Úvod
Otázka práv zvierat a ich ochrany pred krutosťou a zneužívaním je čoraz naliehavejšia. Zvieratá sú živé bytosti, ktoré si zaslúžia rešpekt a ochranu, a nie sú to veci, s ktorými sa dá ľubovoľne zaobchádzať. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tejto problematiky, od štatistík o zvieratách v núdzi až po etické a náboženské argumenty za ich ochranu.
Stav zvierat v núdzi na Slovensku
Bratislavský útulok Polianky a 25 regionálnych útulkov Slobody zvierat prijali v minulom roku 6 567 zvierat v núdzi. Pôvodným majiteľom sa podarilo vrátiť 919 z nich, nový domov prostredníctvom adopcie našli 4 434 psom a mačkám. Išlo o zvieratá odchytené z terénu, ktoré boli stratené, vyhodené či zranené, a o zvieratá odobraté majiteľom Linkou proti krutosti z dôvodu zlej starostlivosti a týrania alebo prevzaté zo zlých podmienok množiarní. Všetky neoznačené prijaté zvieratá boli v zmysle vyhlášky o karanténnych staniciach a útulkoch začipované a kastráciu podstúpilo 1000 útulkových zvierat. Počet prijatých zvierat je štandardne vysoký a, žiaľ, už niekoľko rokov sledujeme zníženie záujmu o adopcie. Problém je umiestniť najmä veľké psy a takisto hendikepované či psích seniorov. Práve tieto zvieratá však potrebujú zvýšenú starostlivosť a teplo domova najviac. Linka proti krutosti v roku 2024 dostala od občanov 1400 podnetov, pomohla vo viac ako 1000 opodstatnených prípadoch, 140 zvierat inšpektori prevzali do starostlivosti útulkov Slobody zvierat. Odobrali sme najmä dlhodobo zanedbávané, týrané, choré zvieratá, z reťaze alebo celoživotne uväznené v kotercoch. O zákaze reťazí vie čoraz viac ľudí, preto nám pribudlo hlásení o porušovaní tohto zákona a podnetov na prešetrenie situácie,“ povedal hlavný inšpektor linky Jozef Chmel. Vymáhať dodržiavanie tohto zákona v praxi by mali aj inšpektori Regionálnych veterinárnych a potravinových správ.
Formy týrania zvierat
Týranie zvierat je trestný čin, ktorý sa neustále medializuje. Časť zvierat v útulkoch sú práve také, pri ktorých si majitelia nezvážili vlastné sily. Sloboda zvierat za najohavnejšie prípady považuje zvieratá, ktoré si majiteľ vôbec nevšíma a mnohokrát sa stáva, že sú odkázané na tragický život na krátkej reťazi. V útulku ošetrili vyhladovaného psa, ktorému do krku zarastala reťaz. Pre zviera je najväčším utrpením, keď sa ho rodina, ku ktorej si vytvorilo citový vzťah, jednoducho zbaví. Aj u nás sa stáva, že si adoptujú psíka a vrátia nám ho po roku, keď už je členom rodiny. Ľudia prichádzajú so svojím zvieraťom do útulku a odídu už bez neho z rôznych dôvodov: idú na lyžovačku, pes sa bojí búrky, sťahujú sa, narodilo sa im dieťa, či z vážnych dôvodov, napríklad že umrel majiteľ. Preto v Slobode zvierat neodporúčajú adopciu šteniatok pre starších ľudí a ani rodinám, ktoré sú časovo vyťažené. Rovnako ľudí upozorňuje, aby si pred adopciou zvieraťa zvážili svoje možnosti. Každý by si mal položiť nasledujúcu kľúčovú otázku: Mám na zviera dostatok peňazí? Starostlivosť o zviera je finančne náročná. Nielen krmivo, ale i veterinár, povinné očkovania, čipovanie, kastrácia, pretože nechcených je priveľa. Rozhodujúca a rovnako dôležitá by mala byť aj otázka času. Psík potrebuje venčenie 4-krát denne, a to za každého počasia. Dožije sa aj 15 rokov. Útulky sú preplnené celoročne. Nechcených je priveľa. No najväčšie prírastky v útulku evidujú v zime a v lete, kedy sa rodia mláďatá. Aj preto radíme vždy uprednostniť adopciu zvieratka z útulku pred kúpou šteniatka cez internet. Adopcia je dobrý skutok. Dáte šancu zvieratku, ktoré už raz ľudia sklamali a uvoľníte miesto v útulku pre ďalšieho psíka či mačku v núdzi. Väčšinou nám však ľudia píšu krásne príbehy o tom, ako im zvieratko zmenilo život a prinieslo do domova šťastie a radosť. Sloboda zvierat mala po rušných silvestrovských oslavách plné ruky práce. Mnoho zvierat, ktoré majitelia dostatočne nepripravili na hluk a výbušniny, ušlo. Za dva dni sme v uliciach Bratislavy odchytili 21 zvierat, po mnohé si dodnes nik neprišiel. V útulku vieme čip prečítať a okamžite zistiť kontakt na majiteľa. Potom mu vieme psíka či mačičku ihneď vrátiť.
Etické a náboženské aspekty ochrany zvierat
Hlavným posolstvom Písma je, že stvorenie je dobré, že patrí Bohu a že Boh dosiahne zmierenie celého stvorenia. Boh stvoril všetko. Boh stvoril zvieratá a ľudí a nazval to všetko veľmi dobrým. Boh stvoril ľudí na Boží obraz a podľa Božej podoby a povedal ľuďom, aby toto nové stvorenie spravovali. V celom písme Boh preukazuje milosrdenstvo, ktoré si nezaslúžime, milosť, ktorú sme si nezaslúžili, a lásku, ktorú si nevieme predstaviť. Sme stvorení na túto podobu a máme za úlohu odrážať tieto vlastnosti celému stvoreniu. Ľudská arogancia a chamtivosť rýchlo poškodzujú spojenie medzi Bohom a stvorením. Boh uznáva novú, človekom stvorenú realitu v 1. Ako ústupok tejto porušenej realite a na zmiernenie utrpenia Boh stanovuje prísne parametre pre používanie zvierat ľuďmi. Mnohé, mnohé druhy zvierat sa nemali zabíjať na jedlo (3. Zabíjanie zvierat bez poďakovania Bohu bolo hriechom (3. Žalm 50, 10: „Veď každé divé zviera v lese je moje, dobytok na tisíckach vrchov. Knihy múdrosti kresťanom opakovane pripomínajú, že celé stvorenie patrí Bohu, celé stvorenie ho uctieva a že jeho zmluva je s každým stvorením. Žalm 104 opisuje Božie zabezpečenie celého stvorenia a žalmista uznáva, že všetky stvorenia reagujú na Boha: „Pane, aké rozmanité sú tvoje diela! V múdrosti si ich všetky stvoril, zem je plná tvojich stvorení. … Tie všetky hľadia na teba. „Chváľte Pána zo zeme, vy morské príšery a všetky hlbiny, oheň a krupobitie, sneh a mráz, búrlivý vietor plniaci jeho príkaz! … Divé zvieratá a všetok dobytok, plazy a lietajúce vtáky! „Nech všetko, čo dýcha, chváli Pána! „Veď osud ľudí a osud zvierat je rovnaký; ako zomrie jeden, tak zomrie aj druhý. Víziou zmierenej budúcnosti je pokojné kráľovstvo, v ktorom si vlk ľahne k baránkovi a dieťa ich vedie. Kresťania sú povolaní byť radikálne inkluzívni vo svojej láske k najmenším a najviac marginalizovaným členom spoločnosti, ako to dokazuje Kristov život a smrť. Ježiš sa priatelil s hriešnikmi, mýtnikmi, prostitútkami a vydedencami. Ježiš bol v kresťanskej viere vteleným Bohom. Ježiš priniesol Božiu vládu do ľudských dejín a pozval celé stvorenie k účasti na novom druhu kráľovstva. Ako Kristovo telo by mali byť kresťania povolaní byť prorockými. Písmo jasne hovorí, že sa majú tešiť na úplne zmierené stvorenie, oslobodené od zabíjania a ničenia. Našou výzvou je preto pozrieť sa na to, čo sa dnes deje v našom svete, ako prispievame k rozvratu, a zmeniť to. V minulosti cirkev bojovala za zrušenie otroctva, volebné právo a základné práva pre ženy a deti a iné. Všetko, čo sa týka využívania zvierat na potravu, oblečenie, pokusy a „zábavu“, je v rozpore s tým, čo znamená byť dobrým správcom Božieho stvorenia. V pôvodnom a ideálnom Božom svete, ktorý v 1. knihe Mojžišovej predstavuje rajská záhrada, nebolo žiadne utrpenie, vykorisťovanie ani násilie. Ľudia a zvieratá boli vegetariáni, ako čítame v 1. kapitole. „Boh povedal: „Hľa, dal som vám každú bylinu, ktorá prináša semeno, na celej zemi a každý strom, ktorý prináša ovocie so semenami. Tie budete mať za pokrm.“ Hneď po stvorení tohto krásneho, nenásilného sveta bez akéhokoľvek vykorisťovania ho Boh označil a všetko, čo stvoril, za „veľmi dobré“. Ľudia však viedli vojny, držali sa navzájom ako otroci, jedli mäso a páchali najrôznejšie zverstvá. Po potope, pri ktorej bola zničená všetka vegetácia na svete, nám Biblia hovorí, že Boh dovolil ľuďom jesť mäso. V Mojžišovom právnom systéme je teda viac ako 150 zákonov týkajúcich sa jedenia mäsa, ale ideál a cieľ je stále vyjadrený vo vízii rajskej záhrady. Najlepším príkladom vegetariána v Biblii je Daniel, nenásilný odporca, ktorý sa odmietol poškvrniť jedením kráľovského mäsa. Dokonca on a jeho traja priatelia sa vďaka svojmu vegetariánskemu spôsobu stravovania stali oveľa zdravšími ako všetci ostatní v kráľovstve. Stávajú sa tiež desaťkrát múdrejšími a „Boh im dal poznanie a zdatnosť vo všetkom písme a múdrosti“. Všade v nasledujúcich príbehoch čítame o človeku, ktorý zostáva verný Bohu, odmieta uctievať nespravodlivé božstvá a nespravodlivé spôsoby cisára a rozhodne praktizuje nenásilie. Kniha proroka Izaiáša ohlasuje víziu mierového kráľovstva, nového božského zriadenia, v ktorom všetci prekopú svoje meče na radlice, odmietnu študovať vojnu, budú sa tešiť z vlastnej vinnej révy a vlastného figovníka a už nikdy nebudú pociťovať strach. Viaceré pasáže odsudzujú jedenie mäsa a predpovedajú deň, keď si ľudia a zvieratá osvoja priamo vegetariánsku stravu, keď „vlk bude bývať s baránkom, leopard s kozliatkom bude odpočívať… Nikto nebude páchať zlo a šíriť skazu na mojom svätom vrchu“. Samozrejme, Božia zmluva je vždy zásadne so všetkými zvieratami, teda so zvieratami a ľuďmi, a v závere Izaiáša Boh hovorí o tých, ktorí zabíjajú zvieratá, rovnako ako o tých, ktorí zabíjajú ľudí, a ohlasuje úsvit nového dňa pokoja. Podľa proroka Ozeáša Boh hovorí: „Uzavriem zmluvu s poľnou zverou, s nebeským vtáctvom a s plazmi. Všetky tieto krásne prorocké vízie sa podľa kresťanstva naplnili v Ježišovom živote. Ježiš je „nový Adam“, ktorý nás vracia do úplne nenásilnej rajskej záhrady. On je „Knieža pokoja“, ktorý zavádza božské zriadenie nenásilia, milosti a spravodlivosti. Ježiš zasvätil svoj život uzdravovaniu zlomených, oslobodzovaniu utláčaných, volaniu po spravodlivosti, praktizovaniu nenásilia, konfrontácii so štruktúrami útlaku prevracaním stolov nespravodlivosti. Keď sa zamýšľam nad tým, čo dnes znamená byť kresťanom, keď uvažujem o radikálnom živote bez násilia, ktorý viedol Ježiš, verím, že dnes je Ježiš na strane trpiacich, bezdomovcov, utečencov a detí sveta, ktoré sú naďalej drvené chamtivosťou takzvaného „rozvinutého“ sveta a vojnami, ktoré rozpútava. Chcel by nás požiadať, aby sme zmenili každý aspekt svojho života, aby sme sa usilovali o telesnú, duchovnú, citovú a etickú celistvosť, aby sme sa stali ľuďmi nenásilia, deťmi Boha pokoja. Anglikánsky kňaz, teológ a oxfordský profesor Rev. Dr. Andrew Linzey napísal, že nasledovať Krista znamená byť na strane najviac utláčaných. Vo svojej knihe Teológia zvierat píše, že v súčasnosti niet utláčanejších bytostí ako zvieratá, s ktorými mäsový priemysel zaobchádza tak zle. Tu stojí za zmienku, že evanjelium sa na mnohých miestach pozitívne zmieňuje o zvieratách a sprostredkúva nám skutočnosť, že Ježiš mal posvätnú úctu k zvieratám a k prírode. Ako pripomína Lewis Regenstein vo svojej knihe Replenish the Earth, Ježiš nazýva svojich nasledovníkov „ovcami“. Svoju starostlivosť o Jeruzalem prirovnáva k starostlivosti, s akou sa sliepka stará o svoje potomstvo. Prirovnáva sa k zvieratám, ako sú ovečky a holubice, pre ich nevinnosť a pokoru. „Hľa, nebeské vtáctvo: neseje, nežne, nezbiera do stodôl, a predsa ho váš nebeský Otec živí“ (Mt 6, 26). Môžeme sa odvážiť usúdiť, že Ježiš podporuje najvyšší skutok súcitu a lásky, nenásilnú smrť, dokonca aj na ochranu zvierat? Ježiš bol stelesnením nenásilia a súcitu. My ostatní sme povolaní nasledovať jeho pokojné kroky. Málokto sa však k tomu priblížil. Myslím na svätého Františka z Assisi, ktorý chodil medzi chudobných, hlásal pokoj a najmä miloval a oslavoval celé stvorenie vrátane zvierat. „Neubližovať našim pokorným bratom, zvieratám,“ povedal, “je našou prvou povinnosťou voči nim, ale to samo o sebe nestačí. Máme vyššiu úlohu: slúžiť im všade tam, kde to potrebujú. Páter Dr. Linzey, podobne ako svätý František, navrhuje, aby sa ľudia nesprávali ako páni, ale ako služobníci iných druhov. Kristus prišiel ako pokorný sluha a vyzval nás, aby sme sa navzájom milovali, slúžili si a neubližovali si. Linzey teoretizuje, že výzva k službe obsiahnutá v evanjeliu zahŕňa nezištnú službu a spravodlivosť nielen voči chudobným a utláčaným, ale voči celému stvoreniu vrátane zvierat. Mnohí raní kresťania podporovali vegetariánstvo, vrátane významného zástancu nenásilia Tertuliána, konštantínopolského patriarchu svätého Jána Chryzostoma a cirkevného lekára a raného prekladateľa Biblie svätého Jeronýma. Je jasné, že prvé tri storočia po Kristovi kresťan nemohol zabíjať ani sa zúčastňovať na vojne. Kresťania boli nenásilní. Niektorí bádatelia tvrdia, že väčšina prvých kresťanov bola zároveň vegetariánmi a že jedenie mäsa bolo oficiálne povolené až vo štvrtom storočí, keď ho ako také akceptoval cisár Konštantín a Rímska ríša. Bez ohľadu na túto minulú prax si však kresťania musia klásť určité otázky: Ako sa môžu priblížiť ku Kristovi a ako môžu byť vernejší nenásilnému Ježišovi? Kde a v ktorých oblastiach nášho života by mohli byť láskavejší, súcitnejší? Bolo by dobré, keby sa kresťania na celom svete začali prebúdzať a rozoznávať prikázania obsiahnuté v evanjeliu, prikázanie hľadať mier a spravodlivosť pre všetkých, prikázanie odmietnuť vojnu a prikázanie aktívne praktizovať nenásilie podľa Ježišovho vzoru. Niektorým sa to podarilo a sa stali vegetariánmi. V roku 1966 Vatikánske noviny prvýkrát napísali: „Týranie zvierat a spôsobovanie im utrpenia bez akéhokoľvek dôvodu je činom opovrhnutiahodnej krutosti, činom, ktorý z kresťanského hľadiska treba odmietnuť.“ Ďalší biskupi začali kruté zaobchádzanie so zvieratami zahŕňať pod pojem násilia ako druh prvotného hriechu. V decembri 2000 článok vo Vatikánskych novinách poukázal na miesto v Katolíckom katechizme, kde sa píše, že „spôsobovanie zbytočného utrpenia a smrti zvierat je proti ľudskej dôstojnosti“. Keď si teda kresťania sadajú k jedlu, keď sa modlia a prosia Ježiša o požehnanie, mali by sa rozhodnúť žiť v súlade s jeho životom súcitu a nenásilia aj tým, že budú nasledovať vegetariánsky spôsob stravovania. Mali by pochopiť, že keď budú praktizovať milosrdenstvo voči sebe a voči všetkým Božím stvoreniam, dostanú milosrdenstvo a požehnanie, ktoré im prisľúbil Ježiš. Dnešná realita pre Božie stvorenia však nie je ani súcitná, ani milosrdná. Na začiatku Biblie - čiže prirodzene aj židovskej Tóry (Pentateuch = Päť kníh Mojžišových), konkrétne hneď v prvej knihe - Genezis 1:29 nachádzame, ako Boh samotný prehlasuje, čo je vhodné ľuďom ako pokrm, ktorý im sám určil: „Dal som vám na celej Zemi každú bylinu nesúcu semená aj každý strom, na ktorom rastú plody so semenami. V Esejskom evanjeliu mieru Ježiš hovorí: „A preto ten kto zabije, akoby zabil brata. A mäso zabitých zvierat v jeho žalúdku sa stane jeho vlastným hrobom. A veru hovorím vám, že ten, kto zabíja, zabíja sám seba, a ten čo jedáva telá zabitých zvierat, jedáva telo smrti. Nezabíjajte ľudí, nezabíjajte zvieratá a nezabíjajte ani to, čo beriete ako potravu do vašich úst. Lebo život pochádza zo života a zo smrti pochádza len smrť. Lebo to, čo zabíja vaše jedlo, zabíja aj vaše telo. Hlavným kameňom úrazu mnohých kresťanov je domnienka, že Ježiš jedol mäso a veľa odkazov na mäso je v Novom Zákone. Napríklad v Evanjeliu sv. Lukáša 8:55 čítame, že Ježiš oživil mŕtvu ženu a „prikázal, aby jej dali mäso.“ Originálne grécke slovo preložené ako „mäso“ je phago, ktoré znamená len „dať jesť“. Takže čo Kristus v skutočnosti povedal bolo „Dajte jej najesť“. Originálne grécke slovo pre mäso je kreas a nie je nikdy použité v spojení s Ježišom. V Lukášovi 24:41-43 mu žiaci ponúkli ryby a včelí plást a on si jeden zobral. Nikde v Novom Zákone nie je priamy odkaz, že Ježiš jedol mäso. V Liste Rimanom 14:21 sv. Kniha Exodus (20:13) prikazuje: „Nezabiješ„. Pôvodný hebrejský text vraví „lo tirtzach„, čo je odvodené zo slova „ratzach„, vražda. Slovo pre zabíjanie je „harog“ - inými slovami, zabíjanie nie je zakázané, ale regulované, v súvislosťou s predpismi týkajúcimi sa obetí a jedla (košér). V Biblii môžeme samozrejme nájsť tiež pasáže, kde Boh ľuďom jesť mäso dovoľuje, ako napríklad Noemovi a počas Exodusu. Takmer všetky tieto prípady však boli výnimkami, ktoré by nemali byť vytrhávané z kontextu v snahe ospravedlniť pojedanie mäsa z náboženského hľadiska. Po potope sa Noe ocitol v tiesni - všetko rastlinstvo bolo zničené a Boh mu preto dovolil - avšak nie prikázal - jesť mäso (Gen. 9:3). V Genezise 9:4 Boh znovu upomína, že sa nesmie jesť mäso obsahujúce krv, a nasledujúce dva verše jasne uvádzajú, že ľudia, ktorí zabíjajú, budú na oplátku sami zabití. Niektorí vedci zistili, že keď Noe dostal zvolenie jesť každého živého tvora, bolo použité grécke slovo „herpeton“, ktoré doslova znamená „plaz“. Ježiš prísne vynadal farizejom slovami: „Keby ste vedeli, čo znamená: Žiadam milosrdenstvo a nie obeť, nezavrhovali by ste nevinných.“ (Mat. 12:7) To očividne odsudzuje zabíjanie zvierat, pretože tento verš pochádza z Ozeáša 6:6 - „Žiadam milosrdenstvo a nie obeť, poznanie Boha viac než zápalné obete.“ (v Mat. 12:7 je druhá časť textu vynechaná). V Luk. V Jan. 21:10,13 dal svojim žiakom rybu, ale sám ju nejedol. Existujú na to rôzne názory. Podľa jedného Evanjelia šlo o ‚rybiu rastlinu‘, druh riasy bežne konzumovanej v tejto oblasti. Druhé vraví, že ryba (ichtys) má symbolický význam. Je ťažké uveriť, že Ježiš dával ryby svojim poslucháčom (Mat. A aj keby Ježiš jedol ryby, neznamená to, že by sme ho mali napodobňovať. Nejde o to napodobňovať významné osobnosti, ale skôr nasledovať ich pokyny - a neexistujú žiadne Ježíšove pokyny jesť mäso alebo ryby. Prečo tiež poukazovať na toto takzvané jedenie rýb? Ježiš robil množstvo iných vecí, prečo nenapodobňovať tiež tieto? Prečo sa nevzdať všetkého majetku a nestať sa cestujúcim kazateľom? Nemali by sme si vyberať to, čo sa nám najviac hodí, aby sme si ospravedlnili svoj zmyslový pôžitok. Či Ježiš jedol obetného baránka pri Poslednej večeri predstavuje pre mnohých veľký problém. Vo svojej knihe Why Kill for Food? anglický historik Geoffrey Rudd však vysvetľuje, že pascha, židovské Pašije, pripadli na sabat, teda deň po ukrižovaní Ježiša. To je tiež plne podporené výskumom Rev. V.A. Podľa Mat. Sú tu však drtivé dôkazy o tom, že bol Ježiš vegetarián: Nie menej ako sedem z Ježišových dvanástich žiakov odmietalo mäso (o ostatných nemáme informácie). Peter, „…ktorého potravou bol chlieb, olivy a rastliny…“ (Clem. Hom. „…Ale Hegesippus, ktorý žil hneď po apoštoloch, podáva najpresnejší popis v piatej knihe svojich pamätí. Píše: ‚…Jakub, brat (či bratranec) Pána, bol následníkom vo vedení cirkvi v spojení s apoštolmi. ‚Bol svätý už z matkinho lona, nepil víno, silné nápoje ani nejedol mäso. Britva sa nedotkla jeho hlavy, nepomazával sa olejom a nepoužíval kúpeľňu. Jemu samotnému bolo dovolené vstúpiť na sväté miesto, lebo nenosil vlnený, ale ľanový šat. A mal vo zvyku sám vstupovať do chrámu a často ho nachádzali ako na kolenách prosí o odpustenie pre ľudí, takže jeho kolená stvrdli ako ťavie, kvôli ich neustálemu ohýbaniu pri uctievaní Boha…'“ (Eusebius, Cirkevná história II, kap. XXIII,5-7, Nice-skí a po-Nice-skí Otcovia kresťanskej cirkvi, Oxford, N.Y., 1890, diel I, str. Je zaujímavé, že Hegesippus vraví, že …
Príklad Brigitte Bardot
Brigitte Bardot, ktorá zomrela 27. decembra vo veku 91 rokov, sa preslávila ako filmová siréna vo filmoch ako A Boh stvoril ženu , ale jej najdôležitejšou a najtrvalejšou úlohou bola úloha oddanej ochrankyne zvierat. Na vrchole svojej popularity opustila herectvo, aby sa zasadzovala za práva zvierat. Bardot sa rozhodla v čase, keď o tomto koncepte počulo len málo ľudí. "O tom som snívala," spomínala neskôr Bardot. "O tom som vždy túžila." V roku 1986 založila Nadáciu Brigitte Bardotovej pre blaho a ochranu zvierat, ktorá je financovaná z aukcií jej vlastných šperkov a iných vecí. Nadácia Bardotovej sa okrem iného zaoberá aj bojom proti masakrom tuleňov v Kanade, býčím zápasom, obchodu s domácimi zvieratami a veľkochovom a zároveň podporuje záchranné úsilie a rezervácie vo Francúzsku aj v zahraničí. Bardotová zostala v organizácii aktívna až do svojej smrti. Bardotová, dlhoročná vegetariánka, hovorievala mäsožravcom: "Zvieratá sú moji priatelia a ja nejem svojich priateľov." Žila obklopená týmito priateľmi - psami, mačkami, koňmi, kozami, sliepkami, prasatami a mnohými ďalšími, ako aj myšami, diviakmi a inou divokou zverou, ktorá našla bezpečné útočisko na pozemku jej domova na juhu Francúzska. Bardot využila každú príležitosť na zvýšenie povedomia a presadzovanie zmien. K svojim 80. narodeninám napísala otvorený list, ktorý sa objavil vo viacerých francúzskych novinách, v ktorom ako dve zo svojich posledných želaní žiadala vládu, aby zatvorila bitúnky koní a ukončila rituálne zabíjanie. Často tiež podporovala kampane organizácie PETA a jej subjektov, vrátane spolupráce s PETA UK s cieľom naliehať na britský obchodný dom Fortnum & Mason, aby prestal predávať odpornú foie gras (neskôr sa tak stalo!). Bardot, ktorá nikdy nechodila po špičkách, pokiaľ išlo o vystupovanie proti zneužívaniu, kritizovala vtedajšieho generálneho riaditeľa spoločnosti Fortnum & Mason, Ewana Ventersa, za jeho spoluúčasť na krutosti: "Pán Venters sa javí ako jeden z tých imbecilov, ktorí len pre prchavý okamih chuti sú ochotní ignorovať drvivé vedecké dôkazy o tom, že nútené kŕmenie kačíc a husí na výrobu groteskne zväčšených pečení na foie gras je strašne kruté," napísala. Bardotová, zarytá odporkyňa každoročného zabíjania tuleňov v Kanade, podporila výzvu PETA na bojkot kanadského javorového sirupu, kým sa masaker neskončí. V hosťovskom článku na webovej stránke PETA napísala: "Každú jar sa vracia táto vízia hrôzy: Ľadové kryhy sa menia na bitúnok pod holým nebom, kde niektoré mláďatá trpia a ich matky sa zúfalo snažia oživiť ich malé krvavé telíčka… Preto musíme konať a prinútiť Kanadu pochopiť, že by bolo zločinné, nezodpovedné a ekonomicky samovražedné pokračovať v komerčnom zabíjaní tuleňov." Bardot prispela esejou do knihy zakladateľky PETA Ingrid Newkirkovej s názvom Človek môže zmeniť svet , v ktorej napísala: "Myslím si, že zvieratá nám pomáhajú žiť; pomohli žiť aj mne. Až keď som sa začala venovať ochrane zvierat, úplne som rozkvitla. Starostlivosť o ne dala môjmu životu skutočný zmysel, ktorý dúfam, že zažijú aj budúce generácie. Mladí ľudia sú vždy nádejou. Viac z nich si musí uvedomiť, že zviera nie je predmetom zisku, nie hračkou pre našu zábavu, nie niečím, čo sa dá rozrezať pre kožušinu. Možno uvidia, že zviera má právo žiť, rovnako ako máme právo žiť my.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM