Detský imunitný systém je komplexný a dynamický systém, ktorý sa vyvíja a učí počas prvých rokov života. Na rozdiel od imunitného systému dospelých, ktorý je plne vyvinutý a má rozsiahle skúsenosti s patogénmi, imunitný systém novorodenca je nezrelý a potrebuje čas na to, aby sa adaptoval na svet plný mikroorganizmov. Posilňovanie detskej imunity je základným prvkom starostlivosti o zdravie a správny vývoj vášho dieťaťa. O detskú imunitu by sa malo starať celoročne, hoci si na ňu mnohí rodičia spomenú až s príchodom jesenno-zimného obdobia, keď deti v jasliach, škôlkach a školách začínajú veľa chorieť. Tento článok sa zameriava na pochopenie špecifík imunitného systému novorodencov, faktorov, ktoré ho ovplyvňujú, a na to, ako rozpoznať a riešiť zápaly v tomto ranom veku.
Imunita novorodenca: Základné princípy
Imunita nie je nič iné ako prirodzená schopnosť tela chrániť sa pred potenciálne škodlivými faktormi, vrátane: patogénnych mikroorganizmov (baktérie, vírusy, huby), ale nielen. Ľudský imunitný systém je veľmi zložitý a jeho správne fungovanie závisí od mnohých vzájomne prepojených mechanizmov.
U novorodencov rozlišujeme dva základné typy imunity:
Vrodená imunita (nešpecifická imunita): Ide o prirodzenú imunitu tela, ktorú má každé dieťa od narodenia. Je geneticky podmienená, takže poskytuje telu ochranu od narodenia, ale jej procesy nie sú presné. Je zodpovedný za zabránenie vstupu patogénov do tela a za ich neutralizáciu skôr, ako spôsobia poškodenie tela (napr. zápalová reakcia, zvýšená telesná teplota). Nešpecifická pasívna imunita zahŕňa prvky ako koža a sliznice.
Získaná imunita (špecifická imunita): Vyvíja sa s vekom v dôsledku vystavenia tela patogénom alebo vakcínam. Je to typ imunity namierenej proti špecifickým faktorom, ktoré si človek zapamätá z predchádzajúceho kontaktu. Bunková imunita - proti patogénom bojujú bunky imunitného systému (napr.
Prečítajte si tiež: Ako zmierniť bolesť prsníkov v tehotenstve
Z uvedeného rozdelenia už môžeme vyvodiť závery, že nie je pravda, že malé deti nemajú imunitu. Každý človek má imunitné mechanizmy určené na ochranu tela pred hrozbami, vrátane: súvisiacich s pôsobením faktorov spôsobujúcich ochorenie, ako sú patogény. Je však pravda, že imunita sa vyvíja s vekom (napr. imunita získaná kontaktom s patogénmi alebo očkovaním). Ľudský imunitný systém je veľmi zložitý a - ako už bolo spomenuté - pozostáva z mnohých spolupracujúcich mechanizmov a zložiek. Pre imunitu sú dôležité aj genetické podmienky a schopnosť učiť sa. Imunitný systém sa vyvíja pri kontakte s patogénmi a tiež pri očkovaní. Malé deti majú prirodzene nižšiu imunitu ako dospelí, pretože ich imunitný systém sa stále vyvíja a ešte nemal možnosť veľa „cvičiť“. To znamená, že keď sa detské telo prvýkrát stretne s patogénom, je pravdepodobnejšie, že ochorie, ako u dospelých, ktorých imunitný systém je schopný s hrozbou rýchlo bojovať. Zároveň je dôležité pamätať na to, že na imunite nášho tela pracujeme aj každý deň svojím životným štýlom, stravou a aktivitou.
Imunita "požičaná" od matky
Krátko po narodení deti ešte nemajú plne funkčný imunitný systém. Ochrannú ruku nad nimi držia protilátky, ktoré prijali od matky pri pôrode. Ide o takzvanú pasívnu imunitu. Prijaté protilátky chránia novorodenca pred škodlivými mikroorganizmami, ale zároveň si dieťa začína budovať samostatný obranný systém. O plne „vyzretej” obranyschopnosti môžeme hovoriť až zhruba v puberte, medzi 14. a 17. rokom.
Dôležitý je aj spôsob, akým dieťa príde na svet. Pri prirodzenom pôrode v termíne dochádza k bezproblémovému prenosu prospešnej črevnej mikroflóry z matky na dieťa. Tá vytvára silný základ pre budovanie vlastného imunitného systému. Pri cisárskom reze k odovzdaniu prospešných baktérií nedochádza. Aj u takýchto novorodencov však postupne dochádza k vývinu vlastnej imunity, najmä vďaka materskému mlieku, ktoré je bohatým zdrojom protilátok. Dojčenie je prospešné ako pre matku, tak pre dieťa a v ranom detstve predstavuje jednoznačne najlepší zdroj výživy.
Vývoj a druhy imunitného systému
Hlavnou úlohou imunitného systému je rozpoznať a zničiť látky, ktoré sú pre telo škodlivé, a to pomocou špecifických a nešpecifických imunitných procesov. Bábätko sa rodí s vyvinutou nešpecifickou imunitou, ale špecifický imunitný systém je ešte nezrelý. Aby imunitný systém rozoznal škodlivé látky od tých neškodlivých, musí sa to „naučiť“.
Vrodená (nešpecifická) imunita: S tou sa bábätko narodí a tvorí akúsi prvú obrannú líniu. Vrodená imunita predstavuje rýchlu a okamžitú odpoveď, ktorá bábätku od narodenia umožňuje brániť sa proti škodlivým vplyvom vonkajšieho prostredia a rôznym choroboplodným zárodkom. Tvorí ju najmä koža a sliznice a pomáhajú i niektoré bunky v krvi, ktoré sú schopné zasiahnuť tam, kde cez tieto bariéry prenikne do tela cudzí mikroorganizmus. Nemá imunologickú pamäť, čo znamená, že si telo novorodenca nepamätá, že sa s danou látkou už stretlo, a pri druhom stretnutí s antigénom reaguje rovnako ako po prvý raz.
Prečítajte si tiež: O diéte uväznenej v ľudskom tele
Získaná (špecifická) imunita: Predstavuje druhú obrannú líniu a na rozdiel od vrodenej imunity sa s ňou bábätko nerodí, ale formuje sa v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami. Získaná imunita má pre dieťa najväčší účinok, pretože poskytuje obranu špecificky namierenú voči konkrétnemu antigénu (látke, ktorá je schopná vyvolať imunitnú reakciu). Túto imunitu bábätko získava postupne tým, ako vyzrieva jeho imunitný systém. Akonáhle sa organizmus stretne s infekciou, imunitný systém začne produkovať protilátky, ktoré pomáhajú proti infekcii bojovať.
Príčiny oslabenej imunity u novorodenca
Za oslabenú imunitu u dieťaťa môže byť zodpovedných mnoho faktorov. Patria sem okrem iného: nezdravá strava a súvisiace nedostatky (napr. nedostatok vitamínu D, nedostatok vitamínu C, nedostatok železa alebo zinku), ako aj nedostatok pohybu (najmä pohybu vonku), stres, ktorý batoľa prežíva, nedostatok dostatočného množstva a kvality spánku a dokonca aj užívanie určitých liekov (napr. antibiotická liečba). Znížená imunita postihuje aj deti, ktoré sú vystavené cigaretovému dymu, ako aj tie, ktoré sú vystavené znečisteniu životného prostredia.
Faktory ovplyvňujúce imunitu novorodenca
Spánok: Práve pri odpočinku dochádza k budovaniu imunity, ale aj regenerácii po tom, čo vírusy alebo baktérie narobili škodu.
- Novorodenci do 1 roka - 12 až 17 hodín
- Batoľatá do 2 rokov - 11 až 14 hodín
- Predškoláci vo veku 3 až 5 rokov - 10 až 13 hodín
- Školáci vo veku 6 až 13 rokov - 9 až 12 hodín
- Starší školáci od 14 do 17 rokov - 8 až 10 hodín
Čistota prostredia: V ideálnom prípade by malo byť čisté, ale nie úplne sterilné. Zamedzenie akémukoľvek kontaktu s mikroorganizmami môže byť škodlivé. Vývoj detskej imunity totiž do veľkej miery závisí aj od vonkajších vplyvov, najmä od toho s akými podnetmi sa stretáva. Prítomnosť mikroorganizmov učí detskú imunitu na ne reagovať. Ak vyrastá v dokonale čistom prostredí, jeho imunitný systém nie je ničím skúšaný. Pri budúcom kontakte s patogénmi môže reagovať buď prehnane, alebo príliš slabo.
Stres: Hoci deti ho nedokážu pomenovať tak jasne ako dospelí, pociťujú ho rovnako. Stres je pritom jeden z najvýraznejších záťažových faktorov pre imunitu počas celého života. Zhoršený prospech, osamelosť, nezhody medzi rodičmi - všetko sú to situácie, ktoré vyvolávajú stres. Ak sa deti trápia v škôlke či škole, alebo kvôli problémom v domácnosti, môžu byť chorľavejšie. Na druhej strane, smiech, hranie sa, neha a starostlivosť, podpora a povzbudzovanie či kontakt s milovanými podporujú celkovú pohodu.
Prečítajte si tiež: Dovolenka s deťmi zadarmo
Strava a vitamíny pre detskú imunitu: To, čo deti jedia, do veľkej miery ovplyvňuje zdravie črevného mikrobiómu. Unikátnu zmes baktérií, vírusov, húb a iných mikroorganizmov lekári zvyknú označovať ako samostatný orgán, ktorý sa zásadným spôsobom podieľa na imunologických procesoch. Práve prevaha prospešných mikroorganizmov v zložení črevného mikrobiómu ovplyvňuje celkový zdravotný stav. Medzi prospešné mikroorganizmy patria najmä baktérie mliečneho kvasenia. Deťom ich možno naordinovať aj na tanieri. Kvalitnými zdrojmi sú predovšetkým mliečne výrobky, najmä jogurty, cottage cheese a kefír, ale napríklad aj kyslá kapusta. V menšej miere sa nachádzajú aj v klasickom mlieku, kyslých uhorkách či iných fermentovaných potravinách.Deti by sa mali určite vyhnúť spracovaným potravinám, sladeným nápojom, príliš veľa sladkostiam, ale aj mastným či vyprážaným jedlám.V detskom jedálničku by nemali chýbať ani vitamíny pre detskú imunitu, spolu s minerálmi a ďalšími mikroživinami.
- Vitamín C: Podporuje bunky imunitného systému, zlepšuje ich schopnosť identifikovať a neutralizovať škodlivé patogény. Znižuje tiež oxidačný stres v tele, pričom ten spôsobuje chronický zápal a vyvoláva nezdravú imunitnú reakciu. Skvelými zdrojmi vitamínu C sú citrusové ovocie, paprika, jahody, brokolica či zemiaky.
- Vitamín D: Nie je iba na silné kosti, ale pomáha tiež imunite. Rovnako ako céčko pôsobí na bunkovej úrovni. Deficit vitamínu D je navyše spájaný s vyšším výskytom autoimunitných ochorení, pri ktorých telo napáda vlastné bunky. Medzi jeho kvalitné zdroje patria slnečné žiarenie, mlieko, vajíčka, tučné ryby a morské plody.
- Zinok: Je podobne ako vitamín C silný antioxidant, ktorý je nevyhnutný pre zdravie imunitných buniek. Dlhodobý nedostatok zinku oslabuje obranyschopnosť a zvyšuje náchylnosť organizmu na opakované infekcie. Nájdeme ho vo všetkých druhoch mäsa, ale aj v strukovinách, mliečnych výrobkoch, vajíčkach, tekvicových semiačkach, kešu orieškoch a mandliach.
- Selén: Sa javí ako nenápadný minerál, no tiež pomáha regulovať imunitnú reakciu. Ak ho bunky nemajú dostatok, nemusia škodcov zachytiť včas, prípadne na ich prítomnosť reagujú neadekvátne silným zápalom. Najviac selénu obsahujú brazílske para orechy, potom tuniak, sardinky, hovädzia pečeň, hydina, vajíčka či hnedá ryža.
Ako na detskú imunitu vplýva kolektív? Práve predškolský a školský vek je časom, kedy je detská imunita vystavená poriadnej záťažovej skúške. Stretáva sa s novými druhmi patogénov, s ktorými v domácom prostredí ešte nemala skúsenosť. Po nástupe do jaslí, škôlky či školy si rodičia môžu všimnúť, že ich dieťa je častejšie choré. Ide však o prirodzenú súčasť budovania imunity. Obranyschopnosť potrebuje priamy kontakt s patogénmi, aby ich lepšie rozoznávala a neskôr aj neutralizovala. To sa však nezaobíde bez boľavého hrdla, nádchy či prechladnutia. Ak si dieťa domov donesie respiračné ochorenie, je nevyhnutné zmierňovať príznaky a postupovať v súlade s odporúčaním lekára.Pozornosť je potrebné zvýšiť vtedy, ak je vaša ratolesť chorá pričasto. O chronickej infekcii hovoríme spravidla vtedy, ak napadne dieťa viac ako päťkrát v priebehu 6 mesiacov. V takom prípade vám pediater môže odporučiť návštevu imunológa - alergológa, prípadne sa na to môžete opýtať sami. Riešením vždy nie sú ani antibiotiká. Jednak zaberajú iba pri bakteriálnych infekciách, nie pri bežných vírusových respiračných ochoreniach. Pri nadmernom užívaní však môže mať dieťa v budúcnosti problém s ich účinnosťou.
Príznaky zápalu imunitného systému u novorodenca
Imunitný systém dieťaťa zohráva zásadnú úlohu v ochrane pred baktériami, vírusmi a inými faktormi zodpovednými za choroby. U dojčiat a malých detí ešte nie sú obranné mechanizmy úplne vyvinuté, čo je prirodzený jav. Niektoré deti však ochorejú oveľa častejšie ako ich rovesníci. Rozpoznať oslabenú imunitu u dieťaťa nie je vždy jednoduché, pretože príznaky sa môžu podobať typickým infekciám. Časté infekcie - deti ochorejú viac ako 8-krát do roka (napr.
Bežné príznaky
- Časté infekcie: Deti ochorejú viac ako 8-krát do roka (napr.
- Teploty, hnačky, bolesti bruška, nádcha či kašeľ: Tieto príznaky môžu signalizovať, že imunitný systém bojuje s infekciou.
- Zväčšené lymfatické uzliny: Zväčšené lymfatické uzliny môžu byť znakom toho, že imunitný systém je aktívny v boji proti infekcii.
- Únava a malátnosť: Dieťa môže byť unavené a bez energie, čo môže byť spôsobené zápalom v tele.
- Kožné problémy: Vyrážky, ekzémy a iné kožné problémy môžu byť spojené so zápalom imunitného systému.
Očkovanie ako podpora imunity
Očkovanie v tehotenstve predstavuje významnú ochranu matky a plodu, zároveň poskytuje ochranu novorodencovi v prvých týždňoch až mesiacoch života, keďže jeho imunitný systém nedokáže adekvátne reagovať na infekcie (kritické okno zraniteľnosti novorodenca pred začiatkom očkovania).
Očkovanie tehotnej ženy zabezpečuje imunitnú ochranu matky, pretože sa zvyšuje jej odolnosť voči infekciám a znižuje sa riziko prenosu na plod a neskôr novorodenca. Vyvoláva tvorbu protilátok, ktoré sa môžu prenášať na plod cez placentu, po pôrode cez materské mlieko a kolostrum. Toto zabezpečuje imunitu dieťaťu v ranom veku a hoci koncentrácia protilátok v jeho tele postupne klesá, môžu cirkulovať na rôznych úrovniach až do veku 6 mesiacov.
Všeobecne sa odporúča tehotným ženám očkovať sa proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu (počas III. trimestra, v prípade tejto kombinovanej vakcíny najlepšie podľa CDC medzi 27. a 36. týždňom tehotenstva) a proti chrípke (v akomkoľvek štádiu tehotenstva, aj po pôrode).
Ochrana proti čiernemu kašľu
Čierny kašeľ (pertussis) je vysoko infekčné vážne ochorenie, nebezpečné pre našich najmenších, najmä novorodeniatka, ktoré ešte nemôžu byť očkované, aby si proti infekcii vyvolanej baktériou Bordetellou pertussis mohli vytvoriť protilátky. Ochorenie postihuje dýchacie cesty a prejavuje sa silnými záchvatmi kašľa. Novorodenci, predčasne narodené deti a neočkované deti do 1 roka sú najohrozenejšou skupinou v prípade čierneho kašľa. Čierny kašeľ môže pre nich predstavovať vážne ochorenie a viesť ku komplikáciám (podľa ÚVZ SR zápalu pľúc, trvalému poškodeniu mozgu, zlomeninám rebier z kašľa, problémom s dýchaním) vyžadujúcim si hospitalizáciou. V niektorých prípadoch môžu skončiť úmrtím.
Hlavná hygienička odporúča práve v tejto súvislosti na základe zváženia zdravotného stavu pre tehotné očkovanie - a to v 26. až 30. týždni tehotenstva. „Vytvorené protilátky sa následne prenesú do dieťaťa cez placentu a to potom chránia prvé mesiace po narodení, a tak sa preklenie čas, kým si dieťa začne budovať svoju vlastnú imunitu očkovaním,“ ubezpečil aj imunológ Miloš Jeseňák. Ak by sa u nich objavil čierny kašeľ, mal by mať nie tak závažný priebeh.
Vakcínu však môžete dostať aj po pôrode - môže vás chrániť pred infekciou čiernym kašľom a znížiť tak možnosť prenosu infekcie na vaše dieťa.
Ak máte doma malé bábätko, vedzte, že očkovanie proti čiernemu kašľu sa povinne vykonáva tromi dávkami hexavalentnej (šesťzložkovej - aj proti záškrtu, tetanu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym nákazám) očkovacej látky v 3., 5. a 11. mesiaci života dieťaťa, pričom prvá dávka sa podáva najskôr v prvom dni 10. týždňa života.
Ochrana proti chrípke
Ďalšie očkovanie, ktoré tehotná žena môže absolvovať v rámci ochrany seba, plodu či budúceho novorodenca - je očkovanie proti chrípke. Odporúča ho tiež ÚVZ SR. Ako sme spomínali vyššie, môže sa podať kedykoľvek počas tehotenstva, keďže tehotné ženy sú vysokorizikové pri ochorení na chrípkovú infekciu.
V istej štúdii sa zistil maximálny prenos protilátok na deti narodené matkám, ktoré boli očkované aspoň 1 mesiac pred pôrodom, v inej potvrdili 63 % zníženie laboratórne potvrdených prípadov chrípky u dojčiat do 6 mesiacov veku po očkovaní žien ešte počas tehotenstva a o 48 % nižšia pravdepodobnosť hospitalizácie súvisiacich s chrípkou u novorodencov.
Podobne ako pri chrípke a čiernom kašli, dieťatko môžete v súčasnosti chrániť aj očkovaním proti COVID-19. Výskum totiž preukázal, že protilátky vytvorené očkovacou látkou sa preniesli cez placentu aj do tela novorodenca, k dojčaťu sa tiež dostali cez materské mlieko počas obdobia dojčenia. Zároveň očkovanie znižuje riziko prenosu nákazy, riziko úmrtia, ťažkého priebehu ochorenia a hospitalizácie.
Prevencia: Ako chrániť novorodenca pred ochoreniami?
Cocooning - izolácia po pôrode
Ide o izoláciu aspoň počas obdobia prvých týždňov (pre niektorých je to pár mesiacov) po pôrode, kedy sa rodina doma zžíva s novou situáciou a snaží sa prísť na spôsob, ako fungovať, ale aj ako si vytvoriť „bond“. Neprijímajú žiadne návštevy, čím chránia seba aj bábätko napríklad pred emocionálnym napätím, úzkosťami, stresom, ale aj pred chorobami.
Napríklad pediatri a pediatričky z prestížnej John Hopkins All Children´s Hospital v St. Petersburgu na Floride odporúčajú, aby ste počkali aspoň 2 - 3 mesiace, kým bude imunitný systém vášho bábätka silnejší - a pripravenejší, aby ste ho predstavili širšej rodine a ostatným.
Stanovenie pravidiel pre návštevy
Keďže novorodeniatka sú náchylnejšie na infikovanie baktériami a vírusmi a sú rizikovou skupinou, čo sa týka závažnejšieho priebehu chorôb a infekcií, ten, kto sa chystá vás navštíviť, by mal byť úplne zdravý.
Žiadna návšteva ani s miernym prechladnutím: Na návštevu by teda k vám nemal prísť nik prechladnutý, ukýchaný, ukašľaný, s hnačkou, teplotou, boľavým hrdlom, nevoľnosťou, zvracaním, jednoducho s prejavmi akéhokoľvek infekčného ochorenia. Infekcie, ktoré spôsobujú mierne symptómy u dospelých či starších ľudí, môžu ohroziť život bábätka.
Starostlivosť o imunitu novorodenca
Posilnenie imunity vášho dieťaťa si nevyžaduje zložité kroky. Zavedenie niekoľkých zdravých návykov môže výrazne zlepšiť fungovanie imunitného systému. V prvom rade by ste mali venovať pozornosť základom, ktoré sú kľúčové pre správny vývoj dieťaťa.
Zdravá a pestrá strava: Poskytnutie deťom zdravej a pestrej stravy je kľúčové. Zaraďte do ich denného jedálnička ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, zdroje bielkovín (napr. ryby, hydina, fazuľa) a zdravé tuky (olivový olej, repkový olej, avokádo). Tento typ výživy poskytuje živiny potrebné pre rast a podporu imunitného systému. Pamätajte, že voda a prírodné čerstvo vylisované ovocné šťavy sú lepšou voľbou ako sladené sýtené nápoje. Zdravá črevná flóra hrá dôležitú úlohu vo fungovaní imunitného systému.
Pravidelná fyzická aktivita: Pravidelná mierna fyzická aktivita je vynikajúcim prostriedkom na posilnenie tela detí. Hranie sa vonku, prechádzky, cyklistika a iné športové aktivity sú skvelým spôsobom, ako zostať zdravý a tráviť čas s rodinou.
Dostatočný spánok: Spánok hrá kľúčovú úlohu v regenerácii tela. Dostatočný spánok je dôležitý pre zdravie vášho dieťaťa. Nedostatok spánku nás môže urobiť náchylnejšími na choroby znížením počtu prirodzených zabíjačských buniek alebo NK buniek imunitného systému. Deti v predškolskom veku sú obzvlášť náchylné na nedostatok spánku, pretože všetky zábavné hry a aktivity im môžu sťažiť zdriemnutie. Nezabudnite si dvakrát skontrolovať pravidlá pre zdriemnutie vo vašej škôlke a v prípade potreby uložte dieťa spať skôr, aby si dostatočne oddýchlo. Koľko spánku potrebujú deti?
Zvládanie stresu: Dlhodobý stres môže oslabiť imunitný systém. Pomôžte dieťaťu zvládať stres tým, že mu ponúknete emocionálnu podporu, čas na oddych a hranie. Trávenie času vonku a obklopenie prírodou môže podporiť duševné a fyzické zdravie dieťaťa.
Vyhýbanie sa cigaretovému dymu: Vyhnite sa fajčeniu v blízkosti detí, pretože tabakový dym negatívne ovplyvňuje imunitný systém. Ak vy alebo niekto vo vašej domácnosti fajčíte, zvážte prestať. Pomôže vám pri rozhodovaní, ak viete, že cigaretový dym obsahuje viac ako 7 000 škodlivých chemikálií, z ktorých mnohé dráždia alebo zabíjajú naše telesné bunky. Deti sú náchylnejšie na škodlivé účinky pasívneho fajčenia ako dospelí, pretože dýchajú rýchlejšie a ich prirodzený detoxikačný systém je menej vyvinutý. Ak fajčíte elektronické cigarety, mali by ste si byť vedomí, že táto forma fajčenia má tiež negatívne zdravotné následky pre vás a vaše deti, pretože uvoľňuje potenciálne karcinogénne látky, ako sú nitrozamíny.
Hygiena: Zníženie počtu baktérií nezvyšuje imunitu, ale je to skvelý spôsob, ako znížiť nadmerný „stres“ imunitného systému. Deti by sa mali učiť hygiene rúk pred a po každom jedle, po hraní sa vonku, manipulácii s domácimi zvieratami, smrkaní, použití toalety a po návrate domov zo škôlky alebo školy. Nechajte svoje deti, aby si samy vybrali farebné utierky na ruky a voňavé mydlo.
Opatrné používanie antibiotík: Antibiotiká používajte iba v nevyhnutných prípadoch a nikdy nežiadajte svojho pediatra, aby vám predpísal antibiotiká. Antibiotiká liečia iba choroby spôsobené baktériami a väčšinu detských chorôb spôsobujú vírusy.
Dojčenie: Najlepšie, čo môže matka urobiť pre imunitu svojho dieťaťa, je dojčiť ho aspoň prvých 6 mesiacov jeho života. Materské mlieko je dokonale prispôsobené meniacim sa potrebám dieťaťa. Materské mlieko je bohaté na imunoglobulíny IgA, ktoré podporujú detskú imunitu. Dôležité sú aj oligosacharidy v materskom mlieku, ktoré poskytujú potravu baktériám prirodzene žijúcim v črevách dieťaťa. Materské mlieko tiež poskytuje dojčaťu zložky, ktoré podporujú prirodzené imunitné mechanizmy, vrátane: vitamínu A, vitamínu D, vitamínu C a železa.
Pobyt vonku: Starajte sa o imunitu svojho dieťaťa každý deň. V tomto prípade je pobyt vonku perfektný, preto berte svoje dieťa na denné prechádzky, najlepšie do parku alebo do prírody, pričom dieťa vždy oblečte primerane počasiu. Častou chybou mladých rodičov je prehrievanie dieťaťa. Je faktom, že termoregulačné mechanizmy u najmenších ešte nefungujú tak dobre ako u dospelých, ale obliecť dieťaťu niekoľko vrstiev oblečenia navyše môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Je dobré držať sa pravidla, že pre bábätká nosíte o jednu vrstvu oblečenia viac ako pre seba.
Dôležitosť lekárskej starostlivosti
Imunitný systém dieťaťa je do určitej miery ovplyvnený genetickou výbavou, ktorú získa od rodičov, veľký vplyv má však i obdobie tehotenstva. Imunitný systém je súbor mechanizmov, látok a buniek v organizme, ktoré zabezpečujú jeho ochranu pred cudzorodými látkami a infekčnými mikróbmi. Zúčastňuje sa aj na dstraňovaní vlastných poškodených či odumretých tkanív a buniek. Základom imunitného systému sú krvotvorné bunky a biologické látky, ktoré sú týmito krvinkami vytvárané alebo aktivované. Bunky imunitného systému sú zhodné s bunkami krvotvo… V Skríningovom centre novorodencov SR vyšetrujeme u všetkých novorodencov 25 vrodených a dedičných ochorení. Od 1.1.2013 je tento skríning vykonávaný celoplošne - u všetkých novorodencov podľa metodického odborného usmernenia (S17686-2023-OZS), ktoré definuje úlohy pre všetky zložky, ktoré sa na ňom podieľajú - novorodenecké oddelenia, lekárov prvého kontaktu, skríningové centrum a lekárov-špecialistov z recall centier.
#