Pád z bicykla je bežnou súčasťou detstva, no nie vždy sa zaobíde bez následkov. Na zem dieťa spadne v desiatkach prípadov v rámci jedného dňa. Je dôležité vedieť, ako správne reagovať a poskytnúť prvú pomoc, aby ste minimalizovali prípadné komplikácie. Tento článok poskytuje komplexný návod, ako postupovať pri páde dieťaťa z bicykla, od prvotného zhodnotenia situácie až po prevenciu.
Prvotná reakcia a kontrola
Keď dieťa spadne z bicykla, netreba hneď podliehať prehnanej panike. Stres ani nervozita zatiaľ nikomu nepomohli. Skúste postupovať s chladnou hlavou, pretože akýkoľvek emocionálny prejav môže vyvolať reťazovú reakciu aj u dieťatka. Urýchlene skontrolujte dieťatko, zapamätajte si polohu, v akej ste ho našli a snažte sa utíšiť jeho plač. Ak je v bezvedomí, snažte sa o jeho prebratie. Skontrolujte, či dýcha a či má pulz, prípadne či nemá zapadnutý jazyk.
Aké vonkajšie zranenie má dieťatko?
Snažte sa mu ho/ich ošetriť čo najskôr, najmä, ak mu rana krváca. Je však dôležité vedieť rozlíšiť, či ide len o „rozbité“ kolienko, alebo vážnejší pád na hlavu a podobne. Takisto zistite, či náhodou nemá výron či zlomeninu, dané miesto aspoň provizórne zafixujte. Dieťatko dajte do stabilizovanej polohy a sledujte, či nenastávajú niektoré zo sprievodných reakcií, ako napríklad zvracanie, či dieťa nie je príliš malátne, zadumaný pohľad a podobne.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
V prípade, že sa vyskytne niektorý neprirodzený sprievodný jav, okamžite vyhľadajte rýchlu lekársku pomoc, prípadne kontaktujte číslo 112 za účelom vyhodnotenia situácie a možného zavolania rýchlej lekárskej pomoci pre prípad, že by išlo o otras mozgu alebo vnútorné zranenie či krvácanie. Ak sa rozhodnete pre návštevu oddelenia lekárskej pohotovosti pre deti, s najväčšou pravdepodobnosťou vás najskôr vyšetrí ambulantný lekár/chirurg, ktorý následne odporučí ďalšie kroky. Najčastejšie ide o röntgen postihnutej oblasti/hlavy/končatiny, aby sa vylúčilo vnútorné zranenie. Pokiaľ nenastanú žiadne komplikácie, zvolená bude domáca liečba v pokojovom režime. V prípade ďalšieho nálezu odporučí lekár dieťatku hospitalizáciu na lôžkovom oddelení.
Prvá pomoc pri bežných zraneniach
Na malé úrazy je jednoduchá rada a pomoc, cyklistika je však šport, pri ktorom pády môžu mať aj fatálne následky. Dostaňte sa na bezpečné miesto a poriadne skontrolujte aj prilbu a jej stav. Odreniny vyčistiť, pofúkať a zalepiť. Pripravte sa na to, že odreniny pri páde z biku sa zvyknú hojiť poriadne dlho. Treba si ich tiež poriadne čistiť, aby sa nezapálili. Pri silnejších bolestiach hlavy, krvácaní z nosa alebo uší, nepite vodu, spôsobuje zvracanie a zhorší zdravotný stav.
Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru
Rozhovor s dieťaťom
Dôležitý je rozhovor, zranený môže byť v šoku a zranenia nemusia byť hneď zjavné, preto sa snažíme zistiť čo, kedy a ako sa stalo, či užíva nejaké lieky, má alergie.
Kontrola tela
- Hlava a krk: skontrolujte oblasť hlavy s vlasmi na krvácanie a deformity, uši a nos na výtok, ústa na zvratky, potravu.
- Oči: zrenice zúžené, rozšírené.
- Končatiny: skontrolujte horné a dolné končatiny na deformity, rany, krvácanie.
- Chrbtica a chrbát: pri podozrení na úraz chrbtice skúste citlivosť a silu končatín.
Krvácanie a šok
Pri úrazoch, kde sa vyskytne krvácanie si zapamätajte 5Z:
- Zistiť krvácanie.
- Zatlačiť v rane.
- Zdvihnúť nad úroveň srdca.
- Zabrániť šoku.
- Postihnutému nadvihneme dolné končatiny o 30 cm.
