje cumlík, vyberajte mu ho občas z pusinky, aby sa čoraz viac „rozrozprávalo“.
Spánok a Strava v 4. Mesiaci
V tomto období sa môže meniť aj rytmus dňa. Dieťa spí v noci asi 10 hodín, avšak s prestávkami na kŕmenie, ktorých intervaly sa môžu predlžovať. Počas dňa bábo spí 2 - 4-krát po 1 - 2 hodinách, ale je to individuálne. Ešte stále je výlučne dojčené, prípadne jeho stravu tvorí mliečna formula. Ako rastie, zvyšuje sa aj jeho apetít. Ak je dieťa dojčené, je potrebné ho k prsníku prikladať tak často, ako si vyžaduje. Pri kŕmení umelým mliekom je nutné riadiť sa dávkovaním na obale a použiť vhodné a certifikované fľaše a cumle, o ktorých hygienu treba dbať vo zvýšenej miere, aby sa u dieťatka nevyskytla napr. infekcia v ústočkách.
Prečítajte si tiež: Ako uľahčiť život mladej mame
Vývoj Reči a Komunikácie
V období medzi 4 . až 6. mesiacom dieťa prechádza od štádia mrnkania k štádiu džavotania. Zvyšuje sa jeho potreba „rozprávať“ a vydávať zvuky. Až máte dojem, že vediete so svojím dieťaťom dialóg. Preto je potrebné, aby ste pri rozhovore s ním robili prestávky, akoby ste sa rozprávali s dospelým - a stále častejšie vám vaše dieťa bude v týchto prestávkach „odpovedať“. Reč - utišujúce slová - tón a zafarbenie hlasu majú silu dieťa upokojiť, aj keď je práve rozrušené. S dieťaťom sa môžete rozprávať o veciach, ktoré vidíte okolo seba, predvádzať mu rôzne zvuky, čítať mu z kníh - ukazujte pri tom na obrázky.
Určovanie Hraníc a Výchova
Tým, že dieťa začína aktívne využívať zrak a hmat, zapája sa čoraz častejšie do diania v domácnosti. A začína aj obdobie zavádzania pravidiel a stanovovania hraníc pre dieťa. Je dôležité, aby ste, keď uvidíte, že si chce strčiť malý predmet do úst, povedali pokojným, ale pevným hlasom „NIE“. Je potrebné si premyslieť, čo je dovolené a čo nie. Príkladom môže byť zásada nedávať malé predmety do úst. Nikdy nezabezpečíte úplne, aby bábätko poslúchalo na vaše „NIE“, čiže následne mu musíte vziať predmet z rúk.
Detská Psychológia a Psychické Poruchy
Vymedzenie pojmu „psychická porucha“ môže byť niekedy mätúci. Psychická porucha zahŕňa zmeny v myslení, správaní a emocionálnom stave dieťaťa, ale aj jeho celkový vývoj a poškodenia sociálnych funkcií. Tieto zmeny sa často vyskytujú spoločne a vytvárajú celkový klinický obraz. Ak máte obavy o duševné zdravie svojho dieťaťa, vyhľadajte odbornú pomoc.
Psychické poruchy u detí majú svoje špecifiká. Líšia sa od psychických problémov a duševného zdravia dospelých. Príznaky nemusia byť vždy zreteľné ako u dospelých alebo sa môžu vyvíjať neočakávanými spôsobmi. Deti často nevedia presne opísať alebo komunikujú svoje pocity. Namiesto toho sa môžu objaviť zmeny v správaní, v spánku alebo zmenami vo výkone v škole.
Medzi varovné signály psychickej poruchy u detí sú extrémne zmeny nálad a emócií, ktoré sú intenzívnejšie ako zvyčajne, môžu byť prvým náznakom problému. Ak je dieťa zvyčajne veselé a zrazu sa stane podráždeným, je to dôvod na obavy. Ďalším signálom je strata záujmu o aktivity, seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom s kamarátmi a rodinou. Zmeny v stravovacích návykoch, ako prejedanie sa alebo odmietanie jedla, môžu byť varovným signálom psychickej poruchy, ako je úzkosť alebo depresia.
