Ako Naša Strava Ovplyvňuje Životné Prostredie: Cesta k Udržateľnému Stravovaniu

V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o alternatívach v stravovaní, poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe. Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba majú totiž na svedomí veľké množstvo skleníkových plynov a iných škodlivín, čím sa narúša ozónová vrstva a ohrozuje sa život na Zemi. Okrem toho má na vzniku skleníkových plynov podiel aj doprava, predovšetkým letecká a automobilová, výroba a priemysel. Poďme sa spolu pozrieť na to, ako vieme ovplyvniť situáciu na našej planéte už len tým, čo si doprajeme na tanieri.

Alternatívy v Poľnohospodárstve a Živočíšnej Výrobe

Ako alternatívu v pestovaní plodín môžeme spomenúť napríklad permakultúru, ktorá stavia na symbióze rôznych druhov v prírode a tieto výhody využíva vo svoj prospech. Čo sa týka živočíšnej výroby, ľudia čoraz viac vyhľadávajú tzv. welfare chovy, ktoré sa snažia zabezpečiť zvieratám čo najlepšie podmienky pre život a tiež ponúkajú oveľa vyššiu kvalitu mäsa. Najväčším producentom CO2 a metánu v poľnohospodárstve či živočíšnej výrobe je hovädzí a teľací dobytok.

Zníženie Spotreby Mäsa a Živočíšnych Výrobkov

Znížením celosvetovej spotreby hovädzích produktov či chovu hovädzieho dobytka by sa značne znížila produkcia skleníkových plynov. Je však ťažké povedať nakoľko, pretože to závisí od viacerých faktorov. Skleníkové plyny produkuje samotný tráviaci systém dobytka, ako aj skladovanie hnojiva, močovky, kŕmne zmesi, ustajnenie a mnoho ďalších faktorov. Okrem iného je chov tohto dobytka náročný na priestor, čo má na svedomí odlesňovanie veľkej časti pôdy. Ďalším dôvodom odlesňovania sú aj priestory na pestovanie potravy pre dobytok. Prirodzene, lesy sú pľúcami Zeme a ich nedostatok má opäť negatívny vplyv na celý ekosystém.

Ako Obmedziť Množstvo Mäsa v Strave

Pokiaľ jete mäso, máte hneď niekoľko možností ako vylepšiť svoj jedálniček, svoje zdravie a koniec-koncov aj zdravie planéty. Pokúste sa obmedziť spotrebu mäsa na určité dni v týždni. Je veľmi pravdepodobné, že ak obmedzíte spotrebu mäsa na menší počet dní v týždni, spozorujete pozitívne zmeny v tom, ako sa cítite, prípadne, že disponujete väčším množstvom energie, ktorú by ste predtým míňali na trávenie mäsa. Pre porovnanie, na strávenie bravčového mäsa je treba asi 4 hodiny, pričom na strávenie obilnín ako ryža alebo pohánka len 2 hodiny.

Rastlinné Alternatívy Bielkovín

Ak vynecháte mäso, je čas pridať do jedálnička napríklad strukoviny ako šošovica. Pre porovnanie, 100 gramov kuracích pŕs obsahuje cca 26 gramov bielkovín, pričom 100 gramov šošovice obsahuje 25 gramov bielkovín. Rastlinné proteíny sa líšia od tých živočíšnych hlavne pomerom aminokyselín. Podľa viacerých štúdií je dokázané, že vegetariáni a vegáni trpia menej na kardiovaskulárne choroby, obezitu, vysoký cholesterol a pod.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Medzi najbohatšie zdroje rastlinných bielkovín patria:

• Tofu
• Tempeh
• Fazuľky edamame
• Cícer
• Mandle
• Quinoa
• Fazuľa

Ak ste však doteraz nepátrali po rastlinných zdrojoch bielkovín, existuje mnoho chutných typov, ako nahradiť mäso, ryby, vajíčka a syry niečím rastlinným a zdravým, napríklad: šošovicový prívarok, hrášková polievka, dusená brokolica s pučenými zemiakmi, cícerový guláš, sójové plátky so zeleninou, cestoviny so špenátom a mnoho ďalších.

Reducetariánstvo

Štýl stravovania, pri ktorom sa vedome vzdávame určitých zdrojov ako napríklad hovädzie mäso, ryby, vajíčka a pod., sa nazýva reducetariánstvo. Ide o vedomú voľbu akéhokoľvek obmedzenia sa v stravovaní, či už zo zdravotných dôvodov, alebo ekologických. Napríklad aj vegetariáni patria do tejto skupiny, pričom tí zredukovali prísun mäsa na nulu.

Z hľadiska chovu a spracovania výrobkov je na tom najhoršie teľacie mäso, nasledujú jahňacina, hovädzina a baranina.

Lokálne a Sezónne Stravovanie

Lokálne stravovanie má mnoho výhod. Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine. Okrem toho, aby sme výrobok dostali do našej kuchyne, nemusí za nami cestovať z ďaleka. Čím zabezpečíme, že ani potravina nemusela prejsť procesom skorého zberu, mrazenia, konzervovania a podobne. Vyhnúť sa podobným procesom je zdravšie, pretože plodiny si tak uchovajú potrebné živiny a čerstvosť a neobsahujú zbytočné látky navyše.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Ako však vyriešiť otázku lokálnych zdrojov v zime? Odpoveďou nám sú domáce zaváraniny. Ak si chceme dopriať čerešne aj na konci roka, nie je problém a na ich uskladnenie nám stačí špajza či pivnica.

Najlepšie by bolo, ak by sme si potraviny vedeli vypestovať sami. Ak však nie ste zrovna záhradkár, či záhradkou vôbec nedisponujete, stále je tu možnosť pestovať mnoho plodín v kvetináčoch na balkóne či v byte. Pravdou tiež je, že suroviny pestované v menšom sú zdravšie, často bez postrekov a chutia oveľa lepšie ako tie pestované vo veľkom. Zároveň si však je potrebné uvedomiť, že aj kuracie mäso, ktoré ku nám cestuje 1000 km má menší dopad na životné prostredie ako hovädzie mäso zo Slovenska, pretože hovädzie mäso má väčšiu uhlíkovú stopu, ako kuracie mäso.

Hovädzie mäso, ktoré sa vo veľkom dováža do celého sveta z Argentíny, so sebou nesie ešte jeden veľmi negatívny aspekt. Nielenže sa kvôli chovu doslova klčujú hektáre dažďového pralesa, ale celkovo procesy, ktorými sa mäso spracováva, má vplyv na životné prostredie. Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje až 15 415 litrov vody. Na jeden kilogram obilnín sa však spotrebuje iba 1644 litrov a dokážeme z neho získať až 20 krát viac kalórií.

Čo sa týka spracovania zeleniny, ani tá skleníková na tom nie je najlepšie. Nemyslíme tým skleník vo vlastnej záhradke ale priemyselné skleníky, ktoré zaberajú veľkú rozlohu, na svoj chod spotrebujú veľa energie a zdrojov.

Spotreba a Spracovanie Potravín

Zamedzenie Vyhadzovaniu Jedla

Ako sa vyhneme vyhadzovaniu jedla? Plánujte si, čo budete variť napríklad niekoľko dní dopredu. Tak si budete jednoducho vedieť spísať nákupný zoznam, kúpite len to, čo naozaj potrebujete a spotrebujete. Nákupným zoznamom vyriešime hneď ďalší problém, a tým je vyhadzovanie potravín.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Časté výlety do obchodu nás vedú k nakupovaniu potravín, ktoré vlastne nepotrebujeme a často na nich zabudneme a nakoniec vyhodíme. Priemerná slovenská domácnosť vyhodí ročne 100kg nespotrebovaných potravín. To je obrovské číslo a našim cieľom by malo byť ho čo najviac eliminovať.

Ak však nie ste vyslovene plánovač a ste skôr spontánny nákupca, je to v poriadku. Dbajte však na to, že využijete maximum nakúpených potravín, ale aj tých, ktoré už máte doma v chladničke alebo v komore. Niekedy recepty typu „čo dom dal“ sú tie najlepšie.

Separovanie Odpadu

Mnoho ľudí stále nevie, ako správne separovať odpad. Dnes je už na Slovensku štandardom, že v mestách aj na dedinách sa nachádzajú kontajnery na separovanie odpadu a je naozaj len na nás, či si tú námahu triediť odpad dáme.

Čo sa týka BIO odpadu, skvelým pomocníkom sú kompostoviská. Ak aj nemáte záhradu nezúfajte. Kalifornské dážďovky vám s tým vďačne pomôžu aj v byte uprostred sídliska. Ak vás však táto predstava napĺňa hrôzou, stále si môžete BIO odpad zbierať v uzatvárateľnej nádobe pod drezom a raz za čas ho vynesiete do nádoby označenej ako BIO odpad. Takto vieme Matke Zem vrátiť čo nám požičala a ona už bude vedieť, čo s tým ďalej.

V dobe sociálnych sietí je veľmi jednoduché získať zaujímavé a užitočné informácie aj na tému spracovania kuchynského „odpadu“. Tak napríklad, šupky z cibule sa dajú umyť, upiecť a následne pomlieť na veľmi chutné a zdravé korenie.

Bezobalové Obchody

Počuli ste už o bezobalových obchodoch? Ak ešte náhodou nie, ide o obchody, kde si prinesiete vlastné plastové či sklenené nádoby, do ktorých vám v obchode navážia požadované množstvo potraviny, či dokonca drogérie.

Klimatická Diéta a Udržateľné Stravovanie

"Index zdravej výživy" sa používal na meranie zdravotných účinkov rôznych potravín, konkrétne koľko minút zdravého života by sme denne získali alebo stratili zaradením jednej porcie týchto potravín do stravy. Analýza naznačila, že nahradenie len 10% denných kalórií z hovädzieho mäsa a spracovaného mäsa (ako sú párky, niektoré údeniny a salámy) ovocím, zeleninou, orechmi, strukovinami a niektorými morskými plodmi by mohlo priemernému človeku priniesť podstatné zlepšenie zdravia. Zistilo sa, že tieto typy substitúcie (nahradenia) zvyšujú zdravé minúty života odhadom o 48 minút na osobu a deň.

Mnohé štúdie zistili, že ľudia, ktorí jedia stravu s vysokým obsahom spracovaného mäsa, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku určitých zdravotných problémov, vrátane niektorých typov rakoviny a srdcových chorôb. Zistilo sa, že niektoré potraviny prispievajú k environmentálnym rizikám a dokonca klimatickým zmenám viac ako iné. Hovädzie a jahňacie mäso má asi desaťkrát vyššie emisie skleníkových plynov na porciu ako bravčové mäso, hydina a mliečne výrobky, a tie majú asi desaťkrát vyššie emisie ako potraviny rastlinného pôvodu vrátane obilnín, ovocia a zeleniny a strukovín.

Odborníci odporúčajú konzumovať veľa rastlín a málo ultraspracovaných potravín, najmä spracované mäso.

Regeneratívne poľnohospodárstvo opisuje poľnohospodárske a pastevné postupy, ktoré okrem iných výhod zvrátia klimatické zmeny obnovou ornice. Ak sa chystáte do svojho jedálnička zaradiť veľké množstvo červeného mäsa a iných živočíšnych produktov, snažte sa vyhľadávať potraviny, ktoré pochádzajú zo zvierat chovaných na tráve, na pastvinách a vo voľnej prírode, ideálne spôsobom, ktorý podporuje regeneratívne poľnohospodárstvo.

Či už si to uvedomujete alebo nie, vaša strava má vplyv na životné prostredie. Bez ohľadu na to, aký typ stravovacieho plánu sa rozhodnete dodržiavať - či už paleo diéta, rastlinná alebo zdravotne zameraná - výber potravín by mal mať pozitívny vplyv na planétu a klimatické zmeny. Klimatariánstvo je spôsob stravovania, ktoré vedie k zníženiu uhlíkovej stopy a negatívnych vplyvov na životné prostredie. Zároveň nezatracuje potraviny živočíšneho pôvodu. Jedným zo spôsobov je konzumovať udržateľné potraviny a vyhýbať sa potravinám, ktoré majú vysokú uhlíkovú stopu a prispievajú k emisiám skleníkových plynov.

Klimatická strava je taká, ktorá je dobrá pre planétu a tiež pre vaše zdravie. Názov tejto stravy bol prvýkrát vytvorený okolo roku 2015. Odvtedy si získala väčšiu sledovanosť verejnosti, ako aj pozornosť veľkých potravinových reťazcov. Klimatariáni nie sú všetci vegáni alebo vegetariáni, ale väčšina z nich sa snaží obmedziť množstvo mäsa, ktoré jedia, najmä hovädzie a jahňacie, ktoré má vyššiu uhlíkovú stopu v porovnaní s kuracím, bravčovým a niektorými druhmi morských plodov. Ak by sme všetci zmenili svoje stravovanie, mohlo by to viesť k výraznému zníženiu emisií CO2.

Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí konzumujú veľa rastlín - najmä zeleninu, ovocie, celé zrná, fazuľa, orechy a semená - profitujú zo zníženého rizika zápalových, chronických zdravotných problémov, ako je rakovina, srdcové choroby, cukrovka 2. typu a mŕtvica. Čím viac antioxidantov, vlákniny, vitamínov a minerálov obsahuje klimatická strava, tým lepšie. Základom je vyhýbať sa spracovaným vegánskym potravinám a baleným veciam a vyberať si potraviny v ich prirodzenom stave. Sezónne, miestne vyrobené, organicky pestované rastlinné potraviny sú zvyčajne najlepšie pre životné prostredie a planétu, hoci to skutočne závisí od toho, ako presne sa pestujú.

Organizmus získava niektoré vitamíny a minerály prevažne z potravín živočíšneho pôvodu. Niektoré z týchto živín sú životne dôležité pre zdravie, napríklad vápnik, zinok, jód alebo vitamín B12. Každý, kto dodržiava vegánsku diétu, musí starostlivo sledovať ich príjem a zvážiť užívanie doplnkov. Klimatariánsky prístup prinášajú menšie riziká v tomto ohľade. Pre tých, ktorí menia svoj jedálniček z ekologických dôvodov, to tiež znamená, že sa nemusia vzdať niektorých milovaných pokrmov. Čím odlišnejší je novozvolený jedálniček od predošlého, tým ťažšie je zvyknúť si naň a vydržať.

Potraviny Vhodné pre Klimatickú Stravu

• Miestne pestovaná organická zelenina a ovocie, najmä listová zelenina, jablká, mrkva, zeler, cibuľa, zemiaky/hľuzy, huby, okra (ibištek jedlý), brokolica a tekvica, ktoré si vyžadujú len malé zdroje na pestovanie. Voľba organických produktov vždy, keď je to možné, má za následok menej pesticídov pridávaných do pôdy.
• Klíčky a trávy, ako je lucerna a naklíčená fazuľa.
• Fazuľa a strukoviny, ako je šošovica, čierna fazuľa, fazuľa mungo, fazuľa pinto, fazuľa fava a organické tofu.
• Celé zrná, ako je ryža, teff, proso, raž, jačmeň, špalda, fonio a cirok.
• Niektoré orechy a väčšina semien, ako sú vlašské orechy, ľan, chia, konope, sezam, lieskové oriešky, slnečnicové semienka, melónové semienka a tekvicové semienka.
• Vo voľnej prírode ulovené ryby, ako ančovičky, sardinky, sleď, tuniak, treska a treska jednoškvrnná. Divoký losos a tuniak sú niekde uprostred, pretože stále majú vplyv na klímu, ale nie taký ako ostatné morské plody.
• Mäkkýše ako mušle, ustrice a hrebenatky.
• Organické mlieko od kráv kŕmených trávou je v poriadku s mierou. Tento typ mlieka a mliečnych výrobkov je udržateľnejší ako kuracie mäso, vajcia alebo bravčové mäso na kg.
• Konzumácia rôznych potravín vrátane rôznych zdrojov bielkovín (zmes rastlinných a živočíšnych bielkovín). Štúdie ukazujú, že 75% potravín, ktoré konzumujeme, pochádza iba z 12 rastlinných zdrojov a piatich živočíšnych zdrojov, a tento nedostatok rozmanitosti je pre ekosystém ťažký.
• Ak je to možné, pestujte si vlastnú zeleninu, napríklad vysadením záhrady na dvore alebo terase.
• Nakupovanie na miestnych farmárskych trhoch, ktoré ponúkajú miestne sezónne potraviny, ktoré netreba ďaleko prepravovať.
• Kompostovanie odpadu, ktoré pomáha budovať zdravú pôdu a pomáha vám pestovať si vlastné potraviny - a navyše znižuje znečistenie pôdy.

Hovädzie mäso má najväčšiu klimatickú stopu. Iné zdroje majú menší negatívny vplyv, ale stále je najlepšie konzumovať ho striedmo.

Planetárne Zdravé Stravovanie

Rozsiahla štúdia EAT z roku 2019 prináša konkrétne výživové odporúčania pre „planetárne zdravé stravovanie“. Základom konceptu planetárne zdravého stravovania je rastlinná strava, v ktorej zelenina, ovocie, celé zrná, strukoviny a orechy tvoria väčšiu časť konzumovaných potravín. Mäso a mliečne výrobky tvoria dôležitú súčasť stravy, ale sú len malým doplnkom rastlinnej stravy.

V porovnaní so súčasným stravovaním bude tento posun vyžadovať, aby sa celosvetová spotreba potravín, ako je červené mäso a cukor, znížila o 50 %, pričom spotreba ovocia, orechov, zeleniny a strukovín sa musí zdvojnásobiť.

Desať Tipov pre Udržateľný Tanier

1. Základ udržateľného taniera: Zelenina, ovocie, strukoviny, orechy, semená a celé zrná.
2. Zvýšte pestrosť: Konzumujte aspoň dve porcie zeleniny (cca 300 g) a sezónneho ovocia rôznych farieb (200 g), cca 230 g celých zŕn a 75 g strukovín.
3. Doprajte si dostatok semienok a orechov: Aspoň 50 g, ktoré sú zdrojom zdravých tukov.
4. Obmedzte mäso: Podľa štúdie EAT planetárne zdravý tanier unesie za týždeň len cca 100 g červeného mäsa (bravčové, hovädzie alebo jahňacie), cca 200 g hydiny a rovnako rybieho mäsa.
5. Obmedzte mlieko a tučné syry: Denná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov by nemala presiahnuť 250 g.
6. Uprednostňujte sezónne lokálne produkty: V lete by základ stravy mala tvoriť zelenina a ovocie, v zime strukoviny, kapusta, tekvica, červená repa, koreňová zelenina, zemiaky…
7. Podporujte postupy regeneratívneho poľnohospodárstva: Uprednostňujte ekologickú poľnohospodársku výrobu a rodinné farmy.
8. Pite čistú vodu: Obmedzte nealko nápoje, ovocné džúsy (treba jesť ovocie aj s vlákninou), sladkosti, koláče, kompóty, spracované produkty ako kečupy, omáčky.
9. Varte si viac doma a jedzte s mierou: Varenie a príprava jedla doma, z čerstvých surovín (vyhýbame sa polotovarom).
10. Vyhnite sa potravinovému odpadu: S menším plytvaním potravinami chránime nielen vlastnú peňaženku, ale stačí produkovať menej potravín, čo šetrí životné prostredie.

Záver

Veríme, že sme vám poskytli aspoň malý náhľad do problematiky EKO stravovania a aspoň sme vás donútili sa zamyslieť, či rovno konať. Lebo zmena začína od jednotlivca. Zmena spôsobu stravovania môže spomaliť proces klimatických zmien. A čo je najzdravšie pre planétu, je najzdravšie aj pre ľudí. Je dôležité si uvedomiť, že ľudské a planetárne zdravie sú prepojené.

tags: #dieta #sucast #prostredia