Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím, výchova detí, práca, vzťahy - to všetko sú oblasti, v ktorých sa rodičia často stretávajú s pocitmi viny. Tento článok sa zaoberá podstatou viny, jej rozdielmi od hanby a ponúka stratégie, ako sa s ňou vysporiadať.
Vina vs. Hanba: Rozdiel a ich vplyv
Vina a hanba sú dve odlišné emócie, ktoré majú rozdielny vplyv na naše prežívanie a správanie.
- Vina je morálna emócia, ktorá vzniká, keď prekročíme naše štandardy toho, čo považujeme za dobré alebo zlé. Náš vnútorný hlas hovorí: "Urobil/a som niečo zlé." Vina nás upozorňuje na nesprávne konanie a otvára možnosť uznať chybu, ospravedlniť sa a napraviť ju. Príkladom je situácia, keď kričíme na dieťa a uvedomíme si, že sme to mali zvládnuť s väčším pokojom.
- Hanba je emócia, pri ktorej náš vnútorný hlas hovorí: "Ja som hlúpy/a, zlyhal/a som, som úplne neschopný/á." Hodnotíme celého seba ako zlého/zlú. Hanba nás zacyklí v bolestivých pocitoch vlastnej neschopnosti a nehodnosti, a nemotivuje nás k ospravedlneniu.
Pocity viny súvisia s vyššou empatiou, súcitom a schopnosťou odpustiť si. Adaptívna vina nám umožňuje zreflektovať a napraviť svoje správanie. Neadaptívna vina, spojená s nerealisticky vysokými štandardmi, je často prepojená s hanbou.
Vplyv rodinného prostredia na pocity viny a hanby
Rodinné prostredie zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji pocitov hanby a neadaptívnej viny. Časté zahanbovanie, kritika, ponižovanie alebo zosmiešňovanie zo strany rodičov môžu viesť k pocitom menejcennosti a nehodnosti.
Príkladom je posielanie dieťaťa do kúta, porovnávanie so súrodencami, trestanie tichom alebo nereagovanie na snahy o kontakt. Dieťa sa môže cítiť nemilované a neprijaté také, aké je.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Neadaptívne pocity viny môžu súvisieť s vysokými štandardmi, ktoré na nás kládli rodičia alebo iní dospelí. Chronické pocity viny môžu mať na pozadí emočne silný zážitok alebo traumu, ktoré si dieťa vysvetlilo ako svoju chybu.
Rodičovská vina: Bežné situácie a riešenia
Rodičovská vina je emócia, ktorú rodičia pociťujú z rôznych dôvodov. Je normálne cítiť sa vinný, keď urobíte niečo, čo ľutujete. Príliš veľa viny však škodí vášmu životu a vzťahu s deťmi.
- Pocit viny, keď je dieťa nedisciplinované: Väčšina rodičov sa cíti frustrovaná a nahnevaná, keď ich deti robia niečo, čo ich núti myslieť si, že by to mali vedieť lepšie. Skúste v budúcnosti popremýšľať nad inou výchovnou metódou, napríklad využívanie prirodzených a logických dôsledkov vo výchove.
- Pocit viny za to, že veľa pracujete: Väčšina pracujúcich rodičov pociťuje pocit viny, keď majú málo času na hranie sa s deťmi. Rodiny, ktoré nemajú na seba čas, to tak nerobia schválne. Život jednoducho uteká deň za dňom a pretože vždy príde zajtrajší deň, nikomu sa nezdá, že by bolo času málo.
- Pocit viny, keď sa vaše dieťa neslušne správa na verejnosti: Všetci rodičia sa cítia trápne, keď dieťa v obchode začne kričať alebo vyvádza na ihrisku. Môžete však zmeniť svoje disciplinárne stratégie na také, ktoré vám pomôžu vyriešiť tieto situácie.
- Pocit viny kvôli stravovaniu vášho dieťaťa: Do určitého veku vaše dieťa spokojne papá cviklu, brokolicu a jablká, no po určitej dobe sa môže stať, že odmieta jesť čokoľvek okrem sendvičov s nutelou, čokolády a lízaniek. Najlepšie je nerobiť z jedálenského stola bojisko o jedlo. Jednoducho ponúkajte svojmu dieťaťu širokú škálu rôznych jedál.
- Pocit viny kvôli tomu, že je vaše dieťa dlhú dobu pred obrazovkou: Všetko by malo byť v určitej rovnováhe. Ak vaše dieťa sleduje televíziu každý deň veľa hodín za sebou, potom je načase skrátiť to. Ak sa každý večer hodinu hrá na tablete a cez víkendy pozerá film, nedeje sa ešte nič hrozné.
- Pocit viny kvôli tomu, že nemôžete dieťaťu všetko dopriať: Ak cítite pocit viny kvôli tomu, že máte pocit, že nemôžete vášmu dieťaťu dopriať všetko to, čo majú jeho spolužiaci, v takejto chvíli si uvedomte, že šťastné detstvo vôbec nesúvisí s množstvom peňazí.
Emočné jedenie a pocity viny
Emočné jedenie je porucha príjmu potravy, pri ktorej ľudia siahajú po jedle skôr z emócií ako z hladu. Najčastejšie ho spúšťa osamelosť, strach, pocit viny alebo pocit, že niečo chýba. Pri emočnom jedení ľudia často siahajú po kalorických, sladkých alebo priemyselne spracovaných potravinách, čo môže viesť k pocitom viny, hanby a frustrácie.
Ako si budovať zdravé stravovacie návyky?
- Zamerajte sa na vyváženú stravu, nie na obmedzenia: Namiesto diét skúste prístup, ktorý vám umožní jesť všetko v rozumných množstvách.
- Počúvajte svoje telo: Naučte sa rozoznávať signály hladu a sýtosti.
- Odstráňte pocit viny z jedla: Jedlo nie je nepriateľ. Každé jedlo by malo byť vnímané ako palivo a pôžitok zároveň.
- Budujte si pozitívne návyky postupne: Drastické zmeny nebývajú dlhodobo udržateľné.
- Nezabúdajte na psychickú pohodu: Strava a duševné zdravie sú prepojené.
Prečo je pocit viny sebadeštrukčný?
Pocit viny je jedným z najsebadeštrukčnejších pocitov. Človek sa ním sám odsúdi a potrestá. Pocit viny a vedomie viny spúšťa sebatrestajúce programy. Na energetickej úrovni si uzatvára prísun energie, lásky, sebalásky.
Ako sa vyliečiť z pocitu viny?
Z pocitu viny sa môžete vyliečiť tak, že prevezmete zodpovednosť za svoj život. Zodpovednosť, nie pocit viny. Človek koná najlepšie, ako v danej chvíli dokáže a môže. Ak ste urobili niečo v minulosti, čo z dnešného pohľadu nepovažujete za správne, odpustite si svoju vtedajšiu nevedomosť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Fázy vyrovnávania sa s náročnou situáciou
Existuje viac teórií vysvetľujúcich fázy vyrovnávania sa s náročnou situáciou, akou je narodenie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, choroba či strata. Tieto teórie nám môžu byť veľmi nápomocné v pochopení seba samého či svojich blízkych.
- Šok a popieranie: Ide o prvú fázu, ktorou človek prirodzene reaguje na nečakanú stresovú situáciu.
- Hnev: Druhá fáza, ktorá môže úzko súvisieť s akousi bezmocnosťou.
- Vyjednávanie: Fáza, ktorá môže nastať v situácii, že informácia, ktorú sme dostali, je nepriaznivá, ale výsledok ešte nie je úplne istý.
- Smútok, či až depresívne stavy: Fáza, ktorá môže nastať vo chvíli, keď si uvedomíme, že nepriaznivú prognózu či výsledok nemôžeme zmeniť vyjednávaním.
- Prijatie: Ide o fázu, keď dokážeme prijať fakty a pomaly sa prispôsobujeme danej situácii.
Vina - Podnecuje nás, či mučí?
Vina je skutočnosť života a cítiť sa vinným je normálna skúsenosť väčšiny z nás. Normálny zdravý pocit viny je ochrancom zdravia spoločnosti. Pocit viny môže byť stimulátorom, náhlym bolestivým drgnutím, aby nás pohol k zmene.
Pocity viny nám pomáhajú uvedomiť si, že sme urobili zle - a to je dobré! Ak nedovolíme, aby nás pocity viny celkom pohltili, mali by nás priviesť k úsiliu získať Božie odpustenie, i svoje vlastné odpustenie. Mali by nás podnecovať zmeniť svoju cestu.
V takýchto situáciách je pocit viny skôr proti nám než za nás, stáva sa skôr mučiteľom než podnecovateľom. Stávame sa menej ľudskými, a teda menej kresťanskými, pociťujeme nie vykúpenie, ale zavrhnutie.
Ako s vinou zatočiť?
Vina je zvyčajne odpoveď na inú emóciu. Identifikovať, čo sa za vinou skrýva, je dôležitým krokom k jej rozlúšteniu a oslobodeniu sa. Vina tiež potrebuje priestor a čas, aby sme ju dokázali spracovať, premýšľali o nej a nechali ju odplynúť.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Skúsme tiež prehodnotiť prístup k vine - čo ak je vina len impulz, správa tela, že nepočúvam svoje inštinkty?
5-kroková stratégia:
- Prečo sa cítim vinná a čoho sa bojím? Zastavte činnosť, v ktorej sa nachádzate, nájdite si tiché miesto, kde môžete chvíľu premýšľať a odpovedzte si na tieto otázky.
- Prečo ma to desí? Ten pocit vychádza z mojej minulosti.
- Je niečo, čo by som s týmto strachom mohla urobiť? Použite pozitívne afirmácie.
- Čo je teraz najdôležitejšie? Zameriam sa na seba a dieťa. Najskôr sa ospravedlním, že som vrešťala.
- Čo urobiť, ak sa situácia zopakuje? Keď začnem kričať, stopnem sa. Spravím krok späť a začnem celý proces sebareflexie.