Hodnotenie gestačného veku novorodenca je zásadné pre posúdenie jeho zrelosti a potenciálnych rizík. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, od faktorov ovplyvňujúcich rast dieťaťa až po špecifické aspekty starostlivosti o predčasne narodené deti.
Faktory ovplyvňujúce rast dieťaťa
Rast dieťaťa je komplexný proces, ktorý začína počas vnútromaternicového vývoja a končí okolo 18. roku života, keď dochádza k uzavretiu rastových štrbín. U dievčat sa rast zvyčajne zastavuje okolo 15. roku, u chlapcov medzi 17. a 18. rokom. Tempo rastu sa počas rôznych štádií detstva mení, preto nie je možné posudzovať správny rast len na základe počtu centimetrov.
Na rast dieťaťa vplýva viacero faktorov, vrátane:
- Rastová fáza a rastový hormón: Rastový hormón má rast podporujúci a metabolický účinok, ktorý je dôležitý pre správne fungovanie organizmu a celkové zdravie po celý život. Jeho nedostatok môže viesť k spomaleniu až zastaveniu rastu, nízkej výške v dospelosti a metabolickým zmenám, ktoré môžu viesť k druhotným ochoreniam, ako sú choroby srdcovo-cievneho systému a diabetes mellitus II.
- Výživa: Správna výživa je nevyhnutná pre optimálny rast a vývoj dieťaťa.
- Telesná aktivita: Dostatočná telesná aktivita podporuje rast a rozvoj svalov a kostí.
- Genetická predispozícia: Výška dieťaťa je do značnej miery ovplyvnená genetickou predispozíciou od rodičov.
- Chronické ochorenia: Niektoré chronické ochorenia môžu negatívne ovplyvniť rast dieťaťa.
- Psychosociálne faktory: Psychosociálne faktory, ako stres a zanedbávanie, môžu mať negatívny vplyv na rast.
- Infekcie počas vývoja v maternici: Infekcie počas tehotenstva môžu negatívne ovplyvniť rast plodu.
- Genetické chyby: Niektoré genetické chyby môžu viesť k nedostatočnému rastu.
- Nedostatočná funkcia placenty: Nedostatočná funkcia placenty môže viesť k nedostatočnému zásobeniu plodu živinami a kyslíkom.
- Užívanie alkoholu, fajčenie alebo užívanie drog matkou: Tieto faktory môžu spôsobiť nedostatočnú sekréciu rastového hormónu alebo zníženú citlivosť organizmu k rastovému hormónu.
Náhle spomalenie alebo zastavenie rastu môže byť prejavom závažného ochorenia, akým je napríklad nádor mozgu.
Hodnotenie rastu
Na posúdenie správneho rastu sa používajú porovnávacie metódy. Na tento účel slúžia referenčné hodnoty slovenskej populácie, ktoré sú spracované do tabuliek a grafov. Pri hodnotení rastu sa spoločne posudzuje odchýlka aktuálnej výšky dieťaťa od výšky zdravej populácie, celková dynamika rastu dieťaťa (rastový trend od narodenia) a rastová rýchlosť, teda počet centimetrov, ktoré dieťa narástlo od posledného merania prepočítané na rok.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť po pôrode pri gestačnom diabete
Počas vývoja by dieťa malo rásť v jednej pravidelnej línii, v určitom rastovom pásme, do ktorého sa dieťa zaradí po 1. roku života. Ak sa stane, že dieťa zo svojej rastovej krivky značne vybočí, je potrebné vyšetrenie, aby sa zistila príčina a začala vhodná liečba. Čím skôr sa odhalí pomalý rast dieťaťa a čím skôr sa začne s liečbou, tým má dieťa lepšie vyhliadky na konečnú výšku, lebo mu na rast zostáva viac času. Liečbu rastovým hormónom v opodstatnených prípadoch navrhuje lekár endokrinológ a liečba je hradená zo zdravotného poistenia.
