Hudba je neoddeliteľnou súčasťou nášho života, sprevádza nás pri práci, relaxe a trávení času s blízkymi. Aj vo vzťahu matky a dieťaťa by nemala chýbať. No akú hudbu vlastne bábätká v brušku majú radi? Ako hudba ovplyvňuje ich vývoj a ako ju môžu vnímať?
Muzikoterapia, hudba a jej účinky: tradícia a veda
Už naše prababičky vedeli, že uspávanie dieťaťa hudbou má priaznivé účinky. Staré mamy spievali svojim deťom uspávanky od nepamäti a vedeli, že tým nič nepokazia. Dnes vedci prostredníctvom štúdií dokazujú, že hudba má výborný vplyv nielen na vývoj bábätka v brušku, ale aj po jeho narodení. Viaceré výskumy potvrdzujú, že bábätko v brušku si dokáže zapamätať niektoré melódie a po narodení na ne reagovať.
Hlas matky - prvý a najdôležitejší zvuk
Najlepšie na dieťatko pôsobí matkin spev. Jej hlas pozná dieťa ako prvý, preto je najlepšie, ak sa mu prihovára alebo spieva ona. Dieťa však dobre pozná aj otcov hlas, takže ani ten svojím spevom nič nepokazí.
Niektoré matky sa spevu bránia so slovami, že spievať nevedia. Tento prístup však nie je správny. Dieťatku ani tak nejde o čisté tóny, ako o dobre známy hlas, ktorý pozná už z bruška.
Akú hudbu vybrať?
Výber hudby je v podstate na vás. Vedci však hovoria, že najlepšie dieťatko reaguje na jednoduché, pravidelne sa opakujúce zvuky a melódie. Prvé zvuky, ktoré dieťa počuje ešte počas vývoja u svojej matky, sú zvuk jej srdca alebo zvuk plodovej vody. Preto majú deti rady zvuky, ktoré im pripomínajú pobyt v brušku. Tie hlasné, príliš rýchlo sa meniace tóny, sú im skôr nepríjemné.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre budúce mamičky: Hudba
Čím je bábätko v brušku väčšie, tým lepšie dokáže vnímať zvuky okolo seba. Čím viac sa matka prihovára svojmu bábätku a čím viac mu spieva, tým lepšie to vplýva na jeho nervovú sústavu. Dieťatko v brušku začína podľa najnovších vedeckých štúdií vnímať už od trinásteho týždňa gravidity, čiže veľmi skoro. Preto je dôležité začať sa malému človiečikovi venovať čo najskôr. Popri tom, že vás už tak zavčasu počuje, cíti aj všetky vaše pocity. Keď sa smejete, aj vaše bábätko má dobrú náladu a keď sa bojíte, bojí sa aj ono.
Mozart a jeho zázraky: mýtus alebo realita?
Hudba dokáže ovplyvňovať mozog a kognitívne schopnosti. Niekoľko štúdií dokonca tvrdilo, že počúvanie vážnej hudby, obzvlášť Mozartovej, vedie k lepšiemu vývinu sluchu, ako aj lepšiemu vývoju mozgu. Toto nadšenie bolo také veľké, že v roku 1998 dostávali americké matky za peniaze z rozpočtu nahrávky s Mozartovými skladbami. Názory odborníkov sa však rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že neexistuje spoľahlivý dôkaz o tom, že by Mozartove skladby prispievali k zlepšeniu kognitívnych funkcií. V každom prípade, každá matka uzná, že púšťaním klasickej hudby rozhodne nič nepokazí. Odborníci najčastejšie odporúčajú počúvať v tehotenstve klasickú hudbu od Mozarta, Bacha, Chopina a iných. Časom sa dokonca vytvoril aj pojem „Mozartov efekt“, podľa ktorého počúvanie niektorých Mozartových skladieb v tehotenstve môže zvyšovať inteligenciu dieťaťa.
Najmä počúvaním barokovej hudby (Mozart, Vivaldi, Bach…), gregoriánskeho chorálu a spievaním uspávaniek dosiahneme stav hudobnej relaxácie, ktorá je sprevádzaná rytmickosťou, pravidelnosťou, zvukovou krehkosťou a harmonickou vyváženosťou.
Vplyv hudby nielen v brušku, ale aj po narodení
Priaznivý vplyv má hudba nielen počas prenatálneho vývoja, ale aj po narodení. Čím viac budete svojmu bábätku spievať a púšťať rôzne piesne, tým skôr začne rozprávať. Nemôžeme očakávať, že ak sa nebudeme dieťatku prihovárať, začne rozprávať samé od seba. Dieťa sa učí najmä tým, že napodobňuje ľudí vo svojom okolí. Najčastejšie sú to teda rodičia, ktorých správanie deti kopírujú. Preto je dôležité, aby rodičia so svojimi malými ratolesťami hovorili čo najviac.
Okrem rozvoja reči a rozširovaní slovnej zásoby pôsobí blahodárne hudba na činnosť srdca, či pľúc. Taktiež je nápomocná pri nespavosti. Ak máte dieťa, ktoré horšie zaspáva, skúste mu zaspievať uspávanku. Okrem utišujúcich účinkov je hudba výborná pre vývoj mozgu. Napríklad, je dokázané, že deti, ktoré majú radi hudbu a hrajú na nejaký hudobný nástroj, majú aj lepšie výsledky v škole.
Prečítajte si tiež: Výhody hudby počas tehotenstva
Muzikoterapia - prečo áno?
Muzikoterapia patrí medzi liečebné metódy, ktoré sa snažia vďaka hudbe priaznivo ovplyvniť psychický vývoj človeka. Rovnako je to aj u detí. Nakoľko dieťa už od 4. mesiaca začína vnímať zvuky okolo seba, je dobré, ak je vystavené priaznivým tónom. Rovnako je to aj po pôrode. Napríklad, u predčasne narodených detí, sa používa muzikoterapia ešte v nemocniciach, kde sa novorodeniatkam púšťa ukľudňujúca hudba ako spev vtákov alebo zurčanie potôčika. Je dokázané, že po narodení dieťa ukľudní pokojná hudba, ktorá má pravidelné tóny a pripomína zvuky z matkinho tela. Pre deti je pôrod veľmi stresujúci, pretože sa musia vyrovnať s novým prostredím a často bývajú oddelené na niekoľko hodín od matky. Preto sa v niektorým pôrodniciach rozhodli, že toto stresujúce obdobie pomôžu detičkám prekonať vďaka hudbe. Napríklad predčasne narodené deti hudba upokojuje a tak lepšie priberajú rastú. O priaznivých vplyvoch hudby teda nemožno pochybovať. Ak ste doteraz svojmu dieťatku nespievali, či nepúšťali žiadne piesne, určite by ste s tým mali začať čím skôr.
„Reč matky vníma plod intenzívnejšie než reč iných, lebo dostáva aj súbežnú pocitovú a emocionálnu informáciu o prežívaní hovoreného slova,“ vysvetľuje liečebná pedagogička a muzikoterapeutka PhDr. Elena Amtmanová.
Reč, spev, hudba, tanec a pohyb - komplexný prístup k prenatálnemu vývinu
Matka svojou rečou a slovným prejavom prirodzene pôsobí na vývin svojho dieťaťa v brušku. „Pre dieťa sú najprirodzenejšou zvukovou podobou, ktoré vníma sústavne počas tehotenstva matky jej srdcové ozvy, šum cirkulácie krvi, dýchanie, zvuky z tráviacej sústavy a samozrejme reč. Súčasne vníma aj temperament matky, jej rytmus a melódiu reči, momentálne zafarbenie hlasu, jej úsečnosť, intenzitu pri hneve, dobrú pohodu, láskavosť pri pozitívnom naladení, ticho, skleslosť pri únave, či radosť až eufóriu pri prežívaní šťastia,“ približuje túto problematiku liečebná pedagogička a muzikoterapeutka PhDr. Elena Amtmanová. Dieťatko však nevníma konkrétny obsah slov, ktoré matka vyslovuje, nakoľko ich významu nerozumie. Bábätko teda vníma akúsi melódiu matkinej reči, na ktorú je veľmi senzitívne.
Štúdie jednoznačne potvrdzujú, že matkin spev pozitívne ovplyvňuje prenatálny vývin detí. „Detičky, ktoré mali už v brušku možnosť komunikovať a spolu s maminkou sa pohybovať bývajú menej plačlivé, pohodové a veľmi skoro sa u nich ukáže talent a kreativita. Nuž a v neposlednom rade tým prispejete i k bezproblémovejšiemu pôrodu a dokonca i lepšiemu zdravotnému stavu,“ rozvádza o problematike pôrodná dula Mgr. Luba Lapšanská.
Drobci, ktorým sa matky venujú už počas tehotenstva tým, že sa s nimi rozprávajú a spievajú im majú väčšiu schopnosť učiť sa, sú emocionálne vyrovnanejšie a inteligentnejšie. Je známe, že pozitívnu prenatálnu stimuláciu môžeme dosiahnuť aj púšťaním hudby. Vedci tvrdia, že velikáni hudobného sveta Mozart, či Vivaldi dokážu nenarodené dieťatko upokojiť a rozvíjať v ňom empatiu a talent na hudbu, zatiaľ čo Beethoven, alebo hlasná rocková hudba naopak, privedú vaše bábätko do úzkostných stavov. Preto pozor na to akú hudbu budete vášmu malému, či malej v brušku púšťať. Vo všeobecnosti však lekári odporúčajú púšťať hudbu pokojného charakteru a primeranej hlasitosti dieťatku v brušku bez problémov aj každý deň. Môže to byť totiž len a len v jeho prospech.
Prečítajte si tiež: Kráľovská rodina sa rozrástla
Na nenarodené dieťatko do značnej miery pôsobí aj pohybová aktivita, či tanečná činnosť jeho matky. Existujú rozličné cvičenia, či tance pre tehotné ženy, ktoré majú navodiť pohodu po fyzickej, ako aj psychickej stránke. Aj pohyb je totiž jedným z nezanedbateľných faktorov, ktoré môžu dieťatko počas prenatálneho vývinu pozitívne ovplyvniť.
Prenatálne vzdelávacie programy
V súčasnosti sa ľudstvo dostalo už tak ďaleko, že vypracovalo dokonca komplexné vzdelávacie programy pre ešte nenarodené deti. „Väčšinou sú založené na sluchovej či pohybovej stimulácii. Mamičky ich deťom púšťajú minimálne hodinu denne. V niektorých deti počúvajú zvuky prírody, v iných hudbu, rôzne rytmické vzory, ba čítala som i o takom, ktorý „vzdeláva“ dieťa v matematike. Faktom je, že výskumy dokázali, že tieto programy prinášajú pozitívne výsledky. A to najmä čo sa týka intelektovej úrovne detí. Niektoré však hovoria i o zlepšení emocionálneho prežívania či o rýchlejšom vývojovom postupe,“ opisuje pôrodná dula Mgr. Luba Lapšanská.
Akúkoľvek formu prenatálneho vývinu použijete, vždy si buďte vedomá a istá, že tým v prvom rade prospievate svojmu bábätku a v konečnom dôsledku tak aj sebe.
Ako bábätká vnímajú zvuk v maternici?
Vývoj sluchu začína už v prenatálnom období. Podľa viacerých zdrojov sa schopnosť vnímať zvuk začína vyvíjať okolo 18. - 20. týždňa tehotenstva. V 24. týždni je sluch bábätka ešte lepší vďaka vývoju kostičiek vnútorného ucha. V tomto období bábätko v brušku najskôr vníma tlmené, nízkofrekvenčné zvuky - tlkot maminho srdca, prúdenie krvi či šumenie tráviaceho traktu. Postupne začína rozoznávať aj hlas mamy a ďalších ľudí v okolí. Preto je dôležité sa s bábätkom v brušku rozprávať, pretože hlas matky je pre dieťa zdrojom bezpečia aj po narodení.
Tak ako dieťatko počuje bezpečné a príjemné zvuky srdca mamy a jej hlas, vníma aj rušivé podnety - hluk, krik či náhle ostré zvuky. Môže sa stať, že sa v brušku zľakne, ak nečakaný hluk prekvapí aj vás. V takom prípade si pohlaďte bruško a upokojte bábätko jemným hlasom. Prežíva totiž to, čo prežívate vy. Hlasné zvuky (napr. stroje, koncerty) zvyšujú srdcovú frekvenciu a pohyby plodu, čo ho môže znepokojiť.
Hluk a jeho vplyv na novorodencov: na čo si dať pozor?
Hluk je neoddeliteľnou súčasťou moderného života, no jeho vplyv na novorodencov a malé deti si vyžaduje osobitnú pozornosť. Od detských hračiek vydávajúcich zvuky až po hluk v mestskom prostredí, nadmerný hluk môže mať negatívny dopad na sluch, spánok, vývoj reči a celkovú pohodu dieťaťa.
Hoci sa môže zdať, že novorodenec ešte vníma veľmi obmedzene, na zvuky reaguje pomerne intenzívne. Najmä hlasné a náhle podnety môžu vyvolať zľaknutie, strhnutie či plač. Intenzita zvuku, meraná v decibeloch (dB), tu zohráva dôležitú úlohu - príliš vysoké hodnoty dokážu bábätko stresovať a pri dlhodobej alebo opakovanej expozícii môžu poškodiť sluch. Odborníci vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa hlasitosť zvukov v blízkosti dieťaťa udržiavala dlhodobo pod hranicou 50 dB.
Príliš hlasný zvuk môže spôsobiť hučanie v ušiach a dočasné zníženie citlivosti sluchu. Okrem poškodenia sluchu spôsobujú aj iné vedľajšie príznaky - problémy so spánkom, podráždenosť, bolesť hlavy, stres.
Medzi zvuky, ktoré môžu byť pre bábätko škodlivé, patria:
- Príliš hlasné alebo náhle zvuky: Domáce spotrebiče ako vysávač či mixér sa môžu krátkodobo pohybovať v rozmedzí 70 - 80 dB. V meste sa hluk áut a motorov ľahko dostane aj nad tieto hodnoty. Koncerty či ohňostroje často prekračujú 100 dB, čo je už pre malé bábätko ozaj nebezpečne hlasné prostredie.
- Hlukové znečistenie: Mestské prostredie býva zaplavené zvukmi - od klaksónov áut, cez stavebné práce až po neustále hučiacu elektroniku. Tento chronický hluk môže spôsobiť nadmerný stres, narúša spánok a celkovú psychickú pohodu malého organizmu.
- Elektronické zvuky (TV, mobilné telefóny) v pozadí: Televízia zapnutá v pozadí, tablet so zvukovou hrou či neustále zvoniaci mobil pri uchu - to všetko predstavuje pestrú škálu hlasných a občas rušivých zvukov. Okrem toho, že môžu bábätku sťažovať zaspávanie alebo znižovať jeho schopnosť sústrediť sa, viaceré výskumy upozorňujú na možné oneskorenie vo vývoji reči u detí, ktoré trávia priveľa času v blízkosti elektronických médií.
Zvukové hračky: zábava alebo riziko?
V posledných rokoch sa zvyšuje počet hračiek, ktoré sú na batérie - to predpokladá nárast hračiek, ktoré vydávajú zvuky a/alebo svietia a blikajú. Akceptovateľná hranica hlučnosti hračiek v USA je 85 dB. Na Slovensku však žiadna takáto hranica neexistuje. V Smernici Európskeho parlamentu a rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek sa uvádza odporúčanie na vypracovanie prísnejších a komplexnejších noriem na obmedzenie maximálnych hladín hluku hračiek. Zákon č.78/2012 udáva, že hračky by mali byť navrhnuté a vyrobené tak, aby zvuk, ktorý vydávajú, nepoškodil sluch detí. To, či hračka spĺňa bezpečnostné normy býva uvedené na obale. Hračky, ktoré vydávajú vysoké zvukové hladiny musia obsahovať toto upozornenie: „Upozornenie! Nepoužívať tesne pri uchu!“.
Veľakrát však namerané hodnoty hlučnosti hračiek nepoukazujú na realitu. Problémom pri testovaní je to, že hluk sa meria v určitej vzdialenosti (zvyčajne na „úroveň ruky“), čo skresľuje výsledky, pretože dieťa si často prikladá hračku aj k tvári, ušiam. Zvuk je tak znásobený. Napríklad hračka, ktorá má „bežnú“ hlasitosť 90 dB sa dostane pri uchu až na úroveň 120 dB (čo je hlasitosť rockového koncertu)! Pre porovnanie - ak úroveň hluku na pracovisku presiahne 85 dB, zamestnanec je povinný použiť chrániče sluchu.
Preto je dôležité overiť si hlasitosť hračky už v obchode. Ak už hračku doma máte, reproduktor prelepte páskou, aby ste zvuk utlmili. A v „najhoršom“ prípade batérie jednoducho vyberte. Môžete si stiahnuť do mobilu aplikáciu na zisťovanie úrovne hluku (napr. Sound Meter) a priložte telefón od hračky na vzdialenosť, akou sa s ňou hráva vaše dieťa najčastejšie. A akú hlasitosť vydáva hračka v tesnej blízkosti? Vyskúšajte, aký hlasný zvuk počuje váš drobec, keď si hračku priloží k uchu.
Hudba a jej vplyv na bábätko
Mnohí rodičia využívajú hudbu pri uspávaní alebo hraní sa s dieťaťom. Tá môže mať na bábätko upokojujúci vplyv, pomáha mu zrelaxovať, a dokonca ho môže motivovať k rôznym pohybovým reakciám. Jemné melódie, či už klasické, alebo ľudové, dokážu bábätko v mnohých prípadoch upokojiť a prebudiť v ňom zvedavosť. Pre čerstvo narodené dieťatko je mamin hlas jednou z najistejších „kotiev“. V maternici ho vnímalo celé týždne, a tak je prirodzene zdrojom bezpečia aj vonku. Spievanie - či už uspávanky alebo jednoduché, veselé popevky - preto dokáže malého človiečika upokojiť. Zároveň pomáha pri rozvoji reči: bábätko sa zo spevu učí rytmus, intonáciu a sleduje pohyb pier pri vyslovovaní slabík.
Biely šum: pomocník alebo hrozba?
Biely šum je rovnomerná zmes zvukov všetkých frekvencií, pričom mnohým bábätkám pripomína bezpečné prostredie maternice. Jemne šumí a žblnkoce, ako v brušku mamy. Preto sa tento zvuk (napríklad šumenie ventilátora či vlny mora) často používa na uspávanie. Dôležité je však dávať pozor na hlasitosť - odporúča sa úroveň okolo 50 - 60 dB a vypnutie alebo stlmenie bieleho šumu po zaspatí dieťaťa. Prírodné zvuky, ako šum dažďa či spev vtákov, majú podobný efekt ako biely šum, no často pôsobia o niečo „mäkšie“ a rozmanitejšie. Preto mnohé bábätká spia lepšie vonku, uspáva ich nielen čerstvý vzduch ale aj zvuky okolia.
Biely šum môže prekračovať limity hluku, ktoré sú odporúčané pre batoľatá. Ak je dieťa takejto hlasitosti vystavené cca 8 až 10 hodín denne môže to narušiť vývoj jeho sluchu alebo ho poškodiť. Existujú domnienky, že počúvanie bieleho šumu môže viesť k rozvoju porúch sluchového spracovania. Mozog sa môže prispôsobiť a vyhodnotí monotónny zvuk ako niečo nepodstatné, čo netreba počúvať. Pri poruche sluchového spracovania je pre dieťa ťažké spracovať informácie, ktoré počuje.
Pokiaľ už po bielom šume na uspanie dieťaťa siahnete uistite sa, že hluk neprekračuje 50 decibelov. Nikdy nedávajte prístroj s bielym šumom do postieľky k dieťaťu alebo k jeho hlave. Používajte ho len ako zvuk v pozadí. Biely šum môže byť dočasným riešením spánku dieťaťa. Nepoužívajte ho ako univerzálny spôsob uspávania či zlepšenia kvality spánku detí. Miesto toho môžete vyskúšať niektoré techniky tréningu spánku.
Praktické rady pre ochranu sluchu bábätka
- Obmedzte vystavenie hluku: Snažte sa vyhýbať hlučným prostrediam, ako sú koncerty, ohňostroje alebo rušné ulice. Ak sa nemôžete vyhnúť hluku, zvážte použitie detských chráničov sluchu.
- Dbajte na hlasitosť hračiek: Vyberajte hračky, ktoré nevydávajú príliš hlasné zvuky. Ak už máte doma hračku, ktorá je príliš hlučná, prelepte reproduktor páskou alebo vyberte batérie.
- Stlmte elektronické zariadenia: Nepúšťajte televízor, rádio alebo iné elektronické zariadenia príliš nahlas. Snažte sa obmedziť čas, ktorý dieťa trávi v blízkosti týchto zariadení.
- Vytvorte tiché prostredie pre spánok: Uistite sa, že v spálni dieťaťa je ticho a pokoj. Použite zatemňovacie závesy alebo rolety, aby ste zablokovali vonkajšie svetlo, a ventilátor alebo klimatizáciu, aby ste vytvorili príjemnú teplotu.
- Sledujte reakcie svojho bábätka: Každé dieťa je iné a reaguje na hluk inak.
Hudba v tehotenstve: áno alebo nie?
Bábätko v matkinom brušku je údajne schopné vnímať prvé zvuky už okolo 19. týždňa a zhruba v 24. je už jeho sluch veľmi dobre vyvinutý vďaka pokročilému vývoju kostičiek vnútorného ucha. Ako prvé vníma hluk mamičkinho tela - tlkot srdca, prúdenie krvi, ale aj napríklad zvuky spojené s trávením. Dieťa v brušku dokáže celkom dobre vnímať aj zvuky z okolia. Veľmi intenzívny je pre neho hlas tehotnej mamičky, na ten bude najviac reagovať aj po narodení.
Tehotné ženy si často môžu všimnúť výraznejšie pohyby pri nadmernom alebo náhlom hluku v okolí. Nepokojné vrtenie v brušku môže vyvolať napríklad aj hlasná hudba. Neplatí to však na každé bábätko a aj dostupné výskumy a lekárske názory sa v otázke hlučnosti líšia. Niektorí lekári neodporúčajú tehotným ženám vystavovať sa hlučnému prostrediu. Existujú dokonca štúdie, ktoré preukázali, že bábätká, ktoré boli v brušku vystavované častému hluku, trpeli po narodení určitým sluchovým postihnutím, prípadne sa narodili predčasne alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Na druhej strane stojí nemecký výskum, ktorý tvrdí, že tehotné môžu pokojne navštevovať hlučné miesta, keďže bábätká sú pred vysokými frekvenciami dobre chránené plodovou vodou. Tento výskum tvrdí, že cestou k bábätku sa okolitý hluk dokáže eliminovať až o 60 decibelov. Treba ale pripomenúť, že každé bábätko je iné a ide o výskumy realizované len na určitej reprezentatívnej vzorke.
Vo všeobecnosti platí, že novonarodené bábätká majú obvykle pozitívny vzťah k hudbe. Od malička reagujú na zvuk hrkálky, náš spev, riekanky či hudobné nástroje. Ako všetko, aj táto oblasť bola prebádaná viacerými výskumami, ktoré tvrdia, že hudba deťom pomáha lepšie sa naučiť rozprávať, či neskôr dokonca čítať a písať. Niektorí rodičia využívajú hudbu aj ako nástroj na uspávanie.
Hudba pre bábätká: komercia alebo skutočný prínos?
V súčasnosti sa už aj s témou hudba v tehotenstve spája obrovský komercionalizmus. V obchodoch aj na internete nájdete veľké množstvo špeciálnych CD určených pre tehotné alebo najmenšie deti. Hudobné playlisty klasickej či relaxačnej hudby pre tehotné nájdete aj na youtube a stiahnuť sa dajú aj prostredníctvom mobilných aplikácií. Internet je zdrojom aj mnohých „zlepšovákov“ pre už narodené bábätká. Populárny je tzv. „biely šum“, ktorý údajne pomáha maličkým bábätkám zaspať. V obchodoch môžete nájsť aj mexický prívesok s názvom bola, ktorý má v sebe ukrytý malý xylofón s guľôčkou. Prívesok je zavesený na dlhej šnúrke, tak že sa až opiera o bruško tehotnej mamičky. Guľôčka v prívesku sa pri chôdzi alebo pohybe tehotnej ženy rozhýbe. Častým nosením si bábätko zvuk prívesku zapamätá a po narodení si ho bude spájať s príjemnými chvíľami v brušku.
Prvé zvuky a výber hudby: čo je dôležité?
Existuje veľa vedeckých štúdií, ktoré sa zaoberajú prenatálnym vývojom dieťaťa ešte v maternici. Sluch je orgán, ktorý je prvým celkom vyvinutým zmyslom malého človiečika. Prvú hudbu teda môžeme začať svojmu bábätku púšťať už v 4. mesiaci gravidity. Nepočuje ju klasicky ušami ako my, ale vníma veľmi citlivo celým telíčkom vďaka frekvencie, ktorú jednotlivé melódie vysielajú.
Celkom prvé zvuky, ktoré dieťatko začína vnímať v brušku, je tlkot matkinho srdca, pulzovanie krvi v pupočnej šnúre, zvuky z trávenia obsahu žalúdka, dýchanie svojej matky, neskôr aj tlmené zvuky „z vonka“. Malé ušká začínajú počuť približne v siedmom mesiaci vnútromaternicového vývoja.
Výber hudby, pesničiek a skladieb musí byť dôsledný. Uprednostňovať by sa mali zvonivé, zvučné, melodické, spevavé, jednoduché a jemné melódie skladieb pred výraznými, hlučnými, dramatickými, výbušnými, málo melodickými.
Hudba pomáha aj vo vývoji!
Čím skôr počas svojej existencie príde dieťa do kontaktu s hudbou, tým rýchlejšie dôjde k intenzívnejšiemu prepojeniu sietí mozgových buniek a k celkovému lepšiemu napredovaniu vo vývine (zvlášť centrálnej nervovej sústavy)! Žiadny iný vplyv nespôsobuje niečo podobné a nemá taký dosah na mozgovú činnosť! Toto poznanie je veľmi dôležité. Preto ak je to možné, čo najskôr a čo najčastejšie púšťajte svojmu (aj ešte nenarodenému) bábätku krásne melódie, jednoduché detské pesničky alebo mu ich rovno spievajte. Podporujete tak jeho rýchlejší vývoj a napredovanie. Keď dieťa počuje niečo, čo dôverne pozná, cíti sa istejšie: tlkot matkinho srdca, teplo, vôňa mamy, hlasy, melódie) mu uľahčia získať istotu, upokojenie a pocit bezpečia známy ešte z maternice. Význam hudby v živote dieťaťa je preto veľmi dôležitý.
Ani po pôrode nie je neskoro. Ak ste ešte počas tehotenstva nestihli púšťať žiadne piesne svojmu bábätku, nevadí. Urobte tak teraz, a čo najskôr. Počúvanie hudby aj po narodení veľmi pozitívne stimuluje mozog, pomáha pri učení a emočnom vývoji. Odporúčajú to aj detskí pediatri. Majú odsledované, že vďaka melódiám deti výborne priberajú, silnejšie cicajú materské mliečko a ich spánok je hlbší. Hudobné tóny tiež pomáhajú bábätku lepšie preklenúť adaptačné obdobie tesne po pôrode.
V obchodoch alebo na internete je možné zakúpiť si špeciálne CD určené pre najmenšie deti, na ktorom je výber jemných melódií presne „ušitý“ na citlivé detské ušká. Takéto hudobné nosiče zväčša klasických diel známych svetových autorov sa tešia veľkej obľube a sú hitom medzi mamičkami.
Klasika a tzv. Mozartov efekt
Najčastejšie odborníci odporúčajú klasickú hudbu, napr. Mozarta. Známy je tzv. Mozartov efekt, podľa ktorého počúvanie niektorých jeho skladieb zvyšuje inteligenciu, zlepšuje telesné zdravie, dokáže posilniť emocionálne puto dieťaťa. Okrem Mozarta a jeho klavírnych koncertov sú vhodné skladby aj od Schumanna, Ravela, Bacha, Chopina či Čajkovského.
Už počas tehotenstva by teda mala budúca mamina počúvať tóny obľúbenej hudby, oddychovať pri nej, uvoľniť sa, relaxovať a naplno sa tak zbaviť napätia, stresu, obáv z pôrodu.