Makrobiotická diéta, ktorej názov pochádza z gréckeho „makro bios“, čo znamená „dlhý život“, je stravovací systém, ktorý si získal popularitu vďaka tvrdeniam o podpore zdravia a dokonca aj liečbe niektorých chorôb. Hoci niektoré princípy makrobiotiky sú v súlade so všeobecnými odporúčaniami pre zdravú výživu, iné aspekty môžu predstavovať určité riziká, najmä pre špecifické skupiny ľudí.
Čo je makrobiotika?
Makrobiotika je viac ako len diéta; je to celkový životný štýl, ktorý zahŕňa stravovacie návyky, fyzickú aktivitu a duševnú pohodu. Podľa makrobiotiky je ľudské zdravie výsledkom pozitívneho myslenia, zdravého životného štýlu a vyváženej stravy. Makrobiotika je jeden z najstarších a najpreverenejších výživových systémov založený na energetických princípoch, preto sa často nazýva aj energetickou medicínou alebo energetickým stravovaním. Základným princípom makrobiotiky je žiť v súlade s prírodou, pochopiť jej rytmus a vplyv. Makrobiotické stravovanie má podporovať naše zdravie a šťastie. Využíva prírodné zdroje energie, hlavne bielkoviny, tuky, minerálne látky z obilovín, strukoviny, zeleninu, ovocie, semená, korenie atď. Makrobiotika odporúča okrem dietetiky aj dychové cvičenia, masáže, zábaly, prehrievanie (moxovanie), bankovanie atď. Nebráni sa ani formám neinvazívnej terapie ako sú aromaterapia, muzikoterapia, kineziológia a pod. za účelom nastolenia energetickej rovnováhy v organizme. Za súčasť makrobiotického spôsobu života sa považuje aj osobnostný rozvoj, individuálna zodpovednosť a využívanie energetickej sily pozitívnych myšlienok. Energetická medicína vychádza z predpokladu, že všetky entity vo vesmíre sú len formou energie. Svojou vibráciou a tvorbou energetických vzťahov tak nemôžu existovať ako oddelená sústava, ale vždy sa ich dotýka aktivita prostredia, ktoré súčasne ovplyvňujú. Dva póly vo svete javov sa vysvetľujú pojmami JIN (charakteristika energie stúpajúcej, expanzívnej, odstredivej, uvoľňujúcej) a JANG (charakteristika energie klesajúcej, dostredivej, sťahujúcej). V systéme dvoch základných energií je navyše obsiahnutý i detailnejší systém, a to systém piatich energií, ktorý je vyjadrený v piatich elementoch (oheň, zem, kov, voda, drevo). Úspech makrobiotického stravovania je závislý na hodnotení potravín z hľadiska kvality enegie, ktorú obsahujú. To je aj základný rozdiel v porovnaní s inými vyživovacími systémami. Potraviny, ktoré majú vyváženú energiu (neutrálne potraviny), správne sa kombinujú a pripravujú, zásobujú ľudský organizmus rovnovážnou energiou a v tele nastoľujú rovnovážny stav, teda zdravie. Jin a jang sú v každej potravine zastúpené v určitom pomere. Všetko je ale nutné posudzovať vo vzťahu k niečomu, pretože charakter energie ovplyvňuje aj spôsob prípravy. Vo všeobecnosti platí, že to, čo rastie v teplom podnebí, je podľa makrobiotiky viac jin, a to, čo rastie v chlade, je viac jang. Jinové potraviny uvoľňujú, jangovej sťahujú. Charakter choroby alebo poruchy organizmu je daný práve charakterom konzumovaných potravín. Makrobiotika sa stále vyvíja, preto sa rozdelenie potravín na jin, jang a neutrálne má brať iba orientačne. Dokonca to, čo niektoré zdroje označujú ako jang potravinu, môžu iné zdroje uvádzať ako jin potravinu. Taktiež treba brať v úvahu, že makrobiotiku definovali japonci, ktorí sú z hľadiska historického vývoja viac prispôsobení na konzumáciu ryže ako pšenice atď. Rovnováhu medzi pomerom jin a jang nie je možné presne vypočítať. Odhad však úplne stačí, ak sa správne kombinujú nielen potraviny, ale aj ich spôsoby prípravy a individuálna konštitúcia. Napríklad muži a športovci potrebujú v porovnaní so ženami vo svojej strave viac jang energie. Za potraviny s vyváženým pomerom jin a jang sa považujú obiloviny. Prevažne jangový charakter majú ryby, syry, pasty pripravené zo sóje (Shoyu, Tamara, miso), zmes gomaso a soľ. Prevažne jinový charakter majú strukoviny, zemiaky, orechy, semená, mlieko, zelenina a ovocie. Neodporúča sa používať ostré korenie, údeniny, stužené pokrmové tuky, aromatické čaje, kávu, kolu, aromatické byliny, konzervačné a farbiace látky, konzervované potraviny, výrobky z bielej múky, mlieko a mliečne výrobky. Jesť v kľude, všetko poriadne požuť (každé sústo min.
