Prvý zub je významný míľnik v živote rodičov a dieťaťa. Prerezávanie zubov je prirodzený proces, ktorý však môže byť sprevádzaný rôznymi ťažkosťami. Rovnako, zdravie zubov a kostí je ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane stravy. V tomto článku sa pozrieme na príčiny riedkych zubov, vplyv diéty a možnosti prevencie a riešenia.
Prerezávanie zubov: Individuálny proces
Mliečne zuby sa začínajú tvoriť v kosti hornej a dolnej čeľuste a postupne sa posúvajú k povrchu. Doba prerezávania zubov je daná geneticky. Platí pravidlo, že čím neskôr sa mliečne zuby prerezávajú, tým neskôr nastáva ich výmena za trvalý chrup. Časový posun v prerezávaní prvých zubov môže byť u detí aj pol roka, pri kompletizácii trvalého chrupu aj rok.
Prvé zuby sa u dieťaťa zväčša začínajú objavovať v 4. až 6. mesiaci života. Detská lekárka Andrea Žemberová hovorí: „Prerezávanie zúbkov u detí má svoje pravidlá, ale tak ako všetko v ľudskom vývoji, aj tu je možná veľká individuálna variabilita. Najmladšie dieťa s prvým zúbkom som mala v ambulancii dvojmesačné, najstaršie 15-mesačné. Výnimočne sa môže dieťatko s mliečnym zúbkom už narodiť. Ak sa zúbok neobjaví do 18. mesiaca, je vhodné poradiť sa s odborníkom.“
Rast zubov mliečneho chrupu dieťaťa nie je náhodný. „Ako prvé sa prerezávajú medzi 6. a 10. mesiacom dolné rezáky, tzv. jednotky; po nich horné rezáky, nasledujú ich horné dvojky (2), spodné dvojky (2), potom horné a dolné štvorky (4) - to sú prvé stoličky. Mliečne zuby sú menšie ako trvalé, majú kratšie a tenšie korene a menej odolnú sklovinu. V porovnaní s trvalejšími zubami majú aj svetlejšiu farbu. Korene mliečnych zubov sa vekom skracujú a celý tento proces sa končí uvoľnením korunky mliečneho zuba s úplne spotrebovaným koreňom zo zubného lôžka.
Príznaky prerezávania zubov
Rastúci zub totiž počas prerezávania vyvoláva zápal ďasien a tento proces je sprevádzaný množstvom príznakov, ktoré sa u každého dieťaťa môžu líšiť. Medzi typické príznaky patria:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Zmeny nálady dieťaťa
- Plač a podráždenosť spôsobené bolesťou
- Bolestivé, opuchnuté, niekedy zdurené ďasná
- Výdatnejšie slinenie
- Sklon dávať si do úst prsty alebo rôzne predmety
- Strata chuti do jedla
- Červené líca, ale často len na strane, kde sa zub prerezáva
- Nepokojný spánok, príp. problémy so zaspávaním
„Samotný proces rastu zúbkov, môžu, ale nemusia sprevádzať rôzne ťažkosti. Najčastejšie ide o zvýšené slinenie, plačlivosť, hryzenie všetkého, čo deťom príde do cesty, prípadne hryzenie vlastných prštekov, niekedy nechutenstvo a zhoršený spánok. Ak má dieťa horúčku, soplíky alebo riedke stolice, ide už o prejav infekcie, ktorú si človiečik zaniesol do pusinky neustálym vkladaním hračiek, predmetov z okolia alebo vlastných prstov. Ak tieto príznaky trvajú dlhšie ako 3 dni alebo sú intenzívne, odporúčam kontaktovať pediatra,“ objasňuje detská doktorka.
Ako zmierniť bolesť pri prerezávaní zubov
Prerezávanie zubov býva sprevádzané nepríjemnou bolesťou ďasien, ktorú sa mnohí rodičia prirodzene pokúšajú dieťaťu zmierniť. „Ak je dieťatko ubolené a plačlivé, môžeme mu pomôcť masážou ďasien čistým prstom, prípadne ponúknuť hryzadlo, ktoré je bezpečné tvarovo, aj použitým materiálom a dá sa hygienicky udržiavať. Existujú rôzne gély na znecitlivenie, ale treba si dávať pozor na ich zloženie, pretože všetko, čo dieťatku dáte do úst sa vstrebe do krvi, o to viac, ak sú ďasná opuchnuté a prekrvené. Preto je potrebné vyhnúť sa najmä gélom obsahujúcim benzokaín, ktorý môže poškodiť hemoglobín, čo je krvné farbivo prenášajúce kyslík,“ vysvetľuje pediatrička Andrea Žemberová. Gély utlmia bolesť, ďasno mierne znecitlivia a dieťatku sa uľaví.
Medzi ďalšie spôsoby, ako dieťaťu uľaviť, patria:
- Dostatok blízkeho kontaktu s dieťaťom a trpezlivosť.
- Odvedenie pozornosti dieťaťa rôznymi atraktívnymi činnosťami.
- Dostatočný príjem tekutín.
- Špeciálne hryzadlá vychladené v chladničke.
Vplyv diéty na zdravie zubov a kostí
Na to, aby boli naše kosti a zuby pevné, je nevyhnutné, aby sme naše telo zásobovali potrebnými vitamínmi a minerálmi, ktoré na ich zdravie vplývajú. Jedným z takých je vápnik - najdôležitejší a najrozšírenejší minerál nachádzajúci sa v našom tele. Predstavuje základný stavebný prvok kostí a zubov. Vápnik potrebuje každá jedna bunka v našom tele. Jeho účinky sa týkajú najmä zdravia a pevnosti zubov a kostí.
Nedostatok vápnika a jeho dôsledky
Dlhodobý nedostatok vápnika môže viesť k mäknutiu kostí (osteomalácii), k rednutiu kostí (osteoporóze) alebo k vzniku paradentózy, resp. k uvoľňovaniu zubov. Nedostatočné množstvo vápnika v tele môže byť spôsobené napríklad tým, že nám v tele chýba vitamín D3 či vitamín K2, a to z toho dôvodu, že sú potrebné, aby náš organizmus dokázal vápnik správne prijímať a vstrebávať. Samotný nedostatok vápnika taktiež môžeme zapríčiniť tým, že naša strava nie je zdravá a pestrá.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ženy vo veku 51 rokov a viac, by mali užívať tisíc dvesto miligramov vápnika denne. Ľudské telo potrebuje vitamín D aj na to, aby dokázalo vstrebať prijatý vápnik. Na pokrytie tejto potreby však zvyčajne nestačia potraviny, dokonca ani slnko, s výnimkou letných mesiacov.
Ďalšie dôležité živiny pre zdravé kosti
Viaceré štúdie preukázali, že nielen vápnik, ale aj draslík je pre zdravie kostí dôležitý. Neutralizuje totiž kyseliny, ktoré odstraňujú vápnik z tela. Draslík nájdete v sladkých zemiakoch, v bielych zemiakoch (aj so šupkou), v jogurtoch a banánoch.
Parodontitída: Zápalové ochorenie závesného aparátu zubov
Mať zdravý a plne funkčný chrup do vysokého veku sa podarí len málokomu. V priebehu života sa zuby kazia a mechanicky poškodzujú, čo niekedy vedie až k ich strate. Vypadávanie zubov u dospelých je častým strašiakom najmä pri ochorení, ktoré poznáme pod názvami parodontóza, paradontóza, či paradentóza. Zápalové ochorenie závesného aparátu zubov sa odborne nazýva parodontitída.
Na to, aby zuby mohli plniť svoje základné funkcie - spracovanie potravy a tvorbu reči, musia byť v ústach pevne uložené v zubných lôžkach alveolárnej kosti. Podporné zubné tkanivá, ktoré obklopujú a upevňujú zub na svojom mieste, označujeme ako závesný aparát zuba, alebo parodont. Je tvorený ďasnom (gingiva), väzivovým tkanivom - ozubicou (periodontium), alveolárnou kosťou (processus alveolares) a zubným cementom (cementum) nachádzajúcim sa na povrchu koreňa zubu.
Chorobný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu až deštrukcii tkanív závesného aparátu, ktoré upevňujú zub v zubnom lôžku, preto označujeme ako parodontitída. Je preukázané, že hlavným vinníkom pri vzniku parodontitídy je zubný plak, ktorý je tvorený zvyškami potravy, slinami a baktériami. Pokiaľ nie je zubný plak zo zubov a medzizubných priestorov pravidelne a dostatočne odstraňovaný, hromadí sa a mineralizuje, čím vzniká zubný kameň.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
O parodontitíde hovoríme vtedy, ak neliečený zápal ďasien postupuje k rozpadu spojivových tkanív a úbytku alveolárnej kosti (resorpcii), ktoré sú viditeľné na röntgenových snímkach. V okolí krčkov zubov vznikajú prehĺbené ďasnové žliabky, tzv. parodontálne choboty (vačky), ktoré majú hĺbku viac ako 3 mm. Parodontálne choboty narúšajú pripojenie zubov k ďasnu a kosti, a tým zvyšujú kývavosť zubov. Ľahko sa v nich usádza ďalší zubný plak a zubný kameň, ktoré sú vhodným prostredím pre osídlenie baktériami a následný rozvoj zápalu, či hnisavého výtoku. Prvým príznakom parodontitídy býva u väčšiny pacientov krvácanie ďasien, ktoré sa objavuje po čistení zubov alebo po jedle, prípadne cez noc. Pacienti si zvyčajne ako prvé všimnú zvyšky krvi pri vypľúvaní zubnej pasty, na medzizubnej kefke či zubnej niti.
Agresívna vs. Chronická parodontitída
Z hľadiska rýchlosti postupu ochorenia môžeme parodontitídu rozdeliť na agresívnu a chronickú. Agresívna forma má náhly priebeh a môže viesť k rýchlejšej strate zubov. Vyskytuje sa skôr u starších detí a mladých dospelých do 25 rokov, ktorí sú inak systémovo zdraví. Agresívna parodontitída sa vyznačuje rapídnym úbytkom alveolárnej kosti okolo viacerých zubov trvalého chrupu, prítomné sú i hlbšie parodontálne choboty.
Chronická forma má všeobecne pomalší priebeh a môže sa vyvíjať i niekoľko rokov, počas ktorých sa striedajú obdobia zlepšenia a zhoršenia stavu. U pacientov sa objavuje krvácanie ďasien, spočiatku bez výraznej bolestivosti, ktoré významne súvisí s množstvom nahromadeného zubného plaku.
Faktory ovplyvňujúce vznik parodontitídy
Za vznikom gingivitídy či parodontitídy nemusia stáť len lokálne faktory pôsobiace v ústnej dutine, ako je napríklad hromadenie zubného plaku či infekcia. Často totiž bývajú aj príznakom iných systémových ochorení, znakom nerovnováhy hormónov alebo sú následkom našej genetiky.
- Diabetes: Vysoké hladiny glykémie (krvného cukru), ktorá nie je dostatočne kontrolovaná, zvyšujú aktivitu buniek a tvorbu látok podporujúcich zápal. Navyše, pri diabete sa oslabuje schopnosť regenerácie mäkkých tkanív parodontu a spomaľuje novotvorba kosti, čo prispieva k zhoršeniu stavu parodontitídy.
- Hormonálne zmeny: Progesterón, ženský pohlavný hormón aktívny najmä v tehotenstve, zvyšuje tvorbu prozápalových látok a citlivosť ďasien na zubný plak. Tehotné ženy, predovšetkým medzi 2. - 8. mesiacom tehotenstva, sú náchylnejšie na podráždenie ďasien, opuchy a krvácanie. Tomuto stavu sa hovorí aj ,,tehotenská gingivitída“. Rizikovým môže byť i obdobie puberty, menštruácie a užívanie hormonálnej antikoncepcie, kedy dochádza k hormonálnym zmenám.
- Ochorenia imunitného systému: Nevysvetliteľné krvácanie a hyperplázia ďasien (zväčšenie ďasien z dôvodu zmnoženia buniek) môžu byť sprievodným znakom závažných ochorení imunitného systému.
- Lieky: Je známe, že niektoré druhy liekov, napríklad antiepileptiká (fenytoín, valproát), imunosupresíva (cyklosporín A) alebo blokátory vápnikových kanálov, dokážu vyvolávať zväčšenie ďasien a ich poruchy. Poškodenie ďasien a vznik nehojacich sa rán môže byť i nežiaducim účinkom cytostatík, určených na liečbu rakoviny.
- Nedostatočná ústna hygiena: Nie je pochýb o tom, že hlavnou príčinou parodontitídy je hromadenie zubného plaku a kameňa na zuboch a v priestoroch okolo nich, ktoré je výsledkom nedostatočnej alebo nesprávnej ústnej hygieny. Baktérie, nachádzajúce sa v zubnom povlaku, totiž dokážu metabolizovať jednoduché cukry a premieňať ich na organické kyseliny, ktoré naleptávajú zubnú sklovinu a dráždia ďasno.
- Nedostatok vitamínov a minerálov: Hoci sa to nezdá, ale aj zloženie stravy, ktorú konzumujeme, môže ovplyvniť zdravie našich ďasien. Vplýva na ne predovšetkým nízka hladina niektorých vitamínov a minerálov, napríklad vitamínu C. Nedostatok vitamínu C (kyseliny askorbovej), už v dávnej minulosti vyvolával obávanú chorobu moreplavcov - skorbut, ktorým pri dlhých plavbách chýbalo v strave čerstvé ovocie a zelenina. Ochorenie sa okrem iného prejavovalo aj krvácaním ďasien a vypadávaním zubov.
Liečba a prevencia parodontitídy
Základom každej úspešnej liečby parodontitídy je dôkladné dodržiavanie ústnej hygieny, ktoré spočíva v pravidelnom odstraňovaní zubného plaku obsahujúceho škodlivé baktérie.
- Čistenie zubov zubnou kefkou aspoň 2x denne minimálne 3 minúty, ktoré ako jediné zabezpečí mechanické odstránenie zubného povlaku.
- Precízne vyčistenie medzizubných priestorov medzizubnou kefkou a zubnou niťou aspoň raz denne, ktoré sú častým miestom usádzania zubného plaku.
- Používanie zubnej pasty s obsahom fluoridov, ktoré napomáhajú remineralizácii a posilneniu zubnej skloviny.
- Používanie zubných pást alebo gélov s obsahom dusičnanu draselného alebo extraktu z klinčeka, ktoré majú znecitlivujúce účinky (pre pacientov s krvácajúcimi a citlivými ďasnami).
- Vyhýbanie sa zubným pastám s drsnými, abrazívnymi zložkami, ktoré môžu mechanicky dráždiť ďasná.
- Používanie ústnych vôd s obsahom antiseptických zložiek (napr. chlórhexidín).
Okrem precíznej domácej starostlivosti je nevyhnutná aj profesionálna dentálna hygiena prevedená zubným lekárom alebo dentálnou hygieničkou. Samozrejme, netreba zabúdať ani na preventívne zubné prehliadky, na ktoré majú deti a tehotné nárok 2x ročne a dospelí 1x za rok. Zubný lekár dokáže na základe röntgenového snímku zistiť možný úbytok kosti ešte predtým, ako sa prejavia výraznejšie príznaky ochorenia. V zásade platí, že žiadne krvácanie ďasien by sme nemali nechať bez povšimnutia - až polovica gingivitíd sa totiž postupne premení na parodontitídu.
Odhalené zubné krčky: Príčiny a riešenia
Odhalené zubné krčky zo začiatku nemusia vôbec bolieť. Napriek tomu sa neoplatí túto hrozbu vo vašich ústach podceňovať. Často signalizuje vážnejšie problémy alebo vás časom veľmi bolestivo potrápiť. Či už pri čistení alebo konzumácii jedla a pitia.
Ako spoznáte odhalené krčky?
Najčastejšie pri jedle. Odhalené zubné krčky, teda miesta medzi zubom chráneným sklovinou a koreňom, nesprevádzajú spravidla znateľné symptómy. Problémy však spoznáte, ak vaše zuby začali byť precitlivené na kyslé, studené a teplé jedlá či nápoje. Pri detailnejšom pohľade sa dajú ťažkosti odhaliť aj tak, že sa zuby vizuálne predĺžia. Najrizikovejšou skupinou sú dospelí vo veku 40 a viac rokov. S vekom totiž dochádza k úbytku tkanív a prirodzenému obnaženiu koreňa zuba.
Príčiny ustupujúcich ďasien
Ustupujúce ďasná spôsobuje mnoho faktorov. Niektoré z nich ovplyvniť môžete, niektoré z nich už menej. Za odhalenými krčkami môže stáť aj paradentóza.
Prevencia a liečba odhalených krčkov
Odhalené zubné krčky väčšinou nesprevádzajú dlhotrvajúcu bolesť. Z toho dôvodu ústup ďasien mnohokrát ani sami neodhalíte. Aj preto sú najdôležitejšie pravidelné návštevy zubného lekára, ktorý tento problém včas odhalí a navrhne spôsob liečby. Veľa pomôže aj zlepšenie techniky čistenia zubov a používania skutočne účinných zubných pást, ktoré vás spoľahlivo zbavia zubného povlaku a zároveň posilnia vaše ďasná. Zubný povlak je totiž spúšťačom obávaného chronického zápalu (paradentózy/paradontitídy).
Odhalené zubné krčky sa riešia aj chirurgicky. Niekedy ale stačí staviť na včasnú prevenciu. Odhalené zubné krčky liečia zubárovi odborným umiestnením špeciálne výplne a plastikou ustupujúcou ďasná. Stav svojich ďasien môžete priaznivo ovplyvniť aj vy. Zo všetkého najdôležitejšie je čeliť samotnému odhaleniu krčkov. Keďže ústup ďasien súvisí aj s rozvojom zápalov, používanie vhodnej a účinnej zubnej pasty by ste nemali podceňovať. Zubná pasta by mala mať dve kľúčové vlastnosti - pôsobiť preventívne a zároveň hojivo.
S prevenciou zubných krčkov súvisia aj mäkké kefky na zuby. Účinnú prevenciu vám zaistia aj vhodné kefky na zuby, ktoré šetrne čistia nielen zuby, ale aj ďasná, kde sa hromadí až 90% ústnych baktérií. Špeciálne štetinky preniknú aj do ťažko prístupných miest, vrátane medzizubných priestorov a parodontálnych vreciek.