Výchova dieťaťa je náročná cesta plná radostí, ale aj výziev. Rodičia sa často stretávajú s nepredvídateľnými situáciami a hľadajú spôsoby, ako efektívne reagovať na správanie svojich detí. Článok sa zameriava na problematické správanie trojročného dieťaťa, ktoré sa prejavuje agresivitou a ťažkosťami so zvládaním emócií, a ponúka pohľad na možné príčiny a stratégie riešenia. Okrem toho sa dotýka aj otázok vývoja dieťaťa v tomto veku a dôležitosti podnetného prostredia pre jeho rast.
Problémy s Agresivitou a Emočnou Reguláciou
Mnohí rodičia trojročných detí sa stretávajú s obdobím, kedy ich potomok prejavuje zvýšenú agresivitu a má problémy so zvládaním negatívnych emócií. Stačí maličkosť, ktorá dieťa vytočí a ono reaguje hnevom, krikom alebo dokonca fyzickým útokom. Upokojovanie v takýchto situáciách je často nemožné a akékoľvek pokusy o objatie alebo zabránenie v agresívnom správaní môžu viesť k ešte horšej reakcii, ako je štípanie alebo hrýzenie.
Dôležité je uvedomiť si, že v tomto veku dieťa ešte len získava sebakontrolu a emocionálnu kontrolu. Rodičia by nemali očakávať, že dieťa bude samo pomenúvať svoje pocity. Práve naopak, mali by mu s tým pomáhať, napríklad slovami ako „Zdá sa mi, že ťa niečo vystrašilo“ alebo „Vyzeráš prekvapená“.
Častou príčinou agresívneho správania je neschopnosť dieťaťa vyjadriť svoje potreby a frustráciu iným spôsobom. Dieťa v amoku nevníma a nepočúva, preto je dôležité byť s ním a nechať emóciu odznieť. Môže pomôcť, ak mu opakujeme, že vidíme, že sa veľmi hnevá a dávame mu najavo, že prežívame danú emóciu spolu s ním.
Ak dieťa robí v amoku niečo, čo nám naozaj ubližuje, napríklad nás udiera, pomenujeme emóciu a ukážeme mu, že vnímame, že sa veľmi hnevá. Zároveň mu povieme, že vieme, že by nás teraz chcelo zbiť - tam však treba zadať hranicu, že rodič ani nik iný nie je na udieranie. Namiesto toho je vhodné ponúknuť dieťaťu možnosť si zlosť vybiť udieraním napríklad do vankúša. Odporúčam aj používanie boxovacích panákov. Agresivita je prirodzenou súčasťou každého z nás. Problém je, ak ju nedokážeme udržať a kontrolovať a ublížime niekomu nielen v predstavách, ale aj v skutočnosti.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Hľadanie Pomoci a Stratégií Riešenia
Ak sa rodičia cítia bezradní a žiadne metódy nefungujú, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Detský psychológ môže pomôcť identifikovať príčiny správania dieťaťa a navrhnúť individuálny plán terapie. V niektorých prípadoch môže byť príčinou správania aj porucha autistického spektra (PAS), ktorú je potrebné diagnostikovať a riešiť s odborníkmi.
Medzi včasné varovné symptómy autizmu patrí vyhýbanie sa očnému kontaktu, precitlivelosť na zmyslové podnety, skúmanie hračiek namiesto hrania sa s nimi, samostatná hra a fixácia na jednu konkrétnu tému.
Okrem odbornej pomoci existujú aj stratégie, ktoré môžu rodičia vyskúšať doma:
- Ustanovenie jasných hraníc: Dieťa potrebuje vedieť, čo je povolené a čo nie. Hranice by mali byť konzistentné a vysvetlené jednoduchým a zrozumiteľným jazykom.
- Poskytovanie pozitívnej pozornosti: Venujte dieťaťu pozornosť, keď sa správa dobre. Chváľte ho a povzbudzujte v pozitívnych aktivitách.
- Učenie emočnej regulácie: Pomáhajte dieťaťu pomenovať a vyjadrovať svoje pocity. Učte ho, ako sa upokojiť a zvládať frustráciu.
- Modelovanie pozitívneho správania: Dieťa sa učí napodobňovaním správania dospelých. Ukazujte mu, ako sa správať s rešpektom a empatiou.
- Vytvorenie predvídateľného prostredia: Deti sa cítia bezpečnejšie, keď vedia, čo môžu očakávať. Dodržiavajte pravidelný režim a rutiny.
- Spoločné plánovanie: Sandy Kreps odporúča dokonalé rodinné plánovanie v spoločnom kalendári, do ktorého môžete písať všetko.
Dôležité je tiež zamerať sa na prevenciu problémového správania. Snažte sa vyhýbať situáciám, ktoré u dieťaťa vyvolávajú negatívne emócie, a vopred ho pripravte na zmeny v režime alebo nové aktivity.
Vývoj Dieťaťa v 9. až 12. Mesiacoch
Deviaty mesiac života dieťaťa je prelomový v jeho motorickom vývoji. Dieťa sa učí sedieť vzpriamene, kľačať, liezť po štyroch a pritiahnuť sa do stoja. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi a motiváciou je dosiahnuť na hračku, ktorá je položená na nedostupnom mieste.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
V tomto období mizne tzv. úchopový reflex nohy, pretože sa dieťa učí stavať a chodiť. Dieťa by malo samostatne používať ukazovák na ruke a ukazovať na predmety alebo obrázky v knižke.
Desiaty mesiac je obdobím precvičovania a zdokonaľovania novo nadobudnutých zručností. Dieťa opakuje lezenie v vzpore kľačmo, vzpriamený sed a postavovanie pri nábytku.
V 11. a 12. mesiaci by dieťa malo samostatne zvládať používať ukazovák na ruke. Môžete tak pozorovať, že dieťa ukazuje vzpriameným prstom na predmet alebo obrázok v knižke.
Je dôležité neuponáhľať vývoj dieťaťa a dopriať mu, aby k jednotlivým zručnostiam dospelo samo, bez pomoci. Až keď dieťa zvláda zručnosť samo, je aj jeho svalovo-kostrový aparát natoľko silný, aby váhu dieťaťa uniesol. Ak je predčasne posádzané dieťa, ktoré na túto zručnosť ešte nedospelo, môže u neho dôjsť nielen k poškodeniu väzov, ale aj stavby kostí.
Dôležitosť Podnetného Prostredia a Hračiek
Pre správny vývoj dieťaťa je dôležité podnetné prostredie, ktoré stimuluje jeho zmysly a rozvíja jeho schopnosti. Hračky zohrávajú v tomto procese dôležitú úlohu, ale je dôležité vyberať ich s ohľadom na vek a vývojové štádium dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Menšie deti ešte len rozvíjajú svoje zmysly aj silu, preto sú pre nich nevhodné komplexné a veľké veci. Naopak deti v predškolskom veku už udrží aj väčšie predmety, chápu ich zmysel a sú natoľko motoricky zdatné, že fyzické vlastnosti objektu ustupujú do pozadia. Na miesto toho prichádza na rad fantázia detí.
Množstvo hračiek nemusí byť vždy výhodou. Menšie množstvo vecí dieťaťu umožní je skúmať jednotlivo a dopodrobna. Ak mu chcete prospieť najviac, nechajte mu na hranie iba pár vecí. Zvyšok schovajte a po dvoch až troch týždňoch obmieňajte. Hračky vráťte do obehu až po pár mesiacoch, kedy už dieťa bude mať vyvinuté iné schopnosti, a tak môže objaviť ich nový potenciál.
Vhodné sú napríklad montessori hračky, ktoré svojou jednoduchosťou nič nenarušujú - naopak núti zapojiť do hry fantáziu. Či už dáte bábätku senzorické hračky alebo predškolákovi dielničku, nezabudnite, že hrať sa dieťa musí samo alebo s inými deťmi. Ak mu budete niečo neustále podávať alebo vysvetľovať, nielen, že sa nenaučí byť samostatné, ale ochudobníte ho aj o veľkú časť zábavy.
Hra v Exteriéri a Jej Výhody
Hra vonku má pre deti množstvo výhod. Okrem fyzickej aktivity, ktorá je dôležitá pre zdravý vývoj, pomáha deťom rozvíjať sociálne zručnosti, učiť sa o prírode a rozvíjať svoju fantáziu a kreativitu.
Deti na detskom ihrisku okrem zábavy a hry vykonávajú celkom prirodzene aj značnú fyzickú aktivitu. Keď si deti na takúto fyzickú aktivitu zvyknú a vnímajú ju ako príjemný zážitok, povzbudí ich to k tomu, aby s pribúdajúcim vekom zostali aktívne. Na budovanie sociálnych schopností deti potrebujú zažívať nové a odlišné sociálne situácie. Rodičia a učitelia by mali v tomto veku nabádať deti k hraniu sa s ostatnými deťmi a zdieľaniu.
Pri hre vonku sa deti cítia šťastnejšie a majú veľa príležitostí na zmysluplné interakcie s prírodným svetom. Veľa aktivít v oblasti vzdelávania v prírode pre deti v prvých rokoch života nevyžaduje ďalšie materiály. Jediné, čo je potrebné urobiť, aby sa malé dieťa naučilo niečo nové, je požiadať ho, aby poukázalo na to, čo vidí na oblohe a vo svojom okolí.
Vzťahová Výchova ako Prístup k Dieťaťu
Vzťahová výchova je prístup k deťom, ktorý predpokladá plné využitie rodičovskej intuície a hlbokého poznania príčin správania dieťaťa. Vďaka súboru nástrojov, ktoré vzťahová výchova popisuje, sa rodič naučí spoznať svoje dieťa, rozlíšiť jeho potreby a nemusí používať rozličné „stratégie“ alebo „zaručené rady“, aby vyriešil nejaký problém.
Tento výchovný štýl je pre rodičov náročný v prvých troch až šiestich mesiacoch. Dávate dieťaťu zo seba veľa - váš čas, vašu energiu, vaše odhodlanie. Ale dostávate naspäť oveľa viacej. Výchova je ako investícia v banke. Čím viac vkladáte do vášho dieťaťa v prvých rokoch, tým viac sa vám vráti neskôr. Nosenie dieťaťa napríklad uľahčuje dojčenie, pretože blízkosť podporuje časté kŕmenie, spanie v blízkosti dieťaťa tiež uľahčuje dojčenie a sprostredkúva počiatočnú väzbu a vnímavosť na signály dieťaťa.