Úvod
Dojčenie je prirodzená a prospešná činnosť pre matku aj dieťa. Avšak, v niektorých prípadoch môže nastať situácia, keď dieťa začne odmietať dojčenie alebo jedného z rodičov, čo môže byť pre rodičov veľmi stresujúce a znepokojujúce. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi odmietania zo strany dieťaťa, vrátane dojčenia, preferovania jedného rodiča a syndrómu zavrhnutého rodiča, a ponúka možné príčiny a riešenia pre tieto situácie.
Dojčenie a jeho vnímanie v spoločnosti
Dojčenie je biologická norma, ktorá prináša zdravotné, imunitné, psychologické, vzťahové, sociálne a výživové benefity pre dieťa. Napriek tomu, v spoločnosti stále existujú predsudky a nepochopenie voči dlhodobému dojčeniu. Zatiaľ čo kŕmenie 3-ročného dieťaťa umelým mliekom je vnímané ako investícia do výživy dieťaťa, dojčenie 3-ročného dieťaťa sa často stretáva s kritikou a považuje sa za niečo nevhodné.
Mnohé matky dojčia svoje štvorročné deti, pretože ich dieťa sa dojčiť chce, pretože im dojčenie pomáha pri uspávaní, pri ich vzájomnom vzťahu, vidia, ako dieťaťu dojčenie prospieva, dodáva mu istotu, odvahu, bezpečie, pomáha mu v objavovaní sveta a v prekonávaní prekážok. Dojčenie pre dieťaťa v tomto veku podporuje rozvoj jeho reči, jeho rozumových schopností ako aj jeho psychický vývoj.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa dospeje k odstaveniu samo, bez toho, aby ho matka k tomu musela donútiť. Samostatnosť dieťaťa nevzniká núteným predčasným odstavením, ale z pocitu istoty a dôvery, že sa oplatí spoliehať sa na vzťahy.
Preferovanie jedného rodiča
Preferovanie jedného rodiča pred druhým je bežný jav, ktorý sa vyskytuje v mnohých rodinách. Dieťa môže zrazu chcieť pre všetko otecka alebo mamičku, hoci to tak doteraz nebolo. To však neznamená, že vás prestalo ľúbiť, ani že preferovaný rodič je lepší rodič.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dôvodov pre preferovanie jedného rodiča môže byť viacero. Niekedy ide o obdobie nezávislosti, kedy si dieťa začína uvedomovať možnosť samostatne sa rozhodnúť, s kým bude tráviť čas. Inokedy ide o konkrétne situácie, napríklad ak maminka pravidelne číta rozprávku na dobrú noc, dieťa bude chcieť, aby to robila ona. Preferovanie môže súvisieť aj s podobnými osobnosťami alebo s tým, že preferovaný rodič dieťaťu viac dovoľuje. Často k tomu dôjde aj pri narodení súrodenca, sťahovaní, rozvode, novej práci.
Ak dieťa preferuje jedného rodiča, je dôležité zachovať pokoj a trpezlivosť. Je potrebné zistiť dôvod preferovania a podporiť dieťa v jeho nezávislosti. Rodič, ktorý nie je preferovaný, by sa nemal cítiť dotknutý alebo menejcenný, ale mal by si pripomínať, že pre dieťa toho robí veľmi veľa a že deti potrebujú oboch rodičov - milujúcich a podporujúcich.
Syndróm zavrhnutého rodiča
Syndróm zavrhnutého rodiča (SZR) je patologický jav, pri ktorom dieťa odmieta jedného z rodičov bez rozumného dôvodu, zvyčajne pod vplyvom druhého rodiča. Manipulujúci rodič získava deti ako spojencov v boji proti druhému rodičovi a učí ich, že ich druhý rodič je zlý rodič, ktorý ich v skutočnosti nemiluje, môže byť nebezpečný a nezaslúži si ich dôveru, náklonnosť ani rešpekt.
Medzi správanie pri SZR patrí:
- Dieťa sa bráni vzťahu s druhým rodičom
- Strata predchádzajúceho pozitívneho vzťahu k zavrhnutému rodičovi
- Absencia zneužívania, zanedbávania alebo vážneho nedostatočného rodičovstva
- Správanie odcudzujúceho rodiča a spojencov
- Dehonestovanie postojov a správania voči rodičom
Je dôležité si uvedomiť, že negatívne správanie dieťaťa voči rodičovi nestačí na to, aby bolo možné určiť, že dieťa je bezdôvodne odcudzené. Na diagnostikovanie SZR je potrebné zohľadniť všetky faktory, vrátane predchádzajúceho vzťahu s rodičom, prítomnosti zneužívania alebo zanedbávania a správania odcudzujúceho rodiča.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prevencia a riešenie SZR
Je ľahšie zmierniť SZR prv, než sa stane vážnym a zakorení sa. Rodičia zapojení do odcudzujúceho správania sa musia naučiť, ako ubližujú svojim deťom, a vyvinúť zdravšie spôsoby, ako sa vyrovnať so sklamaním a hnevom voči bývalému partnerovi. Rodičia, od ktorých sa deti odcudzujú, by mali udržiavať kontakt s deťmi, okrem prípadov, keď to vyvoláva obavy o bezpečnosť rodiča alebo dieťaťa.
Rodičia s deťmi, ktoré zavrhujú rodiča, sa musia naučiť spôsoby komunikácie so svojimi deťmi, ktoré problém nezosilnia. Je dôležité vyvarovať sa bežným chybám, ako sú:
- Nestrácať nervy, nesprávať sa príliš agresívne ani kruto nekritizovať svoje deti.
- Neodmietať svoje deti tým, že im poviete, že ak vás nechcú vidieť, vy ich nechcete vidieť.
- Nedovoľovať svojou pasivitou deťom a vášmu ex, aby diktovali podmienky vášho kontaktu s deťmi.
- Nestrácajte čas pokúšaním sa vyhovoriť deťom ich negatívne postoje. Namiesto toho sa zapojte do bezkonfliktných a príjemných interakcií.
- Neodmietajte pocity detí ani im nehovorte, že v skutočnosti nie sú nahnevané alebo sa vás neboja.
- Neobviňujte deti, že iba opakujú to, čo im povedal druhý rodič.
- Neznevažujte svojho ex.
- Nevyžadujte od svojich detí ospravedlnenie za ich minulé neúctivé správanie.
- Netrvajte na náprave tvrdení o nepravdivých obvineniach z minulosti ako predpoklade pre posun vpred.
Úloha rodinných súdov
Rodinné súdy môžu pomôcť pri zavrhovaní rodiča tým, že zabezpečia, aby obaja rodičia mali rovnaké práva a povinnosti voči svojim deťom. Súdy môžu tiež nariadiť terapiu pre deti a rodičov, aby im pomohli vyrovnať sa s problémami, ktoré vedú k zavrhovaniu rodiča. V závažných prípadoch môže súd obmedziť alebo dočasne stratiť kontakt s deťmi pre rodiča, ktorý sa zapája do odcudzujúceho správania.
Nespokojnosť dieťaťa pri určitých členoch rodiny
Keď sa do rodiny narodí dieťatko, nie je snáď jediného príbuzného, ktorý by ho nechcel hneď prísť navštíviť. Mnohokrát však nastane situácia, že dieťa pri určitom členovi rodiny, blízkom či vzdialenom, neutíšiteľne plače. Ak sa podobné epizódy opakujú, môže to viesť k napätiu v rodine a k nepríjemným pocitom rodičov aj konkrétnej osoby.
Existuje viacero možných dôvodov, ktoré vedú k nespokojnosti bábätka. Po vylúčení všetkých fyziologických príčin, ako napríklad hlad, smäd, potreba spánku, únava, nadmerný hluk, prílišné teplo, pocit chladu, nepríjemná textília na oblečení, bolesť, choroba, mokrá plienka, je potrebné pristúpiť k skúmaniu psychického rozpoloženia dieťatka.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Dieťa sa najbezpečnejšie, najpohodlnejšie a najpríjemnejšie cíti práve v matkinej a otcovej náruči. Vzťah medzi matkou a dieťaťom začína tehotenstvom a medzi otcom a dieťaťom narodením. Čím intenzívnejšie a aktívnejšie sa otec podieľa na prvých dňoch dieťaťa, tým silnejšiu väzbu si medzi sebou vytvoria. Všetky ďalšie ruky, objatia a dotyky sú preň ešte dlho cudzie a strašidelné.
Dieťa kopíruje správanie a pocity rodičov. Ako sa cíti matka, rovnako sa cíti dieťa. Ak je matka nervózna, správa sa voči dieťaťu menej vnímavo ako vyrovnaná matka, nereaguje dostatočne na signály, ktoré jej dieťa vysiela a dieťa následne reaguje plačom a nespokojnosťou. Najčastejším dôvodom detskej nespokojnosti býva podvedomý postoj rodičov, hlavne matky, voči danej osobe.
Človek, ktorého dieťa odmieta môže mať preň nepríjemnú vôňu. Hlavne dojčatá a batoľatá majú veľmi citlivé senzorické vnemy. Je vhodné, ak ľudia, ktorí prídu dieťa navštíviť sa vyvarujú silných parfémov, korenistých jedál, ak sú pre danú kultúru exotické, požitiu alkoholu, fajčeniu cigariet a iných návykových látok. Nezvyčajný zjav osoby môže dieťa zaskočiť.
Riešenie:
- Uistite sa, že dieťa je v poriadku po fyziologickej stránke.
- Snažte sa byť v prítomnosti dieťaťa pokojní a vyrovnaní.
- Doprajte dieťaťu čas, aby si zvyklo na nových ľudí.
- Požiadajte návštevy, aby sa vyhýbali silným vôňam a nezvyčajnému vzhľadu.
- Rešpektujte potreby dieťaťa a nevnucujte mu kontakt s nikým, s kým sa necíti dobre.
Odmietanie otca dieťaťom
Odmietanie otca dieťaťom je ďalší problém, s ktorým sa stretávajú mnohé rodiny. Dôvodov môže byť viacero, napríklad:
- Dieťa nebolo akceptované rodičom už počas tehotenstva.
- Matka je príliš ochranárska a nedôveruje otcovi v starostlivosti o dieťa.
- Medzi rodičmi existuje napätie.
- Otec je príliš autoritatívny.
- Povaha dieťaťa (egocentrické, žiarlivé, majetnícke, introvertné).
Ak dieťa odmieta otca, je dôležité, aby sa rodičia zamysleli, či nerobia v niečom chybu. Ak sami na nič podstatné neprídu, môžu o radu požiadať detského psychológa. Odmietaný rodič by sa nemal urážať ani panikáriť, ale ani násilím vtierať do pozornosti dieťaťa. Otec môže dieťa zaujať aktivitami, na ktoré matka nemá čas. Akákoľvek „výuka“ sa musí diať hravou, nenásilnou formou a vtedy, keď o ňu má dieťa záujem.