Dodržujte 5T:
- Ticho,
- Teplo,
- Tíšenie bolesti,
- Transport,
- Tekutiny (Väčšina ľudí v šoku má pocit smädu, preto môžeme postihnutému ovlažovať pery. Nedávame mu piť!
Kedy volať záchranku
Pokiaľ je to mladý zdravý človek, opýtam sa, či sa lieči na nejaké choroby, užíva nejaké lieky. Ak mi povie, že posledné 3 - 4 hodiny neprijímal žiadne tekutiny alebo v noci nespal, lebo sa učil na skúšky a podobne, tak stačí, aby sa napil, aby si zajedol nejaký keks 2 - 3x. Pokiaľ je to starší človek, spýtam sa, či má nejaké choroby, či užíva nejaké lieky a ak je úplne v poriadku, nemá žiadne ťažkosti, za minútu, dve po prebratí sa z bezvedomia, môže pokračovať v aktivitách.
Prvá pomoc: Základné kroky a situácie
Ľudia sa boja podať prvú pomoc a odôvodňujú to najmä tým, že nevedia čo skôr, že keď vidia, že sa niečo stalo, tak sa snažia spomenúť si, keď napríklad absolvovali nejaký kurz prvej pomoci a šesť hodín sa tam rozprávalo. Čo teraz? Prvý krok je zistiť prítomnosť alebo neprítomnosť vedomia, a to oslovením a zatrasením dotyčného. A druhý krok je zistiť prítomnosť dýchania tým, že pozerám na hrudník, či sa hýbe, počúvam a cítim pri ústach človeka v bezvedomí, či dýcha.
Prečítajte si tiež: Ako reagovať, keď dieťa pije alkohol
Štyri možné situácie a prvá pomoc
Máme štyri možné situácie. Buď je pri vedomí, v bezvedomí, dýcha, nedýcha a na základe kombinácie týchto faktorov sa odvíja prvá pomoc.
- Pri vedomí a dýcha: Ak vidím, že spadol z rebríka alebo ho zrazil kolobežkár, spýtam sa, haló, počujete ma? Skontrolujem dýchanie, a keď mi odpovie, je pri vedomí a dýcha. Opýtam sa, čo sa stalo, čo vás bolí?
- V bezvedomí, ale dýchanie je prítomné: V takom prípade ho treba otočiť do stabilizovanej polohy na boku, aby sa nezadusil vyvráteným žalúdočným obsahom. To je veľmi častá príčina úmrtia v bezvedomí. Stabilizovaná poloha na boku je veľmi jednoduchá.
- V bezvedomí a nedýcha: To znamená zastavenie krvného obehu, čiže začíname oživovanie, stláčanie hrudníka a prípadne striedame so záchranným dýchaním, keď to máme nacvičené.
- Pri vedomí, ale nedýcha: U malých detí to môžu byť hračky, mince, batérie a podobne a u väčších detí a dospelých to býva hlavne potrava, ktorá prosto zabehne a upchá dýchacie cesty.
Čiže na základe dvoch vecí, vedomie, bezvedomie, dýcha, nedýcha, mám štyri smery poskytovania prvej pomoci, je to veľmi jednoduché. Krvácanie treba zastaviť. Čiže týmto jednoduchým postupom na začiatku mám ošetrených všetkých päť stavov bezprostredného ohrozenia života.
Kolaps
Človek, ktorý odpadne, je v bezvedomí a väčšinou dýcha, ale treba to zistiť čím skôr, pretože v ten moment, keď človek padá v preplnenej mestskej doprave alebo odpadáva na ulici, tak nevieme, o čo ide. Ak je to len bežný kolaps, tak človek je v bezvedomí a dýcha, ale tým, že sa uvedie po odpadnutí do vodorovnej polohy, tak než zistím prítomnosť, neprítomnosť vedomia a dýchania, väčšinou sa už začína preberať a otvára oči. Opakujem, pokiaľ je to bežný kolaps. Spýtame sa ho, či raňajkoval, kedy naposledy jedol či predvčerom, alebo včera večer a podobne a tým pádom je situácia vyriešená, pokiaľ je to jednoduchý kolaps.
Šok a protišokové opatrenia
Pri každom poranení, pri každom úraze skôr alebo neskôr príde šok. Netreba preto poznať príznaky šoku, ale keď vidím nejaký úraz, tak treba začať hneď s ošetrovaním, s poskytovaním protišokových opatrení. To znamená, že človek mi vie povedať, či mu je príjemnejšie ležať, či sedieť. Ďalej treba brániť stratám tepla, pretože pri blížiacom sa šoku je to tiež život zachraňujúci výkon, to znamená, v každej autolekárničke je termofólia alumíniová alebo ho prikryte dekou, alebo čímkoľvek, čo vám napadne. Čo sa týka tekutín, pri prvej pomoci ich nedávame, ale ľudia sa často pri prichádzajúcom šoku sťažujú na pocit smädu. Povedal by som, čo sa týka oživovania, to znamená stláčanie hrudníka a záchranné dýchanie pri zastavení krvného obehu, pre väčšinu laikov platí, že dospelých a deti oživujeme rovnako. Ale! Samozrejme, pamätať si tie odlišnosti, na to človek potrebuje motiváciu. Čiže keď mám deti alebo som v kontakte s deťmi, tak by to mala byť moja povinnosť tie odlišnosti poznať.
Oživovanie
V prípade, že nemám nacvičené na modely pod dohľadom inštruktora kompletné oživovanie, tak bez dýchania len stláčam hrudník. Operátori tiesňovej linky vedia rozpoznať, že by mohlo ísť o takúto situáciu a vedia ľudí, ktorí sú pri telefóne a pri tom postihnutom telefonicky inštruovať. Je to postup, ktorý sa používa na celom svete, takže keď je človek ochotný začať, tak ho operátor vie navigovať tak, aby mal istotu, že to robí dobre. V podstate taký žolík na telefóne. Ale… Hovorím, že treba to mať nacvičené v rámci kurzu prvej pomoci pod dohľadom skúseného akreditovaného inštruktora, pretože keď to človek nemá nacvičené, tak je to v podstate zložitejšie a v tých prípadoch potom resuscitujeme aj deti ako dospelých. Je dokázané vedecky a seriózne, že 10 - 12-ročné dieťa je mentálne aj fyzicky dostatočne vyvinuté na to, aby poskytlo oživovanie alebo resuscitáciu dospelému človeku.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť 14-ročnému dievčaťu s tehotenstvom
Opakovanie vedomostí o prvej pomoci
Je dobré si to pripomínať, pretože sa niektoré veci zmenia, niektoré sa prestanú robiť, lebo sa zistí, že je to neúčinné, niektoré nové sa zavedú, čiže na jednej strane si ľudia po tých 2, 3, 4 rokoch občerstvia manuálne zručnosti, ktoré sa naučili, a zároveň sa aj dozvedia ďalšie, nejaké novinky a podobne.
Prevencia je najlepšia prvá pomoc
Prvá pomoc je najdôležitejšia, keď sme svedkom vzniku nehody, úrazu či náhleho ochorenia. Je nesmierne dôležitá, život zachraňujúca, lebo teda minimálne bráni trvalým následkom, ale úplne najjednoduchšie je, keby tie úrazy nevznikali.
Prilba a chrániče
U nás je zákon a povinnosť používať prilby pre deti pri bicyklovaní a napriek tomu to nikto nedodržiava. A pritom stačí otras mozgu, pád z bicykla pri pomalej rýchlosti 10 km za hodinu. Otras mozgu vznikne hneď tým, že sa hlavou narazí na druhého cyklistu alebo na zem a podobne. Toto je jedna z vecí, ktoré ma najviac deprimujú, ale to nie je len používanie prilieb pri bicyklovaní, lyžovaní, ale takisto chrániče kolien, lakťov, zápästí pri korčuľovaní.
Úrazy hlavy: Čo sledovať a ako reagovať
Úrazom hlavy rozumieme v domácich podmienkach pôsobenie vonkajšej sily na hlavu dieťaťa. Najčastejšie je táto spostredkovaná pádom, menej úderom. Najvýznamnejšími poruchami zdravia pri úrazoch hlavy v domácom prostredí sú: porucha vedomia a krvácanie, ktoré môže otvorené alebo zatvorené. Pri skúmaní poruchy vedomia súvisiacej s pádom dieťaťa treba rozlíšiť či pád na hlavičku dieťaťa zodpovedá za danú poruchu vedomia alebo dieťa padlo už pri prebiehajúcej poruche vedomia spôsobenú iným činiteľom (úraz elektrickým prúdom, kŕče, horúčka, porucha metabolizmu cukrov a podobne).
Pády a ich následky
Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla. Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.
Rozdiely medzi detskou a dospelou hlavou
Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého. Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť.
Ako odlíšiť typy poranení
Nanešťastie, ako pri väčšine ochorení, neexistuje 100% postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.
- Závažnosť úrazu: Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
- Vedomie a správanie: Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu (nemusia to byť žiadne závažné kontrolné otázky). Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.
