Často sa stretávame s deťmi, ktoré nemajú radi fyzický kontakt, najmä s hladkaním. Mnohí rodičia sa pýtajú, čo to znamená a ako s týmto správaním naložiť. Tento článok sa zameriava na pochopenie potrieb dieťaťa v oblasti dotyku a budovanie vzťahovej väzby, aby sme lepšie porozumeli správaniu detí, ktoré odmietajú hladkanie.
Úvod
Každé dieťa je jedinečné a má svoje vlastné preferencie a potreby. Niektoré deti milujú maznanie a fyzický kontakt, zatiaľ čo iné preferujú viac priestoru a nezávislosti. Je dôležité rešpektovať individualitu dieťaťa a prispôsobiť sa jeho potrebám. Včasné budovanie vzťahovej väzby, už od prenatálneho obdobia, má zásadný vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa.
Prenatálna vzťahová väzba: Základy emocionálneho puta
Príprava na materstvo by mala začať ešte pred otehotnením. Obdobie tehotenstva a pôrodu má zásadný význam pre budovanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Prenatálna vzťahová väzba, čiže emočné puto medzi matkou a dieťaťom pred narodením, je dôležitým prípravným štádiom pre vznik emočného puta po pôrode. Už v piatom mesiaci tehotenstva dieťa nadobúda zmyslové a motorické schopnosti, ktoré prispievajú k nárastu prenatálnej vzťahovej väzby.
Matka by mala byť pre dieťa dostupná nielen fyzicky, ale aj psychicky. Medzi životne dôležité emocionálne základy prenatálneho vzťahu patrí potreba opory, bezpečia, spojenia a priestoru. Dieťa nerozlišuje medzi fyzickými a emocionálnymi podnetmi, a preto aj fyzické udalosti sa môžu prežívať ako emočné narušenie vzťahu. Emócie matky priamo vplývajú na dieťa prostredníctvom hormonálnych zmien. Dieťa reaguje aj na dotykové podnety, napríklad hladkanie brucha.
Reakcie dieťaťa na dotyk: Individuálne preferencie
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa má inú citlivosť na dotyk. Niektoré deti preferujú jemný dotyk, iné potrebujú silnejšie objatie. Niektoré deti si užívajú hladkanie, iné ho môžu vnímať ako obmedzovanie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ako uvádza mamička 18-mesačného Macka: "Keď sa ho snažíme objať, dať mu pusu a podobne, tak od nás uteká. Dáva jasne najavo, že sme vstúpili do jeho súkromného priestoru a berie nase objatia ako obmedzovanie."
Táto reakcia je u detí bežná a nemusí znamenať žiadny problém. Dôležité je rešpektovať jeho potreby a nenútiť ho do fyzického kontaktu, ktorý mu nie je príjemný.
"Keď si k nemu pasívne lahneme alebo sadneme, tak príde, položí si hlavicku, dava nam sam od seba pusinky, lezie na nas, natahujeme sa, kludne aj zaspi na rukach ak je velmi unaveny. Ale ked chceme fyzicky kontakt iniciovat (zacat) my, tak velmi nepochodime."
Tento opis naznačuje, že Macko si sám určuje, kedy a ako chce byť v kontakte. Rodičia by mali rešpektovať jeho iniciatívu a ponúkať mu fyzický kontakt vtedy, keď oň prejaví záujem.
Prečo niektoré deti nemajú rady hladkanie?
Existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa nemusí mať rado hladkanie. Medzi najčastejšie patria:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Temperament: Niektoré deti sú prirodzene viac nezávislé a potrebujú viac priestoru.
- Citlivosť na dotyk: Niektoré deti majú zvýšenú citlivosť na dotyk a vnímajú ho ako nepríjemný alebo dokonca bolestivý.
- Skúsenosti: Negatívne skúsenosti s dotykom (napr. násilné objatie, bolestivé vyšetrenie u lekára) môžu viesť k averzii voči fyzickému kontaktu.
- Vývojové obdobie: V určitých obdobiach vývoja (napr. obdobie vzdoru) môže dieťa odmietať fyzický kontakt ako prejav nezávislosti.
- Potreba kontroly: Dieťa môže odmietať hladkanie preto, že chce mať kontrolu nad svojím telom a priestorom.
Ako budovať vzťahovú väzbu bez hladkania?
Aj keď dieťa nemá rado hladkanie, existuje mnoho iných spôsobov, ako budovať vzťahovú väzbu a prejavovať mu lásku a podporu:
- Verbálna komunikácia: Rozprávajte sa s dieťaťom, spievajte mu, čítajte mu rozprávky.
- Očný kontakt: Udržujte s dieťaťom očný kontakt, usmievajte sa naň.
- Spoločné aktivity: Hrajte sa s dieťaťom, venujte sa jeho záľubám.
- Podpora a povzbudzovanie: Podporujte dieťa v jeho aktivitách, chválte ho za jeho úspechy.
- Rešpektovanie hraníc: Rešpektujte potrebu dieťaťa na priestor a nezávislosť.
- Pozorovanie signálov: Všímajte si, kedy dieťa potrebuje vašu blízkosť a ponúknite mu ju spôsobom, ktorý mu je príjemný.
Čo robiť, keď je dieťa unavené alebo rozrušené?
"Je to trochu problem aj vtedy, ked je velmi unaveny alebo rozruseny - nevie sa upokojit v naruci, prave ze mam pocit, ze ho to este viac drazdi, najma ak sa zle zobudil. Zatial stale kojim a viem, ze cicik vzdy zaberie, ale naruc ako taka nie."
V takýchto situáciách je dôležité zachovať pokoj a trpezlivosť. Namiesto nútenia do objatia skúste iné spôsoby upokojenia:
- Hovorte tichým hlasom: Upokojte dieťa tichým a jemným hlasom.
- Ponúknite mu obľúbenú hračku alebo knihu: Rozptýľte jeho pozornosť obľúbenou hračkou alebo knihou.
- Spievajte mu: Spievajte dieťaťu upokojujúcu pesničku.
- Doprajte mu priestor: Niekedy dieťa potrebuje len priestor na to, aby sa upokojilo samo.
- Ponúknite alternatívny fyzický kontakt: Namiesto objatia skúste držať dieťa za ruku alebo mu pohladiť vlasy.
Rozlišovanie medzi matkou a otcom: Vytváranie individuálnych vzťahov
"Vyrazne rozlisuje medzi mnou a drahym - ked je zle, tak ocinka ani vidiet, len maminku. Ja som s nim cele dni viac-menej sama, drahy robi do siestej, ale zase rano sa mu venuje…"
Je bežné, že dieťa preferuje jedného z rodičov v určitých situáciách. Tento jav môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Čas strávený s dieťaťom: Dieťa sa zvyčajne viac viaže na osobu, s ktorou trávi najviac času.
- Spôsob starostlivosti: Každý rodič má svoj vlastný štýl starostlivosti, ktorý môže dieťaťu viac alebo menej vyhovovať.
- Temperament: Dieťa môže mať temperament, ktorý viac korešponduje s temperamentom jedného z rodičov.
Je dôležité, aby obaja rodičia rešpektovali preferencie dieťaťa a snažili sa budovať si s ním individuálny vzťah. Otec by sa mal snažiť tráviť s dieťaťom viac času a venovať sa mu v aktivitách, ktoré ho bavia.
Aktívne dieťa: Podpora pohybu a skúmania
"Macko je zaroven dost aktivny, nie zrovna hyperaktivny, ale dlho neposedi…"
Aktívne deti potrebujú dostatok pohybu a príležitostí na skúmanie. Rodičia by mali podporovať ich aktivitu a zabezpečiť im bezpečné prostredie, kde sa môžu voľne pohybovať a hrať.
Aktívne dieťa nemusí byť nutne hyperaktívne. Hyperaktivita je porucha, ktorá sa prejavuje nadmernou aktivitou, impulzívnosťou a poruchami pozornosti. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa je hyperaktívne, poraďte sa s lekárom.
Sexuálne zneužívanie: Prekračovanie hraníc a dôvera v dieťa
Je dôležité rozlišovať medzi prirodzenou averziou voči hladkaniu a správaním, ktoré môže naznačovať sexuálne zneužívanie. Ak má dieťa náhlu a nevysvetliteľnú averziu voči fyzickému kontaktu, je potrebné zvážiť aj možnosť sexuálneho zneužívania. Sexuálne zneužívanie zahŕňa prekračovanie intímnych hraníc dieťaťa dospelým človekom a môže mať traumatizujúce následky.
Ak dieťa hovorí, že nemá rado dotyčnú osobu alebo sa s ňou nechce stretávať, je dôležité mu veriť a pýtať sa na dôvody. Rodičia by mali byť ostražití a všímať si akékoľvek zmeny v správaní dieťaťa. V prípade podozrenia na sexuálne zneužívanie je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Rozmaznanosť: Naučené správanie a stanovenie hraníc
Rozmaznanosť je naučený rys, ktorý si deti osvojujú kvôli nesprávnej rodičovskej výchove. Rozmaznané deti očakávajú, že všetko sa musí podriadiť ich potrebám, prianiam a pocitom. Ak dieťa vykazuje znaky rozmaznanosti, je potrebné zamyslieť sa nad sebou a zmeniť prístup k výchove.
Je dôležité stanoviť dieťaťu jasné hranice a pravidlá, naučiť ho zodpovednosti a samostatnosti. Rozmaznanosť sa dá odučiť, ale je to proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a lásku.