Základné princípy makrobiotickej stravy
V zásade sa tento diétny jedálniček odvíja od princípu jin a jang, ktoré majú tvoriť rovnováhu. Kladie sa silný dôraz aj na aktuálne ročné obdobie. Napríklad na jar sa odporúča v rámci detoxikácie úplne vynechať rybie mäso, narozdiel od toho v zime je možné ho zaradiť ako zahrievaciu potravinu.
- Celozrnné obilniny: Makrobiotická strava obsahuje 50-60% celozrnných obilnín.
- Zelenina: K tomu pribúda ešte 20-30% zeleniny z daného regiónu. Musíte ale vynechať zemiaky, paradajky, papriky a vôbec zeleninu spadajúcu do čeľade ľuľkovitej.
- Morské riasy: Na dochutenie využíva makrobiotický jedálniček morské riasy.
Príprava jedál
Potraviny sa pripravujú predovšetkým varením (voda alebo para). Najlepšie nádoby na varenie sú keramické, prípadne smaltové, úplne nevhodný je hliník, teflón alebo železo. Najlepšia je príprava na otvorenom ohni, makrobiotici nepoužívajú mikrovlnnú rúru ani elektrinu. Pri varení je potrebné chrániť minerálne látky. Ak varíme obilie, je potrebné z povrchu vody zbierať penu. Makrobiotika neodporúča jesť veľa chleba, týždenne maximálne jeden krát. Pri príprave strukovín je potrebné pamätať na to, že sa majú namočiť cez noc a potom variť s jemným korením. Mlieko sa nechá nahradiť obilným mliekom. Namiesto mliečnych výrobkov sa v makrobiotickom stravovaní uplatňujú sojové výrobky.
Riziká a obmedzenia makrobiotickej stravy
Napriek tomu je potrebné upozorniť, že makrobiotická strava obsahuje 50-60% celozrnných obilnín. K tomu pribúda ešte 20-30% zeleniny z daného regiónu. Musíte ale vynechať zemiaky, paradajky, papriky a vôbec zeleninu spadajúcu do čeľade ľuľkovitej. Na dochutenie využíva makrobiotický jedálniček morské riasy. Niektoré zásady makrobiotiky sú všeobecne zdravé ako napríklad vysoký obsah celozrnných produktov, naopak iné ako malé množstvo prijímaných tekutín nie. Práve preto nie je vhodné preberať zásady makrobiotiky bezmyšlienkovite, vhodnejšie je pracovať s nimi uvážlivo.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
S makrobiotickou stravou sa musí zaobchádzať veľmi opatrne. Neodporúča sa napríklad u detí, kde pri jej aplikovaní hrozí nedostatok bielkovín, niektorých vitamínov (B2, B12, D) a tiež aj vápnika. Aj dospelí si musia pri tomto spôsobe stravovania strážiť dostatok vitamínov a bielkovín. Dojčiace matky makrobiotičky majú nízke hladiny niektorých minerálov a vitamínov, čo je pre ich dieťa veľký problém.
- Nedostatok živín: Veľký objem stravy a nízky energetický obsah plnohodnotných bielkovín, niektorých vitamínov, stopových prvkov a minerálnych látok. V strave chýba vitamín B12, D a vápnik.
- Riziko pre rizikové skupiny: Makrobiotická strava je nevhodná pre deti, tehotné a dojčiace ženy a osoby s oslabenou imunitou.
Makrobiotika a onkologické ochorenia
Často sa vyskytujúce tvrdenie, že makrobiotická strava veľmi efektívne funguje ako prevencia rakoviny alebo iných chorôb a môže vás efektívne vyliečiť, nebola preukázaná žiadnou serióznou lekárskou štúdiou.
V podpornej liečbe onkologicky chorých rovnako neboli zistené žiadne vedecké dôkazy, že by bola vhodným spôsobom stravovania pre túto skupinu pacientov. Neexistujú dôkazy, že by mohla pomôcť predchádzať rakovine alebo ju vyliečiť.
Alternatívne smery vo výžive
Menšia skupina ľudí sa dlhodobo stravuje tzv. alternatívnym spôsobom, teda odlišne od väčšinových stravovacích zvyklostí. Alternatívny spôsob je založený na vylúčení určitých druhov potravín, často živočíšneho pôvodu. Medzi najznámejšie formy takéhoto stravovania patrí vegetariánstvo, vegánstvo, delená strava, výživa podľa krvných skupín alebo makrobiotická výživa.
Vegetariánstvo
Vegetariánstvo je najrozšírenejšou, najznámejšou a zároveň najstaršou formou alternatívnej výživy. Kým niektorí ĺudia sa vegetariánsky stravujú iba isté obdobie svojho života, existujú aj takí, ktorí tento druh výživy dodržiavajú po celý svoj život. Vegetariánstvo je pre nich súčasťou zdravého životného štýlu a vyznávania istých životných hodnôt (striedmosť, abstinencia od alkoholu a fajčenia, cvičenie). V prieskumoch sa zistilo, že vegetariánmi sú najmä mladí ľudia s vyšším vzdelaním, a stretneme sa s ním skôr v mestách ako na vidieku. Podstatou vegetariánstva je preferencia rastlinnej potravy. Najprísnejšou formou je vegánstvo, ktoré dôsledne odmieta akúkoľvek živočíšnu potravu vrátane mlieka, mliečnych výrobkov a vajec. Frutariáni jedia surové i sušené ovocie, orechy, med a olej. Lakto-vegetariáni k rastlinnej potrave pridávajú mlieko a mliečne výrobky. Neuznávajú konzumáciu mäsa, údenín, rýb a vyhýbajú sa aj vajciam. Lakto-ovo-vegetariáni si k rastlinnej strave doprajú navyše aj mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Ovo-vegetariáni akceptujú vajcia, nie však mlieko. Semi-vegetariáni odmietajú iba niektoré druhy mäsa - zväčša nekonzumujú červené mäso, kým biele mäso z hydiny a z rýb jedia. Aj medzi nimi však existujú rôzne varianty. Výskyt vegetariánstva sa v našej populácii odlišuje vzhľadom na vek, pohlavie, vzdelanie, mesto či vidiek. Nedávno publikovaná práca o alternatívnom stravovaní vysokoškolskej mládeže (Česká republika) priniesla výsledky, podľa ktorých sa semi-vegetariánsky stravuje až 11 percent z oslovených respondentov, kým lakto a lakto-ovo-vegetariánov je spolu 3, 5 percenta. U celého obyvateľstva je odhad vegetariánov 2 percentá. Zaujímavé je zistenie, že takmer 40 percent semivegetariánov sa do tejto skupiny nezaraďuje (neuvedomujú si, že sa stravujú alternatívne). Podľa inej štúdie zo začiatku 90. rokov (Nemecko) sa vegetariánsky v Nemecku stravujú 4 percentá obyvateľstva. Pojem „vegetarián“ pochádza z latinského názvu „vegetare“ (oživiť). Prvé zmienky pochádzajú zo starovekého Grécka (6. storočie p. n. l.), kde sa spolu s vegetariánskou výživou propagovala striedmosť, mravný spôsob života a čistota duše. Verilo sa, že nesmrteľná duša človeka môže ďalej existovať aj v tele rôznych zvierat, preto sa zvieratá nemajú zabíjať pre potravu. Za prvého známeho propagátora vegetariánstva sa pokladá grécky filozof Pytagoras. Etické, zdravotné a ekologické dôvody ostali v popredí vyznávačov vegetariá-nstva dodnes. Vegetariánska strava má nesporné zdravotné prednosti. vegetariánska strava prináša v potrave menej živočíšneho tuku a cholesterolu. podstatne vyšší je príjem rastlinných bioaktívnych látok a vlákniny. O bioaktívnych látkach z rastlinných plodín (fytochemikálie, napr. Vegetariánska strava prispieva k prevencii pred obezitou, vysokou koncentráciou tuku a škodlivého cholesterolu v krvi, vysokého krvného tlaku. Nesprávne aplikovaná vegetariánska strava alebo jej príliš prísna forma (vegánstvo) môžu viesť k nedostatočnému príjmu všetkých nevyhnutných živín. Zvlášť ohrozené sú tzv. rizikové skupiny osôb. Prvou otvorenou otázkou sú rozdiely v zložení živočíšnej a rastlinnej bielkoviny. Rastlinným bielkovinám je pripisovaná nižšia biologická hodnotu než bielkovinám živočíšneho pôvodu. Niektoré, najmä tzv. esenciálne aminokyseliny sú v rastlinách menej zastúpené (metionín, taurín, lyzín). Správnou kombináciou všetkých rastlinných zdrojov bielkovín (strukoviny, obilniny a ich klíčky, kukurica, zelenina, orechy, jadrá a semená) sa dá dosiahnuť primeraný prísun esenciálnych AK, podobne ako pri zmiešanej strave. Ďalším rizikovým aspektom prísneho vegetariánskeho stravovania je nedostatočný prísun vápnika. Lakto a lakto-ovo-vegetariánom nehrozí nedostatok vápnika, lebo mlieko ho obsahuje dostatok, navyše v ľahko vstrebateľnej podobe. Vegáni sú však ohrození nedostatkom vápnika. Niektoré látky v rastlinách (fyfáty, šťavelany, vláknina) viažu na seba vápnik, ktorý sa v čreve horšie a menej vstrebáva. Vegáni majú navyše nižší príjem vitamínu D. Pobytom na slnku a pôsobením UV žiarenia na pokožku sa čiastočne nedostatok vitamínu v potrave kompenzuje. Problematický môže byť aj prísun biologicky využiteľného železa v rastlinnej potrave. V rastlinnej potrave je železo chemicky prítomné v trojmocnej forme, ktorá sa podstatne ťažšie vstrebáva (iba 1 - 8 percent železa sa z rastlinnej potravy vstrebáva). Vstrebávanie železa z rastlinnej potravy vie však čiastočne zvýšiť vitamín C, ktorého majú vegetariáni spravidla v potrave dostatok. U vegetariánov je ohrozený aj príjem mikroživiny - vitamínu B12, ktorý sa až na malé výnimky (kvasnice, Pangamin) nachádza takmer výlučne v živočíšnej potrave. Pripúšťa sa, že u niektorých ľudí sa tento vitamín vytvára v tele pôsobením črevných baktérií, ktorých produkcia chráni vegána pre vznikom tzv. megaloblastickej anémie (pozn. Väčšina odborníkov na ľudskú výživu si myslí, že mierne formy vegetariánskeho stravovania (semi, lakto, lakto-ovo) dokážu človeku pri starostlivom a pestrom výbere potravín zabezpečiť dostatok všetkých živín bez reálnej hrozby nutričných deficitov. V takomto prípade sú pozitívne aspekty v popredí a vegetariánstvo môže byť jednou formou správnej a zdravej výživy. Prísna forma „čistého“ vegetariánstva (tzv. vegánizmus) sa spája s rizikami rozličných foriem malnutrície (nedostatok živín v potrave). Aj pri vegetariánskom stravovaní sa dá pribrať! Zdravá vegetariánska výživa má byť pestrá a prísun energie primeraný výdaju.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vegánstvo
Strava bez potravín živočíšneho pôvodu - mäsa, mliečnych výrobkov, vajec. Spôsob stravovania i životný štýl je v súčasnosti veľmi populárny. Benefitom stravy je vyšší obsah vlákniny, nižší obsah cholesterolu a solí. Údaje z vedeckých štúdií o strave a dlhodobom zdraví sú zmiešaná, neexistujú totiž štúdie, ktoré by dlhodobo sledovali vyznávačov tohto životného štýlu a spôsobu stravovania. Negatíva - neposkytuje dostatok živín, hlavne Ca, B12, omega-3 mastné kyseliny. Vegánske výrobky môžu obsahovať veľa stabilizátorov a prísad. Strava nie je vhodná pri zvýšenej záťaži organizmu. Neodporúča sa u detí, tehotných a dojčiacich žien, starších ľudí.
Alternatívna výživa a onkologické ochorenia
Onkologické ochorenie je spojené s intenzívnym rastom a rýchlym množením nádorových buniek, v dôsledku čoho sa zvyšujú nároky na prísun výživných látok a energie(Vokurka, 2022). V súvislosti s ochorením zároveň dochádza k zmenám pri trávení, vstrebávaní a využívaní živín. Závažné ochorenie a náročná liečba (chemoterapia, rádioterapia, operácia) spôsobuje rozmanité tráviace problémy, čo prispieva k nedostatočnej výžive pacienta - malnutrícii (Arends, 2017). Nedostatočná výživa onkologických pacientov predstavuje komplexný problém, postihujúci viacero orgánov a orgánových systémov v ľudskom tele (Zhang, 2021). Z uvedených faktov vyplýva, že samozrejmou súčasťou protinádorovej liečby je snaha o udržanie primeraného nutričného stavu. U chorých s nutričným rizikom je indikovaná výživná diéta obohatená o bielkoviny a koncentrovanú energiu, čo vo väčšine prípadov znamená i zvýšený príjem tukov (ESPEN, 2021, Voleková, 2012). Často je nevyhnutné zrušiť aj nevhodné diétne obmedzenia a spôsob stravovania, ku ktorým patrí i alternatívna výživa. Alternatívna výživa zahrňuje široké spektrum spôsobov stravovania, ktoré sa líši od nášho bežného alebo odborníkmi odporúčaného stravovania (Kohout, 2022). Jednotlivé stravovacie postupy môžu byť viac či menej vedecky odôvodnené. Závažné nádorové ochorenie a skutočnosť, že štandardná protinádorová liečba nemusí mať dostatočný účinok, má za následok, že pacienti a ich blízki hľadajú alternatívne spôsoby liečby a rôzne špeciálne diéty (Erickson, 2018, Baier, 2021). Za posledné desaťročia bolo vypracovaných veľa alternatívnych dietetických postupov. Makrobiotická strava je primárne vegetariánska. Základ tvorí príjem obilnín, strukovín, zeleniny, ovocia a produktov z morských rias. Zo stravy je vylúčené mäso, s výnimkou malého množstva rybacieho mäsa, živočíšne tuky, mlieko a mliečne výrobky, tropické ovocie, cukor, med a všetky sirupy. Pri makrobiotickej strave sa odporúča jesť dva až trikrát denne a prestať jesť ešte pred pocitom nasýtenia. Nevýhody: veľký objem stravy a nízky energetický obsah plnohodnotných bielkovín, niektorých vitamínov, stopových prvkov a minerálnych látok. V strave chýba vitamín B12, D a vápnik. Pri vegetariánskom spôsobe stravovania ide o príjem bezmäsitej stravy. Vhodne zložená strava má obsahovať celozrnné obilniny, zeleninu, strukoviny, ovocie, kvalitné oleje - olivový, repkový. Vylúčené sú z nej vnútornosti, kaviár, želatína. Výnimkou sú mlieko, syry, jogurty a vajcia. Benefit stravy - je dokázané, že dodržiavanie uvedených spôsobov stravovania znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení (KVS), vznik náhlej cievnej mozgovej príhody (NCMP), Diabetes mellitus (DM) II typu a niektorých onkologických ochorení. Existujú určité dôkazy, že konzumácia potravín obsahujúcich sóju a vlákninu môže znížiť riziko recidívy rakoviny prsníka. Negatíva - chýbajú živočíšne bielkoviny, nedostatočný je i príjem vitamínu D, K a B12. V strave je i nedostatok minerálov hlavne selénu, železa, vápnika. Teória tejto diéty spočíva v tom, že kyslé prostredie tela podporuje choroby ako rakovina a zásadité prostredie prispieva k dobrému zdraviu. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že dodržiavanie zásaditej stravy znižuje riziko rakoviny alebo chráni pred rakovinou. Dodržiavanie zásaditej stravy (pri ktorej sa často nekonzumuje mäso a mliečne výrobky) nezmení pH krvi ani žiadneho iného orgánu. Dodržiavanie tohto typu reštriktívnej diéty môže prispieť k zníženiu hmotnosti a viesť k nedostatočnému príjmu mnohých živín vrátane vápnika, vitamínu D, vitamínu B12 a bielkovín, čo môže mať negatívny vplyv na celkový stav pacienta a liečbu. nádorových buniek z tela. Základom je vysoký obsah draslíka a nízky obsah sodíka v strave s obmedzením bielkovín a vylúčením tukov. Ide o organickú vegetariánsku stravu, súčasťou je pitie čerstvo lisovaných štiav, aplikovanie kávových klystírov a podávanie prírodných doplnkov. Základom Gersonovej terapie je až 10 kilogramov ovocia a zeleniny skonzumovanej každý deň. Nevýhoda - obmedzenie príjmu bielkovín. Vedecké štúdie neuvádzajú priaznivý efekt pri liečbe onkologických ochorení. Potvrdzuje to i fakt, že dodržiavanie Gersonovej diéty zahŕňa obmedzenie príjmu živočíšnych tukov (mliečne výrobky) a bielkovín. Tieto skupiny potravín zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní stabilnej hmotnosti a pri udržiavaní svalov, čo je žiaduce u onkologicky chorých. Kávové klystíry môžu spôsobiť gastrointestinálne ťažkosti, ako je nevoľnosť, vracanie a hnačka. Väčšina Gersonových terapeutov povzbudzuje ľudí, aby ukončili chemoterapiu pri dodržiavaní Gersonovej diéty. Je to nízkosacharidová, vysokotučná diéta, ktorá vyžaduje, aby sa konzumovalo veľké množstvo tukov a mierne množstvo bielkovín, pričom sacharidy sú obmedzené na úplné minimum. V ketogénnej diéte chýba vláknina, ovocie a zelenina. Môže tiež viesť k nízkym hladinám vápnika, vitamínu D a iných solí (elektrolytov). Diéta je prezentovaná ako alternatívna liečebná metóda a ako základ pre účinnosť chemoterapie alebo rádioterapie. Doteraz však neboli poskytnuté žiadne vedecké dôkazy pre túto formu stravovania s pozitívnymi výsledkami, pokiaľ ide o prežitie, zlepšenie odpovede na liečbu alebo toleranciu liečby. Žiadna veľká organizácia zameraná na výskum a terapiu nádorových ochorení neodporúča ketogénnu diétu pre pacientov. Ide o extrémnu diétu, ktorá radí pacientom, aby po ukončení liečby 42 dní nejedli a nepili nič iného ako šťavy zo zeleniny a bylinkové čaje (Baier, 2021). Nevýhoda - nízka kalorická a bielkovinová hodnota, čo vedie k chudnutiu chorého a narušeniu jeho celkového a výživového stavu. Diéta je len jednostranná založená na zeleninové šťave, je v nej nedostatok všetkých živín potrebných k životu. Spôsobuje príliš rýchly úbytok váhy. neustály hlad. Konzument má nulovú energiu, neustály pocit únavy. Hladovka prehĺbi kachektizáciu chorého, ale rast nádoru neovplyvní. Pacienti dodržujúci tzv. Budwigova diéta vyžaduje vysoké množstvo ľanového oleja. Budwigova diéta nebola skúmaná v žiadnych klinických štúdiách a je založená na neoficiálnych dôkazoch. Autorom je doktor Peter J. D´Adamo, ktorý vo svojej teórii uvádza, že ľudia by sa mali stravovať podľa toho ako je ich krvná skupina charakterizovaná (Tab. 1). Tab. 1. Analýzou výskumov - viac ako 1000, sa však zistilo, že neexistujú žiadne dôkazy, že by dodržiavanie tejto diéty malo zdravotný benefit. Negatívom diéty je obmedzovanie výberu potravín - aj základných (mlieko, strukoviny a pod.). Výživa nemusí zaručiť vyvážený príjem všetkých živín do organizmu. Diétu nemožno považovať za spoľahlivý spôsob na zlepšenie zdravotného stavu, naopak, môže viesť i k jeho poškodeniu.
Skúsenosti z klinickej praxe
Z prezentovaného textu, v ktorom sú uvedené analyzované poznatky z vedeckých štúdii, odbornej literatúry a guidelinov vyplývajú dôkazy o nevhodnosti alebo riziku konzumácie alternatívnej stravy a diéty. Tento fakt nás viedol k výskumu, ktorý bol realizovaný v klinickej praxi a pozostával z viacerých krokov, s ktorými súvisel i výber empirickej metód. demografické charakteristiky pacientov konzumujúcich alternatívnu výživu. Využili sme metodologickú trianguláciu, kombináciu metód kvalitatívnych i kvantitatívnych. Spracovali sme prípadové štúdie štyroch pacientov - 1 muž a 3 ženy. Tab. Pri analýze zdravotnej dokumentácie sme sa zamerali na oblasti uvedené v tab. Tab. priemerný vek pacientov, ktorí mali uvedený alternatívny spôsob stravovania bol 40,1 rokov. Častejšie to boli mladé ženy, veková kategória 30 - 40 rokov. K najčastejším alternatívnym spôsobom stravovania patrili: vegánska, vegetariánska strava, pitie štiav - Breussova diéta. Zaznamenali sme aj kombináciu nemocničná a vlastná strava. Úprava stravy, obmedzenie živočíšnych bielkovín, malo negatívny vplyv na celkový zdravotný stav. U pacientov bol evidovaný úbytkom hmotnosti a potvrdená malnutrícia- pomocou MNA, aj hodnotami laboratórnych parametrov. Pri popise výskumného súboru sme uviedli, že klinické kazuistiky sme spracovali u štyroch pacientov. Išlo o pacientov, ktorí boli dispenzarizovaní a liečení ambulantne i ústavne na Klinike radiačnej a klinickej onkológie ÚVN SNP Ružomberok-FN. Pacienti boli sledovaní dlhodobo a priežne bol monitorovaný ich celkový zdravotný stav, sledoval sa účinok liečby a nežiaduce účinky chemoterapie a rádioterapie.
#
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
tags: #makrobioticka #dieta #neodporuca