Rodičovstvo je nádherná cesta plná radosti, ale aj výziev. Každodenný život s dieťaťom prináša chvíle plné smiechu, ale aj únavy a frustrácie. Či už ste slobodná mamička, alebo máte partnera, starostlivosť o dieťa je náročný, ale nesmierne obohacujúci zážitok. Tento článok vám ponúka praktické rady a tipy, ako zvládnuť každodenné výzvy a vytvoriť harmonické prostredie pre vaše dieťa.
Pochopenie potrieb dieťaťa
Každé dieťa je jedinečné a má svoje vlastné potreby. "Náročné správanie" u detí má často hlbší dôvod. Skúste sa zamyslieť nad tým, čo vaše dieťa potrebuje. Možno potrebuje viac pozornosti, istoty, pravidelného režimu alebo viac času na voľnú hru. Identifikácia a uspokojovanie týchto potrieb je kľúčové pre zlepšenie správania a celkovú pohodu dieťaťa.
Pravidlá a hranice
Aj deti s náročným správaním potrebujú pravidlá. Pravidlá poskytujú deťom pocit bezpečia a istoty, pretože vedia, čo sa od nich očakáva. Dôslednosť v dodržiavaní pravidiel je kľúčová.
Rutiny pre pokojnejší deň
Ranné, poludňajšie a večerné rutiny pomáhajú dieťaťu cítiť sa bezpečne a znižujú stres. Deti lepšie zvládajú prechod medzi aktivitami, keď presne vedia, čo ich čaká. Skúste začať deň vlastnými rituálmi, napríklad jemnou rozcvičkou alebo krátkou pohybovou aktivitou. Do rannej rutiny môžete zahrnúť aj spoločné raňajky, ktoré by mali byť zdravé.
Starostlivosť o seba: Kľúč k trpezlivosti
Nezabúdajte na vlastný oddych a čas pre seba. Krátka prechádzka, káva s priateľmi alebo obľúbená aktivita vám pomôžu načerpať energiu a trpezlivosť. Starostlivosť o seba je základom toho, aby ste mohli byť pokojná a efektívna pri výchove. Nebojte sa požiadať o pomoc. Niekedy aj dieťa potrebuje zmenu starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť
Upokojenie a relaxácia
Môžete vyskúšať viacero spôsobov, ako sa upokojiť a načerpať vnútorný pokoj. Nebojte sa siahnuť po prírodných doplnkoch, ako sú CBD oleje na podporu relaxácie.
Organizácia domácnosti s deťmi
Zvládanie domácnosti a starostlivosť o deti, najmä keď sú ešte malé, môže byť výzvou. Každý deň sa stretávame s množstvom úloh, či už ide o udržiavanie poriadku, starostlivosť o deti alebo plánovanie domácich aktivít. Organizácia domácnosti je kľúčom k úspechu.
Vytvorenie zón v domácnosti
Keď máte malé deti, je veľmi dôležité vytvoriť systém, ktorý vám uľahčí každodenné povinnosti. Rozdeľte domácnosť do rôznych zón, pričom každá zóna bude mať svoju úlohu. Každý člen rodiny by mal mať priestor, kde si odloží svoje veci.
Udržiavanie čistoty a poriadku
Udržiavanie domácnosti v čistote nie je len o upratovaní, ale aj o starostlivosti o priestor a pravidelnej údržbe. Domáce pravidlá pre poriadok sú nevyhnutné na to, aby sa domácnosť udržiavala v poriadku a aby deti vedeli, čo sa od nich očakáva. Nastavte pevné časy na raňajky, obed a večeru a snažte sa dodržiavať pravidlá každý deň.
Ako viesť domácnosť s malým dieťaťom
Starostlivosť o malé dieťa vyžaduje špeciálny prístup, ktorý zahŕňa nielen zabezpečenie jeho bezpečnosti, ale aj podporu rozvoja a vytváranie podnetného prostredia. Dajte deťom priestor na hranie, ktoré podporí ich kreativitu a motorické schopnosti. Deti by sa mali naučiť upratovať svoje hračky a veci po hre.
