Pôrod je pre každú matku jedinečný a očakávaný moment, ktorý je spojený s eufóriou, šťastím, ale aj vyčerpaním a bolesťou. Počas pôrodu asistujú lekári, ktorí pomáhajú rodičke, no zároveň pediatri zisťujú, či je bábätko životaschopné a zdravé. Hodnotenie novorodenca je komplexný proces, ktorý zahŕňa viacero aspektov, od prvotného zhodnotenia životných funkcií až po sledovanie výživy a rastu dieťaťa. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty hodnotenia novorodenca, s dôrazom na výživu, ale aj na ďalšie dôležité vyšetrenia a postupy, ktoré zabezpečujú zdravý štart do života.
Prvé chvíle po pôrode a Apgar skóre
Absolútne prvým spôsobom, akým zdravotnícky personál zistí, či je bábo životaschopné, je vykonanie testu tzv. Apgar skóre. Žena od toľkej eufórie, šťastia, no ale aj od vyčerpania a bolesti často ani nevníma, čo sa s bábätkom po pôrode deje. Jednak jej to znemožňuje pôrodná poloha, keďže sa nemôže hýbať a obzerať po sále, na druhej strane musí vydržať chvíľočku bez svojho bábätka, aby bolo dôkladne vyšetrené. Ak mamička túži po bondingu, okamžitom kontakte koža na kožu, tak drobčeka môžu skontrolovať lekári aj v jej náručí.
Štandardným, dlhodobo používaným, ale aj veľmi rýchlym a efektívnym spôsobom, ako určiť zdravotný stav narodeného bábätka, je Apgar skóre. Ide o štandardizovaný test, ktorý sa v pediatrii používa na okamžité určenie stavu novorodenca. Netreba pri ňom použiť žiadne zdĺhavé laboratórne ani zobrazovacie techniky, iba zrak, sluch a hmat.
Možno aj práve preto sa toto vyšetrenie bábätiek rozšírilo po celom svete a stalo sa štandardom pri pôrode. „Niektorí pediatri dnes tvrdia, že tento test je zastaralý, predsa má už vyše 60 rokov, no jeho prínos je hlavne v rýchlosti a jednoduchosti. Pri Apgarovej teste sa sleduje u novorodenca 5 vecí: farba pokožky, pulz, dýchanie, svalový tonus a reakcia bábätka na podráždenie. V každej kategórii je najmenej 0 a najviac 2 body, čo spolu dáva 10 bodov, ktoré predstavujú zdravého novorodenca. Ak novorodenec dosiahne 8-10 bodov, je zdravý a nie je treba ho liečiť alebo špeciálne sledovať. Skóre 5 až 7 bodov sa považuje za stav, ktorý vyžaduje lekársku starostlivosť a skóre pod 5 sa považuje za kritické, vyžadujúce okamžité medicínske intervencie.
Hodnotenie Apgar skóre:
- 9 - 10 bodov: v norme
- 5 - 8 bodov: ohrozenie
- pod 5 bodov: ohrozenie života
Platí, že čím menej bodov, tým väčšia úmrtnosť aj chorobnosť detí,“ vysvetľuje lekárka s praxou v pôrodníctve MUDr. Alexandra Mamová.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s autosedačkami Caretero
Túto jedinečnú a rýchlu metódu zhodnotenia zdravotného stavu bábätka vymyslela americká lekárka Virginia Apgar, ktorá sa venovala anesteziológii a pediatrii. Po známej lekárke ho však pomenovali až neskôr. Hodnotenie stavu bábätka týmto spôsobom sa používa už od 50-tych rokov minulého storočia. Test sa robieva v prvej a v piatej minúte života dieťatka, neskôr podľa potreby aj v desiatej minúte. Ide len o jedno z vyšetrení, ktoré sa bábätku robí po príchode na svet. Ak je však drobček v poriadku, niektoré ďalšie sa dajú odložiť na neskôr, aby bol mamičke i dieťatku dopriaty spoločný čas na bonding.
Apgar skóre je tzv. hodnotenie zdravotného stavu novorodenca v prvých minútach po pôrode. V prvých minútach po pôrode hodnotí lekár nasledujúce prejavy:
- A - adaptácia kože. Hodnotí sa farba kože a jej schopnosť sa vyrovnať s prostredím mimo plodovú vodu.
- P - pulz. Lekári merajú počet srdcových sťahov. Zisťuje srdcový tep novorodenca.
- G - grimasy. Lekár hodnotí odozvu dieťaťa na podráždenie. Zahŕňa reflexy a reakciu na podráždenie.
- A - aktivita. Hodnotí svalový tonus a pohyblivosť.
- R - respirácia. Hodnotí sa dýchanie.
Hodnotenie vykonáva spravidla pôrodná asistentka alebo lekár v 1. a 5. minúte po pôrode.
Apgar skóre má veľký význam pre klinickú prax. Jednotlivé hodnoty Apgar skóre majú svoj význam. Umožňuje včasné začatie liečby infekcie. Apgar skóre má veľký význam pre klinickú prax.
Kontrola telesných znakov a reflexov bábätka
Ak už detský lekár vykonal na pôrodnej sále prvé vyšetrenie (Apgar skóre) a zhodnotil základné životné prejavy drobčeka, budú ešte nasledovať aj ďalšie, a síce aby sa vylúčila prítomnosť viditeľných vrodených chýb, pôrodných úrazov.
Prečítajte si tiež: Gynekologička Rašlová - recenzie a hodnotenia
Je potrebné, aby doktor zhodnotil aj zrelosť dieťaťa podľa telesných znakov - farby, olupovania kože, ryhovania nožičiek, stavu nechtov, ochlpenia na tele, zrelosti genitálií, tvaru ušnice.
„Vyšetrenie trvá asi 10 minút. Lekár postupuje systematicky, od hlavy smerom k dolným končatinám. Hodnotí lebku, lupienky, dutinu ústnu, oči, nos, uši, kľúčne kosti, horné končatiny, hrudník a rebrá, nález na srdci a pľúcach, brucho, genitálie a konečník, chrbticu a dolné končatiny,“ ozrejmuje odborníčka.
Okrem toho lekár orientačne neurologicky vyšetrí svalové napätie, poruchy periférnych nervov a reflexy bábätka, tzv. sací, hľadací, úchopový a Morov (ak novorodenec cíti nebezpečenstvo a nestabilitu, začne šermovať rukami s doširoka otvorenými dlaňami, akoby chcelo niekoho objať alebo sa chytiť).
Špeciálna starostlivosť o dieťa a popôrodná adaptácia
Pokiaľ je zdravotný stav drobčeka dobrý, nič nebráni mamičke, aby mohla byť po celý čas s bábätkom na izbe. Ak je akýkoľvek problém a dieťatko potrebuje špeciálnu starostlivosť, napríklad inkubátor alebo lekársku starostlivosť, pracoviská sa snažia o tzv. klokankovanie, teda maminka chodí na oddelenie JIS a prikladá si bábätko na telo (koža na kožu), aby sa jej spustila laktácia. a neprišla tak o kontakt s dieťatkom.
„Niektoré menšie deti majú problém s popôrodnou adaptáciou, napríklad novorodeneckú žltačku, hypoglykémiou alebo potrebujú na nejaký čas liečbu kyslíkom, prípadne infúzie. Takéto detičky však majú, pokiaľ nie je závažný medicínsky problém, takisto dobrú prognózu, a aj keď pre mamy je stresujúce, že nemajú bábo pri sebe, pre dieťatko je v tej chvíli dôležitá lekárska pomoc,“ uzatvára lekárka MUDr.
Prečítajte si tiež: Beckov: Kultúrne podujatia pre deti
Pôrodom sa začína krásne, ale zároveň nové a niekedy aj náročné obdobie pre matku, aj pre dieťa. Navzájom sa spoznávajú, začína sa budovanie silného puta. Vzájomný kontakt „koža na kožu“, tzv. bonding, má veľký význam pre budovanie emocionálneho vzťahu medzi mamičkou a bábätkom. Dieťa sa v maminom náručí cíti v bezpečí a matke tento vzájomný kontakt s dieťaťom pomáha zabudnúť na bolestivé udalosti samotného pôrodu a budovať jej materské kompetencie. Neprerušovaný kontakt by mal optimálne trvať 2 hodiny, samozrejme za predpokladu, že to zdravotný stav dieťatka dovolí. Počas prvých 2 hodín sa mamička s bábätkom navzájom zoznamujú a spoločne sa venujú prvému prisatiu na prsník, čo je veľmi dôležité pre úspešný nástup laktácie.
Pôrod a narodenie sa do tohto studeného sveta je pre novorodenca, ktorý od počatia poznal iba vnútromaternicové teplé vodné prostredie, nesmierne veľkou záťažou a stresovou situáciou. Popôrodná adaptácia je plynulá a bez komplikácií u zdravého, fyziologického novorodenca a zvyčajne sa ukončí do 24 hodín po pôrode. No nie každé bábätko je schopné prispôsobiť sa okamžite a bez pomoci lekárov, a preto je často nutné zasahovať doslova už v prvej minúte jeho života.
Prvé ošetrenie novorodenca
Úplne prvé ošetrenie novorodenca vykonáva novorodenecká sestra ešte na pôrodnej sále. Dieťa očistí od nečistôt nalepených na kožu počas pôrodu, označí menom, zváži a zmeria dĺžku, obvod hlavy a hrudníka. Údaje starostlivo zapíše do dokumentácie. Súčasťou prvého ošetrenia je tzv. kredeizácia, ktorá slúži na prevenciu gonokokových (kvapavkových) infekcií očí. Do očných spojiviek sa aplikujú kvapky s antiseptickým (dezinfekčným) účinkom. Ako prevencia krvácavej (hemoragickej) choroby novorodenca sa medzi 2. až 6. hodinách podáva vitamín K.
Hodnotenie zrelosti novorodenca a percentilové grafy
Normálna gravidita (tehotnosť) trvá 40 týždňov. Údaj o jej dĺžke dostáva pediater z gynekologických záznamov a vyšetrení. Je to údaj, ktorý sa vypočítava z dátumu poslednej menštruácie a koriguje sa podľa ultrazvukových vyšetrení plodu. Pri prvom vyšetrení po pôrode si pediater overí, či novorodenec zrelosťou zodpovedá vypočítanému veku (tzv. gestačný vek). Využíva na to skórovacie systémy, najznámejší a najpoužívanejší je skórovací systém podľa Ballardovej. Hodnotia sa ním niektoré telesné znaky (koža, ryhovanie na ploskách nožičiek, zrelosť prsnej žľazy, tvar a elasticita ušnice, genitál) a vývojové funkčné prejavy.
Podľa dĺžky tehotnosti delíme novorodencov na:
- novorodenci narodení v termíne (donosení) - narodení medzi 38. a 42. týždňom tehotenstva
- novorodenci narodení pred termínom (nedonosení) - narodení pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva
- novorodenci narodení po termíne (prenášaní) - narodení po ukončenom 42. týždni tehotenstva
Na posúdenie stavu výživy sa v neonatológii používajú tzv. percentilové grafy. Udávajú, koľko by mal novorodenec vzhľadom k dĺžke tehotnosti vážiť. Novorodencov s optimálnou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti nazývame eutrofickí novorodenci. Ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí medzi 10. a 90. percentilom pre daný gestačný vek. Novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 3. percentil pre daný vek sú označovaní ako hypotrofickí (podvýživení), naopak s hmotnosťou nad 97. percentil ako hypertrofickí (nadmerne živení).
Prvé klinické vyšetrenie novorodenca
Donosení novorodenci s primeranou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti a primeranou adaptáciou sú umiestňovaní na úsek fyziologických novorodencov - tzv. rooming-in. Cieľom vyšetrenia je včasné odhalenie abnormalít, či už sú to vrodené chyby, pôrodné poranenia alebo odchýlky v popôrodnej adaptácii. Vyšetrenie vykonáva detský alebo novorodenecký lekár na novorodeneckom boxe, ideálne vo výhrevnom lôžku. Počas vyšetrenia je dieťa vyzlečené. Donosený novorodenec drží horné aj dolné končatiny v tzv. flekčnom držaní.
Po pôrode je koža pokrytá vo väčšine prípadov plodovým mazom. Jej vzhľad je závislý od zrelosti (gestačného veku). Donosení novorodenci majú kožu hrubšiu, preto pôsobí dojmom, že je bledšia. Nedonosení novorodenci majú kožu červenú, tenkú, s presvitajúcimi cievkami a jemným ochlpením (lanugom). Krátko po pôrode je často prítomné namodralé sfarbenie plosiek nôh a dlaní, ktoré býva prvý deň života normálnym nálezom. U časti novorodencov sa krátko po narodení objaví novorodencká koprivka (tzv. novorodenecký exantém). Na koži si ďalej všímame prítomnosť kožných znamienok, hemangiómov a modriniek.
Dôležitým údajom je veľkosť-obvod hlavy. Relatívne veľkú hlavu v porovnaní s telom majú predčasne narodení novorodenci. Na hlave si lekár všíma rozmer a napätie veľkej fontanely (veľká fontanela je väzivové spojenie v tvare kosoštvorca na temene hlavy v mieste, kde sa spájajú lebečné kosti), symetriu hlavičky a prejavy pôrodných poranení. Najčastejšie ide o kefalhematóm a pôrodný nádor (opuch) hlavy. Rozdiel medzi nimi je v tom, že kým kefalhematóm je zakrvácanie pod vonkajší obal kosti (väčšinou temennej) a hojí sa niekoľko týždňov, pôrodný opuch je zakrvácanie a opuch podkožia (väčšinou v záhlaví) a vymizne v priebehu niekoľkých dní.
Na tvári sa vyhľadávajú tzv. dysmorfické črty, ako sú napr. deformované a nižšie postavené ušnice, široký koreň nosa, netypické postavenie očných štrbín, rázštep podnebia a pery. Jedným z prejavov pôrodného traumatizmu je tzv. stagnačná cyanóza tváre, alebo inak povedané „syndróm modrej masky“. Nie je to nič závažné, modré sfarbenie v priebehu niekoľkých dní vymizne.
Krk novorodenca je krátky. Stáva sa, že je hlavička vychýlená z osového postavenia smerom k jednému či druhému ramenu. Príčinou asymetrického držania hlavy býva tortikolis. Je spôsobený buď vynútenou polohou hlavičky v maternici (pri nesprávnom naliehaní bábätka, nedostatku plodovej vody) alebo pôrodným poranením (zakrvácaním do kývača hlavy).
Lekár sa pri vyšetrení zameriava na sledovanie mechaniky dýchania, počtu dychov za minútu a pomocou fonendoskopu skúma posluchový nález na pľúcach. Spôsob a frekvencia dýchania sa menia v závislosti od bdelosti, fyzickej aktivity a plaču. Normálna srdcová akcia u novorodenca narodeného v termíne je 120 až 160 úderov za minútu. V spánku môže byť nižšia, naopak, pri fyzickej aktivite vyššia. Počas prvých 24 hodín života je častým nálezom jemný srdcový šelest, ktorý má väčšinou prechodný (adaptačný) charakter. Inou kapitolou sú šelesty, ktoré sa objavujú 3. až 4. deň po pôrode a ich intenzita stúpa. Takého šelesty bývajú dôvodom na ultrazvukové vyšetrenie srdca za účelom potvrdenia alebo vylúčenia srdcovej chyby.
Lekár vyšetruje veľkosť bruška, zisťuje, či je mäkké, či sa dá dobre prehmatať. Distenzia brucha (roztiahnutie brucha nad úroveň hrudníka) krátko po pôrode môže byť príznakom črevnej nepriechodnosti, naopak člnkovité brucho (pod úrovňou hrudníka) môže signalizovať bránicovú herniu (prietrž). Dôležitou súčasťou pri vyšetrení brucha je kontrola pupočného pahýľu, ktorý je za normálnych okolností 3-cievny a je po prestrihnutí pupočnej šnúry zasvorkovaný.
U oboch pohlaví sa hodnotí zrelosť genitálu a prípadné vývojové abnormality. U chlapcov sa kontroluje, či majú oba semenníky zostúpené v miešku. Novorodenec by mal prvýkrát močiť do 24 hodín od pôrodu. V prvých 2 až 3 dňoch môžu byť na pomočenej plienke prítomné fliačiky tehlovočervenej farby. Priechodnosť konečníka sa kontroluje pri prvom meraní teploty, smolka (prvá stolica) by mala odísť najneskôr do 48 hodín od pôrodu.
Na horných končatinách sa sleduje spontánna hybnosť. Ryhovanie na stupaji nôh pomáha pri vyšetrení zrelosti novorodenca. Samozrejmosťou je vyšetrenie bedrových kĺbov v rámci skríningu dysplázie bedrových kĺbov. K najčastejším deformitám dolných končatín patrí kalkaneovalgózna deformita, ľudovo nazývaná „konská noha“. Liečba závisí od stupňa deformity.
K základnému neurologickému vyšetreniu patrí vyšetrenie svalového tonusu (napätia), ktoré informuje o stave centrálneho nervového systému. Môže byť normálny, znížený alebo zvýšený. Súčasťou je aj vyšetrenie novorodeneckých reflexov. Patrí k nim: hľadací, sací, prehĺtací, úchopový a úľakový (Morov) reflex.
Všetci budúci rodičia dúfajú, že sa ich potomok narodí zdravý a zároveň sa obávajú možných komplikácií. Väčšina novorodencov má normálny (fyziologický) nález pri prvom vyšetrení a normálny priebeh popôrodnej adaptácie.
Výživa novorodenca
Jednou z primárnych potrieb novorodenca je pocit dostatočného nasýtenia. Ako by mala vyzerať výživa dieťaťa už od jeho narodenia? Či dojčíš, alebo kŕmiš bábätko umelým mliekom, môžeš si byť istá, že je to pre vás oboch ten najvhodnejší spôsob.
Plač bábätka najčastejšie signalizuje jeho hlad. Spočiatku môže ísť o jemné mrnkanie, ktoré po chvíli môže nabrať poriadne ostrú intenzitu. Ak bábätko plače, pretože je hladné, často si k ústam prikladá pästičku, snaží sa cmúľať si prsty, prípadne u väčších detí aj iné predmety, ktoré už dokážu uchopiť a sú im k dispozícii.
Želaním každého rodiča je naplno uspokojiť potreby svojho dieťaťa. Čerstvé maminky, ktoré dojčia, sa často znepokojujú otázkami, či majú dosť mlieka, či je bábätko správne prisaté, či vypilo dostatočné množstvo, ktoré pokryje jeho nutričné nároky. Mamičky, ktoré z nejakého dôvodu nedojčia, sa zasa zvyknú trápiť, či je umelé mlieko vhodným spôsobom výživy. A my v Modrom koníku ti chceme odkázať len jedno - obe možnosti sú v poriadku a nech je tvoje voľba akákoľvek, si tou najlepšou mamou pre svojho drobčeka.
Dojčenie
Prsia sa na dojčenie pripravujú už počas tehotenstva. Nie je nič výnimočné, ak už na konci druhého trimestra budeš pozorovať, že ti z bradaviek vyteká kolostrum. Ide o tekutinu, ktorá sa považuje za predskokana materského mlieka. Kolostrum (alebo inak nazývané i mledzivo) bábätko bude piť aj počas prvých dní po narodení. Tvorba materského mlieka sa totiž naplno naštartuje do 10tich dní po pôrode.
Začiatky dojčenia nemusia prebiehať podľa tvojich predstáv. Prsia zvyknú byť naliate a bolestivé, tvorba mlieka nemusí byť uspokojujúca a môžu sa vyskytnúť aj bolestivé problémy na bradavkách a dvorcoch. Ak chceš, aby sa dojčenie naplno rozbehlo bez akýchkoľvek problémov, nezabúdaj, že môžeš kedykoľvek vyhľadať laktačnú poradkyňu. Pomôže ti napríklad aj v týchto prípadoch:
- bolesť prsníkov a bradaviek
- nedostatočná tvorba materského mlieka
- ako správne priložiť bábätko k prsníku
- ako si nájsť správnu techniku dojčenia
Materské mlieko obsahuje všetky potrebné živiny, vitamíny a protilátky, ktoré podporujú zdravý rast a vývin dieťaťa. Správna výživa je kľúčová nielen pre dieťatko, ale aj pre pre teba ako dojčiacu matku, aby si mala dostatok energie a potrebných látok na tvorbu kvalitného materského mlieka.
Materské mlieko sa postupom času mení. Inak totiž vyzerá jeho zloženie, ak dojčíš mesačné bábätko a inak zasa, ak máš doma polročného zvedavého nezbedníka. Okrem toho sa materské mlieko prispôsobuje nielen veku bábätka, ale aj jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. Ak ho trápi nejaký vírus či bakteriálna infekcia, látky obsiahnuté v materskom mlieku napomôžu jeho organizmu s týmto ochorením zabojovať.
Dostatočné nasýtenie ti dá bábätko najavo takto:
- Po nadojčení spokojne zaspí.
- Prestane sať samo a je spokojné.
- Denne spotrebujete minimálne 7 plienok, ktoré dieťatko preciká alebo pošpiní stolicou.
Odstavenie dieťaťa od dojčenia
Odstavenie dieťaťa od dojčenia nepredstavuje len zmenu v jeho stravovacích návykoch. Rovnako ide aj o emocionálne vypätý moment, ako pre dieťatko samotné, tak aj pre matku. Bez ohľadu na to, ako dlho bolo bábätko dojčené, môže pri pokusoch o jeho odstavenie protestovať.
Aj preto je dobré vopred si premyslieť vhodnú stratégiu a naplánovať odstavenie tak, aby bolo čo najmenej stresujúce pre vás oboch. Dôležité je:
- Nerobiť nič nasilu a dopriať si čas.
- Skúsiť na istý čas „čiastočné odstavenie“ - prestať dojčiť cez deň alebo cez noc.
- Neodstavovať bábätko v čase choroby, prípadne v období, kedy ho trápi bolesť zúbkov.
- Neobmedzovať kontakt s bábätkom - dojčenie bábätko napĺňa aj po emocionálnej stránke. Rozhodne nie je dobré, aby odstavenie prebehlo spôsobom, že mama odíde na víkend preč, prípadne ho zámerne bude menej pestovať.
Ako zastaviť tvorbu mlieka po odstavení dieťaťa? Odpoveď je jednoduchá - zastaví sa sama. Ak odstavenie prebieha postupne, tvorba mlieka sa bude plynulo znižovať. Ak odstavenie prebehne doslova zo dňa, môžeš pociťovať pocit naliatych prsníkov. V takom prípade si môžeš mlieko manuálne odstriekať. V priebehu niekoľkých dní tvorba mlieka v prsných žľazách ustane.
Aj odstavenie dieťaťa je dôvod, prečo využiť poradenstvo laktačnej poradkyne. Poradí ti nielen tipy, ako bábätko čo najhladšie odstaviť, no dá ti i rady, ako sa v čase odstavenia starať o svoje prsia.
Umelé mlieko (UM)
Umelé mlieko môže bábätko dostávať už od svojho narodenia a predstavuje dokonalú náhradu za materské mlieko, ak mamička nechce alebo nemôže dojčiť. O výbere typu umelého mlieka je vhodné poradiť sa s pediatrom. Pozná zdravotný stav bábätka a jeho prípadné individuálne potreby, vďaka čomu ti bude vedieť poradiť, ktoré značka a rada mlieka bude preň tá najlepšia.
Na trhu je nespočetné množstvo umelých mliek, ktoré sa od seba líšia v závislosti od:
- Veku dieťaťa - novorodenecké, pokračovacie a batoľacie mlieka.
- Podľa individuálnych požiadaviek dieťaťa - antirefluxné, hypoalergénne a prebiotické umelé mlieka, umelé mlieka pre predčasne narodené deti alebo mlieka s úplne hydrolyzovanou kravskou bielkovinou.
Hypoalergénne formuly sú určené pre deti, u ktorých sa vyskytla alergia na kravskú bielkovinu (ABKM). Ide o najčastejšiu alergiu u novorodencov a dojčiat a jej príznaky sa zvyknú objaviť už v priebehu prvých troch mesiacov života bábätka. Prejavuje sa pomerne širokou škálou príznakov, ktoré sa týkajú najmä trávenia a pokožky.
V praxi teda môže ísť o zvracanie, hnačky, bolesti brucha, zápchu, prítomnosť krvi v stolici, tvorba opuchov na pokožke, ekzém, podráždená pokožka či problémy s dýchaním, kašeľ alebo nádcha.
To, či dieťatko je alebo nie je alergické na kravskú bielkovinu, s určitosťou potvrdí lekár. Na základe toho odporučí podávanie hypoalergénneho umelého mlieka alebo formuly s obsahom voľných aminokyselín.
Hypoalergénne umelé mlieko obsahuje hydrolyzovanú, teda naštiepenú kravskú bielkovinu, ktorá v detskom organizme už vo väčšine prípadov nevyvoláva alergickú reakciu. Ak sa príznaky alergie nevytratia ani po zavedení mlieka s hydrolýzou bielkoviny, lekár odporučí podávať bábätku umelé mlieko na báze aminokyselín, bez obsahu kravskej bielkoviny v akejkoľvek forme.
Novorodenecký skríning
Odpoveď na otázky rodičov môže priniesť skríningové vyšetrenie novorodencov. Umožňuje včas odhaliť ochorenie, následne ho liečiť a tým zlepšuje kvalitu života dieťaťa, neskôr aj dospelého človeka. Cieľom skríningu u novorodenca je odhaliť vrodenú poruchu, aby sa jej liečenie mohlo začať čím skôr a tým sa predišlo vzniku trvalých následkov. Skríningovým testom zachytíme jedincov, ktorí majú dané ochorenie s najvyššou pravdepodobnosťou. Niektorí pacienti s pozitívnym skríningovým testom nie sú chorí, no majú výsledok „falošne pozitívny”.
Skríningové vyšetrenia dieťaťa a jeho matky sa realizujú už počas tehotenstva. Ich úlohou je včas odhaliť chorobný proces alebo stav, ktorý by vyvolal ochorenie plodu alebo dieťaťa. Správnym výberom diagnostickej metódy môžu určiť diagnózu a odporučiť preventívne postupy.
tags: #hodnotenie #novorodenca #podla #vyzivy