Syndróm zavrhnutého rodiča (SZR) je komplexný a kontroverzný jav, ktorý sa objavuje v rodinách po rozvode alebo rozchode rodičov. V tomto článku sa venujeme príčinám, prejavom a možnostiam riešenia tohto problému, ktorý môže mať vážne dopady na psychické zdravie detí.
Čo je Syndróm zavrhnutého rodiča?
Stalo sa vám, že ste mali kvalitný vzťah so svojím dieťaťom, rozišli ste sa ako rodičia, z domácnosti ste odišli a dieťa vás postupne začalo odmietať, začalo byť voči vám arogantné, očierňuje vás a ponižuje? Zrazu máte do činenia s úplne iným potomkom? Možno práve vy ste sa stali obeťou patologického javu, ktorý sa všeobecne nazýva „Syndróm zavrhnutého rodiča“.
Syndróm zavrhnutého rodiča (SZR), známy aj ako syndróm odcudzeného rodiča (z anglického parental alienation syndrome - PAS), je jav, pri ktorom dieťa začne sústavne a neodôvodnene zľahčovať, urážať a odmietať jedného z rodičov. Táto nenávistná kampaň je často sprevádzaná absurdným zdôvodňovaním, neprítomnosťou ambivalencie (čiernobiele hodnotenie rodičov), reflexívnou podporou programujúceho rodiča, neprítomnosťou pocitu viny a vypožičanými scenármi (papagájovaním). Warshak (2001,29) dopĺňa, že syndróm zavrhnutého rodiča je porucha, pri ktorej je primárnym prejavom neodôvodnená kampaň dieťaťa za degradáciu rodiča alebo odmietanie tohto rodiča, spôsobená vplyvom druhého rodiča v kombinácii s vlastným prispením dieťaťa.
História a definícia
Termín Syndróm zavrhnutého rodiča je na Slovensku pomerne málo známy. Jeho symptómy, ktoré popísal R. A. Gardner už pred tridsiatimi rokmi (1985), však možno pozorovať u mnohých detí v rozvodových a porozvodových sporoch. Ako sa o tom zmieňuje Klimeš (2009,5) je to nový termín pre starý jav - akási analógia oidipovskému komplexu. Zjednodušene vysvetľuje: Keď chcel Oidupus milovať svoju matku, musel zavraždiť svojho otca. Keď sa neskôr priklonil k otcovským hodnotám, musel zavrhnúť matku. Výsledkom bola autodeštrukcia a automutilácia - vypichol si oči. Aj pri tomto syndróme dieťa prijíma jedného rodiča a druhého odmieta.
Richard A. Gardner publikoval v roku 1985 článok, kde prvýkrát opísal SZR ako ochorenie, ktoré začal pozorovať od roku 1980. V roku 1987 systematicky formuloval koncepciu SZR v knihe, kde popísal syndróm, techniky, motívy, symptómy a dôsledky a navrhol terapeutické riešenie. PAS definoval ako poruchu, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Príčiny a rizikové faktory
Matějček a Dytrych (2002, 40) uvádzajú, že „ako ukázali početné výskumy, neexistuje vek, v ktorom by dieťa rodinným rozvratom netrpelo. Ide len o to, že reakcie dieťaťa v určitých obdobiach vývinu jeho osobnosti sú rôzne podľa veku a tiež podľa pohlavia.“ Nie menej dôležitú úlohu zohrávajú pokračujúce, či naopak prerušené vzťahy s členmi širšej rodiny (starí rodičia, tety, strýkovia, bratranci, sesternice). Deti môžu mať s týmito príbuznými blízke vzťahy, ktoré sa rozvodom narušia a to môže byť ďalší faktor, ktorý môže detskej psychike ublížiť.
Hlavnou príčinou SZR je manipulácia dieťaťa jedným z rodičov (programujúci rodič) s cieľom poškodiť vzťah dieťaťa s druhým rodičom (zavrhnutý rodič). Táto manipulácia môže byť vedomej alebo nevedomej a často je spojená s prebiehajúcim rozvodovým konaním alebo porozvodovými spormi.
