Eliminačná diéta a jej princípy v boji proti obezite

Obezita je komplexný zdravotný problém, ktorý si vyžaduje komplexný prístup. Hoci medikamentózna liečba a zmena životosprávy sú základom, diétne stratégie, ako napríklad eliminačná diéta, môžu hrať dôležitú úlohu pri zmierňovaní ťažkostí a udržiavaní remisie. V tomto článku sa pozrieme na princípy eliminačnej diéty a jej využitie v kontexte obezity.

Vplyv životosprávy na zdravie

Zmeny v stravovaní a životospráve môžu výrazne pomôcť zmierniť ťažkosti a udržať remisiu ochorenia. Pravidelná fyzická aktivita je veľmi dôležitá pre fyzické aj psychické zdravie. Je preukázané, že zlepšuje výkonnosť srdcovo-cievneho systému, dýchacieho systému, zvyšuje kostnú hustotu a posilňuje svalovo-šľachový aparát. Cvičenie takisto výrazne zlepšuje náladu a psychické funkcie, pôsobí antidepresívne, znižuje vnímanie bolesti a zlepšuje pocit únavy. Na druhej strane extrémna fyzická záťaž pôsobí negatívne na činnosť tráviaceho traktu, zhoršuje jeho prekrvenie, zvyšuje priepustnosť čreva a dokonca dokáže spôsobiť vredy na sliznici.

Typy fyzickej aktivity

Fyzickú aktivitu je možné rozdeliť na päť základných typov: relaxačné a strečingové cviky, aeróbna aktivita s nízkou záťažou (low impact exercise), aeróbna aktivita s vysokou záťažou (high impact exercise), anaeróbna aktivita s veľmi vysokou záťažou a silové cvičenia. Pre pacientov s ulceróznou kolitídou sú vhodné všetky typy fyzickej aktivity okrem anaeróbnych aktivít s veľmi vysokou záťažou. Otázna je niekedy aj aeróbna aktivita s vysokou záťažou. Pri cvičení je dôležité poznať svoju maximálnu aeróbnu záťaž. Je to taká intenzita cvičenie, pri ktorej dokáže organizmus zabezpečiť dostatočné okysličenie pracujúcich svalov. Nad tento bod sa začínajú tvoriť produkty metabolizmu (napríklad známa kyselina mliečna - laktát), ktoré spôsobujú extrémny stres pre organizmus. Hranica maximálnej záťaže závisí hlavne od veku a fyzickej kondície. Maximálna aeróbna záťaž sa u športovcov zisťuje profesionálne pomocou merania dýchacích plynov a metabolitov, počas stúpajúcej záťaže. V bežnom živote je však oveľa jednoduchšie určenie hraničnej srdcovej frekvencie. Tá sa dá orientačne vypočítať podľa vzorca (220-vek) x 0,7. Napríklad pre 40 ročného človeka sa maximálna aeróbna záťaž dosiahne pri pulzovej frekvencii približne 126 pulzov za minútu. Ak je dobre trénovaný môže táto hodnota stúpnuť o cca 10 %, ak naopak nie je vôbec fyzicky aktívny môže byť nižšia o 10%. Ak človek počas športovanie dosahuje pulz pod hranicou svojej maximálnej aeróbnej záťaže, môže zvyčajne takúto aktivitu vykonávať dlhšiu dobu, to znamená hodinu aj viac. Akonáhle prekročí svoju maximálnu aeróbnu záťaž začína sa výrazne zadýchavať a vydrží niekoľko minút, maximálne niekoľko desiatok minút. Pre pacientov s ulceróznou kolitídou je zdravotne prínosná práve pravidelná aeróbna aktivita s miernou alebo strednou záťažou. Príkladmi sú prechádzky, nordic walking, turistika, behanie alebo cyklistika so strednou intenzitou, plávanie alebo tanec. Existuje niekoľko štúdii, ktoré potvrdili zlepšenie aktivity ochorenia u pacientov, ktorí začali pravidelne športovať. Ďalším typom záťaže, ktorý sa zdá byť prínosný je posilňovanie. Pacienti s črevnými zápalmi mávajú až v polovici prípadov zníženú kostnú hustotu a v šestine prípadov dokonca osteoporózu. Toto prispieva k zvýšenej miere vzniku zlomenín kostí, najmä u pacientov v strednom a vyššom veku. Ďalším typom cvičení, ktoré sú prínosné sú cvičenia ako joga, strečing alebo Pilates. Popri miernej fyzickej záťaži prispievajú aj k odbúraniu stresu a relaxácii organizmu. Pomáhajú tak znižovať psychickú záťaž, ktorú ulcerózna kolitída so sebou prináša.

Stres a jeho vplyv na organizmus

Stres býva definovaný ako narušenie rovnováhy (homeostázy) organizmu. Podľa účinku na organizmus sa rozlišuje sa takzvaný dobrý a zlý stres, nazývaný aj eustres a distres. Dobrý stres vzniká ako prirodzená odpoveď organizmu na fyzickú a metabolickú záťaž. Príkladom fyzickej záťaže je cvičenie, príkladom metabolickej hladovanie. Stres je tak fyziologická adaptačná reakcia, ktorej cieľom je udržať normálne fungovanie organizmu. Počas stresu dochádza k vylučovania hormónov a ďalších pôsobkov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus, nervový, endokrinný a imunitný systém organizmu. Pod pojmom zlý stres sa označuje stresová reakcia organizmu na emočnú alebo psychickú záťaž. Príkladom je napríklad strach alebo konflikt. V dnešnej dobe sa pod pojmom stres zvyčajne myslí výlučne tento typ stresovej reakcie. Rovnako ako pri fyziologickom strese dochádza k vylučovanie hormónov, ktoré potláčajú imunitný systém a zvyšujú hladinu cukru. To môže viesť k rozvoju rôznych imunitných ochorení, náchylnosti na infekcie a rozvoju obezity, vysokého krvného tlaku a cukrovky. Podobne ako u pacientov s Crohnovou chorobou u pacientov s ulceróznou kolitídou je známe, že v obdobiach zvýšeného psychosociálneho stresu dochádza vo zvýšenej miere k zhoršeniu ochorenia. Veľmi zaujímavé sú niektoré štúdie na zvieratách ako sú opice tamaríny alebo gibony, ktoré realizovali Wood a spol a Stout a Snyder. Ak boli tieto opice držané v zajatí, čo pre ne znamená vysokú mieru stresu, rozvinul sa u nich zápal čreva podobný ako je ulcerózna kolitída. Pre pacientov s ulceróznou kolitídou je veľmi dôležité vyhýbať sa chronickému psychickému stresu a osvojiť si účinné techniky na jeho zvládanie. Najdôležitejšie je samozrejme stresovým situáciám predchádzať pokiaľ je to len možné. V zamestnaní je dobré prispôsobiť mieru pracovnej záťaže, prípadne si zvoliť zamestnanie s nižšou mieru stresu. Priatelia a rodina tvoria dôležitú sociálnu a psychickú podporu pre pacienta a dokážu znížiť mieru stresu. V oblasti medziľudských vzťahov je dôležité snažiť sa o harmonické spolužitie a vyhýbať sa zbytočným konfliktom.

Vitamín D a jeho význam pre zdravie

Dnes sa už všeobecne akceptuje, že vitamín D pôsobí blahodárne nielen na naše kosti, ale aj na imunitný systém a náladu. Napriek svojmu názvu vitamín D nie je vitamín, ale steroidný hormón podobného zloženia ako testosterón, estrogény alebo kortizol. Telo ho produkuje v koži z cholesterolu pri expozícii slnečnému žiareniu v jarnom a letnom období (máj- september) vo veľkých množstvách po dobu slnenia asi 15-20 minút. V tomto období sa vyprodukuje viac vitamínu D, ako telo potrebuje. Nadbytok sa ukladá do pečene do zásoby. Na jeseň a v zime sa mení na severnej pologuli uhol dopadu slnečného žiarenia, ozónová vrstva vychytá UV žiarenie a vitamín D sa v koži netvorí. V malých množstvách sa vitamín D nachádza aj v niektorých potravinách, ako sú ryby živiace sa planktónom (z potravín najmä najmä tresčia pečeň) a hríby exponované slnku. Vedecký výskum jednoznačne preukázal, že nedostatok vitamínu D je rizikový faktor vzniku ulceróznej kolitídy, zhoršuje jej priebeh a vedie častejšie ku komplikáciám. Pacienti s ulceróznou kolitídou by preto mali mať v organizme dostatočné množstvo vitamínu D. Najjednoduchším spôsobom, ako zistiť, či má pacient normálnu hladinu vitamínu D, je stanoviť jeho koncentráciu v krvi. Pokiaľ je nízka, je dobré ju upraviť buď pravidelným opaľovaním sa alebo vo forme doplnkov. Správne opaľovanie sa v letných mesiacoch je najprirodzenejší spôsob ako získať dostatočné množstvo vitamínu D. Slniť sa je dobré od neskorej jari do skorej jesene raz denne, najlepšie celotelovo. Viac ako 15 minút na ostrom slnku je z hľadiska vitamínu D zrejme zbytočné. Počas tejto doby sa v pokožke nasyntetizuje približne 10 tisíc jednotiek vitamínu D a ďalšia tvorba sa zablokuje. Pri dlhšom opaľovaní sa tak viac vitamínu nevytvorí a naopak stúpa riziko “spálenia” kože a s ním spojené známe riziká kožného melanómu a starnutia kože. Ak sa niekto nechce alebo nemôže opaľovať, riešením je zvýšený prísun vitamínu D v strave alebo tabletkách. Problém so stravou je, že vitamín D sa v našej diéte prirodzene vyskytuje iba v malých množstvách (~150 jednotiek/porciu). Vo vyššom množstve (rádovo stovky jednotiek v porcii) sa nachádza iba v rybách, ktoré konzumujú planktón a v hubách ožiarených slnkom. Reálnejšou alternatívou sú preto vitamínové doplnky. Oficiálne doporučenie pre denný príjem vitamínu D je 600-2000 jednotiek. Štúdie však ukazujú, že pacienti s ulceróznou kolitídou potrebujú oveľa vyššiu dennú dávku t.j. Ako ukazujú klinické štúdie, pri dostatočnom dennom príjme dochádza nielen k úprave hladiny vitamínu D ale aj k zlepšeniu zápalovej aktivity črevného zápalu.

Prečítajte si tiež: Úľava od IBS ťažkostí

Čo je eliminačná diéta?

Eliminačná diéta je krátkodobý stravovací plán, ktorý zahŕňa vylúčenie určitých potravín, o ktorých sa predpokladá, že spôsobujú nežiaduce reakcie v tele. Po eliminačnej fáze nasleduje postupná reinštalácia vylúčených potravín, aby sa identifikovali tie, ktoré spôsobujú problémy.

Princípy eliminačnej diéty

  1. Identifikácia potenciálnych spúšťačov: Medzi bežné potraviny, ktoré sa vylučujú v eliminačnej diéte, patria mliečne výrobky, lepok, sója, kukurica, vajcia, orechy, citrusové plody a pridané cukry.
  2. Eliminačná fáza: Počas tejto fázy, ktorá zvyčajne trvá 2-3 týždne, sa všetky identifikované spúšťače vylúčia zo stravy. To umožňuje telu zotaviť sa a znížiť zápal.
  3. Reintrodukčná fáza: Počas tejto fázy sa vylúčené potraviny postupne zavádzajú späť do stravy, jedna po druhej, v priebehu 2-3 dní. Sledujte akékoľvek príznaky alebo symptómy, ktoré sa objavia po zavedení každej potraviny.
  4. Interpretácia výsledkov: Ak sa po zavedení určitej potraviny objavia nežiaduce reakcie, je pravdepodobné, že táto potravina je spúšťačom a je potrebné sa jej vyhýbať.

Eliminačná diéta a obezita

Hoci eliminačná diéta nie je primárne určená na liečbu obezity, môže byť užitočná ako súčasť komplexného prístupu k chudnutiu a zlepšeniu metabolického zdravia.

Identifikácia potravinových intolerancií

Potravinové intolerancie môžu prispievať k zápalu, nadúvaniu, zadržiavaniu vody a iným symptómom, ktoré môžu sťažiť chudnutie. Eliminačná diéta môže pomôcť identifikovať tieto intolerancie a umožniť vám prispôsobiť si stravu tak, aby ste sa vyhli spúšťačom a podporili zdravé chudnutie.

Zlepšenie trávenia a metabolizmu

Vylúčením potravín, ktoré spôsobujú tráviace ťažkosti, môže eliminačná diéta zlepšiť trávenie a vstrebávanie živín. To môže viesť k zvýšeniu energie, zníženiu zápalu a zlepšeniu metabolizmu, čo všetko môže podporiť chudnutie.

