Odmietanie jedla u dvojročných detí je bežnou, no pre rodičov často stresujúcou situáciou. Mnohí rodičia sa stretávajú s tým, že ich dieťa, ktoré predtým jedlo všetko, zrazu začne byť vyberavé alebo úplne odmieta jedlo. Tento článok sa zameriava na príčiny tohto správania, ponúka praktické rady a riešenia, ako prekonať toto náročné obdobie a zároveň zabezpečiť, aby dieťa dostávalo všetky potrebné živiny.
Úvod
Je bežné, že rodičia detí okolo dvoch rokov sa stretávajú s problémami pri jedení. Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody.
Prečo Dvojročné Dieťa Odmieta Jedlo?
Existuje mnoho dôvodov, prečo dvojročné dieťa môže odmietať jedlo. Pochopenie týchto príčin je kľúčové pre nájdenie správneho prístupu a riešenia.
1. Vývojové a Psychologické Faktory
- Obdobie vzdoru: Okolo dvoch rokov sa u detí často prejavuje obdobie vzdoru, kedy si dieťa začína uvedomovať svoju nezávislosť a snaží sa presadzovať svoju vôľu. Odmietanie jedla môže byť jedným z prejavov tohto vzdoru.
- Individualita a presadzovanie sa: Vo veku okolo troch rokov, keď dieťa začína objavovať svoju individualitu a presadzovať sa voči rodičom. Problémy s jedlom môžu byť súčasťou tohto vymedzenia sa.
- Strach z neznámeho (Neofóbia): Väčšina detí netrpí žiadnymi poruchami príjmu potravy, ale mnohé z nich prechádzajú normálnou vývojovou fázou nazývanou neofóbia. Objavuje sa už okolo 12.-13. mesiaca a znamená, že deti, ktoré predtým bez problémov jedli rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú potravu.
2. Fyzické Dôvody
- Zdravotné problémy: Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje.
- Prerezávanie zubov: Keď 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť.
- Infekcie: Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla.
- Nedostatok zinku alebo železa: Za celou situáciou sa môže skrývať aj medicínsky problém, od jednoduchého - napríklad nedostatok zinku či železa - až po komplikovanejší.
- Alergie alebo intolerancie: Lekára treba navštíviť, pretože môže ísť o nejaký zdravotný problém, napríklad celiakiu alebo intoleranciu zložky potravy.
3. Stravovacie Návyky a Prostredie
- Príliš veľa mlieka: Ak deti v noci pijú neprimerane veľa mliečka a následne cez deň nie sú hlavné. Majú prehodení režim jedenia deň a noc. Tým pádom celú noc pijú mlieko a cez deň nemajú základnú motiváciu preto, aby jedli - hlad.
- Rutina: Ak dieťa nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla.
- Stres pri jedle: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať.
- Rozptyľovanie: Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné.
- Nevhodné textúry a chute: Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť - a niekedy sa mu vyhnúť aj pri ďalšej príležitosti.
- Chyby rodičov: Niekedy rodičia sami svojím správaním prispejú k tomu, že dieťa odmieta jedlo. Často ho do konzumácie pokrmov nútia, čím v ňom môžu vypestovať odpor.
- Sladké nápoje a maškrty: Chybou tiež je podávať medzi jedlom sladké nápoje či sladkosti, ďalej neustále chrumkanie rôznych malých jedál, ako sú rožok, chrumky či piškóty, alebo odpútavanie pozornosti pri jedle televízorom či mobilom.
- Porovnávanie: Rodičia by sa mali vyvarovať aj porovnávania s ostatnými deťmi, pretože každé má inú potrebu jedenia a zje iné množstvo potravy, ďalej nie je dobré behať za dieťaťom s jedlom po celom byte alebo ho kŕmiť počas hry. Toto všetko môže prispieť k tomu, že dieťa začne jedlo odmietať.
Praktické Rady a Riešenia
1. Zmena Prístupu Rodičov
- Trpezlivosť a pokoj: Vaša situácia si pravdepodobne bude vyžadovať veľmi dlhý čas, veľa trpezlivosti a úsilia, kým sa postupne začne meniť.
- Nenútiť do jedla: Nenúťte dcérku do jedla (nech by ste vymýšľali akékoľvek inteligentné spôsoby, aby jedla, ak by fungovali, tak už by určite dávno jedla), nesnažte sa každý deň vymyslieť novú stratégiu.
- Zmena očakávaní: Hoci to znie paradoxne, to, čo vám najviac pomôže, je, ak zmeníte svoje očakávania. Skúste dcérke dať čas a verte, že postupom času bude jesť to, čo bude potrebovať.
- Určite si príde vypýtať neskôr, keď vyhladne: „Ak nezje, nechajte ho tak, nekomentujte to. Určite si príde vypýtať neskôr, keď vyhladne,“ radí odborníčka.
- Nahrádzanie jedál: Určite sa neodporúča nahradzovať jedno jedlo druhým, dieťa by sa tak mohlo stať veľmi prieberčivým a naučiť sa jesť len zopár svojich obľúbených jedál.
- Neodtrhávať dieťa od hry: Odporúča neodtrhávať dieťa od hry a nútiť ho hneď do jedla, ale počkať, kým hru ukončí. Inak by si mohlo k stolu sadať s plačom a odpor k jedlu by si vytvorilo raz dva.
- Nekritizovať a neodmeňovať: Jedlo sa môže stať utrpením, ak rodičia potomka neustále kritizujú, že svoju porciu nezjedlo. Dávať za prázdny tanier odmenu tiež nie je dobrá cesta, pretože potom nebude dieťa jedenie vnímať ako prirodzenú súčasť života, ale ako niečo, čo si zaslúži odmenu - a aj ju bude „tvrdo“ vyžadovať.
- Nekomentovať to: Ak dieťa normálne rastie, je spokojné, živé a šťastné, nie je unavené a nemá iné problémy, určite netrpí nedostatkom potravy. Za týmto nechutenstvom sa väčšinou skrýva chybný prístup rodičov.
2. Vytvorenie Pozitívneho Prostredia
- Pravidelný režim: Je potrebné sa ubezpečiť, že zhoršený spánok dieťaťa nie je zapríčinený nevhodným režimom. V 2 rokoch deti potrebujú 1-1,5 hodiny denného spánku. Výnimočne aj 2 hodiny denného spánku, ak tento dlhý obedný spánok nespôsobuje dlhé nočné bdenie, neskorú večierku, protesty pri zaspávaní alebo časté nočné budenia.
- Spoločné stolovanie: Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské, a viac o spájaní ako o jedení. Všetci by ste sa mali medzi sebou rozprávať, napríklad o jedle, ktoré práve jete. V čase jedenia sa vyhnite telefónu, televízoru či hračkám, ktoré vášho drobca rozptyľujú.
- Zábavné stolovanie: Využiť fantáziu a jedlá pre dieťa zaujímavo aranžovať, často to robí priam divy.
- Úprava jedál: Skúšate nový pokrm a nemal úspech? O dva tri týždne ho skúste ponúknuť znovu v trošku inej podobe.
- Pestovať dobré stravovacie návyky: Od malička by ste mali deti viesť k tomu, že existujú dôležitejšie veci. Väčšina rodičov sa až príliš zameriava na to, koľko ich dieťa zje a či konzumuje dobré jedlo.
- Známe a nové jedlá: Skúste ponúknuť vášmu drobcovi „bezpečné“ známe jedlo s malým kúskom nového jedla. Nemali by ste si všímať, či ho dieťa prijme alebo odmietne. Ak nové jedlo vyskúša, opýtajte sa ho, čo si o ňom myslí. Alebo to premeňte na hru a opýtajte sa vášho dieťaťa, akú známku do 10 by mu dalo.
- Vzdelávanie o jedle: Hovorte o jedle v intelektuálnej rovine.
- Zapojenie do prípravy: Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla. Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami. Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť. Potom môže nakresliť alebo napísať nákupný zoznam.
- Malé porcie: Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“. Pre rodičov je zase skľučujúce, keď ich dieťa neje dobre. Urobte kompromis. Použite veľký tanier s menšou porciou jedla.
- Vlastné tempo: Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej. Ak vaše dieťa prechádza fázou pomalšieho rastu, prirodzene bude mať nižší apetít.
- Netlačiť na pokroky: Ponúkajte nové potraviny postupne, poskytnite riešenia, pomoc a podporu, ale netlačte na dieťa, aby robilo pokroky.
- Konzistentnosť: Nielen vy, ale aj váš partner či partnerka, a vaši rodičia či svokrovci, by mali uplatňovať rovnaký systém.
- Byť vzorom: Deti často napodobňujú vaše správanie. Ak u vás uvidia znechutenie z niektorých potravín, ktoré im následne budete nútiť, pravdepodobne neuspejete. Využite to ako motiváciu aj do svojho jedálnička zapojiť viac ovocia a zeleniny. A hlavne, na nič netlačte. Je zásadné vytvoriť zo spoločného času za jedálenským stolom pozitívnu skúsenosť.
3. Tipy pre Konkrétne Problémy
- Odmietanie zeleniny: Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov.
- Chuť na sladké: Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.
- Neustále má chuť na sladké: Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín.
- Odmietanie tuhej stravy: Ak má vaša dcérka problém s konzistenciou jedla, ktoré odmieta, tak je možné, že by vám pomohlo poradenstvo odborníka, ktorý sa zaoberá otázkami príjmu potravy pre deti.
4. Kedy Vyhľadať Lekára
- Spomalený rast: Spozornite, ak dieťa nerastie, je unavené a bledé.
- Zmeny v stolici: K vyhľadaniu pediatra by mala viesť aj zmenená farba či konzistencia stolice.
- Vracanie: Varovným znakom je aj vracanie, a to aj len občasné. Ak sa s nechutenstvom spájajú aj časté bolesti bruška, je to ďalší dôvod, prečo žiadať o pomoc.
- Alergie: Rodičia si tiež môžu všimnúť, či dieťa nemá zdravotné problémy po jednej konkrétnej potravine. V tom prípade by mohlo ísť o alergiu.
- Iné ťažkosti: V prípade, že sa u vášho drobca nevyskytujú žiadne z týchto ťažkostí, no aj tak už niekoľko dní odmieta jesť, poraďte sa s lekárom.
Dojčenie a Odmietanie Jedla
Často sa stretávame s názorom, že dojčenie po určitom veku dieťaťa môže spôsobovať odmietanie tuhej stravy. Je dôležité si uvedomiť, že:
- Dojčenie nie je príčinou: Ak by takéto správanie dieťaťa spôsobovalo dojčenie, ako je možné, že s podobnou situáciou sa občas stretávajú aj matky nedojčených detí a tiež to, že bežne dojčené deti neodmietajú inú tuhú stravu a jedia len kaše?
- Riziká predčasného odstavenia: Odporúčanie radšej dieťa v takejto situácii nedojčiť, vychádza z nedostatočných informácií o tom, čo vlastne dojčenie pre dieťa tohto veku znamená - pre jeho psychické potreby a aj z hľadiska rizík predčasného odstavenia pre fyzické zdravie dieťaťa aj matky.
- Dojčenie prináša benefity: Dojčenie nie je niečo, čo sa po určitom veku dieťaťa stáva len akýmsi bonusom, či dokonca negatívom, ktoré dieťa dokonca poškodzuje.
Skúsenosti Mamičiek
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a čo funguje u jedného, nemusí fungovať u druhého. Osobné skúsenosti iných matiek neznamenajú, že pri vašom dieťati bude platiť, že odstavením začne viac jesť alebo mu už nebudú prekážať príkrmy, ktoré nie sú rozmixované.
Prečítajte si tiež: Vývoj ukazovania u detí v dvoch rokoch
Prečítajte si tiež: Stratégie zvládania ignorácie u dvojročných detí
Prečítajte si tiež: Vývojové míľniky v dvoch rokoch