Hodnotenie gestačného veku
Normálna gravidita (tehotnosť) trvá 40 týždňov. Údaj o jej dĺžke dostáva pediater z gynekologických záznamov a vyšetrení. Je to údaj, ktorý sa vypočítava z dátumu poslednej menštruácie a koriguje sa podľa ultrazvukových vyšetrení plodu. Pri prvom vyšetrení po pôrode si pediater overí, či novorodenec zrelosťou zodpovedá vypočítanému veku. Využíva na to skórovacie systémy, najznámejší a najpoužívanejší je skórovací systém podľa Ballardovej. Hodnotia sa ním niektoré telesné znaky (koža, ryhovanie na ploskách nožičiek, zrelosť prsnej žľazy, tvar a elasticita ušnice, genitál) a vývojové funkčné prejavy.
Novorodenci sa klasifikujú podľa gestačného veku na:
- Donosení novorodenci: narodení medzi 38. a 42. týždňom tehotenstva.
- Nedonosení novorodenci: narodení pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva.
- Prenášaní novorodenci: narodení po ukončenom 42. týždni tehotenstva.
Na posúdenie stavu výživy sa v neonatológii používajú tzv. percentilové grafy, ktoré udávajú, koľko by mal novorodenec vzhľadom k dĺžke tehotnosti vážiť. Novorodencov s optimálnou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti nazývame eutrofickí novorodenci. Ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí medzi 10. a 90. percentilom pre daný gestačný vek. Novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 3. percentil pre daný vek sú označovaní ako hypotrofickí (podvýživení), naopak s hmotnosťou nad 97. percentil ako hypertrofickí (nadmerne živení).
Donosení novorodenci s primeranou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti a primeranou adaptáciou sú umiestňovaní na úsek fyziologických novorodencov - tzv. rooming-in.
Prečítajte si tiež: Kozmetika a postup pri kúpaní novorodenca
Prvé vyšetrenie novorodenca
Cieľom prvého vyšetrenia novorodenca je včasné odhalenie abnormalít, či už sú to vrodené chyby, pôrodné poranenia alebo odchýlky v popôrodnej adaptácii. Vyšetrenie vykonáva detský alebo novorodenecký lekár na novorodeneckom boxe, ideálne vo výhrevnom lôžku. Počas vyšetrenia je dieťa vyzlečené. Donosený novorodenec drží horné aj dolné končatiny v tzv.
Po pôrode je koža pokrytá vo väčšine prípadov plodovým mazom. Jej vzhľad je závislý od zrelosti (gestačného veku). Donosení novorodenci majú kožu hrubšiu, preto pôsobí dojmom, že je bledšia. Nedonosení novorodenci majú kožu červenú, tenkú, s presvitajúcimi cievkami a jemným ochlpením (lanugom). Krátko po pôrode je často prítomné namodralé sfarbenie plosiek nôh a dlaní, ktoré býva prvý deň života normálnym nálezom. U časti novorodencov sa krátko po narodení objaví novorodencká koprivka (tzv. novorodenecký exantém). Na koži si ďalej všímame prítomnosť kožných znamienok, hemangiómov a modriniek.
Dôležitým údajom je veľkosť-obvod hlavy. Relatívne veľkú hlavu v porovnaní s telom majú predčasne narodení novorodenci. Na hlave si lekár všíma rozmer a napätie veľkej fontanely (veľká fontanela je väzivové spojenie v tvare kosoštvorca na temene hlavy v mieste, kde sa spájajú lebečné kosti), symetriu hlavičky a prejavy pôrodných poranení. Najčastejšie ide o kefalhematóm a pôrodný nádor (opuch) hlavy. Rozdiel medzi nimi je v tom, že kým kefalhematóm je zakrvácanie pod vonkajší obal kosti (väčšinou temennej) a hojí sa niekoľko týždňov, pôrodný opuch je zakrvácanie a opuch podkožia (väčšinou v záhlaví) a vymizne v priebehu niekoľkých dní.
Na tvári sa vyhľadávajú tzv. dysmorfické črty, ako sú napr. deformované a nižšie postavené ušnice, široký koreň nosa, netypické postavenie očných štrbín, rázštep podnebia a pery. Jedným z prejavov pôrodného traumatizmu je tzv. stagnačná cyanóza tváre, alebo inak povedané „syndróm modrej masky“. Nie je to nič závažné, modré sfarbenie v priebehu niekoľkých dní vymizne.
Krk novorodenca je krátky. Stáva sa, že je hlavička vychýlená z osového postavenia smerom k jednému či druhému ramenu. Príčinou asymetrického držania hlavy býva tortikolis, spôsobený buď vynútenou polohou hlavičky v maternici (pri nesprávnom naliehaní bábätka, nedostatku plodovej vody) alebo pôrodným poranením (zakrvácaním do kývača hlavy).
Prečítajte si tiež: Sprievodca kŕmením novorodenca
Lekár sa pri vyšetrení zameriava na sledovanie mechaniky dýchania, počtu dychov za minútu a pomocou fonendoskopu skúma posluchový nález na pľúcach. Spôsob a frekvencia dýchania sa menia v závislosti od bdelosti, fyzickej aktivity a plaču. Normálna srdcová akcia u novorodenca narodeného v termíne je 120 až 160 úderov za minútu. V spánku môže byť nižšia, naopak, pri fyzickej aktivite vyššia. Počas prvých 24 hodín života je častým nálezom jemný srdcový šelest, ktorý má väčšinou prechodný (adaptačný) charakter. Inou kapitolou sú šelesty, ktoré sa objavujú 3. až 4. deň po pôrode a ich intenzita stúpa. Takéto šelesty bývajú dôvodom na ultrazvukové vyšetrenie srdca za účelom potvrdenia alebo vylúčenia srdcovej chyby.
Lekár vyšetruje veľkosť bruška, zisťuje, či je mäkké, či sa dá dobre prehmatať. Distenzia brucha (roztiahnutie brucha nad úroveň hrudníka) krátko po pôrode môže byť príznakom črevnej nepriechodnosti, naopak člnkovité brucho (pod úrovňou hrudníka) môže signalizovať bránicovú herniu (prietrž). Dôležitou súčasťou pri vyšetrení brucha je kontrola pupočného pahýľu, ktorý je za normálnych okolností 3-cievny a je po prestrihnutí pupočnej šnúry zasvorkovaný.
U oboch pohlaví sa hodnotí zrelosť genitálu a prípadné vývojové abnormality. U chlapcov sa kontroluje, či majú oba semenníky zostúpené v miešku. Novorodenec by mal prvýkrát močiť do 24 hodín od pôrodu. V prvých 2 až 3 dňoch môžu byť na pomočenej plienke prítomné fliačiky tehlovočervenej farby. Priechodnosť konečníka sa kontroluje pri prvom meraní teploty, smolka (prvá stolica) by mala odísť najneskôr do 48 hodín od pôrodu.
Na horných končatinách sa sleduje spontánna hybnosť. Ryhovanie na stupaji nôh pomáha pri vyšetrení zrelosti novorodenca. Samozrejmosťou je vyšetrenie bedrových kĺbov v rámci skríningu dysplázie bedrových kĺbov. K najčastejším deformitám dolných končatín patrí kalkaneovalgózna deformita, ľudovo nazývaná „konská noha“. Liečba závisí od stupňa deformity.
K základnému neurologickému vyšetreniu patrí vyšetrenie svalového tonusu (napätia), ktoré informuje o stave centrálneho nervového systému. Môže byť normálny, znížený alebo zvýšený. Súčasťou je aj vyšetrenie novorodeneckých reflexov, ako sú hľadací, sací, prehĺtací, úchopový a úľakový (Morov) reflex.
Predčasne narodené deti
Predčasne narodené deti (tiež predčasniatka, nedonosené deti, nezrelí novorodeneci) sa narodili pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Donosené dieťa sa narodí v 38. až 42. týždni tehotenstva. Nedonosené dieťatko nie je obvykle plne pripravené na svet mimo maminho bruška. Niektoré jeho životne dôležité orgány sú nezrelé a nefungujú optimálne. Niektoré nemusia byť pripravené na svoju činnosť vôbec. Dieťatko je potrebné na predčasný pôrod pripraviť už v maternici a pokiaľ je to možné, aspoň čiastočne urýchliť dozrievanie jeho orgánov a to predovšetkým pľúc.
Ak je predčasný pôrod nevyhnutný, mala by byť rodička prevezená do perinatologického centra. Po pôrode a stabilizácii v pôrodnej sále sú deti prijaté na novorodeneckú JIS, kde je o nich postarané špecializovaným tímom lekárov a sestier. Dôležité je, aby sa dieťatko narodilo v špecializovanom centre, ktoré má personálne obsadenie aj prístrojové vybavenie a podmienky na to, aby dokázalo dieťaťu poskytnúť najlepšiu možnú starostlivosť. Existujú údaje, ktoré uvádzajú, že prognóza predčasne narodených detičiek, ktoré sú extrémne nezrelé, je omnoho lepšia ak sa narodili v špecializovanom centre, v porovnaní s tými, ktoré tam boli prevezené po pôrode. Po narodení v centre sa o dieťa stará špecializovaný tím a navyše, prevoz dieťatka v maternici maminy je oveľa šetrnejší, ako prevezenie dieťaťa v transportnom inkubátore v sanitke po narodení.
Každý rok sa na svete narodí takmer 13 miliónov predčasne narodených detí, čo predstavuje asi 10% zo všetkých narodených detí. Od 24. týždňa tehotenstva má dieťa veľkú šancu na prežitie vďaka intenzívnej lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Od 28. týždňa sú šance na prežitie až 95%. Čím skôr sa dieťa narodí, tým vyššie je riziko úmrtia aj trvalých následkov. Deti, ktoré sa narodili medzi 32. a 37. týždňom tehotenstva, dobehnú veľmi rýchlo donosené deti a čoskoro sa od nich nelíšia. Deti, ktoré prišli na svet medzi 28. a 31. týždňom tehotenstva sú vo vývine často pozadu oproti donoseným deťom, ale nakoniec ich vo väčšine prípadov dobehnú. Extrémne nedonosené deti sa v optimálnom prípade vyrovnajú svojim rovesníkom do dvoch rokov.
Starostlivosť o predčasne narodené deti
Starostlivosť o predčasne narodené dieťa po narodení sa začína hneď v pôrodnej sále. Tam je hlavnou úlohou lekárov dieťatko stabilizovať a vytvoriť mu ideálne podmienky na adaptáciu po narodení. Pomáhajú mu pri dýchaní, prípadne podporia krvný obeh. Musia to urobiť maximálne šetrne, aby deťom neublížili. Šetrnou stabilizáciou im vytvárajú optimálne podmienky pre ďalší vývoj a rast.
Starostlivosť potom pokračuje na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde okrem toho, že má dieťa inkubátor, prístroje, infúzne hadičky, ktorými dostáva výživu, potrebuje predovšetkým vyškolený personál. Neonatologická sestra zabezpečuje ošetrovateľskú starostlivosť o novorodenca, vrátane polohovania, podávania liekov, udržovania ventilačných okruhov. Má na starosti veľké množstvo nevyhnutných detailných úkonov. Lekár, neonatológ, riadi priebeh liečby, indikuje lieky, pripravuje rozpis infúznej výživy, prispôsobuje nastavenie umelej pľúcnej ventilácie zdravotnému stavu dieťaťa, vykonáva potrebné diagnostické alebo liečebné výkony.
Veľkou oporou pre predčasne narodené dieťatko sú samozrejme rodičia. Rešpektuje sa koncept tzv. bazálnej stimulácie, kedy sa lekári a sestry snažia dieťaťu nahradiť všetky podmienky, o ktoré predčasným narodením prišlo. Deti sú zabalené, sú uhniezdené, aby si udržiavali takú polohu, ako mali v maternici. Je prítomná snaha nahradiť deťom aj iné podnety, ktoré mali, takže sa využíva klokankovanie, ktoré je veľmi obľúbené detičkami, tak aj mamičkami, či oteckami.
Pri komplexnej starostlivosti nie je cieľom len záchrana života dieťaťa, ale aj to, aby tá záchrana mala zmysel, aby dieťatko dokázalo v budúcnosti žiť plnohodnotný život.
Pokroky predčasne narodeného dieťaťa
Nedonosené dieťatko sa na svojej životnej ceste môže stretnúť s veľkým množstvom komplikácií. Náhle zmeny v živote predčasne narodených detičiek bývajú zvyčajne negatívne. Rodičia sa musia pripraviť na to, že to bude dlhá cesta, na ktorej sa dá napredovať len veľmi pomalými krokmi. Postupne sa dá napríklad znižovať úroveň pomoci pri dýchaní, dieťatko dostane dostatočný objem mliečnej výživy, že lekári môžu ukončiť výživu infúznu, a podobne. Rodičia musia byť veľmi trpezliví a nič nie je možné uponáhľať.
Výživa predčasne narodeného dieťaťa
Výživa predčasne narodených detí je nesmierne dôležitá. Obsahuje všetky hlavné substráty a živiny na to, aby dieťatko mohlo rásť a správne sa vyvíjať. Lekári sa snažia výživu zabezpečiť tak, aby dieťatko po narodení rástlo približne rovnakým spôsobom ako by rástlo v maternici. Je známe, že dieťa v II. tretine tehotnosti rastie rýchlo. Preto v tomto období potrebuje veľké množstvá živín, predovšetkým bielkovín, ktoré sú podstatné aj pre normálny rast mozgu.
Hneď po narodení sa výživa podáva pomocou infúzií, prostredníctvom ktorých dieťatko dostáva zmes všetkých živín, ktoré potrebuje.
Zároveň popri infúziách lekári bezprostredne po narodení začínajú výživu mliekom, najlepšie materským. Nezrelé dieťatko pre nezrelosť mozgu ešte nemá vyvinutý sací reflex, nedokáže skombinovať sanie s prehĺtaním, dieťatko teda dostáva mliečko sondou do žalúdka. Samozrejme je uprednostňované mlieko vlastnej matky. Najlepšou a optimálnou výživou je nepasterizované, natívne, materské mlieko. Druhá alternatíva, ktorú odporúča literatúra, je darcovské ženské mlieko z mliečnej banky. Treťou alternatívou je mlieko so špeciálnou formulou pripravenou pre nedonosené deti.
Objem mliečka sa postupne zvyšuje, zároveň, úmerne tomu sa znižuje objem podávaných infúznych roztokov. Potreba živín u veľmi nezrelého dieťatka je vysoká, objem materského mlieka, ktoré dieťa vypije nedokáže túto vysokú potrebu živín pokryť, preto je potrebné materské mlieko špeciálne upravovať. Existujú špeciálne prípravky, ktorými sa materské mlieko obohatí predovšetkým o bielkoviny, veľmi potrebný vápnik, či fosfor.
Infúzna výživa sa ukončuje vtedy, keď celkový objem mliečnej výživy, ktorú dieťatko dostáva, je okolo 120 ml na 1 kg jeho váhy.
Prepustenie dieťaťa z nemocnice domov
Rodičia často vnímajú svoje dieťatko len ako zmenšeninu donoseného dieťatka a myslia si, že dieťa potrebuje len narásť a pribrať na hmotnosti. Dieťa však potrebuje skôr dozrieť. Potrebuje sa pripraviť na to, aby dokázalo zvládať svoj život bez problémov v prostredí mimo maternice. Zvyčajne to nestihne skôr, ako bol plánovaný termín pôrodu. Deti zvyčajne odchádzajú z nemocnice v tom období, ako sa mali narodiť. To je moment, kedy si dieťatko dokáže udržať telesnú teplotu v postieľke bez toho, aby potrebovalo nejaký ďalší zdroj tepla, dieťa dokáže skoordinovať sanie s prehĺtaním, dokáže sa najesť.
Prognózy predčasne narodených detí
Prognóza predčasne narodených detí závisí predovšetkým od ich gestačného veku, teda od týždňa tehotnosti, v ktorom sa narodili. V prognóze predčasne narodených detí sa zaznamenal v neonatológii obrovský pokrok. Pred 50 rokmi sa uvádzalo, že 90% z detí s pôrodnou váhou do 1 500 g zomieralo. V súčasnosti je tento pomer opačný. Viac ako 90% detí s váhou do 1 500 g prežíva a veľká väčšina z nich bez vážnejších trvalých následkov.
Podpora pre rodiny predčasne narodených detí
Predčasný pôrod prináša pre rodiny veľmi stresujúcu situáciu. Radosť, ktorá je zvyčajne spájaná s narodením dieťatka sa razom zmení na obrovský stres, strach a neistotu z každého ďalšieho dňa, z toho, čo bude nasledovať. Existujú organizácie rodičov predčasne narodených detí, ktoré majú za úlohu zabezpečiť podporu pre takéto rodiny. Na Slovensku je to OZ Malíček.
Klasifikácia predčasne narodených detí podľa týždňa tehotenstva
| Stupeň nezrelosti | Dosiahnutý gestačný týždeň |
|---|---|
| Ľahká nezrelosť | 36.-37. týždeň tehotnosti |
| Stredná nezrelosť | 32.-35. týždeň tehotnosti |
| Ťažká nezrelosť | 28.-31. týždeň tehotenstva |
| Extrémna nezrelosť | pod 28. týždeň tehotenstva |
Problémy nedonosených detí
- Problémy s dýchaním: Kvôli nedostatočnému vývinu pľúc postihuje výraznejšie veľmi nezrelých novorodencov do 28. týždňa, ktorí dýchajú pomocou prístrojov.
- Problémy s udržaním telesnej teploty: K jej udržaniu pomáhajú dieťaťu inkubátory alebo metóda klokankovania. Dĺžka pobytu dieťaťa v inkubátore je závislá na viacerých faktoroch. Vyhrievané lôžko tvorí prechodnú stanicu medzi inkubátorom a detskou postieľkou.
- Problémy s výživou a dojčením: Deti sú zo začiatku živené hlavne infúziou do žily, neskôr sa prechádza na kŕmenie materským mliekom alternatívnymi metódami a na dojčenie z prsníka.
- Nízka ochrana pred infekciami: Na posilnenie imunitného systému dieťaťa je dobré ho kŕmiť materským mliekom a dbať na zvýšenú, až úzkostlivú hygienu.
Predčasne narodené deti vyžadujú po prepustení z nemocnice pravidelné kontroly a podrobné sledovanie ich vývinu. Časom sa väčšina predčasne narodených detí vyrovná svojim vrstovníkom. Deti počas prvého roku svojho života navštevujú pravidelne neurológa, cvičia a rehabilitujú. U niektorých detí je potrebná aj pravidelná kontrola zraku a sluchu.
Korigovaný vek
Korigovaný vek dieťaťa sa hodnotí podľa pôvodného termínu pôrodu a nie podľa dátumu narodenia predčasne narodeného dieťaťa (napríklad keď sa dieťa narodí o 2 mesiace skôr, je v 4 mesiacoch života hodnotené korigovaným vekom ako by malo len 2 mesiace).
Veľkosť plodu v tehotenstve
Veľkosť plodu v tehotenstve patrí k faktorom, ktoré dokážu riadne rozhádzať nervový systém tehotnej ženy. Niektoré budúce mamičky totiž považujú tabuľkové údaje o dĺžke a hmotnosti prislúchajúce k danému týždňu gestačného veku bábätka za presný vzor, na základe ktorého by sa mal vyvíjať každý plod. Treba si preto vopred uvedomiť, že v tabuľkách sa uvádzajú priemerné hodnoty dĺžky a váhy plodov v konkrétnom týždni gravidity. Menšie odchýlky sú bežné a úplne prirodzené, pričom ani lekárom namerané hodnoty nemusia byť spoľahlivé.
Meranie veľkosti bábätka v brušku
Bábätko v brušku sa v priebehu celého tehotenstva neustále vyvíja, a teda sa menia aj jeho základné veľkostné parametre. Rastie nielen do dĺžky, ale aj v rámci hmotnosti. Pomocou týchto veličín dokážu lekári určiť, či rastový proces plodu prebieha v poriadku. Na zhodnotenie správnosti vývojového procesu slúži sonografické vyšetrenie, a teda ultrazvuk, v rámci ktorého sa vykonáva tzv. fetálna biometria. Ide o premeranie anatomických vlastností plodu. Prostredníctvom pravidelného ultrazvukového vyšetrenia v tehotenskej poradni môže lekár posudzovať postupný vývoj bábätka, čo dopomáha aj v odhaľovaní odchýlok spôsobujúcich rastové vady.
Prvé väčšie vyšetrenie spojené s meraním plodu podstupujú tehotné ženy v priebehu 10. až 14. týždňa, pričom takýchto ultrazvukov môže byť počas tehotenstva hneď niekoľko. Mnohí lekári vykonávajú aspoň päť morfologických vyšetrení, avšak tento počet môže byť odlišný v závislosti od konkrétneho lekára.
Poznáme dva rôzne spôsoby zisťovania veľkosti plodu počas tehotenstva, pričom ich použitie závisí od týždňa gravidity, v ktorom sa tehotná žena aktuálne nachádza. Plod je merateľný približne od šiesteho týždňa. V tomto období sa sleduje tzv. CRL plodu (skratka z angl. crown rump length), a teda temeno-kostrčová vzdialenosť. Temeno-kostrčová vzdialenosť sa plodu meria do 20. týždňa gravidity, pričom v ďalších štádiách tehotenstva sa pristupuje k metóde, ktorá už berie do úvahy aj dolné končatiny plodu. Dĺžka sa teda meria od temena až po nožičky. V tomto čase sa už bábätko viac hýbe, čo znamená, že poloha plodu môže počas vyšetrenia znemožniť zistenie presných rozmerov.
Treba si však uvedomiť, že tak ako mimo tela matky, ani v brušku nerastie každé dieťa rovnakým tempom, a teda v rámci priemerných rozmerov, ktoré sa uvádzajú v tabuľkách, je potrebné rátať aj s určitými odchýlkami spôsobenými prirodzenými faktormi.
Merané veličiny a ich skratky
Okrem vyššie zmienenej temeno-kostrčovej vzdialenosti sa v rámci fetálnej biometrie pristupuje aj k meraniu iných veličín. Tieto veľkostné parametre spadajú pod vyšetrenia od 14. do 40. týždňa tehotenstva, pretože ich zmeranie si vyžaduje pokročilejšiu formu vývoja plodu. Patrí k nim napríklad priečny priemer hlavičky, tiež známy pod skratkou BPD (z ang. biparietal diameter), ktorý slúži na presnejšie stanovenie gestačného veku plodu. Viaže sa však na konkrétne obdobie gravidity, keď je najspoľahlivejším parametrom pre tento úkon, a to v rozmedzí 14. až 24. týždňa tehotenstva. Technika merania BPD sa môže v niektorých krajinách sveta líšiť. Na hlavičku bábätka sa vzťahuje aj ďalší parameter určujúci gestačný vek plodu, a to obvod hlavičky.
Okrem BPD je jedným z najpresnejších parametrov na určenie gestačného veku plodu FL (z ang. femur length), a teda dĺžka stehennej kosti. Kým BPD má presnosť ± 1,5 týždňa, pri dĺžke stehennej kosti ide o ± 2,8-týždňovú odchýlku. Aj meranie tejto veličiny sa vzťahuje na konkrétne obdobie tehotenstva, v ktorom je možné určiť aktuálny vývojový stupeň plodu najpresnejším spôsobom. Ide o štádium gravidity v rozmedzí 10. až 25.
Najnižšou spoľahlivosťou oplýva parameter so skratkou AC (z ang. abdominal circumference), a teda obvod brucha. No i napriek tomu, že určeniu gestačného veku plodu tento parameter nenapomáha, jeho význam sa prejavuje v určení predpokladanej hmotnosti plodu (EFW = estimated fetal weight). V tomto ohľade sa spolu s AC využíva aj spomínaná dĺžka stehennej kosti plodu.
#
tags: #gestacny #vek #novorodenca