Mnoho mamičiek sa po pôrode stretáva s nepredvídateľnými situáciami, kde nie všetko ide podľa plánu. Ak materské mlieko chýba, kvalitné mliečne formuly dnes našťastie poskytujú riešenie. Pri výbere je dôležité poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom, aby zloženie umelého mlieka zodpovedalo aktuálnym potrebám dieťaťa. Pred necelými 200 rokmi však táto možnosť neexistovala a dojčenie bolo považované za jediný spôsob, ako zabezpečiť vývoj a prežitie dieťaťa.
Ťažké začiatky a náhrady materského mlieka
Problémy s laktáciou siahajú až do starovekého Egypta, kde sa ako náhrada používala zmes kozieho, ovčieho, kravského, ťavieho alebo oslieho mlieka s medom a cereáliami. Novorodenci však trpeli hnačkami, ktoré ich vyčerpávali a spôsobovali vysokú úmrtnosť.
V minulosti, ak matka nemala dostatok mlieka, nastupovali dojky - príbuzné s dostatkom mlieka, ženy od susedov alebo profesionálne náhradné dojky. Takáto vymoženosť však bola pre mnohé ženy nedostupná, a preto boli odkázané na mlieko od zvierat. V časoch nedostatku potravín alebo vojnových konfliktov bolo mlieka málo, čo viedlo k zvýšenej úmrtnosti detí a zdravotným komplikáciám, vrátane žalúdočných problémov.
Vývoj umelého mlieka
Keď vedci začali skúmať rozdiely medzi materským a kravským mliekom, zistili, že kravské mlieko obsahuje trojnásobne viac bielkovín, čo ho robí ťažko stráviteľným pre novorodencov. Preto ho začali riediť vodou. Nízky obsah cukrov vyriešili pridaním cukru a cereálií na zvýšenie energetického obsahu. Na konci 19. storočia bolo stanovené presné zloženie tukov, cukrov a proteínov v materskom mlieku, čo výrazne posunulo vývoj umelej mliečnej formuly.
V 20. storočí sa lekári a odborníci zamerali na vytvorenie čo najpresnejšej alternatívy k materskému mlieku. Začalo sa používať sušené mlieko s pridanými vitamínmi, kyselinou mliečnou a látkami, ktoré obsahujú materské mlieko. Hoci sa môže zdať, že umelé mlieko zatienilo dojčenie, nie je to tak. Pravdou však ostáva, že bez existujúcej náhrady materskej stravy by mnohé deti nemali šancu vyrásť a byť zdravé.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Na trhu sú dostupné tri stupne mliečnych formúl, ktoré presne zodpovedajú aktuálnemu štádiu vývoja dieťaťa. Počiatočné mlieko sa odporúča pre bábätká, ktoré od narodenia neboli dojčené materským mliekom. Od 6 mesiacov by sa malo prejsť na pokračovacie mlieka (označené číslom dva), ktoré sú prispôsobené prijímaniu tuhej stravy. Mlieka pre batoľatá (označené číslom 3) sú určené pre mamičky, ktoré koja, ale stravu dopĺňajú aj umelým mliekom.
Cumlík: Od pomôcky pre bábätká po prostriedok na zvládanie stresu
História cumlíka siaha do dávnej minulosti, avšak jeho moderná podoba sa začala formovať až v 19. a 20. storočí. Pôvodne slúžil výhradne na utíšenie a uspokojenie sacieho reflexu dojčiat a batoliat. V súčasnosti však cumlík prechádza renesanciou v nečakaných kruhoch.
Cumlík ako fenomén v Číne
V posledných mesiacoch sa v Číne masovo šíri zvláštny fenomén - tisíce mladých ľudí si kupujú cumlíky, nie pre deti, ale pre seba. Tieto výrobky pre dojčatá sa premenili na pomôcky proti stresu, nespavosti a úzkosti. Moderný život v Číne sa spája s obrovským tlakom - pracovné vyhorenie, hypotéky, splátky za auto, napäté vzťahy a vysoké očakávania spoločnosti. Mnohí mladí ľudia preto siahajú po čomkoľvek, čo im poskytne aspoň krátkodobý únik od reality. Na čínskych e-shopoch sa objavilo množstvo ponúk na „dospelácke cumlíky“, ktoré stoja od 1,30 do 65 eur. Predajcovia ich propagujú ako pomôcky na upokojenie, zlepšenie spánku alebo odbúranie stresu. Niektoré obchody predajú tisíce kusov mesačne.
Návrat do detstva ako obranný mechanizmus
Čínski psychológovia vysvetľujú popularitu cumlíkov pomocou tzv. „regresného fenoménu“. Podľa tejto teórie ľudia pod extrémnym tlakom podvedome túžia po jednoduchosti detstva. Cumlík im evokuje bezpečie, ktoré pociťovali ako bábätká - bez starostí, bez povinností, len pokoj a prijatie. Mnohí používatelia na čínskych sociálnych sieťach opisujú, ako im cumlík pomáha zvládať stres. Tvrdia, že sa cítia pokojnejší, rýchlejšie zaspia a práca im ide lepšie, keď ho majú v ústach. Jeden komentujúci spomenul, že „sa cíti pokojne ako dieťa“. Iný priznal: „Keď ho hryziem počas práce, všetko je akési znesiteľnejšie.“
Zdravotné riziká používania cumlíka v dospelosti
Odborníci upozorňujú, že používanie cumlíka v dospelosti nie je bez rizika. Dospelé ústa majú inú stavbu ako detské. Príliš dlhé cmúľanie môže spôsobiť poruchy temporomandibulárneho kĺbu, čo vedie k bolestiam čeľuste, pukaniu a obmedzeniu pohybu pri otváraní úst. Niektoré materiály, z ktorých sú cumlíky vyrábané, nemusia byť vhodné pre sliznicu dospelého človeka. Pri dlhodobom kontakte môže dôjsť k podráždeniu, vzniku vredov alebo infekciám. Nebezpečenstvo vzniká aj v prípade, že človek zaspí s cumlíkom v ústach. Môže mu to brániť v dýchaní a v krajnom prípade dokonca dôjsť k uduseniu.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Cumlík ako symbol úzkosti a odporu
Popularita tohto trendu ukazuje, ako zúfalo hľadajú ľudia úľavu od každodenného stresu. Hoci mnohé metódy zvládania úzkosti zahŕňajú meditáciu, pohyb, terapiu či zmenu životného štýlu, niektorí radšej siahnu po niečom rýchlom a jednoduchom - aj keby to mal byť plastový predmet, ktorý zvyčajne drží v ústach batoľa. V Číne sa čoraz častejšie hovorí o tzv. „ležiacej generácii“ - mladých ľuďoch, ktorí rezignovali na tradičné hodnoty úspechu a radšej pasívne prežívajú. Cumlík pre dospelých sa tak môže vnímať aj ako symbol odporu voči extrémnemu tlaku spoločnosti. Namiesto návratu do dojčenského stavu odborníci odporúčajú zdravšie formy zvládania stresu - od športu cez pravidelný spánok až po psychoterapiu.
Zaujímavosti zo sveta cicavcov a mlieka
Tvorba mlieka je jav, ktorého historický pôvod treba hľadať ďaleko v minulosti - ide o stovky miliónov rokov vývoja na Zemi. V 18. storočí švédsky biológ Karl Linné zaradil živočíchy, ktorým sa tvorí mlieko do samostatnej skupiny - cicavce. Mlieko sa tvorí tuleňom, veľrybám, delfínom, psom, mačkám, slonom, nosorožcom, ľuďom a aj cicavcom, ktoré kladú vajíčka. Vedci našli gény, ktoré u zvierat kódujú schopnosť tvoriť mlieko a porovnali genetický materiál týchto živočíchov so živočíchmi, ktoré túto schopnosť nemajú. Mliečne žľazy boli plne vyvinuté už pred tým, než na Zemi vznikli prvé cicavce. Skupina živočíchov, ktoré pochádzajú z prvých suchozemských tvorov, totiž potrebovala nájsť spôsob, ako udržať pri živote vajíčka, ktoré kládli. Predchodcovia dnešných cicavcov začali mať žľazy, z ktorých vylučovali vodu, ktorá prechádzala cez póry do ich vajíčok. Okrem tejto vody mohli vylučovať aj rôzne užitočné chemikálie ako napríklad živiny alebo látky chrániace plody pred mikroorganizmami. Skutočné mliečne žľazy však majú len cicavce.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku