Výživa zohráva kľúčovú úlohu v zdravom raste a vývoji dieťaťa. Odlišnosti v potrebách detí oproti dospelým sú značné, a preto je dôležité zohľadňovať vek a vývojové štádium dieťaťa pri zostavovaní jedálnička. Strava, pohyb, podnety a odpočinok sú základné piliere zdravého vývoja.
Výživa ako základný kameň zdravia dieťaťa
Dostatočný prísun živín, vitamínov a stopových prvkov je pre zdravý vývoj dieťaťa kľúčový. Moderná strava však často neobsahuje dostatočné množstvo týchto látok, čo môže viesť k nedostatkom. Odborníci uvádzajú, že viac ako 30 % batoliat má nedostatok vápnika a železa, a dokonca viac ako 60 % trpí nedostatkom vitamínu D.
Na zabezpečenie optimálneho príjmu živín je vhodné doplniť pestrú stravu výživovými doplnkami určenými pre deti. Nový rad produktov FUTURA, vyvinutý v spolupráci s poprednými českými pediatrami, zohľadňuje špecifické potreby dieťaťa v konkrétnej vekovej kategórii. Spája v sebe skúsenosti s detskými multivitamínmi Marťankovia a moderné požiadavky na výživu detí.
Potreby dieťaťa podľa veku
Vývojový trojuholník dieťaťa zahŕňa rast, imunitu a správne fungovanie kognitívnych funkcií a mozgu.
Vek 1 - 3 roky
V tomto období dochádza k rýchlemu rastu a rozvoju dieťaťa. Je dôležité podporiť správny vývoj a rast kostí pomocou vápnika, vitamínu D3 a vitamínu K2. Vitamín D3 tiež prispieva k správnej funkcii imunitného systému, ktorý sa v tomto období intenzívne buduje. Na rozvoj vnímania, schopnosti sa učiť a kognitívne funkcie všeobecne je dôležité železo.Vhodný produkt: Marťankovia FUTURA 1 - 3 sirup, výživový doplnok.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vek 3 - 6 rokov
Deti v predškolskom veku sa stretávajú s väčším kolektívom, čo zaťažuje imunitný systém. Vitamíny C a D3 napomáhajú k jeho optimálnej funkcii. Vitamín D3 je tiež zásadný pre zdravý rast kostí a silné zuby. Schopnosť učiť sa a pamätať si, rovnako ako ďalšie kognitívne funkcie, je možné podporiť prostredníctvom železa. Tento komplex je obohatený o betaglukány.Vhodný produkt: Marťankovia FUTURA 3 - 6 cmúľanie tablety, výživový doplnok so sladidlami.
Vek 6 - 9 rokov
S nástupom do školy je potrebné podporiť funkcie mozgu, ktorý dostáva veľa zabrať. K tomu pomôžu Omega-3 mastné kyseliny (DHA). Podpora imunity (vitamíny D3 a C) je tiež dôležitá, pretože stres spojený so zmenami režimu môže imunitný systém oslabiť. Tento komplex je obohatený o betaglukány.Vhodný produkt: Marťankovia FUTERA 6 - 9 vrecúška s gélom, výživový doplnok so sladidlami.
Budovanie pevného zdravia krok za krokom
Poskytnutím dostatočného množstva zdraviu prospešných látok dieťaťu pozitívne ovplyvníte jeho vývoj. Vybudovaním "zdravej" imunity, zdravých kostí a podporou mozgových funkcií v detstve, môžete zabezpečiť aj vyššiu kvalitu života v dospelom veku. Dosiahnuť tieto ciele však možno len systematickou dlhodobou podporou zdravia. Pomoc ponúkajú aj nové produkty FUTURA.
Príprava na kolektív
Na rizikovejšie obdobia, ako je nástup do školského alebo predškolského kolektívu, obdobie častých prechladnutí, je vhodné zaradiť výživové doplnky PROIMUN, ktoré sa sústredia na podporu prirodzenej imunity dieťaťa práve v rizikových obdobiach. Na dlhodobú starostlivosť sú k dispozícii ako sirup pre mladšie deti už od 1 roka alebo cmúľacie tablety pre tie staršie deti od 3 rokov. Obsiahnuté extrakty z bazy a šípok napomáhajú udržiavať obranyschopnosť v dobrej kondícii.
Budovanie imunitného systému stravou
"Len kvalitnou a pestrou stravou je možné u dieťaťa dlhodobo podporovať formovanie a optimálne fungovanie imunitných funkcií," zdôrazňuje imunológ doc. MUDr. Škola a škôlka sa na jeseň stávajú doslova burzou vírusov. Zaťažkávacou skúškou sú najmä pre deti bez starších súrodencov, ktoré prichádzajú po prvýkrát do kolektívu po trojročnom období strávenom výlučne doma s rodičmi, najmä s matkou. Nástup do kolektívu odrazu dieťa vystaví veľkému množstvu mikroorganizmov, s ktorými sa dovtedy nestretlo. Zvýšená chorobnosť je u detí so zdravým imunitným systémom len prechodná, kým si organizmus nevytvorí tzv. imunitnú pamäť. Musíme si uvedomiť, že telo si buduje imunitu aj prekonávaním infekcií. Zdravý imunitný systém neznamená, že dieťa nikdy neochorie. Znamená, že infekcie prekoná bez komplikácií. Imunita našich detí doslova „dospieva“ s nimi. „Kľúčovým obdobím vo vývoji imunitného systému je prvý rok života, ale významné zmeny sa dejú až do skorého školského veku,“ hovorí doc. Miloš Jeseňák. Nositeľom imunity je imunitný systém. 70 - 80 % imunitného systému sa nachádza v čreve, práve preto je preň taká dôležitá výživa. Črevná imunita je samostatný aktívny orgán.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Imunita môže byť pasívna a aktívna. „Pasívna znamená, že niečo dostanete - pri narodení protilátky od matky, alebo užívate lieky s obsahom protilátok. V prvých mesiacoch života sa však za najdôležitejšiu látku s pozitívnymi účinkami považuje materské mlieko,“ zdôrazňuje imunológ. Nie je to teda len prostriedok výživy a zdroj energie pre rýchlo rastúci organizmus. Aktívnu imunitu si vytvára organizmus na základe kontaktu s daným faktorom. Pasívnu teda dieťa dostane, aktívnu si musí samo vybudovať. Príkladom môže byť práve strava, pretože niektoré zložky stravy dokážu veľmi dobre podporiť imunitné funkcie. Probiotiká napríklad zabezpečujú optimálny vývoj črevnej mikroflóry dojčaťa a práve tú dnes považujeme za základné miesto budovania imunitného systému. Ďalšou zložkou sú napríklad polynenasýtené mastné kyseliny. Ich význam spočíva najmä v podpore rozvoja poznávacích funkcií, ako je pamäť, reč, myslenie a motorika. Do aktívnej imunity môžeme zaradiť aj prekonávanie samotných infekcií, napríklad prekonanie ovčích kiahní zabezpečí proti tejto chorobe imunitu na celý život.
Pre každé obdobie vývoja imunitného systému sú typické aj problémy súvisiace s imunitou. V mladšom detskom veku je to zvýšená chorobnosť, neskôr sa rozvíjajú alergické a autoimunitné ochorenia. Nástrahami pre imunitný systém v detskom veku je prechod z dojčenia na tuhú stravu v období medzi 4. až 6. mesiacom života. Niekedy v tomto období dochádza aj ku spotrebovaniu materských ochranných faktorov. Ďalšími sú zmeny ročných období, najmä začiatok jesene a zimy. Pri prechode na tuhú stravu sa tráviaci systém stáva najdôležitejšou zónou kontaktu s prostredím. Črevná mikroflóra spoznáva v tomto období množstvo nových potravín, ktoré je potrebné spracovať. V období medzi 4. - 6. mesiacom života podľa výskumov jestvuje tzv. toleragénne okno. Zjednodušene povedané, organizmus dieťaťa, isté špecializované bunky v jeho tráviacom trakte, sa práve v tomto období dokážu zoznámiť s novými potravinami, zvyknúť si na ne, nevybudovať si voči nim alergickú reakciu a v budúcnosti ich tolerovať. Neskôr úlohu spomínaných špecializovaných buniek preberú iné druhy buniek, ktoré sú práve zodpovedné za vznik alergií. Považuje sa za štandard, že normálne, zdravé dieťa ochorie do roka približne štyrikrát. Chorobou sa myslí aj bežná nádcha. Je to dôležité pre budovanie obranyschopnosti. Na imunitu detí vplýva aj genetika. Chorľavejší rodičia majú častejšie choré deti. Nezanedbateľný je aj spôsob výživy v dojčenskom veku. Deti, ktoré boli dlho dojčené a do kolektívu nastúpili po treťom roku života, by nemali byť často choré. Ak to tak je, treba čo najskôr navštíviť ambulanciu imunoalergológa. U nedojčených detí so skorým nástupom do jaslí sa s odborným vyšetrením netreba až tak ponáhľať.