Zníženie príjmu spracovaných potravín

Pri dodržiavaní eliminačnej diéty sa často zameriavame na konzumáciu celých, nespracovaných potravín. To môže viesť k zníženiu príjmu pridaných cukrov, nezdravých tukov a iných prísad, ktoré prispievajú k obezite.

Prečítajte si tiež: Sprievodca Eliminačnou Diétou u Psa

Ketogénna diéta ako extrémny príklad eliminačnej diéty

Ketogénna diéta (keto) je diéta s veľmi nízkym obsahom sacharidov a vysokým obsahom tukov. Hlavným cieľom ketogénnej diéty je uviesť vás do stavu ketózy, ktorý posúva váš metabolizmus na spaľovanie tukov ako paliva a energie namiesto glukózy. Ketóza je metabolický stav, pri ktorom sa v tele zvyšuje hladina ketolátok. Sú to alternatívne zdroje energie, ktoré vznikajú rozkladom tukov. Tento stav nastáva najčastejšie vtedy, keď je príjem sacharidov veľmi nízky (zvyčajne pod 20-50 g denne). Zásoby glykogénu sú vyčerpané a telo už nemá k dispozícii dostatok glukózy - svojho bežného “paliva”.

Ketogénna diéta má presne definované princípy a jej úspech závisí predovšetkým od schopnosti udržať telo v stave ketózy. Tento jemne vyvážený metabolický stav môže byť narušený už malým množstvom nevhodných sacharidov, najmä ak pochádzajú z potravín s vysokým glykemickým indexom alebo obsahujú skryté cukry a škroby.

Zakázané potraviny pri keto diéte:

  • Cukry a sladidlá s vysokým glykemickým indexom
  • Obilniny a produkty z nich
  • Strukoviny
  • Ovocie s vysokým obsahom cukru
  • Nízkotučné a light produkty
  • Rastlinné oleje s vysokým obsahom omega-6
  • Alkohol

Zdravotné benefity ketodiéty:

  • Redukcia telesnej hmotnosti
  • Zlepšenie inzulínovej senzitivity a glykemickej kontroly
  • Zníženie hladiny triglyceridov a zlepšenie lipidového profilu
  • Neuroprotektívne účinky a zlepšenie kognitívnych funkcií

Zdravotné riziká ketodiéty:

  • Nedostatok mikroživín
  • Zvýšenie LDL cholesterolu u niektorých jedincov
  • Poruchy trávenia a zápcha

Praktické tipy pre eliminačnú diétu

  1. Poraďte sa s odborníkom: Pred začatím eliminačnej diéty sa poraďte s lekárom alebo registrovaným dietológom, aby ste sa uistili, že je pre vás bezpečná a vhodná.
  2. Vedenie denníka: Zaznamenávajte si všetky potraviny, ktoré konzumujete, a akékoľvek symptómy, ktoré sa objavia. To vám pomôže identifikovať spúšťače.
  3. Postupné zavádzanie: Pri reintrodukcii potravín postupujte pomaly a pozorne sledujte reakcie tela.
  4. Vyvážená strava: Uistite sa, že vaša strava je vyvážená a obsahuje dostatok živín, aj počas eliminačnej fázy.
  5. Trpezlivosť: Identifikácia spúšťačov môže trvať určitý čas, preto buďte trpezliví a dôslední.

Alergie a intolerancie

Neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz, že by diéta spôsobovala zápalové ochorenie čriev. Veľa sa diskutuje o takzvanej západnej diéta, ktorá obsahuje veľa jednoduchých cukrov, nasýtených tukov, soli, mäsa a potravinových prísad a naopak obsahuje málo čerstvého ovocia, zeleniny, strukovín a rýb. Na rozdiel od Crohnovej choroby pacienti s ulceróznou kolitídou vo väčšine prípadov nemusia dodržiavať žiadnu špeciálnu diétu. Takisto nie je známe, že by nejaká špeciálna diéta špecificky potláčala aktivitu zápalu v hrubom čreve.

Čo je pre jedného človeka potravou, pre iného môže byť prudkým jedom. Sú prípady, kedy bežná potravina dokáže ohroziť život človeka. Dôvodom je potravinová alergia. Kým potravinová intolerancia (neznášanlivosť) vám môže život znepríjemniť, alergia na potraviny môže mať pre alergika fatálne následky.

Rozdiel medzi alergiou a intoleranciou

Medzi alergiou a intoleranciou je veľký rozdiel. Alergická reakcia predstavuje imunologicky sprostredkovanú reakciu, kedy aj malé požitie alergénu spôsobí klinickú odpoveď. V prípade potravinovej intolerancie ide o neznášanlivosť, a to je rozdiel. Vzniká na základe iných mechanizmov. Ide o enzymatické, vrodené alebo získané metabolické poruchy. Známa je laktózová, fruktózová či histamínová intolerancia, no existujú aj ďalšie. Intoleranciu môžu spôsobovať potraviny kontaminované plesňami či baktériami, alebo prirodzené látky obsiahnuté v potravinách - napríklad serotonín v banánoch či kapsaicín v paprikách. Kým intoleranciu na niektorú z potravín trpí 60% populácie, výskyt alergií je oveľa nižší. V Európe a USA je to okolo 3% -6% populácie. Výnimkou je dojčenský vek, tu sa alergie týkajú 6-8% detí. Kým vo všeobecnosti sa udáva sa vyšší výskyt alergií u ženského pohlavia, v dojčenskom veku postihuje alergia viac malých chlapcov. Treba však zdôrazniť, že potravinová alergia u malých detí je prvým znakom, že dieťa bude alergik. Aj keď môže potravinová alergia u dieťaťa časom odznieť, v neskoršom veku často prichádza k rozvoju ďalších ochorení ako atopický ekzém, alergická nádcha a môže vzniknúť aj bronchiálna astma. Prognóza sa odlišuje v závislosti od typu potravín. Napríklad alergia na bielkovinu kravského mlieka, vajce, pšeničnú múku a sóju je väčšinou obmedzená na dojčenský vek alebo včasný detský vek. Samozrejme existujú aj výnimky. Sú aj prípady, kedy táto alergia pretrváva do dospelosti. Ak však ide o alergiu na ryby alebo morské plody, stromové orechy či arašidy, tá vo väčšine prípadov pretrváva celý život. Okrem typu potravín ovplyvňuje prognózu aj vek, kedy alergia vznikla, závažnosť klinických prejavov či typ reakcie. Prognózu možno čiastočne určiť na základe laboratórnych či kožných testov.

Prečítajte si tiež: Ako na eliminačnú diétu pri HIT?

Prevencia alergií

V minulosti prevládal názor, že vyhýbanie sa potravinovým alergénom počas tehotenstva, dojčenia a neskoršie zavádzanie niektorých potravín do jedálnička detí zníži riziko vývoja potravinovej alergie. Dnes to však už neplatí. Tieto odporúčania vychádzali z množstva dovtedy dostupných štúdií, no tieto opatrenia nespôsobili pokles výskytu alergií. Naopak, v posledných troch desaťročiach v západných krajinách stúpla precitlivelosť na potraviny, vrátane závažných reakcií. Hoci v minulosti lekári odporúčali vylúčiť alergény zo stravy tehotných či dojčiacich matiek (napríklad arašidy, vajíčka, kravské mlieko, ryby), tieto opatrenia neznížili výskyt alergických ochorení u detí. Naopak, obmedzujúca diéta u matky počas tehotenstva či dojčenia a vylúčenie niektorých zložiek z potravy môže spôsobiť nedostatok potrebných nutričných látok, čo môže byť negatívnym faktorom tak pre ženu, ako aj pre dojčené dieťa. V súčasnosti sú preto preventívne opatrenia zamerané práve na navodenie tolerancie. Neodporúča sa žiadna eliminačná diéta u mamičky počas tehotenstva alebo dojčenia, samozrejme okrem prípadu, že samotná matka je alergická. Samozrejmosťou je aj to, že tehotná či dojčiaca žena nesmie fajčiť či piť alkohol. Zatiaľ neexistujú odporúčania, ktoré by sa týkali konkrétnych zložiek potravy na vývoj alergických ochorení. Avšak bol pozorovaný pozitívny vplyv stredomorskej diéty - s vysokým obsahom rýb, zeleniny, ovocia, s vysokým pomerom nenasýtených omega-3 či omega-6 mastných kyselín a vitamínu D počas tehotenstva. Zatiaľ to ale neplatí ako oficiálna rada.

tags: #eliminacna #dieta #obezita