Otázka, ako strava ovplyvňuje dĺžku života, patrí medzi najčastejšie diskutované témy v oblasti zdravia a výživy. Od nepamäti sa ľudstvo snaží nájsť elixír života a v modernej dobe vedci neustále hľadajú spôsoby, ako predĺžiť ľudský život prostredníctvom stravy a iných faktorov. Zatiaľ čo alchymisti hľadali magické recepty, dnešná veda sa opiera o dôkazy a štúdie, aby pochopila komplexný vzťah medzi tým, čo jeme, a ako dlho žijeme. Táto téma je veľmi rozsiahla a zahŕňa mnoho aspektov, od konzumácie soli až po rôzne diétne smery.
Úvod do problematiky stravovania a zdravia
V súčasnosti sa stretávame s množstvom protichodných informácií o tom, čo je zdravé a čo nie. Z hovädzieho mäsa máme obavy kvôli chorobe šialených kráv, bravčové a údeniny sú často spájané s vysokým obsahom tukov a potenciálnym obsahom antibiotík, a hydinové mäso môže obsahovať hormóny. Aj zelenina, ovocie a strukoviny sú vystavené cudzorodým látkam, a ani bioprodukty nie sú vždy úplne čisté. Táto záplava negatívnych správ môže viesť k dezorientácii a otázkam, čo si vlastne môžeme bezpečne naložiť na tanier.
Riziká a kontaminanty v potravinách
Realita je taká, že čisté prostredie na tejto planéte už prakticky neexistuje. Pesticídy, herbicídy, dusičnany, ťažké kovy, polychlórované bifenyly, ortuť a arzén z priemyselných hnojív kontaminujú pôdu, vodu a následne aj potraviny. MUDr. Igor Bukovský zdôrazňuje, že rastliny neobsahujú cholesterol, antibiotiká ani hormóny, ktoré sa používajú pri chove zvierat. Pesticídy a dusičnany v zelenine a ovocí sa dajú z veľkej časti odstrániť dôkladným očistením, ale v mäse sú cudzorodé látky uskladnené v tukovom tkanive a bunkách. Dokonca aj odporúčané rybie mäso môže obsahovať toxické chemické prímesi, ktoré môžu spôsobovať rakovinu, zlyhanie obličiek, poškodenie nervov a vrodené defekty.
Dôležitosť čerstvosti a minimalizácie spracovaných potravín
Internistka MUDr. Eva Kráľová radí, aby sme uprednostňovali čerstvé potraviny a minimalizovali konzumáciu dochucovaných a konzervovaných jedál. Mali by sme sa snažiť vyberať si potraviny označené ako "bio". Rýchly, "instantný" spôsob života, ktorý je dnes bežný, nie je z pohľadu lekárov ideálny. Do jedál sa pridáva až 700 druhov oficiálne povolených prísad, ako sú sladidlá, konzervačné látky, dochucovadlá, činidlá a farbivá, ktoré môžu podporovať vznik rakoviny. Častá konzumácia instantných prípravkov môže ohroziť zdravie. Glutamát sodný, bežné chuťové činidlo, môže u dospelých vyvolať bolesti hlavy, tlak na hrudníku, potenie a nepokoj, a pre deti do troch rokov je strava s glutamátom sodným striktne zakázaná kvôli možným neurologickým problémom.
Návrat k "prastrave"?
Niektorí odborníci navrhujú návrat k prirodzenej potrave praľudí, ktorá by mala zaručiť dlhovekosť. Táto "prastrava" zahŕňa mleté obilie, morské riasy, fazuľové struky, zeleninu, orechy a čerstvé ovocie, a vylučuje mäso, ryby, mlieko, vajíčka, syry, jogurty, tvaroh, chlieb, cestoviny, kyslú kapustu, marmeládu, kompóty, kakao, sirupy a ovocné šťavy (okrem citrónovej šťavy). RNDR. Emil Ginter však upozorňuje, že stredná dĺžka života praľudí sa pohybovala len okolo 20 až 30 rokov. Takéto zúženie spektra potravín môže viesť k nedostatku biologicky nevyhnutných živín.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vplyv stravy na dĺžku života: Moderné štúdie
Vedci sa dlhodobo zaoberajú otázkou, ako strava ovplyvňuje dĺžku života. Každá potravina má vlastnosti a nutričné charakteristiky, ktoré ovplyvňujú metabolizmus a zdravie. Určiť optimálne množstvo jednotlivých skupín potravín a ich kombinácií je veľmi zložité. Nórski vedci vyvinuli model, ktorý sa snaží predpovedať, ako výber stravy ovplyvňuje predpokladanú dĺžku života. Tento model je metaanalýzou, ktorá zahŕňa výsledky už publikovaných štúdií, a preto pracuje s väčším množstvom dát a vykazuje väčšiu vierohodnosť.
Model pracuje s odhadom, ako sa mení dĺžka života v súvislosti s konzumáciou ovocia, zeleniny, celých zŕn, rafinovaných obilnín, orechov, strukovín, rýb, vajec, mlieka a mliečnych výrobkov, červeného mäsa, spracovaných mäsových produktov, rýb, bieleho mäsa, rastlinných tukov a cukrom sladených nápojov. Výskumníci zistili, že mladý dospelý človek si môže predĺžiť dĺžku života o viac ako desať rokov prechodom z typicky západného spôsobu stravovania na "optimalizovanú stravu", ktorá zahŕňa vyšší príjem celozrnných produktov, zeleniny, ovocia, orechov a obmedzenie konzumácie červeného a priemyselne spracovaného mäsa. Čím skôr sa so zmenou začne, tým väčší efekt sa dosiahne.
Kľúčové zistenia a odporúčania
- Strukoviny, celé zrná a orechy: Dlhodobá konzumácia väčšieho množstva týchto potravín má najväčší vplyv na dĺžku života.
- Rastlinná strava: Konzumácia rastlinnej stravy, najmä v ranom veku, je spojená s predĺžením života až o 10 rokov.
- Čím skôr, tým lepšie: Zmena stravy v mladšom veku má väčší vplyv na predĺženie života.
- Západná strava vs. optimálna strava: Prechod zo západnej stravy (bohatej na spracované potraviny, červené mäso, mliečne výrobky, tuky a cukry) na optimálnu stravu môže predĺžiť život o 10 rokov, ak sa začne od 20. roku života.
- Uskutočniteľná diéta: Aj "polcestná" diéta, ktorá je stredom medzi západnou a optimálnou stravou, môže predĺžiť život o 7 percent alebo viac.
Dôležitosť vyváženosti a opatrnosti
Pri posudzovaní vplyvu konzumácie mäsa na zdravie je dôležité brať do úvahy obe strany mince. Mäso je dobrým zdrojom živín, ako sú vitamíny A, B, D a K, meď, chróm, kyselina listová, železo, horčík, draslík, selén a zinok. Niektoré výskumy ukazujú výhody stravovania na báze vysokého obsahu bielkovín, ktoré zahŕňa mäso.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikovala spracované mäso ako karcinogény skupiny 1. Priemyselne spracované mäso sa konzervuje solením, vytvrdzovaním, fermentáciou, údením alebo inými procesmi, ktoré zvýrazňujú jeho chuť. Ak sa rozhodneme zahrnúť mäso do jedálnička, je dôležité dodržiavať niekoľko tipov:
- Obmedziť príjem: Týždenne by sme mali zjesť maximálne dve porcie červeného mäsa (bravčové, hovädzie alebo teľacie) a spracované mäsové produkty by sme mali konzumovať len raz týždenne, a to v porcii, ktorá nepresahuje 50 gramov.
- Zdravé úpravy: Odporúča sa pečenie, dusenie alebo varenie mäsa, aby sa znížil obsah nasýtených tukov.
- Výber druhu mäsa: Hovädzie mäso je dobrým zdrojom bielkovín a železa, ak je chudé a dobre spracované.
Vegetariánstvo a vegánstvo
Vegetariánstvo, teda strava s vylúčením len mäsa, ale ponechaním ostatných živočíšnych produktov, je považovaný za jeden z najvhodnejších stravovacích spôsobov. Vegánska strava získala vysoké skóre v kategóriách Najlepšia strava pre diabetes a Najlepšia strava zdravá pre srdce v rebríčku stravovania US News and World Report.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nadmerné solenie a jeho vplyv na dĺžku života
Podľa najnovšej štúdie nadmerné solenie jedla skracuje život. Soľ nad zlato? Možno tak v rozprávke. Na tanieri vám priveľa soli môže spôsobiť vážne zdravotné problémy a skrátiť váš život. Pridávanie soli do jedla pri stole je podľa novej štúdie spojené s kratšou dĺžkou života a vyšším rizikom skorej smrti.
Štúdia sa zamerala na viac ako 500 000 ľudí vo Veľkej Británii, ktorí v rokoch 2006 až 2010 odpovedali na dotazník o ich zvykoch so soľou a frekvencii pridávania soli do jedla. Výskumníci pokračovali s účastníkmi asi o deväť rokov neskôr a zistili, že čím viac soli ľudia pridali do svojich jedál, tým väčšia bola ich šanca na skorú smrť. Avšak ľudia, ktorí konzumujú vysoké hladiny soli, môžu znížiť toto riziko tým, že budú jesť viac ovocia a zeleniny, uviedla štúdia.
Konzumácia príliš veľkého množstva soli môže zvýšiť krvný tlak, čo zase môže spôsobiť srdcové choroby, mŕtvicu a ochorenie obličiek. Podľa odborníkov je ideálne pre dospelých obmedziť príjem soli na približne jednu čajovú lyžičku soli denne.
Metaanalýza 133 klinicky randomizovaných štúdií o znížení príjmu soli z roku 2020 našla silné dôkazy toho, že zníženie príjmu sodíka v strave znižuje krvný tlak u pacientov s existujúcou hypertenziou a dokonca aj u tých, ktorí ešte neboli ohrození. Viac ako 70 % sodíka, ktorý zjeme, pochádza z toho, čo potravinársky priemysel pridal do produktov zakúpených v obchodoch alebo reštauráciách.
Nadmerné solenie patrí medzi hlavné znaky nezdravého životného štýlu. Dosáľanie jedál pri stole skracuje dĺžku života o viac než dva roky u mužov a u žien o rok a pol. Ľudia, ktorí si jedlo vždy dosáľali, mali o 28 percent vyššie riziko predčasného úmrtia než ľudia, ktorí tak nerobili alebo robili len občas. Zhruba 70 percent príjmu sodíka v západnej populácii pochádza zo spracovaných a vopred pripravených potravín, pričom 8-20 percent pochádza zo soli pridanej do jedla na stole krátko pred jeho konzumáciou.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Štúdia zo Švédska: Konzumácia mäsa a dĺžka života
Švédska štúdia ukázala, že vysoká konzumácia mäsa skracuje dĺžku života. Úmrtnosť v skupine s najvyššou konzumáciou mäsa (nad 117 gramov na deň) je o 21 percent vyššia, ako v skupine s najnižšou konzumáciou mäsa (pod 46 gramov na deň).
Diabetes (cukrovka) 2. typu a vplyv na dĺžku života
Diabetes (cukrovka) 2. typu postihuje častejšie staršie osoby a osoby s nadváhou či obezitou. K vzniku diabetu však prispieva viac faktorov, medzi najčastejšie z nich patrí málo pohybu, nepravidelné jedlo, nadmerný stres, ale taktiež genetické dispozície. V prípade diabetu (cukrovky) 2. typu hovoríme v súčasnosti často o epidémii. Diabetes 2. typu je zákerné, často neskoro rozpoznané ochorenie, ktoré vedie k poškodeniu viacerých orgánov, skracuje život a okrem iného predstavuje jednu z najčastejších príčin zlyhania obličiek. Pretože cukrovka nijak nebolí a nemusí sa prejavovať žiadnymi ťažkosťami, mnoho ľudí o nej ani nevie. Pritom však už dochádza k rozvoju chorobných zmien. Predtým sa diabetes 2. typu nazýval taktiež „starecká cukrovka“. To už v žiadnom prípade neplatí, naopak, stále častejšie sa stretávame aj s mladými ľuďmi, ktorí sú diabetikmi 2. typu napríklad už v tridsiatich rokoch. Dokonca už nie sú vzácne ani prípady diabetu 2. typu v detskom veku, kedy ide prakticky vždy o následok zlej životosprávy.
Ak dôjde k poškodeniu obličiek vplyvom cukrovky, môže byť niekedy problematické zladiť diétne opatrenia vyžadované pri diabete a pri ochorení obličiek. Názory na diétu u človeka so súčasným ochorením cukrovkou a obličkovou nedostatočnosťou prešli v posledných rokoch vývojom. Predtým sa odporúčalo cukry obmedziť a nahradiť umelými sladidlami a bielkoviny prijímať vo väčšom množstve. Dnes však vieme, že tento postup môže viesť k urýchleniu ochorenia obličiek. Zdá sa, že ideálnym spôsobom výživy pre typického chorého s ochorením obličiek a cukrovkou 2. typu je taký jedálny lístok, ktorý je možné definovať ako racionálnu diétu s väčším množstvom zeleniny, ktorá sa blíži vegetariánskej diéte. Úplné obmedzenie mäsa však nie je podmienkou.
Príbeh pána Miloša: Diéta a zlepšenie zdravotného stavu
Súčasné ochorenie cukrovkou 2. typu a ochorením obličiek postihlo aj pána Miloša, tridsaťpäťročného muža z menšieho mesta na pomedzí južných a západných Čiech. Diabetes mu bol diagnostikovaný viac-menej náhodou, keď sa vydal k lekárovi pre neustávajúce kŕče končatín, pocit väčšieho smädu a taktiež zle sa hojaci drobný defekt na predkolení. Praktický lekár hneď správne myslel na možnosť diabetu 2. typu, čo sa vzápätí potvrdilo laboratórnym vyšetrením. Bohužiaľ však už bolo prítomné stredne pokročilé ochorenie obličiek a väčšie množstvo bielkoviny v moči. Nasledovalo odovzdanie do starostlivosti diabetológa a nefrológa a podrobná edukácia o diéte. Po pol roku sa podarilo znížiť telesnú hmotnosť o plných 12 kilogramov, čím sa pán Miloš presunul z pásma obezity 2. stupňa do stupňa nadváhy. Množstvo bielkoviny v moči sa stabilizovalo a funkcia obličiek sa nehorší. Výrazne sa k lepšiemu upravili aj ďalšie sledované parametre a bolo dokonca možné aj znížiť lieky na cukrovku. Pre podozrenie na rodové dispozície nechal pán Miloš vyšetriť aj svoje deti, ktoré sú zatiaľ zdravé. Príbeh tak má zatiaľ šťastný koniec - pán Miloš nemá žiadne ťažkosti, kŕče ustali, defekt sa po kompenzácii cukrovky zahojil, glykémie má vzorné a funkcia obličiek sa nehorší. Toto zlepšenie pripisuje diéte s obmedzením bielkovín a sacharidov od svojej nutričnej terapeutky.
Optimálne rozloženie stravy v priebehu dňa
MUDr. Optimálne rozloženie stravy v priebehu dňa - raňajky 20 %, desiata 10 %, obed 35 %, olovrant 15 %, večera 20 % z celodenného príjmu energie a živín je hlavným preventívnym opatrením, hovorí doktorka Alžbeta Béderová z Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. „Takéto pravidelné stravovanie, tzv. stravovací stereotyp, má veľký význam a je potrebné ho učiť už od detstva. Nedostatočný a nepravidelný príjem stravy totiž brzdí činnosť mozgovej kôry, pamäťové schopnosti, percipáciu nových informácií, ovplyvňuje činnosť tráviacich žliaz, ktoré znížia vylučovanie štiav potrebných na trávenie, dostaví sa nechutenstvo, zníži sa využiteľnosť prijatých živín. Pri dlhšom nepravidelnom stravovacom rytme sa môžu dostaviť aj vážnejšie zdravotné následky, ako dôsledok deficitu dôležitých živín. Nepravidelné stravovanie, keď dennú dávku, hoci aj menšiu, zjeme v jednej- dvoch porciách, môže byť, paradoxne, príčinou obezity. Organizmus totiž reaguje na nepravidelný prísun energie a živín stresovo a robí si prednostne rezervy. Mnohí ľudia považujú za správny životný štýl rôzne 90-dňové diéty, detoxikačné kúry a podobne. Detoxikácia je typ pôstu, kedy sú vylúčené niektoré potraviny - mäso, vnútornosti, tuky, vyprážané jedlá, alergizujúce potraviny, mlieko, vajíčka a výrazne preferované ovocie, zelenina, strukoviny, celozrnné obilninové výrobky. Energetický príjem je nižší, ale strava je bohatá na ochranné živiny - vitamíny, minerálne látky a stopové prvky, vlákninu, flavonoidy, enzýmy. Frekvencia a dĺžka pôstnych dní závisí od viacerých okolností. Detoxikácia však závisí od zdravotného stavu, fyzickej a psychickej kondície človeka. Dlhodobý pôst nie je správny. Pri fyzickej aj psychickej práci sú totiž dôležité všetky živiny, vrátane tukov, ktoré sú hlavným zdrojom energie, nosičom liposolubilných vitamínov A, D, E, K , kvalitné bielkoviny sú nevyhnutným stavebným materiálom. Drastický pôst môže zapríčiniť únavu, poruchy sústredenia, psychické napätie, ale aj vážnejšie zdravotné poruchy, chudokrvnosť a mnohé iné. Z pohľadu správnej výživy je jeden mierny pôstny deň v týždni akceptovateľný, ale najmä každodenná strava má zabezpečiť dostatočný prísun všetkých ochranných látok.
Vláknina a jej význam v potrave
Na význam vlákniny v potrave zo širšieho pohľadu upozornil anglický chirurg Burkitt, ktorý pôsobil v Afrike a všimol si, že domorodci v podstatne menšej miere ako Európania trpeli na rakovinu hrubého čreva. Zistil odlišný spôsob výživy, podstatne častejšiu konzumáciu rastlinnej potravy s obsahom nestráviteľných látok - vlákniny. Vláknina je prirodzenou zložkou rastlinných potravín. Nie je stavebnou látkou, poskytuje len minimum energie, ale napriek tomu je jej význam pre zdravie veľký. Urýchľuje črevnú pasáž, čím znižuje čas pôsobenia škodlivín na stenu čreva, ich vstrebávanie a tým aj riziko ochorení čriev, vrátane onkologických ochorení. Vláknina spolu s vitamínom C znižuje hladinu tukov a cholesterolu v krvi, spomaľuje vstrebávanie cukru a udržuje jeho stabilnejšiu hladinu. Je nenahraditeľná v redukčných diétach, pretože viaže vodu a dodáva pocit sýtosti. Odporúčaný príjem je 20 až 30 gramov denne.
Funkčné potraviny a ich prínos
Sú to bežné potraviny, ktoré sú však vyrobené tak, aby okrem tradičných a bežných zložiek výživy obsahovali aj zložky s významnými ochrannými účinkami, ktoré boli dostatočne potvrdené v prevencii a majú okrem bežných výživových účinkov aj preukázateľne priaznivý vplyv na jednu alebo viac telesných funkcií, zníženie rizika ochorenia. Tieto potraviny pozitívne ovplyvňujú metabolické procesy v organizme, pôsobia priaznivo na srdce, ovplyvňujú krvný tlak, hladinu cholesterolu, upravujú a zlepšujú trávenie, posilňujú imunitu, spomaľujú starnutie, chránia pred rakovinou alebo zubným kazom, sú prevenciou proti obezite, osteoporóze, majú protirakovinový a antioxidačný účinok. V praxi to znamená, že ide o potraviny, ktoré sú rôznymi spôsobmi fortifikované - obohatené o zdraviu prospešné aktívne zložky, ktoré v nich buď vôbec nie sú, alebo sa v nich nachádzajú len v malých množstvách, prípadne sa z potraviny odstránia zložky, ktoré môžu mať škodlivé účinky. Pridáva sa napr. vláknina, probiotické baktérie mliečneho kvasenia, ktoré ovplyvňujú črevnú mikroflóru a zvyšujú imunitu, prebiotiká, rastlinné steroly, ktoré znižujú hladinu „zlého“ LDL-cholesterolu v krvi, polynenasýtené omega3 mastné kyseliny, vitamíny, minerálne látky, rastlinné antioxidanty.
Bezlepková diéta a glutén
Zdravý človek, ktorý nie je alergický na bielkovinu glutén - lepok, nemá dôvod vyhýbať sa potravinám, ktoré ho obsahujú. Dnes je to módny trend, ktorý nemá zdravotné opodstatnenie. Takýmto stravovaním si, naopak, môžeme viac uškodiť. Bezlepkové potraviny sú vyrábané z bielej bezlepkovej múky a často majú nízky obsah niektorých nutrientov, napr. vlákniny, železa, vápnika, fosforu, zinku a tiež vitamínov skupiny B. Často sľubovaný efekt redukcie hmotnosti je zavádzajúci. Lepku sa nemusíme báť, aj malým dojčeným detičkám podľa odporúčaní pediatrov a svetových odborných spoločností už od 6 mesiaca v čase tzv.
Ortorexia: Choroba zo zdravej stravy
Známe sú však už aj choroby spôsobené zdravou stravou - ortorexia. Poruchy v stravovaní, najmä anorexia a bulímia sú diagnostikované prevažne u žien, ale prejavy ortorexie sú v poslednom období čoraz častejšie pozorované aj u mužov. Ortorexia nervosa je chorobná posadnutosť zdravým stravovaním. Pre ortorektikov je téma zdravej výživy na prvom mieste. Argumenty, že si môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, rezolútne odmietajú. Jedálny lístok a stravovací režim si precízne plánujú aj niekoľko dní vopred. Chuť je nepodstatná, jedlo vnímajú ako produkt s matematicky presnými hodnotami - energie, živín, ale aj škodlivých látok. Vzdávajú sa preto potravín umelo hnojených, geneticky upravených, potravín s prídavnými či stabilizujúcimi látkami… Počet „vhodných“ potravín tým zužujú, až im zostáva iba ovocie a zelenina, resp biopotraviny. Aj pri nákupoch potravín dokonale študujú obsah energie a živín, konzumujú len nízkotučné a „potravinársky neupravené“ jedlá. Ortorektici sú v podstate ľahostajní k svojej hmotnosti, záleží im len na tom, aby jedli zdravé jedlo a táto posadnutosť ich často dostáva aj do sociálnej izolácie. Stupňujúca sa forma ortorexie môže významne ohroziť zdravotný stav.
Obezita a zmena životného štýlu
Nadváha zhoršuje zdravie a skracuje život. Nevyhnutné je zmeniť životný štýl a stravovanie. Zvýšiť pohybovú aktivitu - chodiť pešo do práce, na večerné prechádzky, turistiku, alebo do plavárne. Stravovať sa pravidelne 5-krát denne, ale v menších dávkach, napr. servírovať si jedlo na dezertných tanierikoch. Nakupovať potraviny chodíme najedení, aby sme nenakúpili viac, ako je reálne potrebné. Zo stravy vylúčime údeniny a mastné bravčové, preferujeme chudú hovädzinu, kuracinu, hlavne ryby. Dôležité sú aj strukoviny, celozrnné obilniny a veľa ovocia, zeleniny, ktoré obsahujú vlákninu potrebnú na pravidelné vyprázdňovanie. Vždy treba mať na pamäti - obezita nie je dedičná, dedia sa len zlé stravovacie návyky a zlý životný štýl. Okrem toho nepodľahnúť nesprávnym trendom a nepraktizovať extrémne, časovo limitované „zaručené“ redukčné diéty. Pre ne je typický jo-jo efekt. A navyše môžu mať vážnejšie zdravotné následky.
Životný štýl a tempo starnutia
Životný štýl vraj ovplyvňuje aj tempo starnutia. Nadmerná fyzická a najmä psychická záťaž, ak nie je dostatočne kompenzovaná optimálnou životosprávou, môže zanechať prechodné či až trvalé následky. Nevyhnutný je pravidelný biorytmus, dostatok spánku a tiež psychického relaxu, a, samozrejme, aj optimálna výživa. Mnohí ľudia tvrdia, že sú unavení, ale často nevedia, čo je dôvodom ich únavy. Samozrejme, že nepravidelné stravovanie, deficit energie, ale aj deficit niektorých špecifických nutrientov sa môže prejaviť nielen únavou, ale výskytom tzv. malnutričných príznakov, ktoré sú pre jednotlivé živiny typické. Dlhotrvajúci deficit sa prejaví na zhoršení fyzickej kondície, znížení imunity, chudokrvnosťou, únavou, podráždenosťou, depresiami. Mozog je veľmi citlivý na prísun energie a živín. Hladný človek je podráždený, nervózny, to vieme všetci. Áno, zlá a nepravidelná výživa sa prejaví negatívne aj na psychike. Pre udržanie dobrej nálady a pohody je predovšetkým dôležité stravovať sa pravidelne, tak aby sa nestriedali fázy extrémneho hladovania s fázou prejedania. V čase hladu klesá hladina cukru, dostaví sa psychická skleslosť, pocit úzkosti, depresívna nálada stres, u niekoho sa môžu objaviť až výbuchy zlosti. V čase nadmerného a nevhodného prejedenia sa dostaví stav útlmu, pretože niektoré potraviny na proces trávenia spotrebujú veľa energie. Je potrebné organizmus zásobiť kvalitnými bielkovinami - mlieko, kyslomliečne výrobky, mäso a ryby. Vitamíny A, C, E sú hlavné antioxidanty, ale dôležité sú tiež vitamíny zo skupiny B. Preto strava musí obsahovať dostatok ovocia a zeleniny, celozrnné výrobky, strukoviny, ovsené vločky, semienka, bylinky. Koreniny, feferónky, čili, chren obsahujú kapsaicín, ktorý aktivizuje v tele endorfíny, hormóny šťastia. Občas doplniť stravu takýmito koreninami je možné, pozor však na podráždenie tráviaceho traktu pri extrémnom užívaní. Tiež čokoláda dokáže vyvolať produkciu endorfínov, prírodných látok, ktoré navodzujú pocit pohody. Túto vlastnosť má však len čokoláda, ktorá obsahuje minimálne 60 % kakaa. Z minerálov je dôležité železo na tvorbu hemoglobínu - farbivo červených krviniek, ktorého úlohou je zásobovanie a prenos kyslíka po celom tele, vrátane mozgu. Deficit spôsobuje nielen chudokrvnosť, ale aj skleslú náladu, apatiu, únavnosť, poruchy sústredenia. Zinok riadi dôležité nervové a mozgové funkcie, dostaví sa vyrovnanosť a pokoj, zinok sa zúčastňuje aj na tvorbu serotonínu, hormónu dobrej nálady.
Príprava zeleniny a grilovanie
Zelenina je najbohatšia na vitamíny čerstvá, hneď po zbere, pri príprave ju dlho nemáčame vo vode a používame kvalitný nerezový riad. V lete sú obľúbené grilovačky, avšak pozor, aj grilovať treba vedieť v záujme ochrany zdravia správne. Na grilovanie je vhodné mäso chudé, pokrájané na tenké plátky, aby nevyžadovalo dlhý čas prípravy a opekania. Ak mäso opekáme priamo na rošte bez grilovacej fólie, odporúča sa ho nemarinovať a nesoliť a až hotové si ho dochutiť. Avšak, aby sme sa vyhli nežiaducemu a rizikovému zadymeniu či obhoreniu, mali by sme použiť rôzne grilovacie fólie resp. postačí aj vrstva alobalu, ktorý jemne popicháme, aby prípadná masť odtekala. Vytvoríme tak účinnú ochrannú bariéru medzi priamym ohňom a pripravovaným jedlom a zabránime vzniku karcinogénnych látok na jeho povrchu. Pri takomto grilovaní, keď je medzi pahrebou a mäsom ochranná bariéra, môžeme mäso marinovať, rýchlejšie sa pripraví a nespáli. Grilujeme zásadne na pahrebe z čistého dreva, nepoužívame papier ani staré drevo napustené neznámymi chemikáliami či so zvyškami laku.