Každý rodič sa občas ocitne v situácii, kedy má pocit, že jeho dieťa je nezvládnuteľné. Takéto okamihy môžu byť plné frustrácie, vyčerpania a dokonca aj zúfalstva. Ako sa ale s takýmito situáciami vyrovnať? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku nezvládnuteľného správania detí a ponúka praktické rady a stratégie, ako s týmto náročným obdobím úspešne bojovať.
Príčiny nezvládnuteľného správania
Nezvládnuteľné správanie môže mať mnoho príčin. Niektoré deti sú prirodzene temperamentnejšie ako iné a majú tendenciu reagovať na stres a frustráciu intenzívnejšie. Niekedy môže byť správanie dieťaťa ovplyvnené rodinnou dynamikou. Napríklad ak sú rodičia v strese alebo prechádzajú ťažkým obdobím, môže to mať dopad na správanie dieťaťa. K ďalším faktorom patrí:
- Vývojové štádium: Deti sa učia ovládať svoje pocity a vyjadrovať svoje potreby.
- Nedostatočný pocit kontroly: Deti chcú mať svoje prostredie a okolie pod kontrolou.
- Slovná zásoba: Slovná zásoba je síce širšia, ale vyjadriť emócie je stále náročné.
- Frustrácia z pravidiel: Rastie frustrácia z pravidiel a túžba robiť veci po svojom.
- Sociálne interakcie: Zvýšený počet sociálnych interakcií v tomto veku často vedie ku konfliktom s rovesníkmi, keďže sa deti ešte len učia vysporiadať s emóciami a túžbami iných ľudí.
- Disharmonický vzťah: Z disharmonického vzťahu s jednotlivými členmi rodiny vychádza nevyrovnané nezvládnuteľné dieťa.
Obdobie vzdoru: Prirodzená súčasť vývoja
Jednou z najväčších výziev rodičovstva je zvládanie obdobia vzdoru u detí. Výbuchy emócií, najmä hnevu, môžu byť frustrujúce, vyčerpávajúce a niekedy až desivé. Záchvaty zvyčajne začínajú vo veku 18 mesiacov a vrcholia medzi 2. a 3. rokom života.
Čo je obdobie vzdoru?
Obdobie vzdoru sa prejavuje výbuchmi intenzívnych emócií, plačom, krikom, hádzaním sa o zem a ďalšími prejavmi frustrácie. Takéto záchvaty sú bežné najmä u malých detí, pretože sú vo fáze vývoja, kedy sa ešte len učia ovládať svoje pocity a komunikovať svoje potreby.
Obdobie vzdoru v rôznych vekových skupinách
Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, no nemá rovnaké prejavy vo všetkých fázach života.
Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru
Dvojročné deti
- Prečo k nim dochádza: Slovná zásoba je síce širšia, ale vyjadriť emócie je stále náročné.
- Ako im predchádzať:
- Vytvorte si rutinu: Naplánovať si rutinu a mať pravidelnosť v jedle, spánku a iných aktivitách poskytuje deťom pocit bezpečia a predvídateľnosti.
- Dajte im na výber: Namiesto otvorených otázok a prísnych príkazov je dobré ponúknuť na výber z dvoch možností (ktoré vám obe prídu prijateľné).
- Sledovanie príznakov únavy a hladu: Deti v tomto veku sa rýchlo stanú podráždenými, keď sú unavené alebo hladné.
- Ako reagovať:
- Zachovajte pokoj: Buďte pre deti stabilnou a pevnou kotvou v búrke emócií.
- Rešpektujte pocity dieťaťa: „Viem, že si naštvaný, že si nemôžeš dať ďalší keksík, ale tvoje brucho mi povedalo, že príliš veľa cukru ho bolí.
- Čo robiť po záchvate:
- Pomôžte mu vyjadriť sa: Povzbudiť dieťa, aby slovne vyjadrilo svoje pocity, môže zlepšiť jeho schopnosť verbálne komunikovať a znížiť frustráciu.
- Usilujte o to, aby dieťa prijalo svoje pocity: Pomôžte drobcovi pochopiť a pomenovať aktuálnu náladu.
Trojročné deti
- Prečo k nim dochádza: Rastie frustrácia z pravidiel a túžba robiť veci po svojom.
- Prejavy: Presunú sa do verbálnej roviny.
- Ako im predchádzať:
- Stanovte si pravidlá správania a vysvetlite ich dôsledky: Definujte si pár jednoduchých pravidiel správania a popíšte, čo sa stane, ak deti tieto pravidlá porušia.
- Vyhnite sa náhlym zmenám: Dajte dieťaťu včas a vopred vedieť, keď sa niečo zmení, prípadne kedy je čas ukončiť aktivitu (napr. hranie), aby sa vedelo prispôsobiť.
- Pomôžte im definovať ich pocity: Pristupujte k dieťaťu citlivo, povzbuďte ho, aby verbalizovalo svoje emócie nahlas a položte mu otázky typu, „Ako sa teraz cítiš? Máš v tvári trochu smutný výraz…
- Ako reagovať:
- Vyhnite sa zvýšeniu hlasu: Nesúťažte s dieťaťom v tom, kto vie kričať hlasnejšie.
- Vytvorte miesto na upokojenie sa: Ak máte pocit, že dieťa potrebuje chvíľku osamote na zamyslenie, vyčleňte samostatné a oddelené miesto, kde sa môže upokojiť.
- Naučte ho mať svoje emócie pod kontrolou: Pokúste sa dieťa poučiť o stratégiách, ako ovládať svoje pocity.
- Pripomeňte im techniky na upokojenie, ktoré ste sa spolu naučili: Počítanie a hlboké nádychy, spev…
- Dajte si prestávku: Krátka pauza, ktorú dieťa strávi v úplnom tichu, môže v tomto veku byť veľmi nápomocná.
- Čo robiť po záchvate:
- Neignorujte, čo sa stalo, ale hovorte o tom: Rozprávať sa s dieťaťom o príčinách hnevu ho naučí lepšie pochopiť vlastné pocity a prijateľným spôsobom ich vyjadriť.
- Chváľte ho: Pochváľte dieťa, keď sa upokojí.
- Spoločne nájdite riešenia: Prídite s dieťaťom na riešenia problémov, s ktorými sa často stretávate.
- Hrajte kooperatívne hry, kde si vymeníte role: Hry, kde sa dieťa môže vžiť do úlohy rodiča, sú zábavné a zároveň efektívne.
Štvor- a päťročné deti
- Prečo k nim dochádza: Zvýšený počet sociálnych interakcií v tomto veku často vedie ku konfliktom s rovesníkmi, keďže sa deti ešte len učia vysporiadať s emóciami a túžbami iných ľudí.
- Ako im predchádzať:
- Otvorená komunikácia: Deti sú už dosť staré na to, aby samostatne hovorili o svojich emóciách a frustráciách.
- Sociálne zručnosti: Rozvíjajte v dieťaťu empatiu aj rešpekt k emočnému prežívaniu druhých.
- Ako reagovať:
- Využite kútik na upokojenie: Mať špeciálne miesto, kam sa môže dieťa chodiť upokojiť, vie byť aj v tomto veku veľmi užitočné.
- Držte sa blízko: Buďte nablízku, aby ste poskytli podporu a uistenie. Nezamykajte ho samé v miestnosti.
- Pripomeňte mu váš predchádzajúci rozhovor: „Pamätáš sa na našu malú dohodu? Čo si sľúbil mame a čo mama sľúbila tebe?"
- Čo robiť po záchvate hnevu:
- Naučte ho prijať situáciu: Je to ideálny vek naučiť dieťa, že nie všetko môže ísť podľa jeho predstáv.
- Dajte im najavo, že ich chápete: Je dôležité, aby dieťa vedelo, že rozumiete jeho pocitom.
- Diskutujte o pozitívnych spôsoboch, ako sa vysporiadať s frustráciou: Naučte ich už spomínané stratégie.
Praktické rady pre rodičov
- Stanovte jasné pravidlá a hranice: Aby deti vedeli, čo sa od nich očakáva. Pravidlá im pomáhajú cítiť sa bezpečne a isto. Dôležité je byť konzistentný a dodržiavať stanovené pravidlá.
- Zachovajte pokoj: Keď dieťa vzdoruje alebo sa správa nevhodne, je dôležité zachovať pokoj. Kričanie a tresty často situáciu len zhoršia. Namiesto toho sa snažte zostať trpezliví a pokojne vysvetliť, prečo je jeho správanie neprijateľné.
- Chváľte svoje dieťa za dobré správanie: Pozitívne posilnenie môže byť veľmi účinné pri zmene správania dieťaťa.
- Venujte dieťaťu dostatok pozornosti: Niekedy sa deti správajú nevhodne, pretože sa cítia prehliadané. Uistite sa, že venujete svojmu dieťaťu dostatok pozornosti a času. Spoločné aktivity a kvalitne strávený čas môžu posilniť váš vzťah a znížiť pravdepodobnosť nevhodného správania.
- Pomôžte dieťaťu vyjadriť emócie: Deti často nemajú dostatočné zručnosti na vyjadrenie svojich emócií a frustrácií. Pomôžte im naučiť sa, ako svoje pocity správne vyjadrovať. Môžete s nimi hovoriť o ich emóciách, ukázať im, ako sa cítiť lepšie, alebo ich naučiť relaxačné techniky.
- Hovorte s deťmi z očí do očí: Vždy sa s deťmi rozprávajte z očí do očí (teda vo výške očí dieťaťa) namiesto toho, aby ste na ne pozerali zhora.
- Buďte trpezliví: Obdobie vzdoru je náročné pre rodičov aj pre deti. Snažte sa zachovať pokoj a trpezlivosť.
- Buďte dôslední: Ak stanovíte pravidlá, dodržiavajte ich. Deti potrebujú vedieť, čo môžu očakávať.
- Ukazujte deťom lásku: Aj v náročných chvíľach im dávajte najavo, že ich milujete.
- Nekričte a nebijte deti: Fyzické tresty a krik sú neúčinné a môžu deťom ublížiť.
Čo nerobiť počas obdobia vzdoru
- Ignorovanie dieťaťa a jeho výbuchu zlosti: Jediné, čo ignorovaním plačúceho a kričiaceho dieťaťa docielite je, že nadobudne pocit, že rodič tu preňho v núdzi, keď volá o pomoc a pochopenie, nie je.
- Hnev ako reakcia na hnev: Ani hnev rodiča, krik a snaha o prekričanie dieťaťa nijakým spôsobom k riešeniu situácie neprispejú.
- Bitka alebo trest: Najhoršie, čo môžete urobiť v tejto fáze je, ak budete na dieťa reagovať agresívne.
- Pošlite dieťa preč alebo odíďte: Tým, že dieťa necháte samo so sebou alebo ho pošlete do izby, podporíte vznik úzkostných stavov.
- Dieťaťu dajte najavo, že je zlé: Tým, že dieťaťu budete hovoriť, aké je neposlušné a zlé, nadobúda pocit, že nie je dostatočne dobré pre svoje okolie.
Príbeh pani Jany a jej syna Petra
Jedným z príbehov, ktorý môže inšpirovať mnoho rodičov, je príbeh pani Jany a jej syna Petra. Peter bol vždy veľmi živé a temperamentné dieťa. Jana sa často cítila vyčerpaná a frustrovaná. Skúšala rôzne metódy, ako zvládnuť Petrovo správanie, ale nič nefungovalo. Nakoniec sa rozhodla vyhľadať pomoc detského psychológa. Vďaka trpezlivosti, konzistentnému prístupu a podpore odborníka sa Jane podarilo postupne zmeniť Petrovo správanie. Naučila sa, ako s ním komunikovať, ako mu poskytnúť potrebnú štruktúru a ako ho motivovať k dobrému správaniu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak máte pocit, že je správanie vášho dieťaťa nad vaše sily, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Hoci obdobie vzdoru je vo väčšine prípadov prirodzenou súčasťou detského rastu, sú chvíle, keď jednoducho musíte vyhľadať pomoc. Ak sa u vášho dieťaťa vyskytujú niektoré z nasledujúcich príznakov, je vhodné konzultovať s odborníkom:
- Extrémne časté a intenzívne záchvaty hnevu.
- Sebapoškodzovanie alebo agresívne správanie voči iným.
- Problémy so spánkom alebo stravovaním.
- Izolácia od rovesníkov a rodiny.
- Depresívne nálady alebo úzkosti.
- Regres v správaní (napr. pomočovanie).
Čo robiť, ak si myslíte, že vaše dieťa je extrémne náročné až nezvládnuteľné?
- Je dôležité, aby sa rodič identifikoval s potrebami svojho dieťaťa a nikdy sa nevzdal osobného kontaktu s dieťaťom, aby vedel vypnúť a skutočne vnímal, čo jeho dieťa cíti a čo robí.
- Nezvládnuteľné dieťa z odborného pohľadu znamená, že nie je vývinovo zrelé.
Ako stanoviť dieťaťu hranice tak, aby ich prirodzene rešpektovalo?
- Každé dieťa je spôsobilé počúvať a tolerovať to, čo od neho chce dospelý partner, ak je medzi dieťaťom a dospelým vytvorená bezpečná a dôverná citová väzba.
- Deti sa cítia bezpečne, ak majú pevne stanovené hranice. Benevolentní rodičia, ktorí dieťaťu všetko dovolia, dieťaťu vlastne ubližujú.
Skúsenosti mamičiek
Ahojte mamičky. Píšem vám úplne zúfalá so slzami v očiach na pokraji svojich síl. Som mamička 3 detičiek. Minulý rok som sa rozvádzala a som na nich sama. Dominik s Tomáškom majú 6 a 4 roky a sú nezvladnutelny obidvaja. Povedala by som že obidvaja sú hyperkatívny. Aspoň v skratke vám opíšem pár príkladov ako sa správajù. Pri každej aktivite sú nesmierne hlučný, keď im ukážem ako sa má pekne hrať a vysvetlím že hovoríme potichu tak aj tak si robia čo chcú naďalej. Hračkami trieskajú po skrinkách a pritom vydávajú zvuky ako keby ich niekto vraždil. Toto je celý deň pri každej aktivite. Ideme von alebo do obchodu, poviem im aby šli pekne popri mne ale oni si utekajú aj cez cestu kde chodia autá, absolútne ignorujú keď na nich zavolám nech stoja že tam chodia autá.
Kontaktné rodičovstvo a hranice
Hranice sú veľmi dôležité. Dieťa nemôže všetko. To ale neznamená, že nemôže zažiť kontaktné rodičovstvo s obrovskou dávkou lásky, kontaktu, rešpektu, dôvery a harmónie. Nezamieňajme si kontaktné rodičovstvo s anarchiou bez hraníc a nevychovajme z dieťaťa malého tyrana. Hranice sa netýkajú dojčenia, nosenia, či spoločného spania. To sú fyziologické potreby, ktoré by malo mať každé dieťa naplnené. Hranice sa týkajú pevne stanoveného bezpečného priestoru, v ktorom dieťa môže pokojne objavovať svet, ak neničí všetko naokolo a nikomu neubližuje.
Tvrdohlavé a svojhlavé deti
Výchova tvrdohlavého a svojhlavého dieťaťa je niekedy poriadny oriešok. Nestrácajte ale hlavu; stačí si pamätať pár základných vecí, a zvládnete to ľavou zadnou.
Prečítajte si tiež: Ako reagovať, keď dieťa pije alkohol
Ako sa s tvrdohlavosťou dieťaťa vysporiadať?
- Nenechajte sa vtiahnuť do mocenských bojov: Ak dieťa kričí, a vy sa rozkričíte naň, neupokojí sa, práve naopak. Zachovajte pokoj, nadýchnite sa a nenechajte sa vyviesť z rovnováhy.
- Buďte trpezliví, nenechajte sa odbiť: Ukazujte dieťaťu, čo zvládol, koľko toho pojedol a aký silný bude.
- Dbajte na disciplínu, nie trest: Musíte sa naučiť dieťa vypočuť, pochopiť jeho pohnútky.
- Inšpirujte sa u Mary Poppins: Spravte z povinností zábavu, popustite uzdu kreativite.
- Nejednajte s dieťaťom ako s nesvojprávnym: Veďte dieťa k samostatnosti, premýšľaniu, neriešte a nerobte všetko za neho.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť 14-ročnému dievčaťu s tehotenstvom