Rodinné prídavky sú jednou z najdôležitejších foriem podpory, ktoré štát poskytuje rodinám s deťmi. Tieto príspevky majú za cieľ zmierniť finančnú záťaž rodičov formou pravidelných dávok. Výška rodinných prídavkov a podmienky pre ich získanie sa každoročne upravujú. Cieľom je znižovať finančnú záťaž spojenú s výchovou a starostlivosťou o deti a podporiť rodičov pri zabezpečovaní základných potrieb detí. V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s dualitou v pojmológii. Problém však nastane v prípade, ak sú definície pojmov rozdielne. Rozdiely v definícií týkajú nezaopatreného dieťaťa, a to konkrétne v Zákone o sociálnom poistení a v Zákon o prídavku na dieťa. Na prvý pohľad sa môže zdať, že pojem „nezaopatrené dieťa“ je jasný a pochopiteľný pre každého. Keď je však pri riešení životných situácií v oblasti sociálneho zabezpečenia potrebné aplikovať právnu úpravu, zistíme, že jeho definícia sa výrazne líši od toho, čo si pod týmto pojmom predstavuje väčšina ľudí.
Definícia nezaopatreného dieťaťa v Zákone o sociálnom poistení
Definícia nezaopatreného dieťaťa v právnom rámci je ukotvená v ustanoveniach § 9 Zákona o sociálnom poistení[1], podľa ktorých sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Tá je bližšie definovaná v ustanoveniach § 19, ods. 2 Školského zákona[2]. Zahŕňa obdobie desiatich rokov, ktoré začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 9 rozširuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj na prípady, kedy má dotknutá osoba status nezaopatreného dieťaťa aj po skončení povinnej školskej dochádzky. Zákon o sociálnom poistení obsahuje aj negatívnu definíciu pojmu nezaopatrené dieťa. Ide o situácie, kedy osoba nemôže mať status nezaopatreného dieťaťa aj napriek tomu, že sa napríklad sústavne pripravuje na povolanie alebo je neschopná sústavne sa pripravovať či vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo chorobu. Pod pojmom „sústavná príprava na povolanie“ sa podľa ustanovení §10 Zákona o sociálnom poistení rozumie štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Definícia nezaopatreného dieťaťa v Zákone o prídavku na dieťa
Nezaopatreným deťom sa venuje aj Zákon o prídavku na dieťa[3]. V zmysle ustanovení § 3 Zákona o prídavku na dieťa sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Status nezaopatreného dieťaťa podľa ustanovení § 3, ods. 1, písm. a) Zákona o prídavku na dieťa má aj osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, resp. vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti. Dlhodobo nepriaznivý stav je definovaný v Zákone o prídavku na dieťa podobne ako v Zákone o sociálnom poistení a zároveň odkazuje aj na prílohu č. Zákon o prídavku na dieťa vymedzuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj negatívne, a to konkrétne v ustanoveniach § 3, ods. 3. Status nezaopatreného dieťaťa nemá osoba, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaca, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Definícia pojmu „sústavná príprava dieťaťa na povolanie“ sa v podstatných bodoch nelíši od definície v Zákone o sociálnom poistení.
