Mnoho rodičov sa stretáva s otázkou, prečo ich dieťa nechce alebo nemôže stáť na nohách. Tento článok sa zameriava na rôzne príčiny tohto problému, od bežných rastových bolestí až po závažnejšie diagnózy, a ponúka rady, ako rozpoznať a riešiť tieto situácie.
Rastové Bolesti Nôh: Bežný Problém Detstva
Mnohí rodičia poznajú situáciu, kedy dieťa večer v postieľke s plačom referuje, že ho bolia nožičky. Niekedy kvôli týmto bolestiam aj uprostred noci dokáže svojím krikom zobudiť a vystrašiť rodičov. Rastové bolesti nôh sú pomerne častým javom, ktorý postihuje 3-37% detí. Hoci sú neškodné, môžu deťom spôsobovať značný diskomfort. Dôležité je vedieť ich rozpoznať a odlíšiť od iných, závažnejších príčin bolestí nôh. Ide o diagnózu per exclusionem, t.j. stanovenú v prípade, že sú vylúčené iné, závažnejšie príčiny bolestí nôh.
Príčiny Rastových Bolestí
Príčiny rastových bolestí nie sú celkom jasné. Napriek svojmu názvu súvis rastu s týmito bolesťami potvrdený nie je. Medzi možné faktory patrí zvýšená fyzická aktivita dieťaťa počas dňa (behanie, skákanie, bicyklovanie, chôdza, rôzne druhy športov) a následná únava kostí. Taktiež môže ísť o vyššiu citlivosť niektorých detí na bolesť - v skupine detí s týmito bolesťami sa častejšie vyskytujú aj bolesti hlavy či bruška, takže môže ísť aj o psychologický faktor vzniku. Uvažuje sa aj o súvislosti s ortopedicko-anatomickými faktormi, ako sú ploché nohy alebo deformity kolien.
Charakteristika Rastových Bolestí
Pre rastové bolesti nôh je typické, že:
- Nepostihujú kĺby.
- Bolesť sa vyskytuje najčastejšie na predkoleniach, prípadne v zakolenných jamách, lýtkach, stehnách.
- Bolesť je takmer vždy obojstranná, vyskytuje sa teda na oboch nohách.
- Trvá niekoľko minút až hodín, typický je výskyt večer a v noci, často môže dieťa zobudiť zo spánku. Ráno sa už bolesť takmer vôbec nevyskytuje.
- Bolesť je epizodická, vyskytne sa počas jednej až niekoľkých nocí a následne nastane obdobie bez bolesti trvajúce týždne či mesiace.
- Na nohách nie je viditeľné zranenie, deformácia končatiny, začervenanie, opuch, kožné zmeny, obmedzenie hybnosti kĺbu či krívanie.
- Klinické, laboratórne aj zobrazovacie vyšetrenia sú všetky v norme.
- Nevyskytujú sa celkové príznaky - t.j dieťa nemá horúčku, bolesti svalov v iných častiach tela, malátnosť, nadmerný vznik modrín, bledosť a podobne. Dieťa však môže byť unavenejšie aj kvôli nedostatočnému nočnému spánku.
Ako Pomôcť Dieťaťu s Rastovými Bolesťami
Ak ide o rastové bolesti nôh, je potrebné si uvedomiť, že akékoľvek bolesti sú nepríjemné a obťažujúce aj pre dospelého, nieto ešte pre dieťa, preto je potrebné venovať tomuto príznaku náležitú pozornosť a starostlivosť, hoci nejde o závažné ochorenie. Dieťa je potrebné upokojiť, aby sa nebálo - je potrebné dieťatku vysvetliť, že to nie je nič vážne a najneskôr do rána to prejde. Niekedy pomôže pomasírovať boľavé časti nôh či jemne ponaťahovať svalstvo a šľachy (strečing). Ak sa chcete vyhnúť liekom proti bolesti, môžete skúsiť najprv podať neškodné placebo - na lyžičku namiesto sirupu od bolesti dajte napríklad domáci smrekový či cibuľový sirup a dieťaťu vysvetlite, že mu dáte sirup, aby mu bolo lepšie. Bolesti časom pominú. Ak nič z toho nepomáha, môžete skúsiť podať dieťaťu lieky proti bolesti - samozrejme tie, ktoré sú vhodné aj pre deti a vo vhodnej dávke vzhľadom k veku a hmotnosti. Z dlhodobého hľadiska môže pomôcť lepšia regulácia fyzickej aktivity - pravidelný, dostatočný pohyb bez nárazových epizód extrémnej námahy, v zložitejších prípadoch, najmä ak sa u dieťatka vyskytujú aj bolesti brucha či hlavy, je vhodné aj psychologické vyšetrenie a prípadná kognitívno-behaviorálna terapia zameraná na zvýšenie prahu bolesti.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Kedy Zbystriť Pozornosť: Závažnejšie Príčiny Bolestí Nôh
Niektoré príznaky nás vedú k inej diagnóze, než sú rastové bolesti nôh. Ak bolesť nespĺňa charakteristiky uvedené vyššie, je potrebné urobiť ďalšie vyšetrenia, najmä v prípade výskytu týchto príznakov:
- Pri poranení nôh, napríklad v dôsledku pádu.
- Pri horúčke.
- Pri súčasnej strate chuti do jedla.
- Pri krívaní alebo ťažkostiach s chôdzou.
- Pri vyrážkach.
- Pri začervenaní, bolestivosti, opuchu a zvýšení teploty kĺbu.
- Pri únavnosti, slabosti, strate hmotnosti.
- Ak je bolesť jednostranná.
- Ak je bolesť prítomná aj ráno a počas dňa, či dokonca zvyšuje svoju intenzitu.
Na bolesti nôh sa často sťažujú deti, ktoré trpia leukémiou. Závažnou diagnózou je i rakovina kostí, napríklad osteosarkóm alebo Ewingov sarkóm. Bolesťami končatín sa môžu ďalej prejavovať reumatické ochorenia kĺbov na autoimunitnom podklade. Všímajte si preto, či dieťa nemá okrem bolestí končatín aj ďalšie príznaky, ktoré by mohli upozorňovať na iný zdravotný problém (zvýšená teplota, únavnosť, vznik modrín či krvácanie z nosa, opuchy, začervenanie končatín a ďalšie). Niekedy za bolesťou končatín stojí „len” nedostatok horčíka alebo stavy po prekonanej infekcii. Je však na lekárovi, aby to posúdil.
Hypotónia: Znížené Svalové Napätie
Hypotónia (alebo tiež hypotonus) je patologické zníženie svalového tonusu - napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide teda o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu. Lekári a lekárky tvrdia, že hypotónia samotná nie je ochorenie, ale je len prejavom iného možného ochorenia, prípadne oneskoreného vyzrievania mozgu. Zníženie svalového napätia nám však môže signalizovať neurologický alebo genetický problém. Rovnako môže ísť aj o vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal alebo úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie. Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Častým problémom býva zistenie príčiny, prečo sa hypotónia objavila. Aj prognóza, aké bude mať následky a vplyv na dieťa a tiež na jeho ďalší vývin a neskorší život.
Diagnostika a Prejavy Hypotónie
Diagnostika hypotónie je náročnejšia z pohľadu presného určenia príčiny. Odoberá sa základná anamnéza, informácie o priebehu tehotenstva, pôrode a popôrodnej adaptácii. Časté sú aj komplikácie, ktoré nastanú pri pôrodoch a sú spojené s asfyxiou. Pri hypotónii sa dieťa javí ako handrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Takéto dieťatko často prirovnávam ku kysnutému cestíčku. Hlavička akoby lietala v priestore a často máva problémy aj pri dojčení. Prejavuje sa to najmä problémami so saním z prsníka, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimickým svalom. Pridružený býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky. Pohyby rúk a nôh sú slabé. V dôsledku tohto oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene - či už je to sed, stoj alebo chôdza. Má problém so zaujatím prvého vzpriamenia alebo symetrickej polohy opory o obe predlaktia.
Terapia Hypotónie
V prvom rade je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo to, o akú formu hypotónie ide. Následne je dôležité stretnúť sa s detským fyzioterapeutom, prípadne fyzioterapeutkou. Základom zo strany vás rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. Občas dávajú čas na rozbehnutie aj samotní pediatri či pediatričky, lenže pre nás fyzioterapeutov a fyzioterapeutky je to strata času. Je veľmi dôležité začať pracovať čím skôr, či už cestou fyzioterapie, alebo s našou dopomocou v rámci Baby Balanceu. Ak ide len o fyziologickú odchýlku v tonuse, stačí navštevovať pravidelne skupinové cvičenia, kde vás prevedieme hravou formou k stimulácii vašich, našich „lenivejších“ detičiek.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Oneskorený Vývoj Chôdze
Niektoré detičky sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času.
Kedy Upozorniť Pediatričku
V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém. V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabiliácia.
Ako Urýchliť Proces Chôdze
V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší. V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku. Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť! Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za ober ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené. Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.
Plochonožie: Deformita Chodidla
Chodidlo zabezpečuje stabilitu tela, a to nie len v stoji, ale i pri chôdzi. To všetko vďaka dokonalému architektonickému celku nohy. Ideálne postavenie jednotlivých kostí dopĺňajú väzy, fascie a svaly nohy riadené neuromuskulárnou kontrolou. Vďaka proprioreceptorom umiesteným vo svaloch a šľachách a senzorom zmeny tlaku v koži vysiela naše chodidlo do centrálnej nervovej sústavy (miecha a mozog) informáciu o zmene napätia či dĺžky svalov, väzov a kĺbových puzdier, o rozložení tlaku pod chodidlom. Mozog túto informáciu vyhodnotí a odosiela rozkaz všetkým potrebným štruktúram a tak často i nevedome zabráni strate rovnováhy. Preto môžeme povedať, že chodidlo je základňou postoja celého tela.
Príčiny Vzniku Plochonožia
Ochorenie Pes planus, ľudovo nazývané plochá noha, je jednou z najčastejších deformít chodidla. Objavuje sa u detí, ako aj u dospelých. Príčiny môžu byť rôzne. U detí je to najčastejšie chabosť väziva, v menšej miere ju môžu zapríčiniť vrodené chyby chodidla, neuromuskulárne ochorenia (detská mozgová obrna), ochorenia svalov atď. V dospelosti sú ploché nohy pretrvávajúcim problémom z detstva alebo dochádza k vybudovaniu plochonožia na zdravej nohe preťažením chodidiel, dlhodobým nesprávnym státím a nevhodnou obuvou. K vzniku plochonožia prispievajú: nadmerná hmotnosť, tehotenstvo, zápalové reumatické ochorenia, poúrazové stavy.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Prevencia a Liečba Plochonožia
Základom správnej liečby je prevencia. S prevenciou by sme mali začať už v ranom veku života. Každý rodič by mal svoje dieťa sledovať pri pohybe, avšak nepomáhať mu k nemu. Naše telo sa vyvíja postupne, a preto je pre celkové zdravie pohybového aparátu dôležité, aby si prešlo všetkými štádiami - od otáčania cez plazenie, lozenie, sed, stoj až po samostatnú chôdzu. Pokiaľ vášmu bábätku pomôžete a postavíte ho rovno na nôžky, bez toho, aby sa najprv vedelo samo postaviť, možno sa naučí chodiť skôr, ale jeho svalový aparát nebude dostatočne silný na udržanie správnej polohy tela. Aj takýmto spôsobom môže plochonožie a mnoho iných porúch vzniknúť. Ďalším krokom prevencie, ktorý platí pre všetkých, je prijímať čo najviac signálov z chodidla, kráčať po nerovnom povrchu ideálne bez topánok, nenosiť topánky s hrubou neohybnou podrážkou, ktorá len bráni v pohybe chodidla a vnímaniu signálov z receptorov. Ak je už diagnóza plochonožia stanovená, tak najúčinnejšími prostriedkami na zlepšenie stavu sú pravidelné a vytrvalé cvičenie, ktoré je vhodne doplnené o masáž, stimulácia chodidla, fyzikálna terapiu či individuálne vyrobené vložky do topánok ako pasívna súčasť korekcie tvaru klenby. Dôležité je taktiež klásť dôraz na stereotyp chôdze. U ľudí s nadváhou je potrebnou súčasťou terapie redukcia hmotnosti. Mozog neustálym opakovaním musíme znovu naučiť, aby pri záťaži aktivoval svaly, ktoré držia chodidlo v správnom postavení, a svaly musia zároveň spevnieť, aby tento nápor zvládli. Venujte svojim chodidlám a chodidlám vašich ratolestí pozornosť a telo sa vám odvďačí chôdzou bez bolestí.