Stravovacie návyky slovenských detí
Aktuálna analýza stravovacích zvyklostí slovenských detí mladšieho školského veku odhalila, že viac ako tretina z nich pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný denný príjem ovocia a zeleniny. Alarmujúce je, že triapolkrát sú prekročené odporúčané denné limity soli v jedle. Nesprávna skladba stravy a nedostatok pohybovej aktivity sa podpisujú pod zvýšenie počtu detí s civilizačnými ochoreniami. Znepokojujúcim faktom je zistenie, že 37,5 % detí neraňajkuje pravidelne, pričom najčastejším dôvodom neraňajkovania bolo nechutenstvo, nepociťovanie hladu a nedostatok času. Za pozitívne zistenie možno považovať, že vysoké percento detí (97 %) jedáva pravidelne denne obed, mnohé však vynechávajú polievku. Školské stravovacie zariadenia sa musia riadiť prísnymi hygienickými normami a obedy sú zostavované tak, že potrebnú dávku živín dodá kompletný obed, to znamená polievka spoločne s druhým chodom. Ak dieťa nezje polievku, oberá sa o plnohodnotné jedlo. Výsledky poukazujú, že takmer polovica detí neolovrantuje, takže medzi obedom a večerou nastáva dlhá prestávka bez jedla, čo zvyšuje riziko večerného prejedania sa. Pre dieťa je na večeru vhodné teplé jedlo, ale aj studený pokrm. V období rýchleho rastu mu možno dopriať i ľahkú druhú večeru.
Prvé tri roky života
Prvé tri roky života dieťaťa sú kritickým obdobím, ktoré má zásadný vplyv na jeho budúci vývoj. V tomto období sa formujú základné neurologické štruktúry, emocionálne väzby a sociálne zručnosti. Kvalitná starostlivosť v tomto veku je investíciou do zdravého a šťastného života.
Domov ako prvotné prostredie pre poznávanie
Prvé a najdôležitejšie prostredie, ktoré dieťa spoznáva, je domov s milujúcou najbližšou rodinou. Citové puto k rodičom/opatrovateľom mu prináša pocit istoty, stálosti a bezpečia. Z tejto základne sa čoraz viac odvažuje spoznávať svet, ľudí a život. Malé dieťa bez zdravotného znevýhodnenia v domácnosti všetko pozoruje, počúva, chytá, opakuje, skúma, zapája sa a komunikuje. Osvojuje si zručnosti každodenných rutín, spája ich do celkov, ako to vidí u iných. Rodičia si ani neuvedomujú, koľko dieťa naučili, koľko odpozeralo a napodobilo. Na začiatku to bolo iba chytanie vecí, strkanie ich do úst, búchanie, hádzanie a nekonečné opakovanie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Každodenný život a inklúzia
Náš život sa opiera o zmysluplne prepojené aktivity. Varíme, kúpeme deti, ideme na prechádzku. Hovoríme najmä o tých činnostiach, ktorými si zabezpečujeme uspokojenie základných potrieb, každodenné fungovanie, nejako sa chránime, ale aj trávime voľný čas. Väčšinu z nich si zautomatizujeme a stávajú sa našimi rutinami. Inklúzia začína doma. Bežné aktivity majú svoj priebeh - začiatok, koniec, nadväzujúce aktivity. Obedovaniu môže predchádzať nakupovanie potravín, ich spracovanie a varenie, stolovanie; končí sa umývaním riadu a jeho uložením na miesto. Pripravujeme sa aj na vychádzku, kúpanie, spánok. Nácvik jednoduchých úkonov je základom pre získanie dôležitých sebaobslužných zručností (strkanie rúk do rukávu pri obliekaní, jedenie), pre rozvoj hry a pod. Kým začne jesť lyžicou, učí sa ju chytiť, búcha ňou o stôl, dá ju do úst, naberá jedlo. Aktivity predstiera v hre (napr. varenie, ukladanie bábiky na spánok). V hre však môže napodobovať len to, čo samo zažilo, videlo a skúsilo.
Interakcia s okolím a učenie
Dieťa cez aktivity získava zaujímavé skúsenosti - aké zvuky, reakcie dospelých vyvolá, keď búcha lyžičkou o tanier, či pohár plný mlieka? Nachádza vhodné spôsoby použitia predmetov, s ktorými sa stretáva. Ak nemôže použiť už zvládnutý postup, skúša nový - ak nemôže chytiť drobnú vec dlaňou, skúša iný spôsob palcom a ukazovákom a pod. V ranom veku sa teda deti učia najmä cez priamu telesnú interakciu s okolím, spájanie pohybu s videním, počúvaním, chytaním a hmataním, ochutnávaním.
Špecifické potreby a podpora
Ak má dieťa slabý zrak alebo nevidí, čo môže porozumieť z okolitých zvukov a diania? Ak aj slabo počuje, aké má možnosti učiť sa? Ak je pohybovo obmedzené, k čomu sa dostane? Ak je izolované v chránenom priestore, koľko príležitostí má sledovať bežný život a skúšať, ako veci fungujú? Odkiaľ sa zázračne vzalo jedlo, ktorým ho mama kŕmi? Ako to všetko prebieha? K zdravotnému obmedzeniu sa niekedy pridáva aj prílišné ochraňovanie dieťaťa, nízke očakávania. Rodičia nečakajú na iniciatívu dieťaťa, vopred plnia jeho potreby a želania. Dieťa si navyká na pozíciu pasívneho prijímateľa. Je to pochopiteľné, rodičom chýbajú skúsenosti a informácie, ako nájsť správnu mieru v podpore dieťaťa pri jeho osamostatňovaní.
Každá rodina má priority, čo by chcela, aby ich dieťa dosiahlo. Rovnako dôležité je však poznať, čo dieťa najviac zaujíma, čo má/nemá rado a na tom stavať jeho podporu. Z ktorých denných aktivít s členmi rodiny sa najviac teší? Pri učení treba rozpoznať, čo dieťa dokáže robiť samo, čo s pomocou iného a čo je ešte pre neho príliš ťažké. Dospelí by mali poskytovať dieťaťu správne množstvo a druh podpory, ktorú dieťa práve potrebuje. Ak dieťa už dokáže udržať lyžicu, búchať s ňou o podnos, no ešte nevie jedlo nabrať a doniesť ho do úst, to je jeho najbližšia oblasť vývinu. Dospelý pomáha s naberaním, odnesením lyžice do úst, rotovaním zápästia, ponechaním jedla v ústach a odnesením lyžice späť. Keď dieťa zvládne donesenie jedla do úst, obmedzí sa pomoc už len na naberanie jedla.
Podpora a denný režim
Nácvik zručnosti by mal prebiehať v rôznych podmienkach a časoch, aby sa zručnosť upevnila a zovšeobecnila. Podpora rodičom môže mať rôzne formy - od priameho fyzického navedenia dieťaťa alebo dotykového signálu na telo, cez slovne usmernenie až po iba slovne povzbudenie a pochvalu. Pri nácviku zručností sa opierame o zhodnotenie aktuálnej vývinovej úrovne dieťaťa, jeho potrieb a záujmov. Medzi deťmi sú veľké rozdiely vo zvládnutí každodenných aktivít, v miere zapojenia do nich, v samostatnosti a v komunikácii. Základom je však pravidelný denný režim, ktorý umožní dieťaťu vnímať následnosť denných rutín a vopred sa na zmeny naladiť. Dieťa vďaka pravidelnému režimu začne jednotlivé aktivity predvídať a dá najavo, že vie, čo bude nasledovať. Môžeme to posilniť aj tým, že mu slovným popisom podáme zvolený vhodný predmet, ktorý nasledujúcu aktivitu reprezentuje (napr. cenganie kľúčmi pred vychádzkou). Dávame pozor, aby sme dieťa podnetmi nezahltili, nedali veľa podnetov naraz. Dieťa vďaka predvídaniu získava pocit kontroly nad svojím životom - má možnosť aktívnejšie sa zapojiť, dať najavo pocity, rozhodnúť, čo chce. Svet sa stáva bezpečnejší, predvídateľnejší, bez nečakaných zmien a stresov.
Každodenné aktivity a ich význam
Každodenné aktivity v rodine začínajú sa prebúdzaním, hygienou, obliekaním, raňajkovaním. Môžu pokračovať hrou, vychádzkami, spánkom, pobytom na ihrisku, nakupovaním, kúpaním, končia ukladaním na spánok. Deti sa zapájajú podľa veku, znevýhodnenia, času i prístupu dospelých. Nie vždy je priestor pre nácvik zručností, často treba zvážiť priority v rodine. Každodenné rutiny sú v rámci sprevádzania rodín Ranou starostlivosťou súčasťou rozhovorov s rodinou a podkladom pre prípravu individuálnych plánov rodiny.
Výživa dieťaťa v prvých troch rokoch
Dojčenie je bez akejkoľvek diskusie to najlepšie pre dieťa. Odborníci odporúčajú dojčiť naplno prvých šesť mesiacov a pokračovať v dojčení s podávaním vhodnej doplnkovej stravy. V prípade dojčiat, ktoré nemôžu byť z rôznych príčin úplne alebo vôbec dojčené, odborníci odporúčajú podávať mliečnu výživu. Je vhodná v prvom roku a po ňom, a to aj popri príkrmoch na dojčenie. Zavedenie vhodnej doplnkovej stravy sa odporúča najskôr na začiatku 5. mesiaca života. S vhodným obdobím na zavedenie príkrmov vám najlepšie poradí pediater alebo pediatrička. Najčastejšie je to v období od ukončeného 4. až 6. mesiaca života. Bábätko môže papať kašu, príkrm alebo jedlo priamo z rodinného stola za predpokladu, že ponúkaná strava je preň vhodná.
Čo by malo jedlo obsahovať:
- Absolútne minimálny obsah soli a cukru
- Žiadne aromatické prísady alebo konzervačné látky
- Čo najprirodzenejšie a šetrne spracované
- Vyvážený, zdravý mix ovocia a zeleniny
- Potraviny s vysokým obsahom vlákniny, ako sú celozrnné cestoviny, ryža alebo chlieb
Dôležité: Jedlo by malo byť pre dieťa zábavou a zážitkom pre všetky jeho zmysly.
Spánok dieťaťa
Potreba spánku je individuálna a veľmi sa líši od jedného bábätka k druhému. Dieťa v prvom roku života spí niekoľko hodín počas dňa, avšak tieto hodiny sú rozdelené do spánkových fáz veľmi rôznorodej dĺžky. Dokopy bábo spočiatku spí 14 až 18 hodín z 24 hodín celého dňa. Denno-nočný rytmus sa však vyvíja postupne. Nočné budenie sa vyskytuje v prípade väčšiny detí, a to najmä v prvých rokoch života. Neľakajte sa, z hľadiska fyziológie to nie je nič nezvyčajné. S faktom, že vy a prípadne aj váš partner trpíte nedostatkom spánku, sa musíte popasovať. Skúste odpočívať, keď dieťatko spí. Po nejakom čase si dieťa zosynchronizuje svoj spánkový rytmus so štandardným dospeláckym.
Psychomotorický vývin a jeho sledovanie
Vývinový skríning S-PMV slúži ako pomôcka pri vyšetreniach psychomotorického vývinu detí. Aby sa vedelo, či dieťa rastie a vyvíja sa zdravým spôsobom, lekár porovnáva údaje dieťaťa, napr. výšku, hmotnosť, obvod hlavičky a iné s údajmi zdravých detí - s normami. Správanie a vývin dieťaťa sa hodnotí podobne, porovnaním s normami skríningu S-PMV. Každé dieťa má svoj čas a spôsob, akým sa vyvíja. Je normálne, že medzi deťmi sú rozdiely v tom, kedy začnú džavotať, chodiť, rozprávať, obliekať sa… Rozdiely sú prirodzené, niektoré sa však časom zväčšujú a môžu dieťaťu robiť problém začleniť sa do škôlky, do školy. Detskí lekári primárneho kontaktu majú pravidelný kontakt s deťmi raného veku, počas prvých troch rokov života dieťa absolvuje 10 preventívnych prehliadok, pri ktorých sa vyšetruje vývin.
Výchova a emocionálna podpora
Dieťa je bytosť, ktorá spoznáva svet, cíti a vyžaduje veľmi citlivý a individualizovaný prístup. Dieťa túži pri otváraní nových stránok čarovného sveta a po kráse citov v svojom okolí. Dôležitými aspektmi sú:
- Konzistencia starostlivosti: Všetky aktivity si zachovávajú stabilný štýl, prejavy matky/otca sú prispôsobené chápaniu novorodenca.
- Synchronizácia interakcií: Matka/otec vníma prejavy novorodenca - napodobňuje jeho mimiku, prispôsobuje reč a správanie chápaniu novorodenca.
- Pocit bezpečia: Predpoklad zdravého psychologického vývinu.
Zapojenie rodiny a okolia
- Otec pri pôrode: Má pozitívny vplyv na uloženie dieťaťa na telo matky do 20 minút.
- Využitie ochoty pomôcť: Zapojte rodinu a priateľov do starostlivosti o dieťa. Nech vám prinesú potrebné veci, pomôžu pri obliekaní a podobne.
Čo robiť, ak máte pochybnosti
Nespĺňa vaše bábo niektoré tabuľkové parametre? Upokojte sa! Neporovnávajte ho s kamarátkinou dcérkou, jednoducho akceptujte fakt, že každé dieťa má vlastné, jedinečné tempo. Niektorí „lezúni“ sú pohodlnejší a potrebujú na osamostatnenie viac času. Ak máte pochybnosti, poraďte sa s pediatrom.
Svetová zdravotnícka organizácia vydala dokument, v ktorom zdôrazňuje, že prvých 1000 dní života dieťaťa - rané detstvo a dokonca aj prenatálne obdobie - je najdôležitejších pre základ zdravia a je kľúčových pre to, ako bude človek neskôr vnímať vzťahy - či ich bude vnímať ako príjemné, ako niečo, čo je zdrojom potešenia, alebo či si nebude vedieť vzťahy vytvárať a udržať z dlhodobého hľadiska.
Fyzický kontakt a jeho význam
Vzory pre vytváranie vzťahov začínajú už pri vytváraní vzťahu s matkou - už počas tehotenstva a následne potom počas prvých mesiacov a rokov života. Fyzický kontakt medzi matkou a dieťatkom je určujúci pre to, ako dieťa vníma v dospelosti vzťahy, či ich vníma ako niečo, čomu dôveruje a ako niečo, čo si dokáže udržať. Fyzický kontakt, špeciálne ten, ktorý sa odohráva v kontakte koža na kožu, pôsobí aj na úrovni hormónov, napr. hormónu s názvom oxytocín a takisto receptorov, ktoré sa v mozgu dieťaťa vytvoria počas tehotenstva a bezprostredne po pôrode. Často sa hovorí, že deti z detských domovov to majú v dospelosti také ťažké preto, že im v detstve chýbali vzory rodičov. Tieto vzory im samozrejme chýbajú, ale zároveň im chýba fyzický kontakt s rodičmi. Malé dieťa strávi fyzickým kontaktom s matkou celé tehotenstvo a potom v ranom detstve je rozhodujúce, ako dlho je vo fyzickom kontakte s rodičom - ako často je v náručí. Ak si uvedomíme, že dojčenie má potenciál trvať roky, pochopíme, že počas tohto dlhého obdobia dieťa automaticky strávi celé mesiace dojčením a zároveň s tým intenzívnym fyzickým kontaktom s matkou a pri každom jednom dojčení zažíva znova vyplavovanie množstva oxytocínu a toto je mimoriadne dôležité pre vytváranie a posilňovanie vzťahovej väzby, pre posilňovanie pocitu, že potreby dieťaťa napĺňajú ľudia a nie veci. Aj preto je dojčenie také dôležité.
Keď sa bábätko narodí, čas tesne po pôrode je mimoriadne dôležitý , to, čo sa stane v prvých hodinách bezprostredne po pôrode. Tento čas je veľmi citlivý na to, akým spôsobom si matka bude budovať vzťah s dieťaťom. Často sa bábätko narodí a strávi prvé dve hodiny po pôrode mimo matky na novorodeneckom oddelení, namiesto toho, aby bolo nahé v kontakte koža na kožu na hrudi matky, aby malo možnosť využiť svoje schopnosti - to, čo je pre bábätko v tomto období také dôležité, je mať kontakt a cítiť čuchom vôňu matky. Pretože na rozdiel od matky, ktorá vie, že bábätko leží nej vedľa v postieľke na pôrodnej sále, bábätko vníma, že matka s ním je vtedy, keď má priamy kontakt koža na kožu a potrebuje cítiť matku čuchom. Z hľadiska vzťahovej väzby - ak sa kontakt koža na kožu po pôrode uskutoční, matka sa môže spolu s bábätkom vzájomne spoznávať. A poznanie dieťaťa je najkľúčovejšie pre výchovu. Vo výchove sa často hovorí o rôznych stratégiách, napríklad: keď sa udeje takéto správanie dieťaťa, má nasledovať takáto reakcia rodiča. Existuje však aj iná výchova než výchova založená na stratégiách a návodoch zvonka. Funguje dokonalé poznanie dieťaťa. Tí rodičia, ktorí začnú vzťah s dieťaťom takýmto fyzickým spôsobom a potom pokračujú kontaktom v ďalších mesiacoch a rokoch dojčením, nosením, spoločným spaním, môžu mať cielené a individuálne reakcie vzhľadom na to, ako dieťa poznajú. Nebudú používať rôzne stratégie či zaručené recepty z kníh a internetu, ktoré mechanicky opakujú niečo, čo by teoreticky mohlo fungovať pri iných deťoch. Rodičia si tak budú vo výchove oveľa istejší.
Fyzický kontakt s matkou dokáže dieťaťu zmierniť bolesť, dokáže dieťa zahriať alebo naopak podľa potreby znížiť teplotu, zlepšiť imunitu - deti, ktoré zažijú „zlatú hodinku“ kontaktu koža na kožu s matkou, majú ešte v 6. mesiacoch lepšiu imunitu. Tento kontakt môže potom pokračovať dojčením a nosením, ktorým poznáva bábätko svet z bezpečia náručia rodičov. Bábätká takto spoznávajú svet bezpečným spôsobom, pretože sú s ľuďmi, ktorým dôverujú.
Ak matky nemohli dojčiť svoje dieťatko, mnohé z nich pociťujú celú škálu pocitov ako napríklad ľútosť, smútok, hnev, niekedy netušia, prečo sa to vlastne stalo. Niekedy by chceli poznať vysvetlenie, ale neveria, že by sa so svojimi skutočnými pocitmi mohli niekomu zveriť. V drvivej väčšine prípadov do tejto kategórie spadajú matky, ktoré veľmi dojčiť chceli, a na svojej ceste za dojčením narazili na toľko prekážok, že tieto problémy nedokázali riešiť, mali to veľmi ťažké a náročné, a preto sa s tým pochopiteľne veľmi ťažko vyrovnávajú. To, čo by mohli okrem iného urobiť, je predísť podobnému scenáru pri ďalšom bábätku. Môže im pomôcť stretnúť sa s poradkyňou pri dojčení ešte pred tým, než budú mať napríklad druhé dieťatko, aby sa poradkyni mohli zveriť so svojimi pocitmi, aby mohli pochopiť, čo sa vlastne stalo, a prejsť stratégie, ako sa v budúcnosti vyhnúť, aby sa toto nezopakovalo. Pretože situácie, v ktorých ženy „nemôžu dojčiť“ sú v podstate veľmi predvídateľné, tieto situácie sú často riešiteľné.
#