Psychický vývin dieťaťa v mladšom školskom veku (1. - 4. ročník ZŠ) je obdobím významných zmien, ktoré formujú jeho osobnosť a sociálne interakcie. Jednou z hlavných prekážok kritického a morálneho myslenia je egocentrizmus. Jedinec má tendenciu zamerať svoje konanie a úmysly na svoju osobu. Je to vnútorná bariéra, pretože je určovaná vnútornými rozhodnutiami a pocitmi jednotlivca k problémom. Vo všeobecnosti sa považuje za jednu zo základných bariér v kritickom morálnom uvažovaní. Rozličný vek podporuje spoluprácu a minimalizuje súťaživosť. Znižuje egocentrizmus a nabáda deti k tomu, aby si pomáhali, čo je pre dnešný svet veľmi dôležité.
Vstup do školy a zmena životného štýlu
Vstup do školy predstavuje pre dieťa zásadnú zmenu v spôsobe života. Hra ustupuje do úzadia a nahrádza ju učenie. Žiak sa musí prispôsobiť požiadavkám školského života a zvládať množstvo povinností, ktoré sú závažnejšie a náročnejšie ako doterajšie aktivity. Mladší školský vek sa označuje ako vek triezveho realizmu. Školák sa plne zameriava na to, čo je a načo to je. Dieťa chce pochopiť okolitý svet a veci v ňom.
Kognitívny vývin a vnímanie
Základom detského poznávania je zmyslové vnímanie. U dieťaťa v mladšom školskom veku v oblasti vnímania dochádza k značným pokrokom. Stáva sa postupne čoraz viac pozornejšie a vytrvalejšie. Vo svojom vnímaní je čoraz menej závislé na svojich momentálnych prianiach a potrebách. Všetko preskúmava. Je dobrým a čoraz kritickejším pozorovateľom. Spočiatku obdobia prechádza od vnímania vecí ako celku, neskôr k analyzovaniu na časti, až po detaily. Malé dieťa je zamerané na to, čo je práve teraz, ťažko sa pohybuje v čase, nevie rozlíšiť včera, dnes, zajtra, neskôr… Až v školskom veku výrazy začínajú mať konkrétny význam. V procese rozvíjania majú veľký význam názorné pomôcky. Už J. A. Komenský vo svojom diele "Veľká didaktika" uvádza: "Preto nech je pre učiacich zlatým pravidlom, aby sa všetko podávalo všetkým možným zmyslom. Totiž veci viditeľné zraku, počuteľné sluchu, čuchateľné čuchu, chutnateľné chuti a hmatateľné hmatu, a ak možno niektoré veci vnímať súčasne viacerými zmyslami, nech sa podávajú súčasne viacerými. Aby to všetko v nich utkvelo, nech si priberajú na pomoc všetky možné zmysly. Treba napríklad ustavične napínať sluch so zrakom, jazyk s rukou, tj.
Pozornosť, pamäť a myslenie
Kým v predškolskom veku prevláda neúmyselná pozornosť, založená na zaujímavosti podnetov, u žiaka sa začína rozvíjať úmyselná pozornosť a sústredenosť na prácu. Pamäť žiakov mladšieho školského veku sa mení od mimovoľnej k úmyselnej. Žiaci si čoraz viac dokážu niečo trvalo zapamätať. Na začiatku školskej dochádzky je myslenie veľmi konkrétne a názorné, opiera sa o konkrétne skúsenosti (J.Piaget). Vyššiu formu myslenia predstavuje abstraktné myslenie, ktoré spočíva v chápaní súvislosti medzi pojmami a javmi.
Emocionálny vývin a záujmy
Aj citová oblasť sa výrazne vyvíja. Je to podmienené ich novými životnými podmienkami. Tento vývin charakterizuje najmä obohacovanie a prehlbovanie. Spočiatku - v prvom ročníku žiaci podobne ako deti v predškolskom veku bezprostredne a pomerne búrlivo prejavujú svoje city - pozitívne (radosť, súcit, vzrušenie…), ale aj negatívne (strach, hnev, zlosť…). Záujmy dieťaťa tohto obdobia nie sú ešte ustálené. Ľahko sa menia pod vplyvom výchovy a vyučovania. Úzko súvisia s činnosťou, ktorú dieťa vykonáva. Najčastejšie je to učenie a hra.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania u detí
Sociálny vývin a mravná výchova
V mravnej výchove dieťaťa mladšieho školského veku majú veľkú úlohu aj sociálne vzťahy. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa vytvára jednoznačne pozitívny vzťah k učiteľovi, ktorý je niekedy pre dieťa väčšou autoritou ako rodičia. Učiteľ vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania a usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentami v úsilí o získanie priazne i svojho postavenia v triede. V tomto období si dieťa tiež vytvára silnejšie priateľské vzťahy. Má zmysel pre družnosť, túži po spoločnej činnosti. Začína mu viac záležať na mienke a obľúbenosti v kolektíve, ktorý sa stáva ťažiskom jeho citových vzťahov. Sú to náznaky začiatku pubertálneho štádia.
Vôľová činnosť a morálny vývin
Aby mohol žiak zvládnuť všetky požiadavky, ktoré sú na neho kladené, musí prejaviť určité vôľové úsilie. Mnohým žiakom (dôsledok nedostatočnej rodinnej výchovy) robí ťažkosti ak má dosiahnuť náročnejší cieľ. Morálna heteronómia znamená, že žiaci pokladajú za (morálne) správne všetky príkazy a zákazy dospelých, ktoré treba dodržiavať. Morálnu autonómiu charakterizuje postupné zvnútorňovanie mravných noriem, podmienené chápaním ich významu pre ľudské spolunažívanie a uvedomovanie si potreby ich dodržiavať kvôli nim samotným a nie z obavy sankcií.
Piagetova teória morálneho vývoja
V tomto zmysle určil už v 30. rokoch nášho storočia J. Piaget tri základné etapy vývoja morálky u dieťaťa, ktoré zodpovedajú etapám poznávania sveta vôbec. Podľa neho je morálka predškolského dieťaťa a ešte u väčšiny školských začiatočníkov heteronómna (určovaná príkazmi a zákazmi dospelých - rodičov, neskôr učiteľov…) Správanie vlastné, ale i cudzie je dieťaťom hodnotené ako "dobré," keď je dovolené, alebo schvaľované dospelými, a "zlé," keď je nimi zakázané, alebo trestané. Čoskoro po začiatku školského veku (okolo 7.- 8. roku) sa morálka dieťaťa stáva autonómna v tom zmysle, že dieťa uznáva určité správanie za správne, alebo nesprávne samo o sebe bez ohľadu na názor dospelých.
Eriksonova teória psychosociálneho vývinu
Erik H. Eriksonova teória sa zakladá na vzťahu k základným osobnostným a spoločenským úlohám, ktoré je nutné vyriešiť v každom jednotlivom vývinovom štádiu. Pri svojej teórii si nevšíma biologické fakty, ale pozornosť venuje vplyvu kultúry na vývin jednotlivca. Rozlišuje 8 období ľudského života. Všíma si, čo je hlavn…
Detský egocentrizmus a jeho prejavy
Dieťa sa domnieva, že všetko existuje len pre neho a kvôli nemu. Typický je značný egocentrizmus (situáciu posudzuje len zo svojho uhla pohľadu, nerozumie, že ich existuje viac. Preto neprekvapí, že ak sa nám chce skryť, jendoducho si zakryje oči;) Predpokladá, že ak ono samotné nevidí navôkol, ani jeho nikto nevidí). Batoľa nerozlišuje medzi výrazom emócie a emóciou skutočnou, to znamená, že keď vidí, že sa niekto usmieva, automaticky ho vníma ako spokojného a šťastného. V tomto veku je prirodzený egocentrizmus, napríklad neochota podeliť sa o hračky.
Prečítajte si tiež: Recenzie kočíkov pre dve deti
Ako eliminovať rodný egocentrizmus
Autori cielene pracujú so strategickou myšlienkou, že svoje vedomosti o egocentrickom myslení využijeme na boj proti nim. Čím viac vieme o ľudskom egocentrizme, tým viac toho dokážeme v sebe rozpoznať, a tým viac ho môžeme napadnúť alebo prekonať. Môžeme analyzovať naše ciele a úmysly: Čo mám v tejto situácii hľadať? Sú moje ciele dosiahnuteľné? Konám v dobrej viere? Môžeme spochybniť spôsob, akým definujeme problémy: Je to rozumný spôsob, ako položiť otázku? Ovplyvňujem alebo manipulujem otázku spôsobom, akým ju uvádzam? Kladiem otázku samoúčelne? Môžeme posúdiť informačnú základňu nášho myslenia: O aké informácie opieram svoje myslenie? Je to legitímny zdroj informácií? Existuje ďalší zdroj informácií, ktorý musím zvážiť? Zvažujem všetky relevantné informácie alebo iba relevantné informácie, ktoré podporujú môj názor? Skresľujem samoúčelným spôsobom váhu informácií, selektujem niektoré informácie neúmerne a znížim hodnotu ďalších relevantných informácií? Môžeme prehodnotiť svoj záver alebo interpretáciu: Prichádzam k nelogickému záveru, pretože je to v mojom záujme? Môžeme analyzovať nápady alebo koncepty, ktoré používame vo svojom myslení: Ako používam nápady, ktoré sú pre moje myslenie najzákladnejšie? Môžeme identifikovať a skontrolovať naše predpoklady: Čo predpokladám alebo považujem za samozrejmosť? Sú tieto predpoklady rozumné? Sú nejako samoúčelné alebo jednostranné? Robím vo svojom myslení egocentrické predpoklady (napr. Život by mal byť bez problémov! Nemôžem nič robiť; mám zviazané ruky!)?
Sebaregulácia a kritické myslenie
Self-reguláciu považujeme za nosný komponent pri odstránení rodného egocentrizmu. V. Kubáni (2010, s. 134) opisuje základný charakter, ktorý má päť zložiek a možno ho určiť na základe psychickej a morálnej zrelosti. Kritické myslenie je sebariadené, sebadisciplinované, sebakontrolované, a sebakorekčné myslenie. Vyžaduje prísne štandardy excelentnosti a dôkladné ovládanie ich používania. Zahŕňa to efektívnu komunikáciu, schopnosť riešiť problém a odhodlanie prekonať náš rodný egocentrizmus.
Vplyv Montessori metódy na znižovanie egocentrizmu
Pre Montessori zariadenie je charakteristická vekovo zmiešaná skupina detí. To znamená, že v jednom spoločnom priestore sú deti vo veku v rozpätí troch rokov. Vekový rozdiel umožňuje deťom rozvíjať cez slobodnú spoluprácu vzájomné vzťahy nepoznačené súperením a súťaživosťou. Staršie deti sa spontánne delia o svoje vedomosti a zručnosti s mladšími, mladšie deti nachádzajú v prípade potreby pomoc a oporu vo svojich starších kamarátoch, nemusia sa hneď obracať na učiteľa. To je jeden zo zdrojov súdržnosti detského kolektívu v Montessori triede. Rozličný vek podporuje spoluprácu a minimalizuje súťaživosť. Znižuje egocentrizmus a nabáda deti k tomu, aby si pomáhali, čo je pre dnešný svet veľmi dôležité.
Prečítajte si tiež: Liečba detskej koliky
tags: #egocentrizmus #u #deti #dojca