Medzi ďalšie rizikové faktory patria:
- Vysoká miera konfliktu medzi rodičmi
- Psychické problémy u rodičov
- Nedostatok komunikácie a spolupráce medzi rodičmi
- Zlá sociálna podpora pre zavrhnutého rodiča
Symptómy a prejavy
Dieťa so SZR vykazuje nasledovné charakteristické znaky:
- Neodôvodnené odmietanie jedného z rodičov
- Negatívne komentáre a očierňovanie zavrhnutého rodiča
- Absencia ambivalencie - dieťa vidí jedného rodiča ako dokonalého a druhého ako úplne zlého
- Podpora programujúceho rodiča bez ohľadu na fakty
- Nedostatok pocitu viny za svoje správanie voči zavrhnutému rodičovi
- Opakovanie fráz a názorov programujúceho rodiča (papagájovanie)
Kontroverzie a kritika
Pavlát a Janotová (2006,11) - na jednej strane uvádzajú, že je štúdium SZR obohacujúcim pre poznanie psychických problémov rodičov a detí v rozvodových sporoch. Poukazujú zároveň na vysoký výskyt porúch psychického stavu u rodičov. Podľa nich len v ojedinelých prípadoch bolo možné jednoznačne hodnotiť postoje detí ako „syndróm zavrhnutého rodiča“. Na odmietaní druhého rodiča sa často podieľali vlastné negatívne zážitky s odmietaným rodičom. Navrhujú vhodnejší preklad „odcudzený“ rodič. Upozorňujú na dôležitosť včasného zachytenia a mediáciu - ako významný preventívny faktor.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Koncept SZR je kontroverzný a nie je všeobecne uznávaný odbornou verejnosťou. Medzinárodná klasifikácia duševných chorôb DSM IV nepozná takýto syndróm. Americká psychiatrická asociácia nepovažuje parental alienation syndrome za psychickú poruchu a neuvažuje o jeho zaradení medzi psychické poruchy z dôvodu obmedzenej validity výskumov na túto tému. Preto je podľa nich tento pojem parental alienation syndrome kontroverzný. Je to skôr popis situácie medzi rodičom a dieťaťom v sporoch o styk a o zverenie do starostlivosti. Kritici argumentujú, že SZR nie je vedecky podložený a môže byť zneužitý v rozvodových sporoch na očiernenie jedného z rodičov.
Dôsledky pre dieťa
Klimeš (2009) používa v súvislosti so SZR slová ako „zmrzačenie mysle dieťaťa“, na ktorom sa často podieľajú aj príbuzní, či priatelia. Hayward (1999) varuje pred vkladaním nádeje do riešenia situácie súdnou cestou - riešiť rodinné problémy súdnou cestou je podľa neho plytvanie časom. Podľa Bakalářa (2006,48) môže byť vytesňovanie či nahradzovanie prirodzených a pôvodných pozitívnych emócií spúšťačom psychopatologických prejavov a rizikového správania dieťaťa.
Napriek kontroverzii je dôležité si uvedomiť, že odcudzenie dieťaťa od jedného z rodičov môže mať vážne negatívne dôsledky na jeho vývoj a psychické zdravie. Medzi tieto dôsledky patria:
- Problémy s identitou a sebaúctou
- Depresie a úzkosti
- Problémy vo vzťahoch
- Riziko vzniku psychických porúch v dospelosti
- Znížená schopnosť dôverovať a vytvárať zdravé vzťahy
- Narušený vývoj emocionálnej inteligencie
Frizell Reiter, S. a kol. (2013,278-285) publikovali štúdiu, ktorá bola založená na údajoch zo štyroch prierezových výskumov uskutočnených v rokoch 1997 - 2009 medzi študentami v Nórsku. Sledovali vplyv rozvodu a stratu rodičovského kontaktu na zdravotné ťažkosti u adolescentov. Väčšinou šlo o stratu kontaktu s otcami. Štúdia odhalila len mierny nárast zdravotných ťažkostí, ak bol zachovaný rodičovský kontakt, ale výrazný nárast, kedy dospievajúci stratili kontakt s rodičom po rozvode. Nedávne výskumy tiež dokazujú: dospelí, ktorí zažili rozvod ako deti, majú častejšie problémy s duševným zdravím ako dospelí, ktorí mali oboch rodičov. Metaanalýza ukázala, že deti, ktoré zažili rozvod so stratou rodičovského kontaktu, vykazovali dokonca nižšiu pohodu než deti, ktoré zažili smrť rodiča.(!) Adolescenti so súčasnou stratou rodičovského kontaktu prežívali emocionálnu úzkosť v ďaleko väčšej miere ako ich rovesníci. Adolescenti so zachovaným rodičovským kontaktom po rozvode - nízka miera úzkosti, kým pri strate rodičovského kontaktu je silne spojený s emocionálnou úzkosťou mladistvých. Štúdia odhalila iba mierny nárast zdravotných ťažkostí, ak bol zachovaný kontakt s rodičom, ale podstatný nárast, keď adolescenti zažili stratu rodiča. Podobná štúdia ukázala, že aj v prípade, že dieťa žije s nevlastným rodičom a je mu poskytovaný blahobyt, jeho pohoda nie je úplná. Biologickí rodičia sú teda obzvlášť dôležití! Pravidelný a častý kontakt s oboma rodičmi po rozvode môže znížiť potenciálne škodlivé účinky rodičovskej absencie.
Možnosti riešenia a prevencie
Vzhľadom na komplexnosť SZR neexistuje univerzálny prístup k riešeniu tohto problému. Dôležitá je včasná intervencia a spolupráca odborníkov, ako sú psychológovia, terapeuti, mediátori a právnici.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Medzi možnosti riešenia patria:
- Terapia pre dieťa: Pomáha dieťaťu spracovať emócie, zlepšiť sebaúctu a rozvíjať zdravé vzťahy.
- Rodinná terapia: Zameriava sa na zlepšenie komunikácie a vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom.
- Mediácia: Pomáha rodičom nájsť dohodu v sporoch a minimalizovať negatívny dopad na dieťa.
- Právne kroky: V extrémnych prípadoch, keď manipulácia dieťaťa dosiahne kritickú úroveň, môže byť potrebné obrátiť sa na súd.
Prevencia SZR zahŕňa:
- Podporu zdravých vzťahov medzi rodičmi a deťmi
- Včasnú intervenciu v prípade rodinných konfliktov
- Vzdelávanie rodičov o negatívnych dopadoch manipulácie dieťaťa
- Podporu spolupráce medzi rodičmi po rozvode alebo rozchode
Prípadová štúdia
Rodina s jedným dieťaťom, žijúca v spoločnom dome s matkou manžela. Kvôli pretrvávajúcim nezhodám sa manželia rozhodli pre rozvod manželstva. V tom čase dvojročný chlapec zverený do starostlivosti matky. Matka bránila otcovi v kontakte so synom. Chlapec bol silne fixovaný na matku. Otec sa o dieťa snažil bojovať, čo sa mu aj neskôr podarilo. Situácia sa teda zopakovala iba v opačnom garde - tentokrát otec bráni matke v stretávaní so synom. Prípad bol matkou viackrát medializovaný, poslala početné sťažnosti na rôzne inštitúcie. Približne o pol roka od tejto udalosti (rok 2013) Radu pre práva dieťaťa matka požiadala o pomoc. Nasledovalo osobné stretnutie s matkou. Priznala, že urobila chybu, keď bránila exmanželovi v kontakte so synom, pretože teraz už vie, ako sa cítil a ako tým zároveň ubližovala synovi. Po dôkladnom zvážení som súhlasila s pomocou pod jednou podmienkou - a to, že matka stiahne všetky trestné oznámenia a sťažnosti. Vysvetlila som jej, ako sa asi cíti jej syn, keď ho sústavne „ťahajú“ po súdoch a psychológoch. Požiadala som ju o telefonický kontakt na exmanžela. Dohodla som si s ním osobné stretnutie. V tom čase mal už ich spoločný syn takmer šestnásť rokov. Býval s otcom a babkou v rodinnom dome. Študoval na gymnáziu a bol veľmi úspešný študent. Stretnutie s otcom nebolo príjemné, bol nedôverčivý a podozrievavý. Poukazoval na množstvo trestných oznámení a sťažností, ktoré na neho podala exmanželka kvôli neuskutočneným stretnutiam so synom. On ale predsa nemôže za to, aká je jeho matka… a že s ňou nechce byť vlastný syn. On mu v kontakte nebráni, ale syn k nej nechce chodiť. Nemá k nej vytvorený vzťah a vadí mu, že jeho mama sa s otcom sústavne súdi. Nič si údajne neželá viac ako to, aby mal už čím skôr osemnásť rokov a to všetko sa skončilo. Konečne vraj bude mať pokoj. Krátko nato som sa zúčastnila na pojednávaní, kde matka žiadala opäť o zverenie syna do svojej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti. Pojednávanie bolo veľmi emotívne. Otec popisoval, ako syna trápia sústavné súdne „ťahanice“. Tvrdil, že nevie presvedčiť, ani donútiť syna, aby sa k matke správal inak a chcel s ňou tráviť čas. Matka oslovila sudkyňu a vysvetľovala, že správanie syna je dôsledkom syndrómu zavrhnutého rodiča. Sudkyňa však zjavne o tomto termíne nevedela vôbec nič a ani nemala záujem o žiadne vysvetlenia.
Detská depresia a iné problémy duševného zdravia
Je smutné a nemá záujem o priateľov či koníčky? A nielen to? Každý rodič pozná svoje dieťa najlepšie a zväčša vidí už hneď od začiatku, že prechádza zmenami. Ak však u vášho dieťaťa zaregistrujete tieto signály v správaní, určite zbystrite pozornosť. Stále sa zvyšujúce nároky na deti, problémy vo vzťahoch, v rodinách, hašterenie medzi kamarátmi, vplyv starších rovesníkov, hádky, stres, negatívne zážitky zo školy… Mohli by sme vymenúvať ešte poriadne dlho. Problémov, ktoré trápia dnešné deti je naozaj veľa.
O duševnom zdraví by sme mali hovoriť čoraz častejšie a hlasnejšie, nielen v období, kedy si pripomíname Svetový deň duševného zdravia. Ten pripadá práve na dnes - na 10. októbra. Detská psychika je taká krehká, že niekedy stačí “malý“ otras, ktorý však deti vnímajú ako obrovský, a stanú sa uzavretejšími, plačlivejšími, smutnejšími. Odtiaľ vedie už iba krôčik k depresiám a ďalším problémom. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií teda počet ľudí v ambulanciách, ktoré liečia duševné zdravie, poklesol počas covidu, no potom začal opäť narastať. Kým v roku 2020 navštívilo psychiatrov 4473 pacientov, v roku 2021 to už bolo 5273 osôb.
Aké boli najčastejšie diagnózy u slovenských detí do 14 rokov? „V skupine detí do 14 rokov boli podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2021 najčastejšou skupinou diagnóz zistenou prvýkrát v živote poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania, kam patria aj hyperkinetické poruchy. Uvedená skupina diagnóz tvorila 47,1 % zo všetkých novodiagnostikovaných porúch v tejto vekovej kategórii. Vo vekovej skupine 15 - 19-ročných, kde bol zaznamenaný najväčší medziročný nárast nových pacientov (19,7%), mali najčastejšie zastúpenie neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy s podielom 39,6 %,“ dočítali sme sa v údajoch od NCZI.
Isté však je, a potvrdili to aj mnohé výskumy, duševné zdravie detí v mnohom závisí od psychickej pohody doma, v škole či inom kolektíve (kamaráti, spolužiaci), v ktorom sa dieťa vyskytuje. Ak v týchto svojich základných životných pilieroch necíti oporu a stabilitu, môžu sa časom ocitnúť v depresii.