Rozdiely v definíciách a ich dôsledky
Je zrejmé, že rozličné definície nezaopatreného dieťaťa môžu spôsobovať nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Rôzne vekové hranice môžu mať značný vplyv na finančné a sociálne postavenie jednotlivcov a rodín v systéme sociálnej podpory. Duálna úprava legálnej definície nezaopatreného dieťaťa je v práve sociálneho zabezpečenia v súčasnosti prekonaná a mala by byť zjednotená. Rozdielna maximálna hranica veku, v rámci ktorej má osoba status nezaopatreného dieťaťa je teda nadbytočná. Zákonodarca do určitej miery zvýhodňuje nezaopatrené dieťa v poisťovacom systéme. Príkladom je nárok na sirotský dôchodok, ktorý je najčastejšie poskytovanou dávkou nezaopatreným deťom. Suma sirotského dôchodku je podľa ustanovení § 77 Zákona o sociálnom poistení vo výške 40 % starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok. V roku 2022 bola priemerná výška starobného dôchodku 519 EUR. Hodnota 40 % z tejto sumy (519 EUR) je takmer 208 EUR. V priemere teda nezaopatrené dieťa poberajúce sirotský dôchodok dostane 208 EUR mesačne, a to až do dovŕšenia 26. roku života. To sa však netýka osôb, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, alebo poberajú invalidný dôchodok a ich miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %. Na druhej strane, najčastejšie poskytovaný príspevok v rámci systému štátnej sociálnej podpory je prídavok na dieťa. V súčasnosti je suma prídavku podľa ustanovení § 8 Zákona o prídavku na dieťa fixne stanovená na 60 EUR (rok 2025). Výška prídavku sa zvyšuje o 110 EUR za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa prvýkrát nastúpilo do 1. ročníka základnej školy. Túto sumu dostanú len rodičia prvákov. Prídavky sa ešte raz ročne jednorazovo zvyšujú o 110 eur. Táto suma je výrazne nižšia ako suma priemerného sirotského dôchodku, no napriek tomu má na ňu nezaopatrené dieťa (resp. iná oprávnená osoba) nárok maximálne do veku 25 rokov. Uvedený príklad demonštruje nelogickosť rozdielnej maximálnej vekovej hranice nezaopatreného dieťaťa. Z hľadiska záťaže na štátny rozpočet je s najväčšou pravdepodobnosťou finančne náročnejší sirotský dôchodok, a to aj preto, že nezaopatrené dieťa naň má nárok pri smrti oboch rodičov. Sirotský dôchodok sa však môže poskytovať dlhšie než prídavok na dieťa, ktorý pre štátny rozpočet predstavuje výrazne nižšiu finančnú záťaž.
Podobná situácia nastáva aj pri priznaní statusu nezaopatreného dieťaťa osobe, ktorá je pre dlhodobý nepriaznivý stav neschopná sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť. V zmysle Zákona o prídavku na dieťa je takáto osoba nezaopatreným dieťaťom len do dovŕšenia plnoletosti, zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení až do dovŕšenia 26. roku života. Je možné polemizovať o tom, že aj takáto osoba (vzhľadom na nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej sa nachádza) potrebuje štátnu sociálnu pomoc v čo najväčšej miere, a preto by jej mal byť priznaný status nezaopatreného dieťaťa, a to až do dovŕšenia 26 rokov. Zákon o prídavku na dieťa je striktnejší aj v prípade nepriznania statusu nezaopatreného dieťaťa osobám, ktoré poberajú invalidný dôchodok. Zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení nemá tento status osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %. Oproti tomu podľa Zákona o prídavku na dieťa nie je nezaopatreným dieťaťom akákoľvek osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok.
Prečítajte si tiež: Výživné a prídavky počas väzby
Rodinné prídavky a podmienky ich získania
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. O rodinné prídavky je možné žiadať po narodení dieťaťa alebo v prípade náhradnej starostlivosti o dieťa. Nárok na prídavok na dieťa si uplatňuje oprávnená osoba podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu (týka sa len cudzincov). Nárok na prídavok o dieťa si oprávnená osoba môže uplatniť aj žiadosťou podanou elektronickými prostriedkami a podpísanou zaručeným elektronickým podpisom oprávnenej osoby. Rodinné prídavky vypláca úrad práce oprávnenej osobe, ktorá si naň uplatní nárok a spĺňa podmienky nároku. Prídavok vyplatí za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za jeho časť. Rodinné prídavky neovplyvňujú daňové priznanie, pretože sú považované za sociálnu podporu a nie za príjem, ktorý by sa mal zdaňovať. Rodinné prídavky sú dôležitým nástrojom na podporu rodín s deťmi, ktorým poskytujú finančnú pomoc v náročných obdobiach výchovy a starostlivosti o deti. Nárok na prídavok je možné uplatniť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelení štátnych sociálnych dávok, príslušnom podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby na Slovensku.
Daňový bonus a nezaopatrené dieťa
Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/ 2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, najdlhšie však do skončenia školského roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, (okrem prípravných kurzov poskytovaných podľa zákona č. 5/2004 Z. z. Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov], resp. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8. bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.
Príklady z praxe
Otázka č. 1: Dieťaťu bol dňa 24.1. rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok. Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Otázka č. 2: Dieťaťu bol dňa 24.1. rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok so spätnou platnosťou od 11.3.2024. Od akého dátumu zaniká nárok na daňový bonus daňovníkovi, nakoľko daňový bonus bol uplatnený na celý rok 2024? Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Nárok na daňový bonus zanikol od 1.2..
Otázka č. 3: Má daňovník nárok na daňový bonus na maloleté deti, ktoré mu boli súdnou cestou zverené do pestúnskej starostlivosti?
Prečítajte si tiež: Práva nezaopatrených detí a poradenstvo
Otázka č. 4: Daňový bonus na vydatú dcéru. Daňovník si chce uplatniť daňový bonus na dcéru (nar.2001), ktorá je študentkou denného štúdia VŠ. Dcéra sa v roku 2021 vydala, jej manžel bol študentom VŠ. Daňový bonus na dieťa si stále uplatňoval otec, aj v roku 2021, 2022 aj v roku 2023. V roku 2023 prerušil dcérin manžel štúdium a pracuje v zahraničí. Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období roku 2023 zdaniteľný príjem presahujúci sumu 4 922,82 eura, uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti.
Právne vety súvisiace s nezaopatreným dieťaťom
Právna veta: Pre vznik nároku na sirotský dôchodok treba dieťa považovať za nezaopatrené vtedy, ak sa po skončení povinnej školskej dochádzky nepripravuje sústavne na budúce povolanie, nezamestnalo sa, je vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak bez nároku na podporu v nezamestnanosti podľa § 387/1996 Z. z..
Právna veta: Na dôchodkové účely nemožno považovať za nezaopatrené dieťa, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky nastúpilo do zamestnania a zo svojej zárobkovej činnosti má vlastný zdroj príjmu, alebo dieťa, ktoré je poberateľom hmotného zabezpečenia uchádzača o zamestnanie podľa predpisov o zamestnanosti (zákon č. 1/1991 Zb., zákon č. 83/1991 Zb., prípadne zákon č. 387/1996 Z. z.).
Právna veta: Podmienky nároku na sirotský dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení. Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Právna veta: Ak vdovcovi, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, zanikol nárok na vdovecký dôchodok z dôvodu ukončenia starostlivosti o nezaopatrené dieťa, nárok na vdovecký dôchodok a jeho výplatu vznikne podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak sa vdovec po 31. decembri 2003 začne starať o nezaopatrené dieťa.
Prečítajte si tiež: Náhradné výživné pre deti
Právna veta: Prerušenie štúdia a opakovanie ročníka sú samostatné právne pojmy, ktoré nemožno zamieňať, a preto do doby štandardnej dĺžky štúdia sa doba prerušenia štúdia nezapočítava. Do dĺžky štandardného štúdia možno započítať len opakovanie ročníka. Obdobie prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1, 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je dobou štúdia, nie je sústavnou prípravou na povolanie (§ 4 ods. 6 písm. b) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Právna veta: Ak je žiadateľ o invalidný dôchodok invalidný z mladosti, patrí mu invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 v spojení s § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.
Právna veta: Poberateľa podpory v nezamestnanosti nemožno považovať za nezaopatrené dieťa ani v čase školských prázdnin, ktoré bezprostredne nadväzujú na skončenie štúdia.
Právna veta: Vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalobkyni prislúchajú zo zákona č. 601/2003 Z.z. sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu a jedno nezaopatrené dieťa mesačne, odvolací súd dodáva, že právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej činnosti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, upravuje zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Právna veta: Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Predpokladom priznania invalidného dôchodku je splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok, a to, že žiadateľ o invalidný dôchodok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchod.
tags: #kto #je #nezaopatrene #dieta