Pohľad spoločnosti na rodičovstvo a výchovu detí sa v priebehu histórie neustále mení. Nie je jednoduché určiť, ktorá historická epocha alebo kultúra bola a je rodičovstvu a rodinám najviac naklonená. V súčasnosti reagujú na túto spoločenskú situáciu rôzne projekty a kampane, ako napríklad projekt Únie materských centier „Ako chceme vychovávať naše deti" alebo „Materské centrá ako akadémie praktického rodičovstva".
Tento projekt vznikol ako platforma pre rodičovské vzdelávanie a zdôrazňuje význam a jedinečnosť komunitného vzdelávania, ktoré prebieha v materských centrách. Počas prvej fázy projektu mali rodičia možnosť vyjadriť svoje názory, postoje a skúsenosti s výchovou detí a porovnať ich s ostatnými v rámci riadených diskusií, ktoré sa konali v 26 materských centrách po celom Slovensku. Tieto diskusie sa dotkli mnohých tém, vrátane postavenia matky a otca v rodine, rodovo citlivej výchovy a rodových stereotypov.
Rozdielne Výchovné Postoje Partnerov ako Zdroj Konfliktov
Podľa účastníkov diskusií býva rozdielny pohľad partnerov na rôzne výchovné situácie častým zdrojom neistoty v rodičovskej úlohe a sporov medzi partnermi. Otázkou je, či sú tieto odlišné výchovné postoje a stratégie spôsobené spoločenskými očakávaniami a možnosťami matiek a otcov, rodovou identitou, rodovými stereotypmi alebo individuálnymi dispozíciami a skúsenosťami rodičov.
Rodičovstvo Bez Prípravy
Rodičom sa človek stane bez špecifickej prípravy či vzdelania. Väčšina ľudí má určitú predstavu o „rodičovskej filozofii" - čo chcú vo výchove dosiahnuť a čomu sa naopak vyhnúť. Napriek tomu sú mnohé situácie nové, nečakané a prekvapivé. Rodičia hľadajú tú „správnu" cestu už od prvých mesiacov a rokov života dieťaťa a usilujú sa nájsť odpovede na zložité otázky o výchove. Základnou otázkou, ktorá sa prelína všetkými ostatnými, je: ako byť „dobrou matkou" či „dobrým otcom"?
Intuitívne Kompetencie a Rodičovské Správanie
Narodením dieťaťa sa aktivujú dosiaľ neprejavené schopnosti, ktorými nás vybavila príroda. Mechthild Papoušek ich nazýva „ohromujúcimi intuitívnymi kompetenciami". Tieto kompetencie určitým spôsobom smerujú rodičovské správanie už od prvých dní s dieťaťom. Otázkou zostáva, či sú tieto mechanizmy odlišné u žien a mužov, alebo je intuitívna rodičovská výbava rodovo univerzálna. A hlavne, či nás dokonale pripravuje na všetky úskalia výchovy.
Prečítajte si tiež: Dojčenie: odborné články
Odkiaľ sa teda berie rodičovské správanie, keď nám nie je biologicky dané, ani sa k nemu nevzdelávame? Rodičovský vzor často utvrdzuje v presvedčení, že postavenie matky a otca vo výchove sa stereotypne spája s určitými úlohami a povinnosťami, ktoré opačnej strane neprislúchajú. Pod vplyvom spoločenských, ekonomických a politických zmien však dochádza k postupnej transformácii ustálených rodových rolí.
Jedinečnosť Materstva
Tehotenstvo a pôrod sú tou najbazálnejšou odlišnosťou medzi matkou a otcom. Sú intenzívnym zážitkom, skúsenosťou, ktorá v mnohých filozofických či biologických vymedzeniach dáva žene - matke istú jedinečnosť. Byť matkou znamená preberať zodpovednosť za starostlivosť o dieťa a práca s tým spojená sa stáva pravidelnou a podstatnou súčasťou života. Matkami sa teda nestávame len na základe biologickej výsady priviesť na svet dieťa, ale vytvorením emočnej väzby a prijatím sociálnych požiadaviek spojených s materstvom. Spoločenské nároky na matky sa v jednotlivých epochách menia.
Idealizácia Materstva a Mediálny Diskurz
Julia Kristeva interpretuje súčasný civilizačný paradox náhľadov na materstvo ako jeho posvätnosť a idealizáciu, ktorú prijímajú „široké masy" mužov a žien, a na ktorú súčasne niektoré feministické prúdy reagujú požiadavkou novej reprezentácie ženstva. Mediálny diskurz všeobecný trend idealizácie matky ešte umocňuje. Všadeprítomný imperatív „dobrej matky" odobrený expertným názorom sa v tlačových médiách a rozhlase začal rozmáhať v povojnovom období.
Hoci konkrétne odporúčania odbornej verejnosti v oblasti medicíny a psychológie sú dnes iné, vyzdvihovanie ideálu „dobrej matky" v médiách pretrváva. Naplniť ho však nie je jednoduché, najmä pri tzv. „Mama má vychovávať, postarať sa a otec potom len príde, pohrá sa, poteší…". V materských centrách hľadajú priestor pre sebarealizáciu či odpovede na komplikované otázky výchovy najmä mladé matky detí do troch rokov veku, ktoré azda najčastejšie narážajú na absurditu doby v podobe medializovanej ikony matky kontra bariéry v porozumení partnera, pracovného trhu či v takej banalite, ako je nástup s kočíkom do autobusu. Neistota a pochybnosti, ako práca a záujmy matky ovplyvnia chod rodiny, výchovu detí a rodinnú harmóniu, sú na dennom poriadku.
Dilema Materstva a Kariéry
Zuzana Kiczková v súlade so Sarou Ruddick hovorí o tzv. ambivalentnosti zmýšľania matiek. Možno sa domnievať, že práve táto dilema je u niektorých žien zdrojom odkladania materstva. Zámerná rezignácia na túto novú identitu je často posudzovaná či dokonca odsudzovaná ako nenaplnenie zmyslu života ženy. Pretrváva mýtus materstva, ktorý spočíva v hlboko zakorenenej predstave, že materstvo je jediným a najprirodzenejším poslaním každej ženy. Ženy, ktoré sa úporne usilujú byť rovnako dobrými matkami i profesionálkami vo svojej práci, sa nám často javia ako karieristky, ktoré zanedbávajú svoju rodinu. Tie, ktoré kvôli svojej profesii odchádzajú od svojho dieťatka a ponechávajú ho v rukách pestúnky či opatrovateľky, podobne vnímame ako nie práve najlepšie matky. Ženy, ktoré sa rozhodli odložiť materstvo na neskôr, alebo dokonca vôbec nemať deti z rôznych dôvodov, tiež nie sú žiaduce pre utváranie obrazu normálnej ženy.
Prečítajte si tiež: Diéta pre zdravší život
Postavenie Otca vo Výchove
Mediálna prezentácia otca nebýva natoľko masívna. Donald W. Winnicot pripisoval „dobrému otcovi" skôr vedľajšiu rolu vo výchove: „Je veľa dôvodov, ktoré sťažujú účasť otca na výchove. V prvom rade sa môže stať, že len zriedkakedy bude doma, nie je pre matku ľahké vedieť, kedy sa má obrátiť na manžela a kedy ho má poslať preč. (…) Otec nemusí byť celý čas prítomný, ale zato sa musí zjaviť dosť často, aby dieťa cítilo, že žije a existuje." Tomuto modelu sa zrejme mnohí otcovia nevyhýbajú ani dnes. Spoločenskovedná literatúra v ostatných dekádach venuje stále viac pozornosti sociologickým a psychologickým aspektom naplnenia, resp. nenaplnenia roly otcov vo výchove - či už je to v kontexte ich fyzickej či emočnej absencie pri výchove detí z dôvodu pracovného zaťaženia či zvýšenej rozvodovosti alebo v súvislosti s kritikou tradičného patriarchálneho usporiadania rodiny a spoločnosti.
Viaceré štúdie poukazujú na zmenu v zaangažovaní otcov vo výchove detí. Otcovia sa stále častejšie intenzívne zaujímajú o tehotenstvo partnerky a prežívajú ho, sú prítomní pri pôrode, podieľajú sa na ranej starostlivosti a výchove dieťaťa, zdieľajú s matkami radosť z narodenia a prvých momentov s dieťaťom. Vyššia zaangažovanosť otcov na druhej strane vedie aj k nárastu konfliktov partnerov vo výchove. Rodinne orientovaní muži sa do sporov o výchove a chode rodiny dostávajú častejšie ako muži orientovaní na prácu.