Prečítajte si tiež: Podpora rozvoja
Domáca imunita
Okrem klasických spôsobov môžete svoju imunitu podporiť aj domácim pestovaním húb.
Respitná starostlivosť: Odľahčenie pre rodiny s nevyliečiteľne chorými deťmi
Vážny zdravotný problém alebo ochorenie blízkeho človeka, najmä dieťaťa, je náročnou záťažovou situáciou, ktorá neovplyvňuje len život chorého, ale zasahuje aj do života celej rodiny, pretože celá rodina sa musí s touto situáciou vyrovnať. Aj u nich sa nahromadí veľa emócii, súvisiacich nielen s ochorením, ale aj s danou situáciou v rodine.
Podľa dostupných údajov a na základe prieskumu Asociácie poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie medzi ambulantnými pediatrami sa predpokladá, že na Slovensku žije 8 700 až 14 000 detí so zdravotným postihnutím alebo rizikovým vývinom vo veku do sedem rokov. K 30.6.2018 počet poberateľov príspevku za opatrovanie bolo 53 042, čo predstavuje takmer 1 % z celkového počtu obyvateľov na Slovensku. Z toho 26,8 % poberateľov príspevku na opatrovanie sú rodičia.
Spoliehať sa iba na rodinnú solidaritu je riskantné. Pre tých, ktorí sa starajú o svoje choré dieťa v domácom prostredí, by mala byť určená sociálna služba tzv. odľahčovacia služba alebo respitná starostlivosť. Na Slovensku nie je táto sociálna služba pre ľudí so zdravotným postihnutím vzhľadom na platnú legislatívu flexibilná podľa individuálnych potrieb odkázaného človeka a jeho rodiny. Každá rodina s požadovanou podporou a zdrojmi je schopná zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o člena rodiny so zdravotným postihnutím.
Respitná starostlivosť ponúka osobám, ktoré opatrujú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, akési zastúpenie v starostlivosti, s cieľom umožniť ošetrovateľovi na určitý čas možnosť odpočinku. Jedná sa o nezastupiteľnú formu podpory rodinnej domácej starostlivosti. Je nepopierateľné, že tam, kde sa odľahčovacia starostlivosť ponúka pravidelne, rodičia lepšie zvládajú požiadavky starostlivosti o svoje choré dieťa. Oddych pre rodinných príslušníkov a dieťa je nevyhnutný, či už na niekoľko hodín alebo niekoľko dní v kuse. Odľahčovacie služby tak môžu rodičom zabrániť, aby zvažovali celodennú pobytovú starostlivosť o svoje dieťa.
Prečítajte si tiež: Hlien po potrate: Čo je normálne?
Oddych mimo domova by sa mal poskytovať v prostredí, ktoré čo najviac kopíruje bežné domáce prostredie a vyhýba sa akémukoľvek spojeniu s tradičným inštitucionálnym životom alebo nemocničným prostredím. SpKCH má k dispozícii budovu starej fary v Dolnom Smokovci, ktorú po kompletnej rekonštrukcii plánuje na tento účel prebudovať. Po vybudovaní Centra, plánuje SpKCH poskytovať ubytovanie chorým deťom a ich rodinám, keď počas dňa sa o pacientov bude starať odborný personál a ostatní členovia rodiny sa môžu neobmedzene venovať spoločným aktivitám. Rodinné apartmány v Dolnom Smokovci poskytnú rodinám príležitosť stráviť krátky čas mimo domova v čase, keď je pre nich nemožné cestovať mimo domova a vzhľadom na choré dieťa využívať služby iných ubytovacích zariadení.
Rady a tipy pre novopečených rodičov
Čakanie na príchod bábätka je plné očakávaní, ale tiež obáv, neistôt a otázok, najmä ak ide o prvorodené dieťa. Na vašu novú rolu vás bohužiaľ pravdepodobne nikto na 100 % nepripraví. Napriek tomu vám prinášame niekoľko rád, ktoré vám môžu začiatky uľahčiť alebo napríklad spríjemniť.
Realita verzus očakávania
Väčšina žien chce mať všetko dokonalé! Ak medzi také dámy patríte tiež, buďte pripravené na to, že s príchodom bábätka sa realita môže trochu líšiť od vašich predstáv. Ale žiadny strach! Zo začiatku vám možno bude chvíľku trvať, než si vytvoríte nový denný režim a zorientujete sa v potrebách dieťatka, to je prirodzené. Doprajte si čas a nebojte sa robiť chyby.
Moderné vychytávky pre ľahšiu starostlivosť
Na rozdiel od našich babičiek a mamičiek máme dnes k dispozícii veľa skvelých vychytávok, ktoré starostlivosť o deti výrazne uľahčujú. Vyskúšajte multifunkčného pomocníka ETA MIMI, ktorý vám pomôže pripraviť domáce príkrmy v priebehu chvíľky. Zároveň zvládnete jedlo ohriať, rozmraziť, uvariť v pare a rovno rozmixovať alebo napríklad sterilizovať fľašky či cumlíky. Bez kvalitnej elektronickej pestúnky si už dnes rodičovstvo dokáže predstaviť len málokto. Zatiaľ čo vaše dieťatko bude spať, vy môžete bezstarostne variť, upratovať alebo si tiež dopriať zaslúžený odpočinok! Najväčším hitom sú v posledných rokoch pestúnky s kamerou, vďaka ktorým bábätko nielen počujete, ale dokonca aj vidíte. Taká šikovná vecička je takmer povinnou výbavou všetkých rodičov. A keď to bude potrebné a ani tie najlepšie vymoženosti dnešnej doby už nebudú stačiť, nebojte sa požiadať o pomoc. Nie ste v tom s partnerom sami!
Spánok a odpočinok
Ak už na váš účet pristála nejaká nevyžiadaná rada od mamičky, svokry alebo všeobecne od skúsenejších, pravdepodobne vás neminulo strašenie ohľadom spánku v štýle: „Vyspi sa do zásoby, s dieťaťom sa pár rokov nevyspíš!“. My vás rozhodne strašiť nechceme, ale je dosť pravdepodobné, že s príchodom bábätka sa jednoducho každý deň do ružova nevyspíte a vaše spánkové návyky sa budú musieť prispôsobiť bábätku. Zároveň ale naozaj myslite na to, že vy tiež potrebujete odpočinok! Aj krátky spánok vám dokáže dobiť baterky a zlepšiť náladu.
Spokojná mamička, spokojné bábätko
Je samozrejmé, že sa budete chcieť plne venovať svojmu bábätku, ale nezabúdajte na seba. Nie nadarmo sa totiž hovorí, že spokojná mamička sa rovná spokojné bábätko! Dajte si občas „prestávku“ - urobte si kávu, zrelaxujte v horúcej sprche, prečítajte si pár stránok obľúbenej knihy. Aj pár minút pre seba vám pomôže, aby ste sa cítili lepšie a dodá vám silu do ďalších dní. Skúste napríklad postupne pridávať aj pravidelné stretnutia s priateľmi, zájdite si do kina alebo si choďte sama zacvičiť.
Ako zapojiť deti do domácich prác
Azda každý z nás túži po upratanom a čistom domove. Nie vždy sa to dá skĺbiť s množstvom iných povinností, a preto sa obraciame s požiadavkou pomáhať na deti. Divíte sa, prečo niektoré upratujú bez príkazu, zatiaľ čo tie vaše musíte doslova prosiť? Možno robíte niektoré z nasledujúcich chýb:
Začínate príliš neskoro
Niečo by sme si mali ujasniť - ste matka, nie otrok. Rodina nie ste iba vy, ale aj váš partner a deti. Všetci tvoríte spoločenstvo, ktoré si má vzájomne pomáhať a prikladať ruku k dielu. Mnoho rodičov robí tú chybu, že až od starších detí žiada domáce práce. Návyk sa v tomto prípade formuje ťažšie, hlavne pokiaľ starostlivosť o domácnosť prezentujete ako nepríjemnú povinnosť, a nie ako zdraviu prospešný návyk. Veďte k tejto myšlienke svoje deti už od narodenia a berte ako automatickú vec, že si odnesú hrnček do drezu alebo umývačky riadu, upravia si posteľ, alebo odložia hračku tam, kde má byť. Hlavné je im ísť príkladom - ak uvidia, že obaja rodičia si berú svoje taniere a odnášajú si ich, stane sa to pre ne automaticky požadované správanie. Pre deti je prirodzené chcieť zapadnúť do spoločenstva, do ktorého sa narodili a urobia všetko pre to, aby boli jeho súčasťou.
Pravidlá neplatia pre všetkých
Deti sú veľmi múdre a keď zastávate všetku prácu sama, veľmi skoro sa začnú pýtať, prečo si oni musia odniesť hrnček do drezu a upraviť posteľ, keď to ocko nerobí. Pokiaľ chceme u detí vidieť istý druh správania, v prvom rade ho musia vykazovať obaja rodičia. Je veľmi jednoduché zvýšiť na deti hlas, keď si odhodia bundičku na zem miesto zavesenia na vešiak, ale ruku na srdce: kedy ste vy nechali na gauči povaľovať sa časopis, ktorý ste čítali a neodložili ho na miesto? Koľkokrát ste nechali na stoličke v spálni prehodené pančuchy alebo tielko, a dieťa ste okríkla, že má v detskej izbe neupratané nohavice? Deti sú našim odrazom a to platí pri všetkých návykoch.
Delíte práce na ženské a mužské
Nie je nič horšie, ako prikazovať dcérke, aby vám pomáhala s bielizňou, keď syn nemusí. Správajte sa k obom pohlaviam rovnako a férovo; ak si musí jeden odniesť špinavý tanier, musí aj druhý. Mnoho rodičov vedie dievča a chlapca rozdielne, čo má za následok nespokojnosť dcéry a synov budúci nezáujem o stav domácnosti. Dievčatá sa obvykle nútili do varenia, hoci mnoho z nich by radšej pomáhali otcovi s čistením auta, a chlapci by radšej varili. Pokiaľ nechcete vychovať vzdorovité deti, pravidlá musia byť rovnaké pre všetkých, bez ohľadu na pohlavie.
Nevysvetľujete účel povinností
Deti jednoducho nútite upratať si izbu, odniesť tanier alebo utrieť prach a oni to i tak neurobia. Vznikne preto konverzácia, v ktorej bude dominovať váš monológ a veta Urob to, pretože som povedala! Je jednoduché donútiť deti k adekvátnemu správaniu, ale lepšie je, ak samé pochopia prečo je dané správanie vhodné - presne vtedy budú vnútorne motivované správať sa požadovaným spôsobom, a nie strachom z vášho trestu či hnevu. Deti sú veľmi zvedavé a radi sa pýtajú Prečo. Vaša odbíjajúca, vyššie spomenutá odpoveď neprispieva k dobrej rodinnej atmosfére, a vy sa môžete diviť koľko chcete, že je dieťaťu zaťažko pomáhať, keď ste mu nevysvetlili prečo to má urobiť. Ak má dieťa splniť nejakú povinnosť, napríklad uložiť si tanier do umývačky alebo umyť ho v dreze, vysvetlite, že to robí preto, aby zvyšky jedla na tanieri nesplesniveli a mohli ste ho používať ďalej. Áno, tak jednoduché to je. Deti prirodzene chcú rozumieť svetu, a sú to odbíjajúce, nič nevysvetľujúce vety dospelých, ktoré ich otupia aby robili veci ako stádo bez otázok.
Kritizujete, že to robia pomaly a nedostatočne
Nepoznám jediné dieťa, ktoré nemalo intenciu pomáhať v domácnosti. Všetky sa radi zapoja a bolo by tomu tak aj naďalej, kebyže ich dospelý (možno nevedomky) neodradzuje. Predstavte si dieťa, ktoré celé šťastné chce ísť mame pomôcť s koláčom. Pribehne, schytí misu s vareškou a začne miešať. Ide to ťažko, veď cesto je tuhé a rúčka ešte slabá, no dieťa sa nevzdáva, pretože je to vec, ktorú robí mama a s ktorou chce pomôcť. Mama sa spočiatku na dieťa pozerá, a potom mu vytrhne misu z rúk; „týmto tempom nebudeme mať koláč ani do Vianoc“, zahlási a vyženie dieťa z kuchyne. Detská ochota pomôcť klesla na minimum - ak sa snaží pomôcť, svojej matke len zavadzia a robí ju sklamanou. Radšej sa o nič snažiť nebude, veď predsa všetko na čo siahne, robí zle. Podobnú situáciu zažíva mnoho detí a skutočne, je to jedna z hlavných príčin prečo im chýba motivácia pomáhať. Je pochopiteľné, že v uponáhľanej dobe je povinností niekoľko a všetci ich chceme mať čo najskôr z krku, ale takýmto správaním deti nemotivujete, ale práve naopak - čím sa paradoxne odsudzujete doživotne miesiť to cesto na koláč sama. Deti sa všetko postupom času naučia, a je treba myslieť na to, že prvé dni kostrbatej snahy a pomalosti stoja za budúce roky ich pomoci, kedy danú úlohu budú zvládať dokonale a rýchlo.
Tvárite sa, akoby to bola nepríjemná povinnosť
Kto obľubuje upratovanie, nech zdvihne ruku. A spýtali ste sa samých seba, prečo to nerobíte radi? Nie je to náhodou naučené správanie, ktoré ste videli u rodičov? Matka, nadávajúca, že zase musí umývať riad a otec, ktorý dáva jasne najavo ako sa mu vysávanie prieči. Deti sa učia pozorovaním, a odpozorujú aj naše vyjadrovanie a postoje. Rodičia sú prvými idolmi detí, prvými osobami ktoré tvoria úsudky, správanie a vyjadrovanie dieťaťa; deti k nim vzhliadajú a obracajú sa na nich, ak si nie sú v živote isté. Rodičovské chovanie je to správne, ich postoj k veciam je ten, ktorý prevezmú aj deti. Pokiaľ sa teda tvárite, že umyť riad a utrieť podlahu je strašná nepríjemnosť, ktorá vás obťažuje, dieťa vám uverí; uverí, že starať sa o domácnosť je to najhoršie, čo človeka môže stretnúť a v budúcnosti sa bude snažiť od týchto povinností dištancovať ako len bude môcť.
Psychologická pomoc a podpora
Psychológ a psychologička neriešia iba poruchy psychického vývinu detí. Na psychológa sa môžeme obrátiť, keď my rodičia potrebujeme podporu pre seba, alebo sa chceme poradiť ohľadom svojich detí. Keď si neviete rady s niečím vo výchove svojho dieťaťa alebo máte dojem, že nič nefunguje, rezervujte si termín u psychológa. Na konzultáciu so psychológom idete (alebo sa pripojíte, pokiaľ ju máte online) bez dieťaťa. Máte tak možnosť povedať všetko, čo vám robí starosti. Po konzultácii budete lepšie rozumieť reakciám a správaniu svojho syna alebo svojej dcéry a budete vedieť, čo od vás potrebuje.
Niekedy nás, rodičov premôžu silné pocity, ktorým nerozumieme. Sme podráždenejší, úzkostlivejší, výbušnejší a občas strácame kontrolu nad sebou. Vtedy sa nám mohli aktivovať naše nevyriešené nevedomé záležitosti z detstva. Pre pokoj a nadhľad navrhujem aspoň jednu návštevu odborníka na duševné zdravie. Mimochodom, rodičovstvo, akokoľvek sme po ňom túžili, môže byť veľmi náročné. V určitej fáze nášho života môžeme potrebovať viac podpory, ako nám môžu poskytnúť naši najbližší. Neostávajte, prosím, nikdy so svojimi pocitmi sám alebo sama.
Všeobecne platí, že ak máme akékoľvek obavy, pochybnosti alebo nezodpovedané otázky, konzultujme so psychológom. V prípade najmenších detí odporúčam Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Trnava, Žilina, Košice) nakoľko majú tím odborníkov a odborníčok (psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, logopéd, fyzioterapeut) „pod jednou strechou“ a postarajú sa o deti až do 7. veku. Dokážu včas zachytiť aj mierne odchýlky vo vývine a podporia správny vývin dieťaťa. Tým sa znižuje riziko neskorších komplikácií. Plamienok n.o. vyhľadajte vtedy, keď sa staráte o nevyliečiteľne choré deti.
Keď hľadáte psychológa pre svoje dieťa (alebo pre seba), spýtajte sa rodičov v rôznych skupinách na sociálnych sieťach, koho odporúčajú. Psychologická diagnostika detí sa skladá z veľmi podrobného rozboru vývinu dieťaťa formou rozhovoru s rodičmi. Používajú sa aj rôzne škály a dotazníky pre rodičov na posúdenie vývinu dieťaťa. Väčšina škôlkarov a školáci zvládnu psychologickú diagnostiku (rozhovor, metódy využívajúce hru a kreslenie, úlohy zamerané na posúdenie schopností a zručností dieťaťa) aj samé, nakoľko sú zvyknuté spolupracovať s dospelými. Odporúčanie dostanete aj po konzultácii (bez diagnostiky) so psychológom. Terapiu hrou môžete so svojím dieťaťom robiť aj vy, počas kurzu rodičovských zručností (poznáte to pod názvom „filiálna terapia“). Z pohľadu vývinovej psychológie pre deti do 10 rokov je najvhodnejšou a efektívnou psychologickou pomocou práve terapia hrou. Vyhľadať psychológa v žiadnom prípade neznamená to, že ste niečo pokazili alebo ste zlyhali. Znamená to, že vám záleží na vašom dieťati a chcete pre neho to najlepšie.
Hľadanie práce ako matka s malými deťmi
…ľutujeme, momentálne pre vás nemáme žiadnu voľnú pozíciu. Je vám to povedomé? Hľadať si prácu v súčasnej dobe nie je jednoduché. Hľadať si ju ako matka malých detí? Často na zaplakanie! Chodíte po konkurzoch, výberových konaniach a stále nič? Keď sa váš potencionálny zamestnávateľ dozvie, že máte malé deti, akosi záhadne nepotrebuje nikoho s vašou kvalifikáciou a schopnosťami?
Pýtala som sa mnohých manažérov, aké sú dôvody neochoty zamestnať mladé matky. Najčastejšou odpoveďou bolo: nebude flexibilná, bude mať stále choré deti a vymeškávať z práce. Bude chcieť skôr odchádzať, ostatní kolegovia budú nútení pracovať za ňu a budú nespokojní. Musím uznať, že tieto argumenty majú svoju logiku. Realita je však iná. Žijeme hektickú dobu. V čase hypotekárnych úverov a finančne zaťažujúceho každodenného života si ženy strážia svoje zamestnanie. Jednak sa potrebujú realizovať a taktiež si nemôžu dovoliť o zamestnanie prísť. Najmä nie v čase, keď majú malé deti, ktoré stále niečo potrebujú. Mnohé ženy, ktoré nastúpia do zamestnania po rodičovskej dovolenke si svoje zamestnanie vážia. Majú ešte v čerstvej pamäti obdobie, kedy žili iba z manželovho príjmu a mesiac čo mesiac mali čo robiť, aby vyžili… Veď to poznáte. Preto keď sa zamestnajú, robia všetko preto, aby si prácu udržali. Dnešní manažéri a tiež personalisti akoby zaspali dobu. Moderné ženy predsa vykrývajú chorobu dieťaťa inak ako klasickou „óčeerkou“. Pomáhajú starí rodičia, častokrát i špeciálne platené opatrovateľky, dokonca i manžel môže občas zostať doma. Preto keď si hľadáte zamestnanie a príde reč na deti, nebojte sa povedať, že vaša neprítomnosť v práci bude minimálna. Budete prekvapená, ako pozitívne a dôveryhodne to bude znieť, keď to poviete priamo.
Ak patríte k ženám, ktoré majú malé deti a pracujú, blahoželám. Stále sa však neviem rozhodnúť, či je k čomu. Pretože práve tu sa dostávame k skutočnému jadru veci: diskriminácia žien v zamestnaní, neplatená domáca práca, problémy, stres a únava. Podľa oficiálnych štatistík zarábajú ženy o 15 - 45% menej ako muži. Záleží od odvetvia a tiež od pozície. Také sú oficiálne štatistiky. Tiež máte vo svojej pracovnej zmluve klauzulu o mlčanlivosti o svojej mzde? Mlčíte ako partizán a ani neviete, že kolega s tým istým vzdelaním, pracovnou náplňou a možno i horšími pracovnými výkonmi zarába o päťtisíc viac ako vy. Prečo? Pretože je muž. Možno sa muži budú teraz cítiť „dotknutí“, žiaľ, ako človek, ktorý sa pohybuje v personalistike, viem, o čom hovorím. Nepoznám riešenie tohto problému. Myslím, že sa nedá ani legislatívne ošetriť, aby sa mzdy žien vyrovnali mzdám mužov. Preto to radšej neriešim, len verím, že sa situácia raz zlepší.
Mať zamestnanie ako matka malých detí je na jednej strane cestičkou k lepšiemu životu po finančnej stránke, na strane druhej cestičkou k -minimálne - psychickému zrúteniu sa. Čo si budeme nahovárať? Bežný deň normálnej ženy s jedným či viacerými deťmi vyzerá približne rovnako. Ráno veziete dieťa do škôlky. Tie šťastnejšie majú auto, prípadne manžela, ktorý deti odvezie. O tom, že pracujete v práci za menší plat ako kolega odvedľa som už písala. Plníte si svoje pracovné povinnosti, zostávate i dlhšie, ak je treba, len aby sa nepovedalo, že prácu nezvládate. Popri tom však tŕpnete, aby nezavolali zo škôlky, že „vaša malá zasa kašle a má teplotu, príďte si pre ňu“ a rozmýšľate nad tým, ako to dnes postíhate, čo navaríte, či budete upratovať, žehliť alebo zašívať deravé pančuchy. Po práci nakúpite a utekáte pre dieťa. Prídete večer domov a začína sa druhá smena. Keď večer padáte od únavy do postele, spomeniete si na knihu, ktorú ste dostali pred 3 mesiacmi na narodeniny a ešte ani neotvorili. Ani dnes večer to nebude.
Dovoľte mi opýtať sa: kto ženám platí túto domácu prácu? Kto ju minimálne morálne ohodnotí? Ak máte manžela, ktorý si aspoň váži, čo pre rodinu robíte, máte šťastie. Ak vám ešte aj pomáha, je to malý zázrak. Mnohí muži ešte i dnes považujú ženskú domácu prácu za samozrejmosť. Oni predsa viac pracujú, majú zodpovedné vedúce pozície s lepším platom ako vy, takže sa nemusia podieľať na domácich prácach. Na záver mi napadá iba jedna dobrá rada: zapojte manželov do domácich prác a starostlivosti o deti. A v tomto duchu vychovávajte aj vašich synov, aby si vážili ženy a ich prácu. Aby ju dokázali oceniť a snažili sa ženám pomáhať.