Prečítajte si tiež: Podpora rozvoja
Až 20 % detí môže počas vývoja trpieť úzkosťou alebo depresiou. Medzi prejavy úzkosti zahŕňajú obavy, triašku, búšenie srdca. Depresia sa môže prejavovať stratou záujmu, zmenami v apetíte a negatívnych pocitoch. Všímajte si nezvyčajné zmeny v správaní dieťaťa. Ak máte akékoľvek pochybnosti, vyhľadajte pomoc.
Bolesti hlavy alebo brucha môžu byť znakom psychosomatických porúch. Psychické problémy môžu spôsobovať veľké ťažkosti. Deti s psychickými problémami, majú často horšie známky v škole. Často sa cítia osamelé, pretože je pre ne ťažké nájsť si kamarátov a majú nízke sebavedomie.
Včasná Diagnostika a Podpora
Ako rýchlo ako rodičia zareagujeme, môže zmeniť budúcnosť našich detí a poskytnúť im starostlivosť, ktorú potrebujú. Kľúčovým faktorom je včasná diagnostika psychickým problémom u detí. Rodina, škola by mali dieťa podporovať a povzbudzovať a naučiť rozpoznávať varovné signály. Liečba môže zahŕňať terapiu a v určitých prípadoch aj lieky. Terapia pomáha deťom zlepšiť duševné zdravie, ako riešiť problémy a ako sa vyrovnávať so stresom, aby sa cítili sa lepšie a byť silnejšími.
Vplyv Rodiny a Prostredia
Podporné vzťahy v rodine a harmonickej rodine, sú odolnejšie voči stresu. Naopak, dysfunkčné prostredie môže viesť k škodlivým účinkom na psychiku dieťaťa a je to nevyhnutné. Môže pomôcť rodinná terapia a otvorená komunikácia.
Tipy pre rodiny:
- Doprajte si spoločne strávený čas.
- Komunikujte otvorene.
- Venujte deťom pozornosť a lásku, ktoré potrebujú. Deti, ktoré sa cítia milované, sú vnútorne silné.
Ak máte obavy o psychické fungovanie dieťaťa, vyhľadajte odbornú pomoc, najlepšie psychológa a psychiatra. Diagnostika sa začína rozhovorom s rodičmi a dieťaťom. Po ňom môžu nasledovať testy. Dôležité je zhromaždiť čo najviac informácií. Patrí sem rodinná anamnéza a výsledky testov. Na základe nich sa určí vhodný spôsob liečby, ktorý môže zahŕňať kombináciu liekov a terapie. Liečba je proces, dieťa sa nezmení cez noc. Je potrebná trpezlivosť a pravidelná kontrola u odborníka.
Prečítajte si tiež: Hlien po potrate: Čo je normálne?
Techniky a Terapie
Existujú rôzne techniky na zvládanie stresu a úzkosti u detí s psychickými poruchami, vrátane slovnej konfrontácie. Terapia môže pomôcť deťom s psychickými poruchami, emocionálnej regulácii a zníženie úzkostných a depresívnych symptómov.
Signály a Komunikácia s Bábätkom
Bábätká nevedia rozprávať, a preto je len na nás, aby sme sa naučili poznávať ich signály, náznaky i nálady, aby sme im vedeli pomôcť alebo ich len v správnu chvíľu poláskať. Prvomamičky to majú s rozoznávaním jednotlivých signálov bábätka omnoho náročnejšie ako tie, ktoré už rodili. I bábätká, ktoré nevedia hovoriť, majú veľmi obmedzené schopnosti pohybu nám však môžu dať najavo, že niečo nie je v poriadku. Stačí, keď si dôsledne všímame signály prípadných problémov.
Emeritná profesorka psychológie na kalifornskej univerzite Linda Acredolo, Ph.D. a tvorkyňa detskej znakovacej reči tvrdí:„Deti sa rodia so schopnosťou vyjadriť niekoľko druhov emócií, vrátane úzkosti a pohody. Keď ich vieme prečítať a riešiť, významne to posilní puto medzi dieťaťom a rodičom. Nie všetky deti posielajú rovnaké signály, ale zvyčajne sú veľmi podobné.“
Ako Rozoznávať Signály Dieťaťa
- Najskôr sa snažte rozoznávať plač: Bábätko inak plače, keď je hladné a inak, keď je choré, má bolesti alebo je pocikané, či inak nespokojné. Zvyčajne trvá niekoľko týždňov a ž mesiacov, kým sa naučíte rozoznávať jednotlivé druhy plaču - i ten sa vyvíja. Je to ich spôsob komunikácie s vami, kým sa naučia prvé slová, preto ho neignorujte. Plač pri bolesti a ochorení býva spravidla prenikavý, rázny a dlhotrvajúci. V prípade neutíchajúceho plaču skontrolujte sa odporúča navštíviť pediatra, aby prekontroloval zdravotný stav dieťaťa a našiel príčinu. Samozrejme, ak má ostatné potreby uspokojené.
- Čo prezradí ich mimika?: Aj tie najmenšie deti nám môžu mnohé povedať mimikou. Problém je v tom, že to rodičia často prehliadajú. Ak dieťa od vás odvráti tvár, potrebuje pauzu od očného kontaktu s vami. Dvojmesačné dieťa môže byť z dlhého očného kontaktu v nepohodlí a nemali by ste pokračovať v očnom kontakte, ak máte pocit, že dieťa je ohromené, nepokojné, alebo až nervózne. Nechajte ho oddýchnuť si a trpezlivo počkajte, kým sa opäť obráti tváričkou k vám. Potom mu venujte úsmev.
- A čo úsmev?: Svedkami prvého skutočného úsmevu budete v čase 6 až 8 týždňov veku bábätka. Podľa odborníkov sú úsmevy v ranom veku signálom fyzickej spokojnosti. Čoskoro sa však dieťa začne usmievať aj v momente, keď sa k nemu priblíži niekto blízky, keď si ho dáme na ruky. Povzbudzujte ho v usmievaní vlastným úsmevom.
- Napodobňovanie: Vo veku 3 až 6 mesiacov deti napodobňujú vaše výrazy, najmä prekvapenie, strach, smútok. Neskôr začne na naše výrazy reagovať aj inač - napríklad výraz úzkosti a strachu u matky vyvolá úzkosť i u neho a začne plakať. Dôležité je upokojiť ho.
- Zovreté pästičky: V čase, keď už dieťa otvára dlane môžu zovreté päste signalizovať hlad. Po nakŕmení sa zase uvoľnene otvoria.
- Trenie očí alebo uší: Skúsené mamičky veľmi dobre vedia, že je to signál únavy. Pozor, ak si dieťa chytá uško, je plačlivé a má zvýšenú teplotu, môže ísť o zápal stredného ucha. V tom prípade vyhľadajte čo najskôr lekára.
- Stresový reflex až šok: Pre malé dieťatko je stresom mnoho pre nás už bežne vyskytujúcich sa okolností, preto by sme mali poznať stresový reflex. Hlasné zvuky, jasné svetlá nečakaný dotyk -to všetko môže vyvolať stresovú reakciu. Bábätko naširoko roztiahne, či skôr rozhodí ruky a nohy a vzápätí ich stiahne naspäť a plače. Tento reflex vymizne vo veku tri až šesť mesiacov.
Teória Vzťahovej Väzby
Teória citovej väzby je dôležitá pre pochopenie vývoja dieťaťa. Ak je rodič pre dieťa zdrojom strachu, správa sa nekonzistentne a na jeho reakcie sa nedá spoľahnúť, môže sa vytvoriť dezorganizovaná vzťahová väzba. „Keď sú také deti v strese, nemajú stratégie, ako sa upokojiť. Na ohrozujúce situácie reagujú buď príliš pasívne, alebo naopak, príliš intenzívne.
Chyby vo Výchove a Ako sa Im Vyhnúť
- Robíte z dieťaťa nesvojprávne bábätko: Nebojte sa dieťa psychicky otužovať, nezametajte mu cestičku, nechajte ho, nech si skúsi v záťažovej situácii samo poradiť, samozrejme s vami nablízku. Psychológovia radia: Nerobte všetko za dieťa, neupratujte po ňom, nezaväzujte mu topánky, keď to už vie dávno samo.
- Odsúvate partnerstvo na posledné miesto: Neodsúvajte ho však na vedľajšiu koľaj, je to dôležité nielen pre vás, ale aj pre deti samotné. Deťom sa tak podľa autorov knihy do mozgu vypália predstavy, ako by malo vyzerať dobré partnerstvo a je väčšia šanca, že sa im aj vo vlastnom vzťahu podarí zažiť šťastie a spokojnosť.
- Tlačíte dieťa do príliš veľa činností: Ako spoznáte, že dieťa má toho veľa? Napriek skvelým známkam a úspechom v krúžkoch sa nezdá spokojné, je mrzuté, podráždené, unavené či smutné. Potrebujú odpočinok tela aj duše rovnako ako my.
- Zanedbávate svoj citový a duchovný život: Ak chceme dobre vychovať svoje deti, podľa amerických psychológov je nutné dbať na vlastný citový a duchovný život. Starosť o svoju dušu zahŕňa viac dôverovať, byť trpezlivejší, menej sa ponáhľať, byť pokornejší, prijať svoju samotu a zároveň sa jej postaviť, snažiť sa zbaviť sebectva, strachu z blízkosti či narcizmu.
- Snažíte sa byť najlepší priateľ dieťaťa: Rodičia by však mali prevziať jednoznačnú zodpovednosť a určovať pravidlá, čo potomok môže a čo nie. Ak si môže robiť, čo chce, samo sa necíti šťastné, skôr frustrované. Dospelý je ten, kto vie, ako to vo svete chodí a dieťa má poučiť, viesť a chrániť.
- Neposkytujete dieťaťu štruktúru: Dieťa nerozumie, prečo má niečo robiť či naopak nerobiť. Raz rodič povie to, potom iné. Prejavte svoje rodičovské sebavedomie. Nebojte sa od dieťaťa niečo žiadať. Vyžadujte, aby sa naučilo sebaovládaniu, ale zároveň neničte jeho hodnotu a rešpektujte ho.
- Čakáte, že dieťa splní vaše sny: Dieťa veľmi často prirodzene vie, čo ho zaujíma a na čo má talent. Môžete mu predstaviť možnosti zaujímavých krúžkov a aj svoju profesnú dráhu, ale nechcite od neho, aby vás nasledovalo. Je to jeho vlastný život.
Základné Psychické Potreby Dieťaťa
Napĺňanie psychických potrieb je pre zdravý a harmonický vývin rovnako dôležité ako napĺňanie fyzických (biologických) potrieb. Medzi základné psychické potreby patrí:
- Potreba lásky a citového vzťahu: Je to potreba žiť v blízkosti osoby, ku ktorej si dieťa vytvára puto. Najzákladnejšia psychická potreba človeka je potreba lásky, potreba vrelého, trvalého citového vzťahu.
- Potreba istoty a bezpečia: Potrebu mať svoje zázemie, svoj „ostrovček istoty“ človeka uspokojuje predovšetkým v citových vzťahoch. Ak má dieťa skúsenosť s hlbokými citovými vzťahmi, dokáže dôverovať v blízke vzťahy i v dospelosti.
- Potreba podnetov: Patrí k nim celá paleta zvukov, ktoré vydávajú, očný kontakt, úsmev či plač. Ak dieťa nemôže ísť za rodičom, aktívny musí byť rodič.
- Potreba zmysluplného usporiadania skúseností: Ak sa majú z jednotlivých podnetov stať poznatky a skúsenosti, nestačí samotné hromadenie podnetov, musí byť v týchto podnetoch systém, ktorý nám ich pomôže spracovať a pochopiť.
- Potreba sebauplatnenia a spoločenského uznania: Dieťa si uvedomuje vlastné ′ja′ a rovnako čaká potvrdenie svojho ′ja′, očakáva a potrebuje ocenenie, pochvalu jeho výkonov, akceptovanie svojho statusu.
Ako Zistiť, Či Vás Dieťa Má Rado
Debbie Laible, profesorka psychológie na Lehigh University, tvrdí, že bábätko hneď po narodení rozozná matkinu tvár, hlas a vôňu. Už v priebehu niekoľkých týždňov bábätká rozoznajú toho, kto s o ne stará a uprednostňujú jeho spoločnosť pred ostatnými. Bábätká vnímajú aj hlas svojej mamy. Počujú už v maternici, takže po narodení vedia, ako jej hlas znie.
Výskumy dokazujú, že za úsmevom bábätka je toho viac ako len náhoda. Vedci tvrdia, že bábätká využívajú načasovanie úsmevu veľmi sofistikovane, aby dosiahli, čo chcú. Sú ako klauni, ktorí majú presne načasované svoje vtipy tak, aby publikum pobavili čo najviac.
Približne okolo jedného roku sa bábätko pokúša dávať pusinky, ktoré majú od dokonalých síce ďaleko, lebo sú čudné, uslintané a dopadnú na vaše telo tam, kam práve dieťa natrafí. Ak dieťa vidí radosť a pozitívnu odozvu najbližších, ktoré takéto správanie prináša, začne si uvedomovať, že potešilo ľudí, ktorých ľúbi.
Vedci pred časom totiž publikovali štúdiu, ktorá dokazuje, že bábätká s láskavými matkami vyrastú v odolných a sebavedomých dospelých. Odborníci uvažujú o tom, že pocit bezpečia vychádzajúci z láskavej opatery pomáha deťom naviazať sa na matku a vďaka tomu posilniť ich sebavedomie, čo slúži ako dobrý nárazník voči stresu.
Profesorka psychológie, Elizabeth Short z Case Western Reserve University, tvrdí: „Viete, že ste svoju úlohu zvládli na výbornú, ak sa vaše dieťa dokáže na verejnosti ovládať a výbuchy si nechá na doma“. Vie totiž, že je v bezpečí, vy ho milujete napriek hysterickému správaniu.
Úsmev bábätka často vnímame ako radosť alebo „odmenu“. Vývinová psychológia a neuroveda však ukazujú niečo iné: úsmev je predovšetkým signál bezpečia. Mozog dieťaťa tým dáva najavo: „Tu som v pokoji. Tu je všetko v poriadku.“ Bábätká sa neusmievajú najviac na toho, kto je najhlasnejší alebo ich najviac zabáva. Najčastejšie sa usmievajú vtedy, keď je ich nervový systém regulovaný - keď cítia predvídateľný dotyk, známy hlas a pokojnú prítomnosť dospelého.
Deti a Technológie
V momente, keď dieťa pripojíme na internet, akoby sme dvere do jeho detskej izby otvorili celému svetu. Mária Tóthová Šimčáková. Sú tri príčiny, prečo deťom nedávame samostatnosť: oveľa nebezpečnejšie prostredie, výchova a osobnosť detí. Deti majú telefóny už od útlehoveku a neplatí, že by ich strácali desaťkrát do roka. Je to veľmi hodnotná vec, na ktorú si dávajú pozor.
Podľa mňa dávame deťom oveľa väčšie možnosti. Ak sme do niečoho vložili čas, prípadne dieťa predtým schválilo, že tam bude chodiť, aspoň jeden školský rok by tam malo zotrvať. Rodičia ku krúžkom veľakrát pristupujú s filozofiou, že ide o prevenciu pred neresťami. V dnešnej dobe sa pod tým často myslia technológie, sociálne siete a internet.
Keď sme v roku 2008 začali o tejto téme hovoriť, deti dostávali telefón v desiatich rokoch a vyššie a všetci sa čudovali, načo je potrebné riešiť ich ochranu. Dnes si už pomaly malé dieťa v kočíku pozerá fotky v smartfóne a z toho vyplýva zodpovednosť rodičov. Do 15 rokov je za svoje dieťa plne zodpovedný rodič. Platí tiež takzvaná kontrola s dôverou - detí sa treba aktívne pýtať, čo na internete robia.
Zo slovenských štatistík vyplýva, že 30 percent detí nielenže četuje s neznámymi, ale je ochotných sa s nimi stretnúť v osobnom živote. Na začiatku môžu chcieť deti telefón len preto, že ho chcú, ale nič na ňom nerobia. Výrazne sa to otvára v predtínedžerskom veku okolo 10 až 12 rokov, keď dieťa aktívne používa internet, má nejaké skúsenosti a prvýkrát sa prihlasuje na sociálne siete s porušením vekových pravidiel, prípadne ho z nejakého dôvodu prihlási rodič. Keby sme sa opýtali detí, dostaneme iný údaj, ale principiálne by mal rodič držať ochrannú ruku do 15 rokov, teda kým je za dieťa plne zodpovedný.