Národná Stratégia Rodovej Rovnosti a Otcovstvo
Otázkam fenoménu otcovstva sa venuje pozornosť i v dokumente o Národnej stratégii rodovej rovnosti na roky 2009 - 2013. Uvádza sa, že proces premeny otcovskej roly musí prekonať isté bariéry a rodinná politika by mala podporovať zdieľanú starostlivosť o deti. Podpora otcov sa dá uskutočniť aj využitím služieb pre rodinu a rodičovstvo.
Príprava na Rodičovstvo a Partnerské Vzťahy
Viac by sa malo robiť v príprave na rodičovstvo pre otcov, napríklad aj v materskom centre. Lebo oni sa aj boja a tej prípravy je pre nich málo - vlastne žiadna. Aj na také prednášky a diskusie chodia hlavne maminy - možno aj preto otcovia neprídu. Malo by sa viac učiť na školách o výchove a partnerských vzťahoch. Napríklad aj to ako deti zmenia partnerský vzťah, že deti majú veľký vplyv na partnerstvo a že ho to často posunie do tých problémov.
Zachovanie Vlastného "Ja" a Delenie sa o Materstvo
Materská prax neraz najmä v prvých mesiacoch či rokoch života dieťaťa vedie k obmedzeniu vlastných záujmov matky a prispôsobeniu sa režimu a potrebám detí a domácnosti. Tento životný štýl potom akoby zo zotrvačnosti pretrváva aj v ďalších rokoch. Pre ženu je veľmi dôležité zachovať si to svoje ´ja´. Lenže my na to prídeme po roku a pol, keď prestaneme dojčiť, sme vyčerpané a keď si potom chceme presadiť svoje záujmy a pod., tak už vznikajú konflikty. Druhou stranou mince je istá neochota matiek deliť sa o materstvo. Niektoré ženy bezvýhradne akceptujú všeobecne deklarovanú rolu matky a vstup partnera do tejto roly považujú za ohrozenie vlastnej materskej identity.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Podpora a Komunikácia ako Kľúč k Súladu
Príklady rodičovskej praxe ukazujú, že skĺbiť odlišné prístupy vo výchove je náročné, no nie nemožné. Vyžaduje si to nepochybne poznávanie seba i partnera, otvorenú komunikáciu, ako aj podporu blízkeho okolia či širšej spoločnosti.
Tradičné Vzory a Snaha o Zmenu
Výroky rodičov, ktoré zazneli v diskusiách v materských centrách, podčiarkujú spoločenské trendy naznačené výskumníkmi a výskumníčkami. Tradičný pohľad na postavenie matiek a otcov vo výchove detí stále významne ovplyvňuje výchovné štýly a techniky mladých rodičov. Napriek tomu mnohé matky pokladajú tento model za prekonaný a spoločne s partnermi usilujú vo vlastných rodinách o jeho zmenu. Aj skĺbiť odlišné prístupy alebo „porozumieť sebe samému a svojmu dieťaťu" je cieľom projektu Akadémia praktického rodičovstva.
Akadémia Praktického Rodičovstva
Skúsenosti, zážitky, názory a postoje rodičov, ktoré sme získali z rodičovských diskusií, sa stali podkladom pre vytvorenie netradičnej rodičovskej príručky „Ako chceme vychovávať naše deti" a zážitkových kurzov pre rodičov, ktoré sú dostupné vo vybraných materských centrách po celom Slovensku.
Záver
Výchova detí je komplexná téma, ktorá prináša viac otázok ako jednoznačných odpovedí. Pre mnohé matky a otcov je to neustály proces hľadania a učenia sa.
Dodatky a Inšpirácie pre Kvalitné Vzdelávanie
Michaela Babejová: Dôležitosť Hraníc a Prírody vo Vzdelávaní
Čím sú deti mladšie, tým pevnejšie hranice potrebujú, myslí si Michaela Babejová, učiteľka prvého stupňa na základnej škole v Budimíre. Podľa laureátky ocenenia Učiteľská osobnosť Slovenska 2023 sú deti rovnaké ako tie, ktoré žili pred sto rokmi. Prírodné vidiecke prostredie, ktorým je škola obklopená, tvorí neoddeliteľnú súčasť jej práce. Príroda poskytuje kvantum inšpirácií nie len do charakterového vzdelávania, ale aj do akademického rozvíjania, ekologického a environmentálneho povedomia.
Anna Jančová: Pilíre Úspešného Vzdelávania
Anna Jančová, učiteľka angličtiny a ruštiny a mentorka z Komenského inštitútu, zdôrazňuje, že každé dieťa má šancu zažiť úspech. Ak dieťaťu dáme príležitosť byť pokojným, trpezlivým, láskavým, múdrym a rozhľadeným, tak sa takým dieťaťom stane. Deti kopírujú dospelých, preto ak chceme pokojné dieťa, musíme byť aj my pokojní. Ďalším kľúčovým pilierom je čítanie, pretože z dieťaťa, ktoré dnes číta, bude zajtra dospelý, ktorý myslí. Dôležité sú aj láskou pevne dané hranice, ktoré deti naozaj potrebujú. Dobrý vzťah so žiakmi má byť postavený na zdravých hraniciach a vnímaní jedinečnosti každého dieťaťa.
Rozvíjanie Sociálnej Inteligencie
Psychologička Reem Raouda analyzovala viac než 200 rozhovorov a rodinných dynamík a prišla na to, že rodičia úspešne podporujúci sociálnu inteligenciu u detí vykonávajú pravidelne deväť konkrétnych krokov. Cieľom týchto zásahov nie je premeniť maloletých na „géniov“, ale rozvíjať ich emocionálnu odolnosť, schopnosť komunikovať, empatiu a silné vzťahy.
Petra Arslan Šinková: Emocionálna Inteligencia ako Kľúč k Úspechu
Podľa mnohých medzinárodných výskumov majú deti, ktoré rozumejú svojim pocitom, lepšie akademické výsledky a dokážu sa jednoduchšie socializovať. Emocionálna inteligencia znamená schopnosť rozpoznať a chápať vlastné pocity, ako aj pocity druhých. Je to určitá forma emočnej výbavy, ktorá deťom pomáha zvládať konflikty, budovať vzťahy a prispôsobovať sa zmenám. Rodičia by mali začať rozvíjať emocionálnu inteligenciu detí už v ranom veku, pretože to dokáže výrazne ovplyvniť ich sociálnu interakciu.
Anna Thomková: Škola s Radosťou a Objavovaním Talentov
Anna Thomková založila súkromnú školu, kde sa snaží o to, aby všetci jej žiaci chodili do školy s radosťou a aby sami objavili, v čom sú najlepší. Chcela mať školu, kde budú deti rady chodiť, kde sa im bude môcť naplno venovať aj vďaka nízkemu počtu žiakov v triede, kde nebudú nosiť knihy domov a budú chodiť bez tašiek. Dôležitá je sociálna klíma, pretože vedomosti sú dôležité, ale v dnešnej dobe si ich vie každý veľmi rýchlo nájsť, zistiť, naštudovať. Zdrojov informácií je veľmi veľa a lásky a porozumenia je málo.
Satish Kumar: Vzdelanie Ľudských Rozmerov
Satish Kumar založil Malú školu, kde sa snaží o vzdelanie s ľudským rozmerom. Škola by mala byť komunita a nie len továreň na vedomosti - komunita detí, rodičov a učiteľov, ktorí sa navzájom poznajú a ktorí pracujú, oslavujú a rozvíjajú myšlienky spolu. Dôležité je učiť deti nielen o prírode, ale aj z prírody. Vzdelanie by malo mať tri časti: akademickú, imaginatívnu a praktickú.
Monika Tomovčíková: Inkluzívne Vzdelávanie a Spolupráca
Monika Tomovčíková sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu a zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi školami, rodinami a odborníkmi. Všetci chápu potrebu inkluzívneho vzdelávania, ale bez dostatku finančných prostriedkov a pripravených učiteľov to nebude možné. Dôležitá je aj príprava budúcich pedagógov a rozvoj životných zručností u detí.
tags: #akademicke #clanky #dieta