Často sa stretávame s rodičmi, ktorí sa sťažujú na svoje deti, že sú nezvládnuteľné a nerešpektujú príkazy. Učiteľky sa sťažujú a rodičia si kladú otázku, prečo práve ich dieťa je takéto. Uznávaná psychologička Eva Reichelová prezradila, do akej miery môžu za správanie svojich detí rodičia. Tento článok sa zaoberá problematikou "nezvládnuteľných" detí, ich stravovacími návykmi a ponúka rady a riešenia pre rodičov a pedagógov.
Rastúci Počet "Nezvládnuteľných" Detí?
V súčasnosti pribúda počet rodičov, ktorí sa pri výchove svojich detí cítia úplne bezmocní, nešťastní a nevedia, čo majú robiť. Niekedy je primárnou požiadavkou smerovanou na prácu detských psychológov otázka: „Čo mám robiť?“ Rodičia prežívajú zlosť, pocity viny, sklamanie, bezradnosť a potrebu nanovo sa zblížiť so svojím dieťaťom a prežívať vzájomnú radosť. Dlho pozorne počúvame o tom, aké je ich dieťa zlé, lebo si robí, čo chce, lebo naň neplatia žiadne tresty, odmieta počúvnuť a uniká požiadavkám svojich rodičov. Rodičia majú pocit, že strácajú všetky výchovné kompetencie dobrého rodiča a čakajú malý zázrak, ktorý vyrieši ich výchovné problémy.
Čo Vlastne Znamená "Nezvládnuteľné" Dieťa?
Pred chvíľou z ambulancie odišla matka s dieťaťom, ktoré už nastúpilo do ZŠ. Chlapec nebol ochotný ani na chvíľu urobiť to, čo od neho chcela, a pritom išlo o jednoduché požiadavky ako: „Tu si sadni“, „Neváľaj sa po zemi“, „Prestaň kričať“, „Skús neskákať s topánkami po sedačke…“ Ani psychológ nemá vo svojej výbave čarovnú formulku na to, aby sa s ním dieťa napríklad len hralo. Chlapec nebol ochotný vybrať si hrové podnety, ktoré by sa mu páčili, alebo niečo čmárať na papier spôsobom, ktorý by si sám zvolil. Neustále svojím správaním obsadzoval vzťahový priestor spôsobom, ktorý patrí malému dieťaťu, ale nie školákovi, ktorý je skutočne telesne zdravý a normálne inteligentný. Rodičia ani pedagógovia tohto chlapca výchovne nezvládajú. V duchu si zaznamenávam moju súkromnú diagnózu „robí si, čo chce“. Toto je extrém, keď tento chlapec nie je spôsobilý robiť to, čo sa od neho žiada. Nevyužíva svoje vnútorné možnosti ani svoju detskú múdrosť na to, aby sa vývinovo posúval. Nezvládnuteľné dieťa z odborného pohľadu znamená, že nie je vývinovo zrelé. Dieťa sa naozaj nemá dobre, nie je spokojné, neprežíva radosť, nevie byť bezstarostné, často sa scvrkáva len na určitý svoj program, ktorým dookola prejavuje svoje vedomé a nevedomé potreby.
Tolerancia a Hranice: Kde Sme Urobili Chybu?
Babky hovoria, že dnešné deti si toho k dospelým môžu dovoliť oveľa viac, než si mohli oni, pedagógovia zase, že kedysi deti v škole toľko nepapuľovali… Sú to len reči alebo je to tak, že hranice toho, čo deťom tolerujeme, sa posúvajú? Dnešní rodičia to nemajú ľahké, pretože pre nich a ich deti sa otvára veľmi veľa možností a závisí len od nich, aby ich ponúkali svojim deťom v takej miere a takým spôsobom, aby sa deti mohli stále prejaviť, byť zvedavé, hravé a tvorivé.
Často zvykneme vlastné výchovné zlyhanie zvaľovať na „túto“ dobu. Žijeme v mediálnej kultúre, ktorá prináša určité riziká, ale vždy závisí od osobnosti rodičov, ako vedia tieto nástrahy precediť do vzťahového kontaktu so svojimi deťmi. Rodičia nahrádzajú svoje „živé“ správanie k dieťaťu mediálnymi obrazovkami. Dieťa sa celé hodiny hrá na svojom tablete a rodič ho vníma ako dobré a poslušné, ale je to len jeden malý príklad toho, ako rodič výchovne spohodlnie a nahradí živú emočnú výmenu neosobnými obrazovkami. Dieťa nesplní požiadavky dospelého len preto, že je závislé od svojho počítača. Je to zložitejší problém.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dieťa sa učí prispôsobiť tomu, čo sa od neho chce, od raného veku (prvé začiatky sú medzi prvým a druhým rokom veku) v rámci tzv. separačno-individuačného procesu, keď si najprv vývinovo uvedomí svoju autonómiu a vlastné ego, potom, samozrejme, skúša, čo si môže dovoliť, a začína narážať na takzvané superego, to znamená výchovné požiadavky svojich rodičov. Ak má dieťa vytvorený dôverný a bezpečný vzťah k rodičovi, je vnímavejšie k tomu, čo rodič chce, a začína tolerovať jeho požiadavky. Malé dieťa je potom poslušné, ak sa rodič najprv identifikuje s jeho potrebami, akceptuje ho a následne mu ponúkne svoje chcenie. Rodičia potrebujú byť najprv citliví voči vývinovým potrebám svojich detí a v láskyplnom prostredí ich potom učiť poslušnosti.
Kult Dieťaťa: Prehnaná Starostlivosť alebo Skutočný Záujem?
Dieťa v mysli rodičov zaberá veľmi veľký priestor a rodičia sa upnú na uspokojovanie potrebných, ale aj nezmyselných nárokov a požiadaviek svojho dieťaťa. Rodičia postavia dieťa na piedestál, ale stáva sa, že skôr presadzujú vlastnú subjektivitu a vlastné chcenie do výchovy. Navonok vyznievajú ako veľmi starostliví a dobrí rodičia, ale nechávajú dieťaťu veľmi malý priestor na to, aby sa samo rozhodovalo, aby malo možnosť kontaktovať sa s vlastným chcením a vlastnou vôľou, a nie len sa nechalo viesť svojimi extrémne starostlivými a zabezpečujúcimi rodičmi.
Príkladom je mladá žena, ktorá prišla s ťažkými úzkostnými stavmi. Pyšne mi rozprávala o svojich obetavých rodičoch, ktorí ju všade vozili, zo školy ju brali na krúžky, ktoré jej vybrali, potom sa s ňou učili. Pýtala som sa jej, na čo si najradšej spomína, ale nevedela si spomenúť na žiadnu svoju hračku alebo aktivitu, keď by sa cítila spontánna, prirodzene hravá a radostná. Bola pochválená za dobré známky a jazykové znalosti, ale teraz pred ukončením štúdia začala byť úzkostná, lebo sa zľakla reality a otvorených možností, ktoré jej život ponúka. Hovorí, že by sa najradšej vrátila do čias, keď o ničom nemusela rozhodovať. Na tomto príklade môžeme sledovať, ako prílišná zaujatosť dieťaťom obsadí jeho vnútornú realitu, a dieťa potom môže mať strach rozhodovať samo za seba a je úzkostné, ak má vstúpiť samostatne do života.
Bezpečné Hranice: Kľúč k Zdravej Separácii
Každé dieťa je spôsobilé počúvať a tolerovať to, čo od neho chce dospelý partner, ak je medzi dieťaťom a dospelým vytvorená bezpečná a dôverná citová väzba. Zdravo citovo naviazané dieťa je spôsobilé prispôsobiť sa a prijať hranice bez zlosti a bez strachu. Samozrejme, sú vývinové obdobia, keď súčasťou separačného procesu je snaha presadzovať vlastnú vôľu a odmietať hranice, ktoré rodič definuje. Ak rodič akceptuje tieto vývinové snahy dieťaťa, potom aj emočne kritické obdobie (napríklad obdobie vzdoru) ostane bez následkov a dieťa si vytvorí žiaduci vzťah s realitou a naučí sa tolerovať potreby najbližších. Deti sa cítia bezpečne, ak majú pevne stanovené hranice, ktoré korešpondujú s ich vekom a vývinovými možnosťami. Dieťa získava možnosť zdravej separácie, viac dôveruje svojim snaženiam a nadobúda zrelú slobodu. Benevolentní rodičia, ktorí dieťaťu všetko dovolia, dieťaťu vlastne ubližujú, pretože napríklad malé dieťa nie je spôsobilé rozumne využívať všetky možnosti, ktoré táto sloboda umožňuje. Príliš veľká sloboda robí deti úzkostnejšími, nedovolí im zrelým spôsobom rozvíjať hravosť, detskú tvorivosť a múdrosť. Dieťa ostáva v akomsi veľkom otvorenom priestore, v ktorom sa jeho jedinečnosť stráca.
Prehnané Nároky a "Superdeti": Kde Je Hranica?
Rodičia chcú ísť s dobou, myslia si, že to, čo je úspešné a krásne, je aj hodnotné. Tešia sa, ak sú ich deti šikovné a rozvíjajú svoj talent, tešia sa z ich úspechov. Za riziko považujem len také rozhodnutia rodičov, keď silou-mocou pretláčajú to, čo oni sami chcú, a nevnímajú to, čo chce ich dieťa alebo čo by pre ich dieťa bolo prirodzené a skutočne obohacujúce. Akoby si niektorí rodičia cez úspech svojho dieťaťa kompenzovali vlastné frustrácie alebo to, čo mi sami veľakrát hovoria: „Viete, keď ja som nemal tie možnosti, nech moje dieťa má všetko.“ Každé dieťa potrebuje mať aj miesto a čas pre svoju hru, svoje aktivity a svoju fantáziu, aby v budúcnosti vedelo s radosťou a vedome rozvíjať svoje vnútorné možnosti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Voľná Výchova: Funguje alebo Ubližuje?
Dnes sa môžeme stretnúť s rôznymi alternatívami, ktoré v zásade nevychádzajú zo zlých myšlienok, ale vždy som prekvapená z toho, ak rodič prestane mať vlastnú výchovnú intuíciu a empatické identifikovanie sa so svojím dieťaťom a hľadá akýsi štýl výchovy. Ani premyslený výchovný systém nikdy nemôže nahradiť citlivosť rodiča voči vlastnému dieťaťu. Keď sa ma rodič spýta, či sa má orientovať podľa princípov Adlerovej výchovy alebo voľnej výchovy, alebo sa má pýta, aké knihy si má naštudovať, aby vedel vychovávať svoje dieťa, často si dovolím odpovedať: „Keď neviete, podľa akých výchovných princípov máte reagovať, reagujte podľa svojho srdca.“ Žiadna kniha nemôže nahradiť osobný a citlivý kontakt s vlastným dieťaťom. Mechanické plnenie výchovných postulátov znamená presadzovanie cudzej vôle a neidentifikovanie sa s potrebami vlastného dieťaťa. Žiadne trojročné dieťa nie je príliš zrelé, aby mohlo o sebe rozhodovať.
Problémy s Jedením u Detí: Ako na To?
Od obdobia zavádzania príkrmov až do obdobia škôlkarského veku majú deti niekoľko období, keď s jedlom vymýšľajú. Určite by sa nám naše deti poďakovali, ak by sme sa na chvíľu zastavili a skúsili im porozumieť, prečo robia to, čo robia, a čo ich k tomu vedie.
Príkrmy: Nová Skúsenosť
Pri zavádzaní príkrmov má rodič málokedy dojem, že dieťa vymýšľa. Pri zavádzaní príkrmov, resp. učení sa jesť niečo iné (než mlieko z prsníka či fľaše) ide naozaj o úplne novú schopnosť a skúsenosť. Dieťatko sa to len jednoducho musí naučiť tak ako všetko ostatné. Našou úlohou je len skúšať, ponúkať, príp. vyskúšať, aká lyžička dieťatku sadne. Dôležité je nezúfať a ponúkať rôzne druhy zeleniny, mäska, rôzne kombinácie, rôzne druhy kaší či obilnín. Špecialitou niektorých dojčiat je potreba cítiť jedlo v rukách. Jedlo si potrebujú opackať, postláčať, cítiť ho nielen v ústach, ale aj všade okolo úst. Ak máte doma jedáka-stláčača, tak mu doprajte si to jedlo ohmatkať. Je to len na pár mesiacov či dáky ten rok neporiadku v kuchyni. Ale dieťa sa vám raz poďakuje (resp. aj vy sami sebe), že sa tak skoro naučilo samo jesť lyžičkou, keď mu ju k tomu jedlu dáte.
Prerezávanie Očných Zúbkov: Bolestivé Obdobie
Druhá kategória je vymýšľanie spojené s prerezávaním očných zúbkov. Tieto zúbky sa prerezávajú dlho, je to bolestivé, z čoho je dieťatko nervózne, podráždené a veľmi často nechce nič jesť. Ak je dieťatko dojčené, je na prsníku takmer stále. Dieťatko kŕmené mliekom z fľaše sa jej bude dožadovať tiež a v oveľa väčšej miere. A ak by nemalo mlieko z fľaše, nejedlo by vôbec nič. V tomto prípade môžeme hovoriť, že ide o „superlevel“ vymýšľania s jedlom.
Hádzanie s Jedlom: Testovanie Hraníc
Začína okolo roka a môže sa vystupňovať okolo 15. mesiaca. Často je spojený opäť s obdobím prerezávania očných zúbkov. Môžete len vysvetľovať dookola, že jedlo sa na zem nehádže, a čakať, kedy toto obdobie skúmania priestoru, testovania fyziky a najmä vašej trpezlivosti prejde. Preto sa ako rodič nastavte, že ide len o pár mesiacov neporiadku a netreba si z toho nič robiť. Je to len obdobie ako veľa iných období v detskom živote.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Rastový Útlm a Rôznojedáctvo: Prirodzené Procesy
Po prvom roku deti vstupujú do akéhosi obdobia rastového útlmu, ktorý nastáva po intenzívnom špurte do jedného roka. Úplne prirodzene prestanú jesť veľké dávky jedla. Do 3 rokov je to veľmi bežné - či už málojedáctvo, alebo rôznojedáctvo. Netreba si kvôli tomu robiť starosti, netreba dieťa nútiť jesť viac či nútiť ho do čohokoľvek ohľadom jedla.
Do rôznojedáctva by som zaradila ešte veľmi špecifické, zdanlivo vymýšľavé selektívne jedenie. To znamená, že sú obdobia, keď vaše dieťa nechce jesť konkrétnu vec. Telo jednoducho presne vie, čo v tom momente potrebuje a čo práve nepotrebuje. Ak sa vám zdá, že sú to táraniny, môže byť. Lenže práve toto selektívne nejedenie máme s priateľkou u našich detí úplne rovnako odsledované. A keď sa niečo u detí opakuje a vyskytuje pravidelne, nebude to len tak. Bude to mať svoj zmysel.
Lepšie Chutí u Druhej Maminky: Psychologický Fenomén
Veľmi zábavný druh vymýšľania s jedlom je zvyk, že u druhej maminky chutí lepšie. Toto asi nemá žiadnu výživovú podstatu a bude to skôr nejaká psychológia, ktorú som ešte nemala možnosť rozdebatovať s kamarátkou, detskou psychologičkou. Je to však každodenná realita, že keď dve mamy otvoria dve krabičky s jabĺčkami, tak si ich vezmú práve z tej cudzej. Čím viacpočetná mama je, tým viac túto tendenciu poznala a brala ju ako úplnú samozrejmosť.
Nedojedáctvo: Rešpektujte Signály Tela
Častým problémom býva aj nedojedáctvo. Deti presne vedia, kedy majú dosť. Majú úžasný senzor na sýtosť, ktorý my dospelí už väčšinou nemáme. Preto je rozumnejšie nabrať si menej a prípadne si jedlo radšej neskôr pridať. To isté platí aj u detí. Naberte im radšej menšiu porciu, a keď budú chcieť, určite si vypýtajú viac. A rovnako to bude aj v prípade, keď už budú mať dosť. Resp. nechajú jedlo na tanieri.
Vplyv Škôlky: Nové Tendencie
So škôlkou príde do vášho života veľa vecí, ktoré budete musieť deťom dookola vysvetľovať. A úplne prirodzene, prídu aj odpozorované a prebraté tendencie v jedení, a to najmä od toho, koho má vaše dieťa rado.
Obdobie Vzdoru: Testovanie Autority
Samostatnou kapitolou je určite aj vymýšľanie pri jedle, ktoré súvisí s obdobím upevňovania svojho ja, ako tomu hovorila Montessori. Ide o obdobie, keď si vaše dieťa začína uvedomovať, že je samo sebou, a začína testovať vašu autoritu a to, kde sú hranice. Celkom určite bude testovať vaše hranice aj pri jedle. Dieťa jednoducho skúša a zisťuje, koľko si toho môže dovoliť, čo dokáže presadiť a ako dosiahne to svoje. A vtedy prichádza tá najťažšia úloha pre nás rodičov. Hranice.
Riešenie Problémov v Škôlke: Komunikácia a Spolupráca
Pri nástupe do škôlky je dôležité komunikovať s učiteľkami a riaditeľom. Rodič a učiteľ nie sú nepriatelia, naopak, majú ako dvaja dospelí a zodpovední ľudia pragmaticky zhodnotiť situáciu a spolu sa dohodnúť na postupe. Ak synček nastúpil do škôlky a nechce papať, treba sa s učiteľkou porozprávať a hľadať spoločné riešenie. Je možné, že synček má rád škôlku, ale jedlo mu nechutí. V takom prípade je dôležité zistiť, prečo dieťa nechce jesť a prispôsobiť stravu jeho preferenciám.
Príkladom je situácia, keď učiteľka donucuje dievčatko jesť žemličku. V tomto prípade je dôležité, aby učiteľka rešpektovala dieťa a nenútila ho do jedla. Ak dieťa nechce jesť, treba zistiť, prečo a pokúsiť sa mu ponúknuť inú alternatívu.
Príprava na Škôlku: Samostatnosť a Psychická Pohoda
Nástup do škôlky je veľká vec, a to pre dieťa aj rodičov. Požiadavky sa líšia škôlku od škôlky, a preto celkom na začiatku zistite, ako to v danej škôlke funguje. Celodenný pobyt v škôlke vyžaduje, aby bolo dieťa v mnohých činnostiach samostatné, respektíve malo snahu učiť sa samostatnosti.
Rozprávajte sa s dieťaťom o nástupe do škôlky a nijako mu to neidealizujte, ani z toho nerobte strašiaka. Je normálne, že má obavy, aj vy ich predsa máte, dôležité je ho ubezpečiť, že všetko dobre dopadne. Pokiaľ dieťatko ešte dobre nerozpráva, všímajte si jeho správanie a skúste zistiť, čo by mu pomohlo cítiť sa lepšie a istejšie. Škôlka a pocity z nej sú pre dieťa pomerne abstraktné pojmy, o ktorých sa mu môže ťažko hovoriť, pomôcť môžu obrázkové knihy či hra „na niečo“ - v tomto prípade na škôlku.
Chyby vo Výchove: Nútenie a Odpútavanie Pozornosti
Nútenie dieťaťa do jedla, podávanie sladených nápojov medzi jedlom, neustále chrumkanie drobností a odpútavanie pozornosti pri kŕmení sú chyby, ktoré vedú k nechutenstvu. Je potrebné sa im vyhýbať a stolovať spoločne, dodržiavať pravidelný čas a spôsob stolovania, nedávať jedlo k televízoru, k počítaču, dávať dieťaťu malé porcie, radšej nech si vypýta, ak potrebuje viac.
Nechutenstvo: Kedy Hľadať Lekársku Pomoc?
Ak dieťa nerastie, je bledé, unavené, ak má zmenenú farbu alebo konzistenciu stolice, ak vracia, aj keď len občas, ak odmieta jeden druh stravy, môže sa jednať o alergiu. V takom prípade je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Tipy na Zlepšenie Chuti do Jedla
Skúste dieťaťu navrhnúť iný variant jedla a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná. Z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky. Ponúkajme mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnime sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju.
Názory Odborníkov: Dvojročné Deti v Škôlke?
Uznávaný český psychológ, psychoterapeut a pedagóg Ján Svoboda hovorí, že deti by sme mali naučiť žiť v limitoch bez toho, aby sme museli použiť tresty. Je kritikom súčasných trendov nevýchovy, odporúča ju len tým, ktorí chcú svoje dieťa vychovávať v juhoamerickej pampe. Podľa neho nástup detí pred tretím rokom do škôlky je predčasný. Štát by sa mal pýtať, o čo nám ide. Či o blahobyt, alebo o dieťa. Je to aj problém prípravy na rolu matky.