Čo si všímať? Manuál prvej pomoci pre rodičov
- Má sklesnutú náladu: Ak sa vám už dlhší čas zdá vaše dieťa akési zamyslené, smutné, plačlivé či podráždené, môže to byť prvý príznak depresie. Určite je v týchto chvíľach dôležité, aby rodičia boli s nimi, jemne sa pokúsili o konverzáciu, počúvali ich a poskytli im potrebnú emocionálnu podporu.
- Drží si odstup od rodiny a priateľov: Deti sa môžu cítiť nepochopené, podráždené, bezcenné alebo žijú v beznádeji. Majú pocit, že im nikto nerozumie, odcudzujú sa od priateľov, nenadväzujú nové kontakty. Rodičia majú tendenciu vždy riešiť problémy svojich detí, no niekedy ony potrebujú len jednu vec - vypočuť a mať oporu. Ak ešte nechcú povedať, čo sa udialo, podporte ich v tom, že ste tu vždy pre nich, nech sa deje čokoľvek, a keď sa budú cítiť pripravení, radi si ich vypočujete, nech je pravda akákoľvek.
- Zmeny chute do jedla: Má rád sviečkovú s domácou knedľou alebo buchty od babičky, no zrazu mu nič nechutí? Alebo práve naopak, zrazu toho zje až priveľa? Aj tieto symptómy môžu značiť problém. Ako vysvetľuje psychologička Elena Touroni pre Independent, prejedanie sa môže byť spôsobom, ako sa vyrovnať so stresom alebo úzkosťou, zatiaľ čo strata do jedna signalizuje skôr depresiu alebo vysokú úroveň úzkosti. Ak tieto zmeny v stravovaní pretrvávajú niekoľko týždňov a sú sprevádzané aj ďalšími emočnými príznakmi (napr. ak je dieťa podráždené či bez energie), snažte sa dodržiavať pravidelný čas jedenia, ponúkajte skôr zdravé jedlá. Netlačte na dieťa, podporte ho v komunikácii s vami.
- Zmena spánkového režimu: Leží akosi pridlho alebo nemôže vôbec zaspať? Psychológovia hovoria jasne - pri nedostatku spánku trpí nielen fyzické, ale aj duševné zdravie. Sme vtedy bez energie, depresívni, prchkí, zhorší sa naša koncentrácia a schopnosť sústrediť sa. Deti mávajú vtedy problémy aj s úlohami a so zapamätaním si učiva. Dôležitá je domáca pohoda, večerné rituály, rozhovory, spoločne strávený čas. A nezabúdajte, objatie lieči!
- Nevysvetliteľná úzkosť: Príznak depresie alebo prílišného stresu je aj nezvyčajná úzkosť, neustále obavy, nepokoj alebo aj fyzické príznaky, ako napr. bolesť hlavy či žalúdka. Ako pomôcť pri úzkosti? Posmeľte deti a zažeňte ich obavy z posudzovania. Vypočujte si ich v pokoji a až potom hľadajte spolu riešenia situácie. Naučte deti, ako sa majú upokojiť. Dobrými stratégiami sú napríklad hlboké dychové cvičenia alebo aktivity všímavosti.
- Nezáujem o koníčky: V čase, kedy trpíte úzkosťami a depresiou, odháňate od seba to pekné a pozitívne. Medzi tieto aktivity patria aj obľúbené záľuby. Ak deti nenachádzajú radosť v športe, krúžkoch, spoločenských či skupinových aktivitách, a vyhýbajú sa svojim koníčkom, zbystrite pozornosť. Podporte dieťa v jeho rozhodnutiach, ubezpečte ho, že ste tu pre neho a vypočujte si dôvody, prečo sa rozhoduje inak.
Milí rodičia, všímajte si svoje deti a ich správanie. Stačí podať pomocnú ruku, vypočuť si ich veľké problémy, ktoré sa nám možno zdajú malé, no v ich vnímaní sveta sú ako nepredstaviteľná bariéra, ktorú nemožno zdolať. Buďte tu pre nich, lebo vás potrebujú.
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania. Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky. Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte.