Hanka Kollárová, dcéra Evy Kollárovej, ktorej rodina počas vojny ukrývala prenasledovaných Židov, zomrela vo veku 89 rokov.
Úvod
Článok sa zameriava na život a dielo významného matičného dejateľa, Karola Kuzmányho, pričom zohľadňuje viaceré faktory súvisiace s jeho pôvodom a životnými osudmi. Kuzmányho národnouvedomovacie a národnoemancipačné úsilie bolo výsledkom národnoobrodenských snáh.
Karol Kuzmány: Medzi národným obrodením a jazykovou praxou
Pred stodeväťdesiatimi rokmi sa narodil a pred stotridsiatimi rokmi zomrel Karol Kuzmány, matičný dejateľ. Napriek tomu, že v niektorých situáciách nepresne odhadol situáciu a mal nesprávne názory, zanechal po sebe nezmazateľnú stopu v slovenskom národe.
Osobnosť formovaná dobou a prostredím
Účasť Karola Kuzmányho na národnom obrodení mala svoj špecifický charakter. Jeho život a tvorbu ovplyvnili viaceré faktory, najmä jeho pôvod a životné osudy. Ako prvú možno uviesť tú, že Kuzmány, podobne ako neskorší významný dramatik Ján Chalupka, pochádzal z rodiny evanjelikov. Narodil sa o desaťročie neskôr ako generácia Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika a o niečo skôr ako generácia Ľudovíta Štúra, čím patril do romantickej vývinovej epochy.
Kuzmány kliesnil cestu romantickej literatúre, a preto si uvedomoval, že úspešne napodobniť ju možno len v jej jazyku, t. j. v spisovnej slovenčine, a stotožnením sa s ňou. Na sklonku tridsiatych rokov bol Kuzmány zástancom biblickej češtiny a prispel k jej pestovaniu a upevňovaniu jej pozícií na Slovensku. Začiatky aktívneho vzťahu Kuzmányho k rozvíjajúcej sa češtine v Čechách pravdepodobne siahajú až do jeho detských liet. Jeho kroky prehĺbili profesori v Bratislave, básnik Ján Kollár a českí národovci Josef Jungmann, František Palacký a Václav Hanka, ktorých navštívil pri svojej ceste domov zo štúdií v Jene. V umeleckej oblasti to bola najmä poézia Jána Kollára a napr. práce Pavla Jozefa Šafárika. Preto neprekvapuje, akým jazykom Kuzmány v prvých rokoch svojej činnosti prezentoval jazykových prvkov.
Prečítajte si tiež: Úmrtia tehotných žien v nemocniciach
Jazykové názory a prax
Kuzmány veril v silu spisovného jazyka a osvety pre vzdelanosť a silu národa. Odmietal "vidiecku reč" a veril, že "trnavčina" nebude prijatá všetkými Slovákmi. Uznával diela Jána Hollého, ale len pre "výtečnosť ducha, ktorý v nich vanie", nie pre jazyk. Vcelku v tomto duchu sa Kuzmány vyjadroval v teórii a praxi. Luteráni oslávili význam spisovnej češtiny. Kuzmány zároveň chápal spisovný jazyk ako nástroj proti pomaďarčovaniu a priklonil sa na jej stranu a stal sa jej propagátorom. Jeho jazykové názory sa v kultúrnej verejnosti stretli s veľkým ohlasom.
Kuzmányho návrat k slovenčine
V porevolučných rokoch, ktoré Kuzmány strávil vo Viedni, sa otázka spisovného jazyka Slovákov stala aktuálnou. Spolu so Štúrom sa Kuzmány ujal úlohy kodifikácie slovenčiny a stal sa podpredsedom zhromaždenia v roku 1848. Návrat do vlasti znamenal pre Kuzmányho aj návrat k literárnej činnosti.
Normalizácia a jazyková kultúra
Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN) sa zaoberá tvorbou noriem (STN), termínov a ďalšími podobnými činnosťami. Pri preberaní medzinárodných noriem, ako sú normy ISO, sa vynárajú viaceré problémy v oblasti slovenčiny, najmä v súvislosti s generačnou výmenou a nedostatočnou znalosťou jazykovej normy. V textoch noriem sa často stretávame s vplyvom češtiny, nerešpektovaním platnej kodifikácie a nesprávnym používaním predložiek.
Problémy v technických normách
Pri revíziách noriem sa objavujú problémy v pravopisnej, lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej rovine. V lexikálnej rovine ide napr. o prispôsobovanie českých slov a používanie nesprávnych predložiek. V morfologickej rovine sa vyskytujú chyby v rodoch a číslach podstatných mien. V syntaktickej rovine sa nesprávne používa neurčitok slovesa byť. V štylistickej rovine sa uprednostňujú pasívne slovesné tvary a vyskytujú sa nejasné formulácie.
Riešenia a odporúčania
Je potrebné prehodnotiť a zrevidovať odborné názvy, vytvoriť terminologickú sústavu a zapájať Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV do prípravy noriem. Dôležité je prehodnocovanie odbornej terminológie a spolupráca s terminologickými subkomisiami.
Prečítajte si tiež: Trnava: Tragédie a zdravotné problémy
Jazykové komisie v iných krajinách
V Slovinsku existuje jazyková komisia, ktorá sa zaoberá jazykovým poradenstvom, skúma jazykovú situáciu v krajine a upozorňuje na nedostatky. Komisia vydáva jazykové príručky a informuje verejnosť o svojej činnosti.
Slovakistika a slovakista
Slovo slovakista má dva významy: 1. odborník v slovakistike, 2. pracovník organizácií Slovakia. Aktuálna problematika tohto slova sa ešte nevyčerpáva a objavuje sa aj v najnovšej žurnalistike.
Slovotvorný rozbor slova slovakista
Pomenovanie slovakista vychádza z vlastného mena Slovakia a spája ich rovnaká odvodzovacia prípona -ista. Prípona -ista sa používa na tvorenie názvov osôb z oblasti umenia a športu.
Hrdlo v slovenskej lexike
Slovo hrdlo má v slovenskom jazyku dlhú históriu a objavuje sa v mnohých ustálených spojeniach. V staršom právnickom štýle malo slovo hrdlo význam "život".
Príbeh rodiny Sťahelovcov
Anna a Štefan Sťahelovci počas vojny ukrývali troch prenasledovaných Židov vo svojom rozostavanom dome v Cabaji-Čápore. Poskytli im jedlo a úkryt, čím riskovali vlastný život. Po vojne sa pán Lövinger, jeden z ukrývaných, zoznámil s manželkou Gizkou a stali sa priateľmi so Sťahelovcami.
Prečítajte si tiež: Kompresné pančuchy a obdobie po pôrode
Spomienky na Hanu Hegerovú
Vo veku 89 rokov zomrela hviezda šansónu, Hana Hegerová. Posledné roky jej zdravie neslúžilo a zomrela obklopená rodinou v nemocnici. Na Hanu Hegerovú si zaspomínali aj jej slovenskí kolegovia a kamaráti, ktorí ju obdivovali pre jej talent a charizmu.