Letné obdobie je charakteristické zvýšeným čerpaním dovoleniek. Nárok na dovolenku je jednou zo základných podmienok zamestnávania. Dovolenka slúži na oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku príjmu. Problematika dovolenky je upravená v Zákonníku práce. V praxi sa často stretávame s otázkami súvisiacimi s čerpaním materskej a rodičovskej dovolenky, najmä v kontexte návratu zamestnanca do práce.
Základné ustanovenia o dovolenke
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši 33 rokov, má nárok na päť týždňov dovolenky. Rovnako to platí aj v prípade, ak sa zamestnanec trvale stará o dieťa. U učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na osem týždňov. Dĺžku dovolenky môže upravovať aj kolektívna zmluva.
Ak ste vo firme nováčik, nárok na celoročnú dovolenku Vám vzniká až po odpracovaní určitého počtu dní. Napríklad, ak Mária začala pracovať 1. júna 2014.
Plánovanie a určovanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Cieľom plánu dovoleniek je rozložiť čerpanie dovoleniek zamestnancov na celý kalendárny rok. Plán je možné operatívne meniť. Zamestnanec môže navrhnúť zamestnávateľovi termín čerpania dovolenky. Zamestnávateľ musí prihliadať na svoje úlohy a oprávnené záujmy zamestnanca, ako sú školské prázdniny alebo rodinné oslavy.
Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred, pokiaľ sa nedohodnú inak. Dovolenka by sa mala čerpať vcelku alebo vo väčších častiach. Ak sa poskytuje vo viacerých častiach, aspoň jedna časť musí trvať najmenej dva týždne. Zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť aj na inej dĺžke, ktorá bude vyhovovať obom stranám.
Prečítajte si tiež: Práca v materskej škole Žilina
Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov, a to po dohode so zástupcami zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie trvať dlhšie ako dva týždne.
Dovolenka a nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas
V praxi sa vyskytujú problémy pri určovaní nároku na dovolenku zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. U zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je potrebné zistiť priemerný počet pracovných dní pripadajúcich na jeden týždeň v kalendárnom roku. Dovolenku čerpá zamestnanec na dni, v ktorých má podľa rozvrhu pracovných zmien vykonávať prácu. Zamestnávateľ poskytuje náhradu mzdy za dovolenku za toľko hodín, koľko trvá pracovná zmena. Ak zamestnanec pracuje v rámci pracovnej zmeny 11,5 hodiny, patrí mu náhrada za deň dovolenky v sume zodpovedajúcej násobku počtu hodín a priemerného hodinového zárobku.
Dodatková dovolenka
Okrem základnej výmery dovolenky za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný poskytnúť aj dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Nárok na ňu má zamestnanec, ktorý pracuje celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce, napríklad trvale pracuje v zariadeniach, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy. Nárok na dodatkovú dovolenku má aj zamestnanec, ktorý pracuje len časť kalendárneho roka. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy.
Odvolanie z dovolenky
Ak zamestnávateľ odvolá zamestnanca z dovolenky, je povinný mu zaplatiť náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku tejto zmeny. Podmienkou je, aby mal zamestnanec dovolenku preukázateľne odsúhlasenú zamestnávateľom. Zamestnávateľ je povinný nahradiť storno poplatky za zájazd, výdavky na cestovné v súvislosti s predčasným návratom z dovolenky a podobne. Zamestnanec by si mal zakúpiť dovolenku až po jej schválení zamestnávateľom.
Prekážky v práci a čerpanie dovolenky
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, pretože zamestnávateľ neurčí jej čerpanie alebo z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec sám.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre prácu v škôlke
Ak zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku kvôli PN, materskej alebo rodičovskej dovolenke, uvoľneniu na výkon verejnej alebo odborovej funkcie, vyčerpá si dovolenku až po ukončení prekážok v práci z jeho strany. Zamestnávateľ ho nemôže nútiť k čerpaniu dovolenky počas týchto dní. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.
Krátenie dovolenky
Ak zamestnanec splnil podmienku 60 odpracovaných dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12, ak v danom roku nepracoval napríklad z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.
Materská a rodičovská dovolenka
Materská dovolenka je prostriedkom na ochranu tehotenstva a zdravého vývoja dieťaťa v prvých týždňoch jeho života. Jej účelom je garantovať zamestnankyni pracovné voľno, aby sa mohla zotaviť po pôrode a poskytnúť novorodencovi čo najlepšiu starostlivosť. Materská dovolenka je subjektívne, individuálne a neprenosné právo ženy.
Žene patrí v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Ak porodila dve a viac detí, patrí jej materská dovolenka v rozsahu 43 týždňov. Osamelá zamestnankyňa má nárok na materskú dovolenku v trvaní 37 týždňov. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka v súčte 14 týždňov pred a po pôrode. Ak dieťa zomrie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky, poskytne sa táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie však do dňa, kedy by dieťa dovŕšilo jeden rok.
Doba riadnej dovolenky a doba materskej a otcovskej dovolenky sa posudzuje ako výkon práce. Doba trvania rodičovskej dovolenky sa nepovažuje za výkon práce.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a návrat do zamestnania
Čerpanie dovolenky po materskej dovolenke
Po ukončení materskej dovolenky má zamestnanec nárok na čerpanie dovolenky. Dovolenku za kalendárny rok, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok tým, že splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Za obdobie trvania materskej dovolenky a otcovskej dovolenky sa dovolenka nekráti. Túto riadnu dovolenku za kalendárny rok môže zamestnávateľ krátiť, ak z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky zamestnanec zameškal viac ako 100 pracovných dní.
Práca počas materskej dovolenky
Práca popri materskej dovolenke je možná, a to aj u toho istého zamestnávateľa. Zamestnanec môže uzavrieť pracovnú zmluvu alebo dohodu buď u pôvodného zamestnávateľa na inej pracovnej pozícii alebo u iného zamestnávateľa. Pre matky je najvýhodnejší variant materská dovolenka a práca na dohodu. Podľa zákona o sociálnom poistení nemá podnikateľka povinnosť prerušiť svoju činnosť ani počas poberania materskej dávky, čo jej umožňuje ďalej podnikať bez prerušenia, prípadne si môže počas materskej založiť živnosť. Počas obdobia materskej dovolenky je matka podnikateľka oslobodená od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne.
Návrat do práce po materskej/rodičovskej dovolenke
Po skončení materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky musí zamestnávateľ zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko. Ak to nie je možné, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú náleží náhrada mzdy. Zamestnávateľ môže zamestnancovi ponúknuť aj iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho pracovnej zmluve. V prípade, že zamestnanec nechce na toto miesto nastúpiť, musí dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu, tu už ale nárok na odstupné nevzniká.
Rodičovská dovolenka
Rodičovskú dovolenku môže čerpať matka alebo otec dieťaťa. V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o predĺženú rodičovskú dovolenku, a to najdlhšie do 6 rokov veku dieťaťa. Pokiaľ úrad žiadosť schváli, zamestnanec môže byť na rodičovskej dovolenke aj naďalej a zároveň bude poberať rodičovský príspevok. V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o neplatenú rodičovskú dovolenku, najdlhšie však do veku 6 rokov dieťaťa.
Rodičovský príspevok
Po ukončení materskej dovolenky je potrebné podať písomnú žiadosť o vyplácanie rodičovského príspevku na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Výška rodičovského príspevku nie je fixne stanovená a každý rok zodpovedá inej sume.
Inšpektorát práce
V prípade, že zamestnávateľ porušuje ustanovenia Zákonníka práce a odopiera zamestnancovi právo na čerpanie dovolenky, zamestnanec má možnosť podať podnet na príslušný inšpektorát práce, ktorý situáciu preverí. V prípade zistení inšpektorát nariadi odstrániť nedostatky.
tags: #inspektorat #prace #cerpanie #dovolenky #po #materskej