MMR očkovanie, zamerané proti osýpkam, mumpsu a ružienke, patrí medzi najdiskutovanejšie očkovania. Verejnosť ho často spája s rizikom vzniku autizmu a ďalších závažných komplikácií. Je dôležité preskúmať, či ide o skutočné riziká alebo len o mýty a obavy. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na MMR očkovanie, jeho riziká, prínosy a alternatívy, aby rodičia mohli urobiť informované rozhodnutie.
Povinné Očkovanie na Slovensku a Zmena Očkovacieho Kalendára
Povinné očkovanie má na Slovensku dlhú tradíciu. Vďaka dostupnosti informácií z rôznych zdrojov, ako je internet, televízia a tlač, majú rodičia možnosť získať informácie nielen podporujúce, ale aj spochybňujúce očkovanie. Mnohé stránky pre mamičky sú plné príbehov o negatívnych skúsenostiach s očkovaním a jeho následkoch.
Od 1. januára 2020 došlo k zmene očkovacieho kalendára na Slovensku, týkajúcej sa schémy povinného pravidelného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR). Cieľom tejto zmeny, ako uviedla bývalá ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská, bolo zabezpečiť, aby deti navštevujúce poslednú triedu predškolských zariadení (ktorá je od septembra 2020 povinná) boli kompletne očkované dvoma dávkami MMR vakcíny. Tento krok mal znížiť riziko šírenia osýpok v detských kolektívoch a posilniť ochranu zdravia detí.
Zjednotenie s Českou Republikou a Odporúčania Odborníkov
Úprava očkovacej schémy vakcíny proti MMR vychádza zo zhodnotenia Imunologického prehľadu v SR realizovaného v roku 2018. Ten ukázal, že kým podiel trojročných detí s ochrannou hladinou protilátok je 97,24 %, vo vekovej skupine 5 - 9 ročných detí je to 93,46 %. Očkovaciu schému MMR vakcíny, ktorá sa v súčasnosti zavádza na Slovensku, teda podanie prvej dávky MMR vakcíny v 15 mesiacoch veku a druhej dávky v 5 rokoch života, odporúča aj Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb - prestížna vládna odborná a vedecká inštitúcia v USA.
Podobná schéma sa používa aj v iných európskych krajinách, ako napríklad v Dánsku, Grécku, Írsku, Spojenom kráľovstve, Španielsku, Maďarsku a susednej Českej republike. Doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD., vedúci Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity, vysvetľuje, že stratégia zaočkovania druhou dávkou vakcíny MMR bola v minulosti na Slovensku a v Česku odlišná. V Česku sa druhou dávkou očkovalo už po 6 mesiacoch od prvej, na Slovensku až v 11 rokoch veku. Cieľom bolo dosiahnuť čo najvyššiu hladinu protilátok u detí čo najskôr, aj keď na úkor ich neskoršieho poklesu.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Riziká a Nežiadúce Účinky MMR Očkovania
Každá očkovacia látka nesie so sebou riziko vedľajších nežiadúcich účinkov, ktoré môžu byť menšie alebo väčšie. Medzi potenciálne nežiadúce účinky MMR očkovania patria:
- Alergické reakcie: Vyrážky, ktoré môžu byť svrbivé alebo pľuzgierovité, opuch očí a tváre, ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním, náhly pokles krvného tlaku a strata vedomia. Tieto reakcie sa môžu objaviť skôr, ako opustíte ordináciu lekára.
Je dôležité si uvedomiť, že závažné alergické reakcie sú po MMR očkovaní veľmi zriedkavé. Lekári sú vyškolení na rozpoznanie a liečbu týchto reakcií.
MMR Očkovanie a Autizmus: Vyvrátený Mýtus
Jednou z najväčších obáv spojených s MMR očkovaním je jeho údajná spojitosť s autizmom. Táto teória vznikla na základe štúdie publikovanej v roku 1998, ktorá bola neskôr stiahnutá a označená za podvodnú. Napriek tomu táto teória pretrváva a prispieva k obavám rodičov.
Dôkazy z rozsiahlych vedeckých štúdií jednoznačne vyvracajú akúkoľvek spojitosť medzi MMR očkovaním a autizmom. Organizácie ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) potvrdzujú, že neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by podporovali túto teóriu.
Skúsenosti Rodičov a Rozhodovanie o Očkovaní
Rozhodovanie o očkovaní je pre mnohých rodičov náročné. Často sa stretávajú s protichodnými informáciami a osobnými príbehmi, ktoré môžu ich rozhodovanie ovplyvniť.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Niektorí rodičia, ako napríklad Renáta (29), sa rozhodli dať svoje deti zaočkovať MMR vakcínou, pretože veria, že vakcíny sú bezpečné a chránia ich deti pred vážnymi ochoreniami. Iní rodičia, ktorí majú deti s alergiami alebo inými zdravotnými problémami, sa môžu rozhodnúť očkovanie odložiť alebo úplne odmietnuť.
Je dôležité, aby rodičia mali možnosť slobodne sa rozhodnúť o očkovaní svojich detí a aby mali prístup k relevantným a overeným informáciám.
Odklad Očkovania a Kontraindikácie
V niektorých prípadoch môže byť očkovanie MMR vakcínou odložené alebo kontraindikované. Medzi tieto prípady patria:
- Závažné alergické reakcie na predchádzajúcu dávku vakcíny alebo na niektorú z jej zložiek.
- Závažné neurologické stavy, ako napríklad aktívne ochorenie mozgu alebo nekontrolovaná epilepsia. V takýchto prípadoch je potrebné konzultovať s neurológom a zvážiť riziká a prínosy očkovania.
- Oslabená imunita v dôsledku ochorenia (napr. leukémia, HIV/AIDS) alebo liečby (napr. chemoterapia, imunosupresíva).
V prípade predčasne narodených detí alebo detí s neurologickými problémami je dôležité postupovať individuálne a zvážiť všetky riziká a prínosy očkovania. V niektorých prípadoch môže byť potrebné odložiť očkovanie na neskorší vek, keď je nervová sústava dieťaťa viac vyvinutá.
Čo robiť, ak máte obavy?
Ak máte obavy ohľadom MMR očkovania, je dôležité:
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
- Porozprávať sa so svojím lekárom: Lekár vám môže poskytnúť relevantné informácie a odpovedať na vaše otázky.
- Hľadať informácie z dôveryhodných zdrojov: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a Ministerstvo zdravotníctva SR sú dôveryhodné zdroje informácií o očkovaní.
- Zvážiť všetky riziká a prínosy očkovania: Očkovanie chráni vaše dieťa pred vážnymi ochoreniami, ktoré môžu mať závažné komplikácie.
Dôležitosť Očkovania pre Kolektívnu Imunitu
Očkovanie nie je dôležité len pre ochranu jednotlivca, ale aj pre ochranu celej populácie. Kolektívna imunita, tiež známa ako "stádová imunita", nastáva, keď je dostatočné percento populácie imúnne voči určitému ochoreniu, čím sa chránia aj tí, ktorí nemôžu byť očkovaní (napr. novorodenci, osoby s oslabenou imunitou).
Ak klesne zaočkovanosť populácie pod určitú úroveň, zvyšuje sa riziko šírenia ochorenia a vzniku epidémií. Osýpky sú príkladom ochorenia, ktoré je eradikovateľné, ale na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné udržať zaočkovanosť populácie na úrovni 95 percent alebo vyššej.