Reakcia na meno je dôležitým míľnikom vo vývoji dieťaťa. Signalizuje nielen sluchové vnímanie, ale aj začiatok budovania identity a sociálnej interakcie. Kedy by ste mali očakávať, že vaše dieťa začne reagovať na svoje meno a ako ho v tom môžete podporiť? Tento článok poskytuje podrobný pohľad na túto tému.
Čo znamená meno pre dieťa?
Keď dieťa prvýkrát počuje svoje meno, je to oveľa viac než len zvuk. Je to prvý krok k jeho identite, k pocitu výnimočnosti a k emocionálnej väzbe so svetom okolo neho. Deti si vytvárajú hlboké puto k veciam, ktoré sú „len ich“. Personalizované predmety - či už oblečenie, hračky alebo odrážadlo s menom - nie sú len trendom, ale aj nástrojom na rozvoj sebavedomia a pocitu jedinečnosti. Už od narodenia dieťa reaguje na svoj hlas a meno. Keď mu hovoríme menom, pomáhame mu rozpoznať, že je jedinečné. Mnohé deti sa v škôlkarskom veku začínajú porovnávať s ostatnými. Personalizované predmety môžu posilniť ich sebavedomie tým, že im dávajú pocit jedinečnosti. Deti sa približne od 2-3 rokov začínajú zaujímať o písmenká. Ukazujte dieťaťu jeho meno na rôznych miestach - na stene v izbičke, na obľúbenej hračke či knižke.
Vývoj reči a reakcia na meno v prvom roku života
Vývin reči predstavuje zložitý proces, pri ktorom si dieťa osvojuje ako produkciu, tak aj porozumenie slovám. Okrem týchto dvoch schopností, si však privlastňuje aj správne použitie reči, čiže to, kedy a ako komunikovať.
Pred narodením
Je pre vás prekvapením, že celý proces rečového vývinu sa začína už v brušku matky? Odborníčky na reč tvrdia, že dieťa sa na rozprávanie pripravuje už počas vnútromaternicového vývinu. Okrem pohybu „hovoridlami” sa rozvíja tiež sluch, ktorý je kľúčový vo vývine reči. Výskumy ukazujú, že už od 19. týždňa sú pozorované reakcie dieťaťa v brušku matky na vonkajšie zvukové podnety.
Do 8. mesiaca: Obdobie nezámernej komunikácie
Prvé, čo mama po pôrode počuje, je plač dieťatka. A tak je to správne. Detský plač totiž prirodzene sprevádza rodičov prvé týždne po narodení ich bábätka. Počas týchto týždňov je správanie dieťaťa nešpecifické, to znamená, že ak je dieťatko hladné, smädné, bolí ho bruško alebo nevidí mamu, reaguje takmer stále rovnako - kričí a plače. Až okolo 6. V tomto najranejšom období (do cca 8. mesiaca) dieťatko nevie zámerne ovplyvniť správanie druhých osôb, preto ho označujeme ako obdobie nezámernej komunikácie. Práve tu Svetlana Kapalková poukazuje na geniálnu rolu rodičov v tom, že dokážu tieto nešpecifické prejavy bábätka interpretovať, intuitívne im priradiť význam a adekvátne ich okomentovať: „Prečo plačeš? Si hladný? Koncom 2. mesiaca sa objavuje úsmev, ktorý predstavuje silný komunikačný nástroj, neskôr sa k nemu pridáva smiech. Približne v 3. mesiaci sa u dieťaťa objavuje prvý významný medzník: začína produkovať prvé artikulované zvuky. Hovoríme o pudovom džavotaní. Ide o akúsi „hru“ s artikulačnými orgánmi. Dieťa experimentuje s perami, hlasivkami a jazýčkom. Zmena nastáva v 6. mesiaci, kedy sa do produkcie artikulovaných zvukov zapája sluch. V tomto období dieťa začína produkovať tie zvuky, ktoré počuje u ľudí, keď sa mu prihovárajú, alebo sa v jeho blízkosti rozprávajú. Prestáva produkovať širokú plejádu zvukov, ale napodobňuje a pokúša sa opakovať len zvuky svojho materinského jazyka. U slovensky hovoriacich detí sa objavujú zvuky pripomínajúce hlásky p, b, m, k a g, neskôr ich spájanie so samohláskami ako guu, du, či ba. Odborníčky poukazujú v období napodobňujúceho džavotania na špecifické postavenie detí s poruchou sluchu. Tie dokážu rovnako ako ich zdraví rovesníci džavotať pudovo, ale približne v 6. mesiaci, keď sa do napodobňovania zvukov reči zapája už sluchová kontrola, prestávajú vydávať zvuky. Ak teda polročné dieťatko stíchne a nenapodobňuje zvuky reči, treba zbystriť pozornosť a sledovať, či reaguje na zvuky, napr.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
S obdobím nezámernej komunikácie sa viaže nielen produkcia zvukov, ale aj porozumenie. Schopnosti dieťaťa sa postupne rozvíjajú a dieťa vo veku 8. mesiacov zvyčajne dokáže reagovať na svoje meno, rozumie niektorým vašim gestám a slovám.
Od 8. mesiaca: Obdobie zámernej komunikácie
Významná zmena v reči dieťaťa nastáva v období okolo 8. mesiaca života. Po období nezámernej komunikácie totiž prichádza štádium, kedy dieťatko začína komunikovať svoje správanie prispôsobovať konkrétnej požiadavke, ktorú sa snaží vyjadriť neverbálne. Jednoducho začína komunikovať zámerne. Takéto ovplyvňovanie sa spočiatku deje prostredníctvom gest, s ktorých pomocou dieťatko dokáže komunikovať na neverbálnej úrovni. Napríklad načahovanie ruky za fľašou má význam - prosím si piť. Ak sa dieťatko rukou naťahuje za istým predmetom alebo ukazuje prstom na nejaký objekt (používa gesto), rodič automaticky vyhodnotí situáciu tak, že dieťatko daný predmet chce, a preto mu ho podá. Nie vždy však ukazovanie prstom na istý predmet musí znamenať, že si ho vyžaduje na uchopenie. Svetlana Kapalková hovorí, že „v istom štádiu je pravdepodobné, že sa dieťa chce s mamou alebo otcom podeliť o zážitok zo svojho objavu, chce pritiahnuť ich pozornosť. Špecifické postavenie v tomto období majú deti s poruchou autistického spektra, ktoré využívajú gestá zvyčajne ako žiadosti a len zriedka ako snahu o zdieľanie a radosť zo spoločnej pozornosti medzi ním a rodičom. Medzi prvé najčastejšie sa objavujúce gestá patrí ukazovanie rukou či prstom na predmet, ukazovanie alebo podávanie predmetu inej osobe, či očakávanie predmetu, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad načahovanie sa za hračkou. Okrem týchto gest sa postupne objavujú aj ďalšie gestá ako krútenie hlavou v zmysle nesúhlasu, mávanie rukou na rozlúčku („pápá“) či rôzne gestá spájajúce sa s hrou (napr.
Avšak nielen zrod gest je nevyhnutným predpokladom pre objavenie sa prvých slov. Dieťa musí tiež pochopiť, že predmety alebo osoby, ktoré práve nevidíme, neprestali existovať, len sú momentálne neprítomné. Táto schopnosť sa objavuje približne od 8. mesiaca. Vyskúšajte pri hre s dieťaťom skryť macka pod deku a sledujte reakcie dieťaťa. Obdobie zámernej komunikácie sa vyznačuje aj tým, že deti začínajú produkovať prvé zložitejšie zvuky, ktoré predstavujú akýsi predstupeň skutočných slov. Tieto zložitejšie zvuky ešte nie sú reálne slová. V komunikácii s dieťaťom však dokážeme tieto slová správne interpretovať a priradiť im význam, a to v závislosti od prítomnej situácie, kontextu. Predstavme si, že dieťatko povie „ba“. Postupne sa zdokonaľuje aj porozumenie. Okolo 12. mesiaca dieťa, ktoré sa vyvíja v norme, reaguje na mnoho výziev či pokynov. Dieťatko reaguje na príkaz Poď sem! Zapni! alebo Daj mi!
Ako naučiť dieťa reagovať na meno?
Ak chcete dieťa naučiť reagovať na meno, je dôležité vytvoriť pozitívne asociácie. Neustále používanie mena s požiadavkou, je meno párované s negatívnou skúsenosťou: Matej, poď sem! Matej, dotkni sa nosa! Matej, vyskoč! čiže s averzívnym/nepríjemným podnetom (musí niečo urobiť).
Posilňovanie pozitívnych asociácií
Zoberieme najsilnejšie posilnenia (odmeny), ktoré dieťa má - chipsy, cukríky, bubliny, vláčiky… . Pamätajte, ak chcete aby dieťa reagovalo na svoje meno, správanie musí byť posilňované. Nechajte dieťa hrať sa, zabávať sa. Vyslovte jeho meno a hneď sa dotknite jeho ramena, prípadne ak je to potrebné otočte ho a dajte mu obľúbenú vec (chips alebo bubliny) - tým posilňujete jeho správania, v našom prípade je to reagovanie na meno. Postupne odstraňujte svoj prompt (pobadanie) tým, že stojíte trošku ďalej od neho alebo sa dotknete jeho ramena o niečo neskôr (o sekundu alebo dve neskôr). Týmto spôsobom naučíte Vaše dieťa reagovať na meno. Dieťa sa naučí, že ak je jeho meno vyslovené nasledujú dobré veci (bubliny, spievanie, cukrík…). Toto učenie môžete robiť kedykoľvek počas dňa.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Tipy pre rodičov
- Používajte meno dieťaťa v pozitívnych situáciách.
- Ukazujte dieťaťu jeho meno na rôznych miestach - na stene v izbičke, na obľúbenej hračke či knižke.
Čo robiť, ak dieťa nereaguje na meno?
Je dôležité si uvedomiť, že vývin každého dieťatka je individuálny. Niektoré deti začnú reagovať na svoje meno skôr, iné neskôr. Ak máte obavy, poraďte sa s pediatrom. Lekár musí poznať priebeh tehotenstva a pôrodu u dieťatka, to zásadne limituje aj jeho vývoj po narodení. Starostlivosť o deti je postavená na pravidelných preventívnych prehliadkach, ktoré majú tiež zachytiť nepravidelnosti psychomotorického vývinu dieťatka. Tu je veľmi dôležitá spolupráca a dobrá komunikácia medzi matkou a lekárom. Lekár dáva cielené otázky podľa jednotlivých vývinových obodobí a matka musí vedieť dieťatko sledovať a odpovedať na otázky, prípadne zhodnotiť vlastné pozorovanie. Netreba písať, že 5mesacne v žiadnom prípade nereaguje na svoje meno, ani že 15 mesačne silou mocou musí. Malo by, preto sa treba poradiť s lekárkou. Tak isto ako majú tabuľky na váhu a výšku, tak majú aj na toto a podľa toho vidia odchýlky, ktoré treba podchytiť.
Faktory ovplyvňujúce vývin reči
Vývin reči ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie faktory. Tie vnútorné sú schopnosťami motorickými (napr. pohyblivosť artikulačných orgánov), senzorickými (zrak a sluch) a rozumovými, čiže schopnosťami, ktoré sú vrodené. Pod vonkajšími faktormi rozumieme vplyvy sociálneho (rodinného) prostredia, teda to, akým spôsobom je dieťaťu poskytovaný kontakt s rečou a jazykom. Logopedičky zdôrazňujú, že ide o veľmi dôležitý faktor vo vývine reči dieťaťa. V minulosti, no i v súčasnosti, sa objavujú ojedinelé a extrémne prípady detí, ktoré z rôznych dôvodov vyrastali v izolácii bez kontaktu s ľudskou rečou. Tieto deti si komunikáciu ľudskou rečou neosvojili.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak má dieťa 15 mesiacov a nereaguje na meno a hlavne nevie udržať kontakt, je vhodné poradiť sa s lekárkou. Zase, nie každé dieťa je rovnaké.
Dôležitosť interakcie a stimulácie
Je dôležité veľmi zásadne upozorniť na to, že dieťa sa učí od iného človeka, najviac od matky. Dieťa do troch rokov sa nevie nič naučiť z televízie, počítača a ipadu. Preto zásadne nedávajme deťom na hranie a zaujatie telefóny a ipady ani ho neposadzujeme pred televíznu obrazovku! Doslova to ničí jeho napredovanie v psychomotorickom vývine. Deti inštinktívne radi počúvajú ľudský hlas a snažia sa ho napodobňovať formou vlastných zvukov. Všimnite si, že reč sa u nich spája s radosťou a je silne emocionálna. Počas prvého polroka dieťa veľa rozpráva, ale iba vtedy, keď je spokojné, šťastné alebo radostne vzrušené. Počuje svoj prejav a prirovnáva ho k Vašej reči, keď sa mu láskyplne prihovárate. Jeho odozva je radostná. Keď prvýkrát vysloví slovo mama bude to radostný výkrik a nie plačlivý nárek.
Záver
Reakcia dieťaťa na svoje meno je dôležitý krok vo vývoji. Podporujte svoje dieťa pozitívnymi asociáciami a interakciou. Ak máte akékoľvek obavy, neváhajte sa poradiť s odborníkom. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku