Problematika potratu, najmä v prípadoch geneticky chybného vývoja plodu, je komplexná téma, ktorá si vyžaduje citlivý prístup a zohľadnenie rôznych hľadísk. Tento článok sa snaží poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, od príčin potratu geneticky chybného vývoja plodu, cez právne aspekty, až po etické dilemy, ktoré s tým súvisia.
Úvod do problematiky
Umelé prerušenie tehotenstva, bežne označované ako interrupcia, je pojem, ktorý nie je priamo definovaný v slovenskom právnom systéme. Ide o citlivú tému s mnohými aspektmi, ktorá vyvoláva búrlivé diskusie v spoločnosti. Mnohí ľudia vnímajú interrupciu ako eticky sporný zásah do prirodzeného vývoja života. Diskusie o interrupciách nie sú len akousi hrou, divadlom, na ktorom sa verejnosť zabáva a na ktorom politici získavajú politické body.
Príčiny potratu geneticky chybného vývoja plodu
Potrat (abortus) je definovaný ako predčasné vypudenie mŕtveho plodu z maternice do konca 28. týždňa tehotnosti, alebo ak má plod hmotnosť pod 1000 g. Potraty sa delia na včasné (do 12. týždňa) a neskoré (do 28. týždňa). Spontánne potraty, kde príčina môže byť v organizme matky a v plodovom vajci, a umelé (indukované) z terapeutických alebo iných príčin.
Veľkú časť potratov spôsobujú genetické chyby, teda chybný genetický materiál v plodovom vajci. Ďalšími príčinami môžu byť poruchy uhniezdenia oplodneného vajíčka, poruchy transportu vajíčka alebo anomálie maternice.
Rizikové faktory predstavujú aj infekcie matky (chlamýdie, ureaplazma , mykoplazmy, vírus rubeoly, cytomegalovírus a HPV vírus). Príčinou potratov môžu byť aj niektoré endokrinologické, imunologické, metabolické a hematologické ochorenia. Z vonkajších príčin sú to fyzické alebo psychické traumy, ionizačné žiarenie, elektrický prúd, používanie niektorých liekov a iných škodlivín (alkohol, fajčenie, drogy).
Prečítajte si tiež: Príznaky zamĺknutého potratu
Missed Abort v 9. týždni po IVF
V prípade missed abort (zamlčaný potrat) v 9. týždni po IVF (In Vitro Fertilization), je dôležité zistiť príčinu. Hoci ťažká hypereméza (nadmerné zvracanie) môže ovplyvniť vývoj plodu, zvyčajne je príčinou hematologická alebo genetická predispozícia. Doporučuje sa hematologické vyšetrenie na vylúčenie vrodene získanej zvýšenej náchylnosti na zrážanie krvi a genetické vyšetrenie oboch partnerov. U partnera je možné vyšetriť aj spermie dôkladnejšie.
Príznaky potratu
Včasný potrat sa prejavuje bolesťami v podbrušku, v krížoch a krvácaním. Neskorý potrat začína často kontrakciami, krvácaním z rodidiel, odtokom plodovej vody a vypudením plodu a plodových obalov.
Diagnostika zahŕňa gynekologické vyšetrenie, sonografiu, stanovenie hormonálnych hladín (HCG v moči, sére a stanovenie sérového progesterónu).
Následná medikácia a liečba
V prevencii a liečbe hroziaceho potratu je dôležitý pokoj na lôžku. V niektorých prípadoch sa používa hormonálna liečba, serkláž („zašitie“) krčku maternice a proti predčasným kontrakciám sa podávajú magnézium sulfát a betamimetiká.
V prevencii treba vyhľadať príčinu opakovaných potratov, kde okrem gynekologického vyšetrenia je potrebná spolupráca aj s inými odborníkmi.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrovnať s potratom v skorom štádiu
Právna úprava interrupcií na Slovensku
Právnym základom pre umelé prerušenie tehotenstva je zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v platnom znení a Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SSR č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v platnom znení.
Súčasný zákon dovoľuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie. Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.
Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu.
Interrupcie z dôvodu genetického postihnutia
Vyhláška č. 74/1986 umožňovala usmrtiť geneticky postihnuté dieťa až do 24. týždňa, toto ustanovenie však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 12/01-297 zo dňa 4. decembra 2007. Po rozhodnutí sa objavili viaceré názory na otázku, dokedy je možné robiť potraty z dôvodu genetického postihnutia. V zmysle vyhlášky je touto hranicou 12. týždeň, keďže potrat z genetického dôvodu sa okrem iných taktiež považuje za potrat zo zdravotného dôvodu, pre ktorý je stanovená hranica 12. týždňa. V praxi sa však potraty z genetických dôvodov aj naďalej robia až do 24.
Zo zdravotných dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo najneskoršie do dvanásť týždňov jeho trvania. Bez ohľadu na trvanie tehotenstva možno ho umelo prerušiť, ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.
Prečítajte si tiež: Vplyv potratu na psychiku ženy
Súhlas s interrupciou
V žiadnom prípade nemožno vykonať interrupciu bez súhlasu ženy. Ak ide o ženu, ktorá je vo veku od 16 do 18 rokov života, súhlas rodiča sa nevyžaduje. Ak je žena mladšia ako 16 rokov, na vykonanie interrupcie je potrebný súhlas jej zákonného zástupcu.
Ústavný pohľad
Ústava Slovenskej Republiky hovorí nasledovné:
- Článok 15 (1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
- Článok 15 (2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
- Článok 12 (1) Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
- Článok 12 (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Etické aspekty interrupcií
Otázka interrupcie je úzko spojená s etickými dilemami. Jednou z kľúčových otázok je, kedy sa embryo stáva osobou. Katolícka cirkev zastáva názor, že ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od chvíle počatia. Cirkev už od prvého storočia učila, že každý vyvolaný potrat je morálne zlo. Toto učenie sa nezmenilo.
Avšak, existujú aj iné názory. Niektorí argumentujú, že počas prvých dvoch týždňov embryo prechádza vývinom, ktorý život ľudskej osoby príliš nepripomína. Embryám nedávame mená, nevystavujeme im rodné listy a ak žena prirodzene potratí, rodina embryu neusporiada pohreb.
Kedy začať chrániť plod?
Ak odmietneme tézu, že oplodnené vajíčko je osobou, stojíme pred ťažkým rébusom: odkedy by mali embryo či plod požívať zákonnú ochranu pred interrupciou? Určenie hranice, odkedy má byť plod chránený pred interrupciou, je ľudským, čiže spoločenským a politickým rozhodnutím. Nie je preto prekvapujúce, že sa táto hranica štát od štátu líši.
Existuje určitá hranica, od ktorej je plod schopný samostatnej existencie. Túto hranicu označujeme termínom viabilita. Avšak koncept samostatnej existencie plodu je veľmi problematický. Nie je jasné, čo sa myslí pod samostatnou existenciou. Znamená to, že plod je schopný prežiť bez asistencie lekárov, alebo že prežije s ich pomocou?
Ďalšou fázou vývoja plodu, ktorú má zmysel brať do úvahy pri hľadaní hranice, za ktorou už interrupcia nie je prípustná, je začiatok vedomého života plodu. Z medicínskeho hľadiska je ľudské bytie zásadne spojené s funkciami mozgu. Prvá aktivita v mozgu plodu vzniká okolo ôsmeho týždňa tehotenstva, sofistikovanejšia mozgová aktivita, ktorú je možné považovať za vznik vedomia, sa objavuje okolo trinásteho týždňa tehotenstva.
Interrupcia ako odmietnutie pomoci
Časť morálnych filozofov argumentuje, že ak chceme interrupciu porovnávať s nejakým iným činom, nemala by to byť vražda, ale odmietnutie poskytnúť pomoc. Embryo či plod totiž v raných štádiách svojho vývoja bez matkinho tela, jej výživy, kyslíka a tepla jednoducho nemôže prežiť.
Pohľady na interrupcie
Konzervatívny pohľad
Podľa konzervatívcov má dieťa, ktoré matka nosí pod srdcom, síce z jej tela, ale už to predsa nie je ona. Nie je to nádor, ktorý treba vyrezať. Ak chce niekto rozhodovať o svojom tele, prosím, ale nemal by rozhodovať o druhých, ktorým dáva a sprostredkuje život.
Liberálny pohľad
Dieťa má právo narodiť sa chcené a milované a žena má právo slobodne sa rozhodnúť s kým, kedy a ako privedie na svet svoje dieťa. Podľa platnej legislatívy je tehotenstvo zásahom do integrity ženy a prípadný otec nemá žiadne právo v spolurozhodovaní. Kontrola nad vlastným telom je základnou súčasťou bytia jednotlivca s jeho potrebami a právami.