- Miesto nárazu: Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter. Ak sa napríklad aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. prelievajúci sa hematóm, je namieste vyhľadať lekársku pomoc. Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.
- Sledovanie dieťaťa: Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr. vnútrolebečné krvácanie) sa môžu prejaviť aj s oneskorením.
Príznaky, ktoré treba sledovať
- porucha vedomia (dieťa je spavé, nevie sa zobudiť, nereaguje na oslovenie)
- porucha správania (dieťa je nezvyčajne plačlivé, umrnčané, odmieta jesť a piť)
- opakované vracanie
- kŕče
- výtok čírej tekutiny alebo krvi z nosa alebo uší
- asymetrické zreničky (jedna zrenička je širšia ako druhá)
- porucha hybnosti končatín (dieťa nehýbe končatinou ako zvyčajne)
- prelievajúci sa hematóm na hlavičke (mäkká hrčka na hlavičke, ktorá mení svoj tvar pri zatlačení)
- bolesti hlavy
Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia. Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.
Vyšetrenia v nemocnici
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí. V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky (menšie deti treba pri vyšetrení podržať, je preto vždy dobré prísť na vyšetrenie aj s doprovodom). Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania. Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlasnté kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania. V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie.
Dôvody hospitalizácie
Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici. Prečo teda musí ostať v nemocnici? Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.
Typy poranení hlavy
- Otras mozgu: je najčastejší typ poranenia. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.
- Epidurálny hematóm: je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm: je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia: znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie: následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky: jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.
- Impresívna zlomenina lebky: pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.
Najčastejšie detské úrazy
Aké sú teda najčastejšie detské úrazy? Patria medzi ne odreniny, rany a zlomeniny. Typicky sa vyskytujú na končatinách, keďže práve nimi sa deti snažia svoj pád stlmiť. Zriedkavými nie sú ale ani úrazy chrbta po páde z preliezky, či úrazy brucha. Je samozrejmé, že vážnejšie úrazy patria vždy do rúk lekára, pri jednoduchších však vieme našim deťom pomôcť aj doma.
Modriny a odreniny
Modriny a odreniny sú pre deti veľmi typické, a to najmä v lete, keď nie sú končatiny chránené oblečením. Je zrejmé, že s každou modrinou nebudete utekať na pohotovosť. Práve so zakrvácaním súvisí zmena farby kože. Ak dieťa končatinu používa bez ťažkostí, nie je nutné modrinu ošetrovať, pomôcť však môže prikladanie studených obkladov. Pri rozsiahlych modrinách sprevádzaných výraznou bolestivosťou je však vždy lepšie navštíviť lekára, aby sme vylúčili poranenie hlbších štruktúr, najmä svalov. Obozretnosť je na mieste v prípade, ak sa dieťaťu modriny vytvorili bez jednoznačného úrazu, prípadne sa vytvárajú pri minimálnom tlaku na kožu. Pokiaľ dieťa nemá končatiny chránené oblečením, prípadne spadne na drsný povrch, bývajú modriny spojené aj s odreninami, a teda s porušením kožného krytu. Najlepšie sa rana vyčistí pod čistou tečúcou vodou pomocou kefky či gázy. Aj keď je takéto čistenie pre dieťa väčšinou bolestivé, je veľmi dôležité. Každá rana by mala byť suchá a čistá, je preto dôležité poranenú oblasť nenamáčať až do zhojenia a pravidelne vymieňať krytie.
Rany
Podobne ako modriny a odreniny, aj rany u detí vznikajú najčastejšie ako dôsledok pádu, špecificky pokiaľ pri páde dieťa narazí o hranu iného predmetu (napríklad pád, pri ktorom si dieťa narazí hlavu o roh stolíka). U starších detí postupne pribúdajú rany tržné (napríklad po páde z bicykla natrhnutím kože o ostré časti bicykla), rezné (tie môžu byť náhodné pri porezaní napr. sklom). Najmä tržné rany sú náročné na ošetrenie, pretože bývajú často znečistené, hlboké, s nerovnými okrajmi. V domácom prostredí sa ošetrujú iba drobné ranky, ktoré nevyžadujú sutúru (šitie) a postupuje sa ako v prípade odrenín. V rámci prvej pomoci je vhodné ranu vždy zbaviť hrubých nečistôt, prípadne vypláchnuť a krvácanie zastaviť priložením tlakového obväzu alebo krytia. Lekárske ošetrenie spočíva rovnako najskôr v očistení rany - a teda zbavení mechanických nečistôt. V ďalšom kroku sa rana reviduje - zisťuje sa prípadné poškodenie hlbších štruktúr, alebo prítomnosť cudzích telies. V prípade, ak predpokladáme možný rozvoj infekcie, sa do rany vloží drén. Pozor, tu je dôležitý časový interval. Najlepšie výsledky sú dosiahnuté pri tzv. primárnej sutúre - a teda zašitie rany do 6 hodín od úrazu. Pokiaľ je tento časový interval prekročený, najmä ak ide o viac ako 24 hodín od úrazu, okraje rany sú už zmenené, a teda výsledný efekt bude horší. Samotné šitie rany sa vykonáva najčastejšie nevstrebateľnými stehmi, ktoré je nutné po zhojení rany vybrať. Podľa lokality je to väčšinou v rozmedzí 7 až 10 dní. Možné je aj ošetrenie rany tzv. lepiacimi stehmi. Hlavnou výhodou je, že ošetrenie nie je bolestivé. Musia sa však dodržať určité zásady - lepiacimi stehmi sa môžu ošetriť iba čisté rany, s rovnými okrajmi, ktoré nie sú pod ťahom a nepredpokladáme vznik infekcie. Samotné ošetrenie rán na pohotovosti sa u detí vykonáva v lokálnej anestézii. Špecifické sú rany vzniknuté uhryznutím - najčastejšie po pohryzení psom. Takéto rany nesú so sebou vysoké riziko infekcie a komplikovaného hojenia. Každá takáto rana by mala byť preto ošetrená lekárom, pričom pri ošetrení sa kladie dôraz na dôkladnú dezinfekciu.
Zlomeniny
Detské zlomeniny sú v mnohom odlišné od zlomenín u dospelých. Detská kosť je omnoho pružnejšia oproti kosti dospelého človeka, a tým odolnejšia voči úrazu. Ďalším rozdielom je diagnostika. Tento fakt sa využíva aj v liečbe a dovoľuje postupovať konzervatívne (bez operácie) aj u tých pacientov, u ktorých by si rovnaká zlomenina v dospelom veku vyžadovala operáciu. Medzi typicky detské zlomeniny patria tzv. epifyzárne zlomeniny, a teda zlomeniny v oblasti rastovej chrupavky. Práve pri nich je riziko poruchy rastu zlomenej končatiny. Ďalším typom sú zlomeniny z ohnutia (bowing fracture). Najčastejšie sa vyskytuje na kostiach predlaktia. Takáto zlomenina sa často prehliada, dôležité je zhodnotiť lokálny nález v mieste úrazu a niekedy je potrebná aj tzv. Rovnako typické pre deti sú tzv. Posledným typom špecifickým pre detský vek sú kompresívne zlomeniny (torus fracture). Pri tejto zlomenine rovnako na RTG snímke nie je viditeľná celá lomná línia, ale len akoby nahrnutie alebo stlačenie kosti. Nie je zriedkavé, ak je potrebná spomenutá porovnávacia snímka zdravej končatiny, vzhľadom na to, že u detí sa rastom tvar aj zloženie kostí mení individuálne. Rovnako je občas najlepšie pri podozrení na zlomeninu, ktorá nie je jednoznačne preukázateľná na RTG snímke, končatinu pri výraznej bolestivosti zasadrovať alebo založiť ortézu. Zlomeniny na horných končatinách spravidla stačí imobilizovať na 3 - 4 týždne. Po zložení sadry sa u bežných zlomenín skontroluje funkčnosť končatiny, a pokiaľ je končatina stuhnutá, odporúča sa cielená rehabilitácia. Vzhľadom na to, že detské kosti majú svoje vyššie uvedené špecifiká, snažíme sa postupovať v liečbe čo najviac konzervatívne - a teda bez využitia operačnej liečby. U detí sa takáto liečba vykonáva štandardne v celkovej anestézii, pričom je možná tzv. „zatvorená repozícia“ - čo znamená napravenie posunutých kostí iba ťahom a tlakom na končatinu. U detí je všeobecne preferovaný miniinvazívny prístup, pričom najčastejšie sú zavádzané do kosti tzv. Kirschnerove drôty alebo Prevotove prúty. Poslednou možnosťou je priama operačná repozícia, kedy sa kosť priamo napraví do správnej polohy v operačnej rane a využijú sa ďalšie možnosti jej fixácie - napríklad dlahy. Vo všeobecnosti u detí po zatvorenej repozícii (neoperačnom napravení zlomených kostí v celkovej anestézii), je nevyhnutná imobilizácia končatiny sadrou.
#