Pozorujeme, ako z nášho malého novorodeniatka vyrastá čoraz rozumnejší malý človiečik. Keď sa na nás pozrie svojimi krásnymi očami, urobili by sme preň všetko na svete. Ale ako mu môžeme najlepšie pomôcť na jeho ceste rastu a vývoja? Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty prostredia, ktoré podporuje optimálny rozvoj malého dieťaťa, od fyzického a motorického vývoja až po emocionálnu a kognitívnu stimuláciu.
Dôležitosť ranného detstva pre budúci vývin
Mnoho vecí sa učí na základe vlastného skúmania všetkého, čo sa okolo neho deje. Deti sú schopné zautomatizovať si rôzne činnosti a potom ich samostatne vykonávať už v rannom veku, keď im to my umožňujeme. M. Montessori zdôrazňovala dôležitosť ranného obdobia pre budúci vývin dieťaťa a dokázala, že dieťa je veľmi aktívnou bytosťou už v prvých mesiacoch svojho života. My dospelí by sme mali poskytnúť dieťaťu priestor na to, aby malo možnosť prejaviť svoje schopnosti, sledovať jeho záujmy a pokroky. Vedeli ste, že problémy s učením a jeho poruchy môžu mať svoj pôvod už v prvých siedmich rokoch života?
Fyzický vývoj a zmyslové vnímanie
Prvých sedem rokov života máme na to, aby sme sa „nasťahovali“ do svojho tela, naučili sa ho ovládať a jeho prostredníctvom spoznávať svet. S fyzickým svetom sa stretávame - ako inak - pomocou fyzických zmyslov. Pre rozvoj bazálnych zmyslov je rozhodujúcich prvých sedem rokov života dieťaťa. V tomto období by sme dieťaťu mali dopriať čo najviac prirodzeného pohybu, kontakt s prírodou a živlami, samozrejme, tiež láskyplnú a veku primeranú opateru.
Hmatový zmysel
Prvým veľkým hmatovým zážitkom je narodenie dieťaťa. Dieťa získava intenzívne hmatové vnemy tým, že sa dojčí a postupne začína svet „uchopovať“ rukami aj ústami. Pre vývin dieťaťa je mimoriadne dôležité, aby malo v ranom detstve intenzívne a rôznorodé hmatové zážitky, najmä v blízkom telesnom kontakte s mamou, aby malo veku primerané hračky z prírodných materiálov. Dieťa potrebuje zdravé oblečenie - taktiež z prírodných materiálov - ktoré bude podporovať vývoj hmatového zmyslu a nie mu škodiť.
Ak sa hmatový zmysel v prvých rokoch života nedostatočne rozvíja a ruší, môžeme si neskôr všimnúť, že aj staršie dieťa má silné nutkanie vkladať si všetko do úst, so všetkým dostupným manipulovať (aj s vašou retiazkou či náramkom), hrabať sa v taškách či zásuvkách. Deti môžu byť nervózne, neisté, obhrýzajú si nechty. Niekedy to vyústi až do drobných krádeží, často aj do porúch učenia.
Prečítajte si tiež: Dopad reklamy na dieťa
Na výrobu hračiek, oblečenia i nábytku pre deti sú najvhodnejšie prírodné materiály. Vďaka štruktúrovaným povrchom poskytujú rôznorodé vnemy, rôzne tepelné odpovede - kameň je studený (alebo vyhriaty), drevo je teplé, aj vlna, kov je obvykle studený atď. Plast je oproti tomu indiferentný. Má rovnakú teplotu, ľudským teplom sa neohreje, nedáva žiadnu odpoveď. Dieťa v kontakte s ním nevedome zažíva, že jeho konanie vo svete nemá účinok.
Najlepšia „hračka“ je druhý človek. Keď vezmete bábätko do náručia, alebo sa nad ním skláňate, ponúkajú sa mu na hru vaše vlasy (mimoriadne obľúbené), váš veľký nos. Dieťa potrebuje aj čas samo pre seba. Malému bábätku ako hračka postačia jeho vlastné rúčky a nôžky. Keď mu ústa nezablokujeme cumlíkom a ruky rukavičkami, môže na primerane teplej a nie veľmi mäkkej podložke (stačí deka na drevenej podlahe) objavovať svoje telo.
Okolo troch mesiacov môžete vedľa bábätka položiť bavlnenú šatku, jemne farebnú (farba by mala byť trvalá, nakoľko šatku bude dieťa určite žužľať). Šatka je ľahká, dobre sa dá chytiť a nevadí ani, keď si ju dieťa pustí na tváričku, neublíži mu. Neskôr mu môžete dať napríklad malú loptičku z vlnenej plsti. Využite rôzne drievka, vyhladené a nenalakované, môžete na ne pevným motúzom pripevniť drevené koráliky (veľmi dôkladne, aby nehrozilo, že ich dieťa odmontuje, prehltne alebo vdýchne). Môžete použiť drevený krúžok na záclony bez povrchovej úpravy - na ňom priviazané bavlnené stužky budú tiež vďačnou hračkou aj hryzačkou. Bábätko nepotrebuje drahé hračky z obchodu, staršie dieťa strávi dlhé hodiny s kamienkami, šiškami, drevenou lyžičkou, bezpečné veci už sú vo vašej kuchyni.
Životný zmysel a emocionálna pohoda
Životný zmysel nám dáva signály, keď sú v našom tele narušené organické procesy. U malého dieťaťa sa pôsobenie životného zmyslu odráža v jeho mimike, farbe pokožky a jeho správaní. Bábätká a malé deti potrebujú veľa opatery, dotykov a túlenia, aby sa naučili vnímať svoje telo, cítiť sa. Spočiatku veľmi potrebujeme druhého človeka, aby sme boli schopní cítiť samého seba. Výborná príležitosť na to je pri opatere, prebaľovaní, krémovaní, obliekaní. Vtedy je dôležitá nerozdelená pozornosť, ktorú dieťaťu venujeme.
Životný zmysel je úzko prepojený s naším krvným obehom, s rytmom srdca a dychu. Strach sa pochopiteľne aj u malého dieťaťa úzko prepája so životnými procesmi. Každý apel na strach je vlastne útokom na životné sily dieťaťa. Malé deti žijú vo vedomí toho, že svet je dobrý a bezpečný. Deti vnímajú obavy a starosti rodičov, dokonca aj tie nevyslovené, a chorľavejú kvôli nim. Preto je úplne nezmyselné v dieťati strach ešte podporovať vyhrážkami typu: „Veď počkaj, keď to otec uvidí!“ alebo „Nelez na ten strom, to je nebezpečné!“, „Nebež, spadneš!“ Toto všetko dieťa zneisťuje a ruší jeho životné procesy. Deti, ktoré žijú vo vedomom či podvedomom strachu, bývajú bledé, majú studené ruky, sú často choré a majú strach pred výzvami a záťažou.
Prečítajte si tiež: Ako uľahčiť život mladej mame
Ako podporiť životný zmysel dieťaťa
Dieťatko potrebuje veľa dotykov a nerozdelenej pozornosti, pri opatere: kŕmení, hygiene, prezliekaní, ukladaní na spánok. Rovnako potrebuje aj priestor pre seba, pre spoznávanie vlastného tela a sveta. Nemusíme ho stále zabávať a robiť zaň všetko, dokonca sa s ním ani nutne nemusíme hrať. Veľmi nápomocné a zdravie podporujúce je stanoviť si denný rytmus. Striedanie činností a oddychu, opatery, času na hru a spánok vytvára predvídateľnú štruktúru pre rodiča i pre dieťa. Je dôležité, aby sa dieťa pohybovalo na známych miestach so známou nadväznosťou aktivít. Malé deti milujú opakovanie a veľmi rady budú chodiť každý deň do toho istého parku, na to isté ihrisko.
Dieťa (aj rodič!) potrebuje dosť oddychu, spánku i pokoja. Primeraná miera zážitkov a vnemov je pritom vyslovene individuálna u každého dieťaťa. Prirodzene, pre zdravý vývin tela je dôležitá zdravá výživa. Deti majú najradšej jednoduché, málo zložkové jedlá, ideálne z lokálnych surovín, čerstvo pripravené a uvarené. Nesmierne dôležitý je pohyb. Vnútri, v bezpečnom prostredí, ale aj vonku. Primerané oblečenie nám umožňuje chodiť von prakticky za každého počasia.
Stimulácia a jej správna miera
Novorodené dieťa je v skutočnosti úplne bezmocné stvorenie, ktoré je úplne závislé od nás. Dieťa určite potrebuje stimuláciu, aby rástlo a rozvíjalo svoje zmysly (zrak, sluch, čuch, chuť, dotyk a pod..), jeho emócie a kognitívne schopnosti. Mnoho rodičov si však mylne myslí, že „čím viac stimulov, tým lepšie“, za predpokladu, že viac hračiek znamená väčší rozvoj, viac farieb znamená väčšiu stimuláciu. Vo väčšine prípadov je to presne naopak - menej je viac!
Ponuka malého množstva niečoho môže byť pre deti oveľa prospešnejšia ako prílišná ponuka. Napríklad príliš farebná, preplnená hracia podložka s mnohými funkciami môže deťom znemožniť sústrediť sa na jednu z týchto funkcií. Pokojnejšia hracia podložka s menším počtom prvkov a výraznejšími, oddelenými funkciami môže deťom uľahčiť sústredenie a skúmanie. Vaše dieťa určite potrebuje stimuláciu, ale to neznamená, že potrebuje neustálu, bohatú a intenzívnu stimuláciu. Okrem momentov, kedy potrebuje ticho, potrebuje miernu stimuláciu, ktorá mu umožní spracovať všetky podnety, ktoré dostal.
Nadmerná stimulácia
Nadmerná stimulácia je situácia, v ktorej dieťa zažíva viac podnetov - zážitkov, vnemov, zvukov alebo aktivít -, ako je schopné zvládnuť. Každé dieťa je v tomto ohľade iné. Dokonalá úroveň stimulácie pre jedno dieťa môže byť pre druhé príliš veľa a veci, ktoré stresujú jedno dieťa, môžu pre druhé skutočným relaxom. Bez ohľadu na to, aká je ideálna úroveň stimulácie, každé dieťa a človek môžu dosiahnuť bod, v ktorom je toho príliš veľa a on alebo ona už nie sú schopné regulovať prežívanú stimuláciu.
Prečítajte si tiež: Hlien po potrate: Čo je normálne?
Keď dieťa prežíva tento druh „preťaženia“, vznikajú negatívne emócie, ako napríklad úzkosť, strach, hnev atď. To spôsobuje, že jeho správanie je menej organizované a logické a výrazne narúša jeho schopnosť efektívne sa vyrovnať so situáciou. Také dieťa môže dlho plakať, pohne hlavou, aby vyjadrilo svoje odmietnutie účasti alebo dokonca odmietnutie zvyčajne vítanej formy stimulácie, ako je objatie alebo ponuka hrať hru. Plače spôsobom, ktorý je ťažké upokojiť.
Znížte hladinu hluku a diania okolo vášho dieťaťa. Sadnite si s dieťaťom a vyberte si spoločnú aktivitu prečítajte si príbeh, zaspievajte pieseň. Nechajte svoje dieťa hrať sa napríklad na hracej podložke a ukážte mu dve zavesené hračky. Pozrite sa, ako reaguje. Ak signalizuje, že je mu to nepríjemné, odstráňte jednu hračku a zistite, či to má nejaký vplyv.
Je dôležité mať na pamäti, že občasná nadmerná stimulácia nemá dlhodobý účinok, ale neustála nadmerná stimulácia, ktorá vystavuje dieťa neustálemu tlaku intenzívnej stimulácie, môže mať vplyv na jeho fyzický, kognitívny a emocionálny vývoj. Nadmerná stimulácia môže spôsobiť, že svet bude pôsobiť ako zdrvujúce, nebezpečné a ohrozujúce miesto, a môže spôsobiť, že sa dieťa uzavrie do seba - obranný mechanizmus. Na rozdiel od dospelých, ktorí môžu organizovať a ovládať stimuláciu vo svojom okolí a prispôsobiť ju svojim preferenciám - znížiť hlasitosť, opustiť hlasnú miestnosť atď. deti sú úplne závislé na prostredí, do ktorého ich vkladáme.
Motorický vývoj
Motorický vývoj dieťaťa predstavuje zásadný aspekt jeho rastu a celkového vývinu. Tento proces zahŕňa rozvoj hrubej motoriky, ktorá sa týka pohybov celého tela, ako aj jemnej motoriky, zameranej na precízne pohyby rúk a prstov. Na motorický vývoj dieťaťa vplýva množstvo faktorov. Genetika zohráva významnú úlohu pri formovaní fyzických schopností, avšak prostredie má rovnako silný dopad. Včasná intervencia môže mať pozitívny dopad na deti s oneskoreným motorickým pokrokom. Sledovanie ich pokrokov v oblasti hrubej i jemnej motoriky napomáha identifikovať potrebu odborných zásahov a zabezpečiť adekvátnu pomoc.
Motorický vývin dieťaťa a jeho základné míľniky
Motorický vývin detí sa odohráva v rôznych etapách, pričom každá z nich prináša dôležité míľniky. Pravidelný pohyb a podpora od rodičov hrajú kľúčovú úlohu v zdravom motorickom vývine detí a pomáhajú im dosiahnuť ďalšie dôležité zručnosti počas ich rastu.
Vývinové míľniky v prvom roku života
V prvom roku života dieťa prechádza fascinujúcim a rýchlym vývojom. V tomto čase dosahuje množstvo dôležitých míľnikov, ktoré sú kľúčové pre jeho motorické zručnosti. V novorodeneckej fáze, ktorá trvá prvé tri mesiace života, sa deti učia základným pohybom ako je pasenie koníkov.
Motorický vývin v predškolskom veku
V predškolskom veku, od približne 2 do 5 rokov, sa motorické zručnosti ešte viac rozvíjajú a zahŕňajú jemnú motoriku. Deti sa učia manipulovať s rôznymi predmetmi a hračkami so stále väčšou presnosťou.
Motorický vývin dieťaťa a jeho jednotlivé fázy
Motorický vývin detí prebieha v niekoľkých významných fázach, pričom každá z nich prináša dôležité míľniky pre ich celkový rozvoj. Okrem toho je nevyhnutné zabezpečiť bezpečné prostredie, kde môžu deti slobodne objavovať pohyb a rozvíjať svoju samostatnosť. Celý proces motorického vývinu však nie je len o dosahovaní fyzických míľnikov; má tiež zásadný dopad na psychológiu dieťaťa vrátane jeho sebavedomia a sociálnych zručností pri interakcii s rovesníkmi.
Fáza novorodenca
V prvých troch mesiacoch života sa dieťa nachádza v období novorodenca. V tejto fáze sú jeho motorické zručnosti veľmi obmedzené. Novorodenci vykonávajú základné pohyby, predovšetkým pasenie koníkov, čo posilňuje krčné svalstvo a pomáha im stabilizovať hlavu. V tomto období je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú stimuláciu prostredníctvom rôznych vizuálnych a zvukových podnetov. Tieto stimuly prispievajú k rozvoju zmyslových schopností dieťaťa.
Fáza batoľa
Fáza batoľa je fascinujúcim období, počas ktorého sa dieťa aktívne zaoberá rozvojom svojich pohybových schopností. Tento proces prebieha od približne jedného do troch rokov a zahŕňa učenie sa chodiť, behať a manipulovať s rôznymi predmetmi. Rodičovská podpora prostredníctvom hier a stimulácie zohráva v tomto období zásadnú úlohu pri motorickom vývine. Je dôležité vytvoriť bohaté podnetné prostredie - napríklad rôzne hračky či fyzické aktivity - ktoré pomáhajú deťom zdokonaľovať ich pohybové zručnosti.
Tempo motorického vývinu a individuálne rozdiely
Tempo motorického vývinu sa medzi deťmi značne líši. Niektoré deti dosahujú dôležité míľniky skôr, zatiaľ čo iné ich zvládajú neskôr. Tieto rozdiely sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú genetické predispozície, ktoré formujú fyzickú zdatnosť a motoriku. Pre deti s oneskoreným vývojom je mimoriadne dôležité zasiahnuť včas. Rodičia by sa mali dôkladne venovať pozorovaniu pokroku svojho dieťaťa. Ak spozorujú akékoľvek ťažkosti, mali by neodkladať vyhľadanie odborníka - či už pediatra alebo fyzioterapeuta.
Rodičovská podpora a stimulácia prostredníctvom hier sú kľúčové pre zdravý motorický rozvoj detí. Vytvorením podnetného prostredia môžu deti slobodne objavovať rôzne pohybové aktivity a zlepšovať svoje schopnosti. Odborníci ako pediatri a fyzioterapeuti pomáhajú identifikovať potreby detí a poskytujú cenné rady pre ich motorický pokrok.
Hlavné faktory ovplyvňujúce motorický vývin
Motorický vývin dieťaťa závisí od rôznych kľúčových faktorov, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj jeho motorických a senzorických zručností. Kombinácia genetických faktorov, prostredia a stimulácie spoločne ovplyvňuje komplexný proces psychomotorického vývinu detí.
Genetické predispozície
Genetické predispozície hrajú zásadnú rolu v motorickom vývine detí. Tieto faktory majú priamy dopad na ich pohybové schopnosti a reakcie na vonkajšie podnety, čo je kľúčové pri hodnotení ich rozvoja. Pri hodnotení vývinu by sme mali brať do úvahy nielen genetické faktory, ale aj environmentálne aspekty a podporu od rodičov či profesionálov. Týmto spôsobom môžeme lepšie identifikovať potrebu dodatočných podpôr alebo intervencií pre deti s oneskoreným motorickým pokrokom.
Prostredie a jeho vplyv na vývin
Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, hrá významnú úlohu v jeho motorickom vývine. Kvalitná stimulácia a interakcia s rovesníkmi aj dospelými môžu výrazne ovplyvniť rozvoj motorických a senzorických schopností. Stimulácia prostredníctvom hier a fyzických aktivít je zásadná pre zdravý psychomotorický vývoj detí.
Motorický vývin dieťaťa a jeho odchýlky
Motorický vývin dieťaťa predstavuje komplexný proces, ktorý môže byť ovplyvnený rôznymi prekážkami. Tieto prekážky sa môžu prejaviť ako oneskorenie v rozvoji alebo neurologické poruchy. Ich dôsledky môžu mať dlhodobý dopad na schopnosti dieťaťa a jeho psychomotorický rast, preto je nevyhnutné včas identifikovať takéto ťažkosti. Ak rodičia zaregistrujú akékoľvek nezrovnalosti vo motorickom vývine svojich detí, mali by bezodkladne vyhľadať odbornú pomoc. Pediatri alebo fyzioterapeuti sú schopní navrhnúť vhodné terapie a cvičenia na posilnenie motorického rozvoja dieťaťa.
Oneskorenie vývoja a neurologické poruchy
Oneskorenie vývoja je často spojené s neurologickými poruchami, ktoré môžu ovplyvniť motorické schopnosti detí. Rodičia by mali mať prehľad o dôležitých míľnikoch motorického vývinu a venovať pozornosť signálom, ktoré by mohli naznačovať možné oneskorenia. Je rovnako dôležité vytvoriť stimulujúce prostredie, ktoré podporuje aktívny pohyb a hry.
Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa
Hodnotenie motorického vývinu detí je kľúčovým krokom pri sledovaní ich pokroku a odchýlok. Včasná intervencia zo strany pediatrov alebo fyzioterapeutov môže mať zásadný dopad na budúcnosť dieťaťa v oblasti psychomotorického rozvoja. Rodičia zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu pri podpore zdravého motorického vývinu svojich detí.
Diagnostika a hodnotenie motorických schopností
Diagnostika motorických schopností je proces, ktorý sa zameriava na sledovanie dôležitých vývinových míľnikov a hodnotenie pohybových zručností detí. V prípade identifikácie oneskorení v motorickom vývine by mala nasledovať včasná intervencia. Rodičia hrajú kľúčovú úlohu pri monitorovaní pokroku svojich detí; mali by si dávať pozor na signály naznačujúce potrebu odborného zásahu.
Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?
Podpora motorického vývinu dieťaťa je kľúčová pre jeho zdravý rast a zahŕňa množstvo aspektov. Rodičia môžu významne prispieť k tomuto procesu tým, že správne manipulujú s bábätkom a podporujú jeho prirodzené pohyby. Hry zohrávajú dôležitú úlohu pri stimulácii motorických zručností. Je dôležité, aby bola stimulácia prostredníctvom rôznych aktivít pravidelná a pestrá. Vytvorenie bezpečného prostredia pre hru je rovnako zásadné; deti by mali mať dostatok priestoru na voľný pohyb a objavovanie nových aktivít bez strachu z úrazu. Sledovanie pokroku detí v oblasti motorických zručností je dôležité. Rodičia by mali byť pozorní na akékoľvek signály oneskorenia vo vývine.
Správna manipulácia s bábätkom
Správna manipulácia s bábätkom je zásadná pre jeho motorický vývoj. Rodičia by mali zabezpečiť, aby ich dieťa malo dostatok príležitostí na pohyb a interakciu s okolitým svetom. Pri manipulácii s bábätkom je dôležité držať ho vo vzpriamenej polohe, pričom treba venovať pozornosť podpore hlavy a chrbta. Takýto spôsob držania poskytuje stabilitu a bezpečnosť. Tieto cvičenia nielenže podporujú fyzický rast dieťaťa, ale aj jeho psychomotorické schopnosti. Zabezpečenie bezpečného prostredia na hru je rovnako nevyhnutné; deti potrebujú priestor na voľný pohyb a objavovanie bez rizika úrazu.
Hry a stimulácia motorického vývinu
Hry a rôzne podnety zohrávajú zásadnú úlohu v motorickom vývoji detí. Aktivity, ktoré sú spojené s pohybom, manipulovaním s predmetmi a interakciou s kamarátmi, prispievajú k rozvoju hrubej aj jemnej motoriky. Deti sa tak učia lepšie ovládať svoje telá, čo je kľúčové pre ich fyzický a psychomotorický rast. Rodičia by mali starostlivo sledovať pokroky svojich detí v oblasti motorických schopností. Zabezpečenie dostatočného množstva príležitostí na hru je veľmi dôležité.
Kognitívny a jazykový vývoj
Prvé roky života dieťaťa sú obdobím neuveriteľného rastu a vývoja. Sledovať vývoj bábätka, ako sa z malého novorodenca stáva samostatne sa pohybujúce dieťa, je pre rodičov jedinečný zážitok. Novorodenec spoznáva svet najskôr pomocou zmyslov.
Jazykový vývoj je úzko spojený s kognitívnym vývojom. Prvé slová sa objavujú zvyčajne okolo 1. roku života.
Psychomotorická výchova
Psychika a motorika sú nerozlučná dvojica - vývoj motoriky je viazaný na vývoj zmyslových a psychických funkcií a rovnako tak psychika pôsobí na vývoj motoriky dieťaťa. Cieľom psychomotorickej výchovy je harmonická osobnosť z hľadiska fyzického, psychického i spoločenského. Ak má vaše dieťa poruchu učenia, je to zvyčajne dôsledok akéhokoľvek nedostatku v psychomotorickom vývoji.
Dôležitosť stimulov a prostredia
Deti sa rodia neurologicky nezrelé. Ich nervové bunky síce existujú od narodenia, ale práve množstvo a kvalita environmentálnych stimulov vedie k synaptogenéze, t. j. spojeniam medzi bunkami a vzniku nervových obvodov. Práve preto je pre deti dôležité cítiť dotyky svojich rodičov. Dotyky a držanie na rukách pomáha deťom rásť, živia ich mozog a dušu.
Psychomotorický vývoj dieťaťa prebieha po etapách. Počas tohto obdobia je kinetická oblasť mozgu, ktorá ovláda ústa a ruky, taká rozsiahla, že presahuje všetky ostatné oblasti, ktoré riadia dohromady pohyby zvyšku tela, chodidiel atď. Keď dieťa prejavuje záujem niečo robiť a chce to robiť opakovane, vie, čo robí, a dáva vám najavo, že je na to pripravené, preto by ste mali poskytnúť prostredie, ktoré podporuje konkrétne správanie.
Rešpektovanie iniciatívy dieťaťa
Častou chybou, ktorej sa rodičia v snahe ponúknuť svojmu malému dieťaťu čo najviac, je bombardovanie dieťaťa vopred premyslenými a nastavenými skúsenosťami. Hneď od začiatku rešpektujte a podporujte vlastnú iniciatívu dieťaťa. Úlohou rodičov nie je neustále dieťaťu hovoriť, čo má robiť, myslieť si alebo vidieť. Naopak, rodičia by mali pôsobiť ako neviditeľná záchranná sieť, zamerať sa na to, čo pritiahlo pozornosť a záujem ich dieťaťa, a obohatiť a rozšíriť všetky jeho skúsenosti. Nepýtajte sa rázne otázky; len sledujte, čo robí. Neučte ho, ako sa má hrať, nechajte dieťa, nech sa samo rozhodne, ako sa bude hrať bez obmedzení.
Emocionálna inteligencia a sociálna interakcia
Dojčatá a malé deti v ranom veku potrebujú cítiť lásku rodičov, naučiť sa rozpoznávať a chápať emócie ľudí, s ktorými sú najčastejšie v kontakte či naučiť sa vyjadrovať svoje vlastné emócie.
Integrácia dieťaťa do života rodiny
Častou chybou niektorých rodičov je, že úplne prispôsobujú svoj život životu svojho dieťaťa. Deti v ranom veku sa musia postupne učiť o vonkajšom svete tak, že ho vidia očami a aktivitami svojich rodičov. Malé deti by mali byť vystavované celodenným výletom, cestám či rôznym ľuďom. Nemali by byť vylúčení z aktivít pre dospelých „pretože sú deti“.
Vhodné a nevhodné stimuly
V snahe podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa sa rodičia často uchýlia k prostriedkom a spôsobom, ktoré buď nie sú vhodné pre vývojový vek dieťaťa, alebo ktoré konkrétne dieťa ešte nie je pripravené prijať. Televíziu možno tiež v útlom veku považovať aj za nevhodný stimul. Vedecké asociácie odporúčajú, aby deti do dvoch rokov vôbec nepozerali televíziu.
Komunikácia s novorodencom
Aj novorodenci majú schopnosť komunikovať. Rozprávajte sa so svojim dieťaťom od začiatku, zo vzdialenosti, na ktorú vás vidí, spočiatku asi na 30 cm. Interagujte, keď je dieťa tiché a čulé, vyberte si chvíle, kedy je vnímavé, ostražité a ponúkajte rôzne podnety. Dieťa sa v prvom rade učí neverbálnej komunikácii prostredníctvom zvukov, očného kontaktu, mimiky či nízkych a vysokých tónov hlasu. Potvrdzovaním pokusov dieťaťa hovoriť opakujte jeho zvuky.
Mozog dieťaťa a jeho vývoj
Aký človek z dieťaťa vyrastie sa rozhodne v prvých šiestich rokoch života, kedy sa uskutočňuje 90% kritického vývinu jeho mozgu. Za tri roky sa počet synapsií dieťaťa zvýši až na trilión, čo je dvakrát viac ako v mozgu dospelého človeka. Dieťa počas svojho vývinu vytvára mnoho nervových dráh automaticky, ktoré vznikajú a zanikajú podľa ich využívania. Tento trend vznikania a zanikania synapsií môžeme pozorovať pri mnohých reakciách dieťaťa.
Do troch rokov dieťa nie je schopné racionálne spracovať svoje emocionálne impulzy, či už kladné, alebo záporné. Prostredie malého dieťaťa tvoria rodičia a ľudia, ktorí sa oň starajú. V skorom veku si deti rozvíjajú aj jazykové schopnosti. Ľudský mozog dokáže prirodzene rozpoznať ľudskú reč a pochopiť pravidlá gramatiky.
Je dôležité deťom poskytovať emocionálnu podporu, stimulovať ich, umožňovať im aktívne skúmať svoje okolie a interagovať s inými deťmi. Detské vnímanie priestoru a logiku rozvíjajú aj vhodne zvolené hračky. Čítanie stimuluje reč a predstavivosť dieťaťa. Môžeme tiež vyberať hry a hračky, ktoré nabádajú k riešeniu problémov. Deti do 18 mesiacov sa pritom ešte len učia spoznávať svet okolo seba svojimi zmyslami. Preto hry na tabletoch či iných zariadeniach neplnia žiadnu úlohu v ich rozvoji. Skôr naopak, môžu narušovať to, čo už poznajú.
Výživa a pohyb
Deficit pohybu má negatívny vplyv na vývin výkonných funkcií potrebných pre učenie, napríklad, sebakontrolu a pozornosť. Čas strávený fyzickými aktivitami je nevyhnutný pre správny vývin a motoriku dieťaťa. Dnešné deti urobia o 40 000 motorických pohybov menej ako deti spred 30 rokov.
tags: #prostredie #pre #rozvoj #maleho #dietata