Reč a písanie sú komplexné schopnosti, ktoré sa u detí vyvíjajú postupne. Tento článok sa zameriava na vývoj reči a grafomotoriky u detí, pričom zdôrazňuje dôležitosť podpory a stimulácie v ranom veku.
Vývoj reči u detí
Reč nie je vrodená schopnosť, ale schopnosť osvojiť si ju áno. Logopedička Lenka Ficová, autorka knihy Od broukání k povídaní, zdôrazňuje, že dieťa rozvíja reč iba vtedy, keď sú splnené tri jednoduché podmienky. Jednou z nich je pocit, že patrí k niekomu, kto ho má rád. Dieťa musí vedieť, že niekam a niekomu patrí. K niekomu, kto ho má rád, rešpektuje ho a chce s ním byť a komunikovať.
Dôležitosť lásky a komunikácie
Je dôležité chváliť dieťa, objímať ho a hladkať, pekne a s láskou sa na neho pozerať a nájsť si vždy čas na pokojnú chvíľku rozhovoru. Už veľmi malé dieťa rýchlo pochopí, že komunikácia je nástroj, vďaka ktorému môže dosiahnuť nejaké svoje osobné dobro a blaho, a o to viac sa o komunikáciu, neskôr aj reč, snaží. Pretože má radosť samo zo seba a z komunikačnej odozvy. Je to príjemný pocit dieťaťa, že je schopné komunikovať a dosiahnuť odozvu bez pomoci druhých osôb, napríklad, keď si samé niečo nakúpia v obchode alebo idú niečo vybaviť k susedom.
Prvý rok života
Vlastný vývoj reči dieťaťa začína približne okolo prvého roku života. Avšak celý rok predtým musíme s dieťaťom komunikovať. Ak prevažuje v pocitoch z komunikácie frustrácia (napríklad z emočného ladenia alebo z toho, že dieťa sa v komunikácii neorientuje), dieťa nebude mať chuť rozvíjať sa v komunikácii ďalej a dopĺňať ju o reč. Nebude mať k tomu dôvod.
Slovná zásoba
V roku obvykle prichádzajú známe a očakávané slová, väčšinou citoslovcia, ako ham, brm, pa-pa, mama, tata, baf. Podporujte dieťa v tomto veku tým, že sa s ním budete rozprávať. Aj keď to môže byť niekedy únavné, používajme dvojslovné a trojslovné vety a prvé otázky typu Kto je to? Čo je to? Kde je to? Dieťa si tým rozvíja slovnú zásobu. Dieťa vďaka nášmu úsiliu a odpovedaniu na otázky môže ovládať v 2 rokoch aj 200 slov. Niežeby ich používalo, ale pozná ich a vie, čo znamenajú.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalé zábery detí
Vyhýbanie sa kresleným rozprávkam
Neodporúča sa ani kreslené rozprávky, ktoré sú pre rozvoj reči doslova jedom: “To, čo dieťa počuje, nezodpovedá artikulačným pohybom, ktoré dieťa v súvislosti s hovoreným textom vidí. Chvíľa, keď dieťaťu sami niečo hovoríme alebo čítame rozprávku, je nenahraditeľná. Práve vďaka novej otázke “Prečo?” si dieťa veľmi rýchlo osvojuje novú slovnú zásobu. “Opäť apelujem na trpezlivosť rodičov. Neodbite dieťa, obrňte sa trpezlivosťou a aj na stú otázku odpovedzte pokojne. Je to naozaj pre dieťa a jeho vývoj dôležité. Nielen pre vývoj rečový, ale i pre vývoj sociálny a emocionálny. Stačí mu venovať čas. “Podnecujme komunikáciu dieťaťa slovom, úsmevom, dotykom,” pripomína Ficová.
Komunikácia a pozornosť
Neobráťme sa im chrbtom, len preto, že máme na práci niečo iné. Naopak, nie je nič jednoduchšie, ako dieťa od komunikácie odradiť svojou nevšímavosťou. Alebo dokonca skákaním do reči, či dopovedaním vety za dieťa. Dieťa dokáže zamerať pozornosť približne na toľko slov, koľko má rokov. “Aj veľmi dobre rozvinuté dieťa plne analyticky dekóduje iba niekoľko prvých slov z vety, asi 3 - 5. Zbytok odhaduje podľa vášho postoja, mimiky, melódie hlasu a situácie. Logopedička preto radí zbaviť sa pokušenia rozprávať v dlhých vetách. Radšej si svoje “posolstvo” rozdeľte na niekoľko viet, niekoľko segmentov. “Dieťa nie je diktafón, dlhú informáciu nie je schopné si zapamätať a už vôbec nie je schopné sa podľa nej v správnom poradí riadiť. To, ako je dieťa milované a prijímané rodičmi, ovplyvní celý zbytok jeho života. Na bábätko rozprávame, žvatláme, robíme rôzne grimasy a zvuky a ono sa cíti v bezpečí. Pocitom, že je milované a v bezpečí, dávame dieťaťu do najcennejšie, pokoj pre rozvoj.
Vývoj grafomotoriky u detí
V dnešnej digitálnej dobe, keď tablety a smartfóny prenikajú do detských izieb čoraz skôr, sa tradičné písanie rukou môže zdať ako zastaraná zručnosť. Mnohé deti sa učia používať klávesnicu ešte predtým, ako si poriadne osvoja schopnosť písať perom alebo ceruzkou. Je to však správny prístup? Nie je náhoda, že skúsení pedagógovia a vývinoví odborníci naďalej zdôrazňujú nezastupiteľnú úlohu písania rukou v detskom vývine.
Grafomotorika a jemná motorika
Grafomotorika predstavuje špecifickú časť jemnej motoriky, ktorá sa zameriava na pohyby potrebné pre kreslenie a písanie. Nejde len o mechanické ťahy ceruzkou po papieri - je to komplexný proces vyžadujúci súhru medzi mozgom, očami a rukou. Jemná motorika zahŕňa všetky precízne pohyby, ktoré vykonávame hlavne rukami a prstami. Písanie rukou je jednou z najkomplexnejších aktivít pre rozvoj jemnej motoriky. Pri držaní pera či ceruzky sa aktivujú drobné svaly prstov, dlane a zápästia, ktoré sa postupne posilňujú a získavajú presnosť. Je zaujímavé, že deti s nedostatočne rozvinutou jemnou motorikou často odmietajú kreslenie a písanie nie preto, že by ich to nebavilo, ale preto, že je to pre ne namáhavé a frustrujúce. Ruka sa im rýchlo unaví, písmo je nečitateľné a výsledok nezodpovedá ich predstavám.
Neuroveda a písanie rukou
Moderné neurovedy poskytujú fascinujúci pohľad na to, čo sa deje v mozgu, keď píšeme rukou. Výskumy z Nórskej univerzity vedy a technológie ukázali, že písanie rukou aktivuje oblasti mozgu súvisiace s učením výrazne silnejšie ako písanie na klávesnici. Túto informáciu perfektne doplňuje nový Zurichský grafomotorický test (ZGT), ktorý ako prvý hodnotí zároveň rýchlosť aj kvalitu písania. Výskumníci zistili, že starší žiaci sú pri písaní rýchlejší než mladší a dievčatá dosahujú lepšie výsledky než chlapci. Test odhalil typický vzorec, kedy dieťa pri rýchlejšom písaní robí viac chýb a naopak. ZGT predstavuje presnejší diagnostický nástroj na identifikáciu problémov v grafomotorike, čo umožňuje včasnú intervenciu pred nástupom do školy.
Prečítajte si tiež: Povinnosti pri rozvode počas MD
Vplyv na učenie a kreativitu
Mnohých rodičov prekvapí, že písanie rukou má priamy vplyv na schopnosť detí učiť sa. Pri písaní rukou sa každé písmeno vytvára jedinečným pohybom, čo vytvára v mozgu bohatšiu pamäťovú stopu než stlačenie klávesy. V dobe, keď technológie súperia o našu pozornosť, je sústredenie čoraz vzácnejšou komoditou. Okrem toho písanie rukou podporuje kreatívne myslenie. Možnosť kresliť, škrtať, podčiarkovať alebo pridávať poznámky na okraje umožňuje vizualizovať myšlienky spôsobmi, ktoré digitálne nástroje často obmedzujú.
Problémy s grafomotorikou
Napriek významu grafomotoriky mnohé deti zápasia s jej rozvojom. V Centre Avare sa zameriavajú na komplexnú diagnostiku, ktorá odhalí nielen samotné grafomotorické ťažkosti, ale aj ich hlbšie príčiny. Rozvoj grafomotoriky a podpora písania rukou nie je len záležitosťou odborníkov. Je dôležité zdôrazniť, že podpora písania rukou neznamená odmietanie digitálnych technológií. Ideálnym prístupom je postupné zavádzanie technológií v súlade s vývinovými potrebami dieťaťa.
Dysgrafia: Keď je písanie problém
Ak má vaše dieťa ťažkosti s písaním, únavou ruky, nevhodným úchopom ceruzky alebo nečitateľným písmom, môže ísť o dysgrafiu. Dysgrafia je špecifická porucha písania ako grafomotorickej činnosti, pričom dieťa netrpí žiadnym špeciálnym hendikepom (zmyslovým, pohybovým), no napriek tomu nevie napodobniť tvary písmen a číslic, nie je schopné si ich zapamätať. U dysgrafikov je tiež prítomné zamieňanie jednotlivých písmen pri písaní, ich vynechávanie či zrkadlové obracanie. Písmo dysgrafikov je neúhľadné, roztrasené - učitelia by toto písmeno nazvali škrabopisom. Ich písmo je jednoducho špecifické a rozpoznateľné už na prvý pohľad. Pri dysgrafii hovoríme o výrazne narušenej schopnosti písať, ktorá nie je spôsobená nízkym intelektom alebo nevhodným spôsobom výučby. Typickým znakom je okrem neúhľadného písania aj pomalé písanie. Zaujímavým je aj fakt, že u dysgrafikov je celkové nastavenie písania na papier potlačené a vyhýbajú sa mu. Ťažko sa im dávajú myšlienky na papier a preto radšej rozprávajú ako píšu.
Príznaky dysgrafie
Medzi najčastejšie príznaky či symptómy dysgrafie patria nedostatky v písme. Písmo je najproblematickejšou oblasťou tejto poruchy učenia, s ktorou dieťa bojuje. Dysgrafické písmo je roztrasené, neusporiadané, neobratné, kŕčovité a meravé. Napriek snahe dieťaťa, dysgrafika, je jeho písmo veľmi ťažko čitateľné až nečitateľné. Jediným spôsobom, ako dosiahnuť, aby bolo písmo dieťaťa ako tak v poriadku je, aby mu dieťa venovalo veľmi dlhý čas, aby písalo pomaly. Príznaky dysgrafie sa líšia od dieťaťa k dieťaťu, ale odlišnosti sú viditeľné aj vzhľadom k veku. V predškolskom veku, keďže deti ešte nevedia písať, posudzujeme príznaky dysgrafie podľa kreslenia. Deti s dysgrafiou kreslia nerady, ak sa dá, vyhýbajú sa mu. Je to zvláštne hlavne kvôli faktu, že vo všeobecnosti deti kreslia rady, pretože je to ich prirodzená forma prejavu v tomto veku. U dysgrafických detí je známe, že pred napísaním konkrétneho slova vyslovia toto slovo nahlas. No a u stredoškolákov je dysgrafia príznačná veľkým množstvo gramatických chýb v písanom texte. Taktiež je viditeľné, že študent píše veľmi krátko a stručne, radšej ide odpovedať akoby mal písať test.
Diagnostika a práca s dysgrafiou
Správna diagnostika dysgrafie je základom k tomu, aby bola dieťaťu s touto poruchou poskytnutá adekvátna pomoc. Prvým krokom, ktorý pri diagnostike dysgrafie musíte urobiť, je vyhľadať miesto, kde túto diagnostiku zrealizujú. Najčastejšie vyhľadávaným strediskom kvôli diagnostike všetkých špecifických porúch učenia je CPPPaP a teda Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Ak je vaše dieťa diagnostikované a je teda jasné, že trpí dysgrafiou, stretnite sa s vedením školy a požiadajte o poskytnutie podpory. S triednym učiteľom sa môžete dohodnúť na znížení dôrazu na písanie, pretože požadovanie zníženého denného množstva písania umožňuje väčšine detí s dysgrafiou úspešne pracovať v škole. Ak dysgrafia pretrváva u jedinca až do dospelosti, je dôležité naučiť sa s ňou pracovať tak, aby táto porucha neovplyvňovala každodenný život človeka. V dospelosti sa môže písané písmo nahradiť písaním na počítači či iných technických prístrojoch, kde sa dá istým spôsobom skryť roztrasené a málo čitateľné písmo človeka.
Prečítajte si tiež: Otehotnenie: Komplexný sprievodca
Ďalšie vývinové poruchy učenia
Okrem dysgrafie existujú aj ďalšie vývinové poruchy učenia, ako napríklad dyslexia (porucha čítania) a dysortografia (porucha pravopisu).
Dyslexia
Dyslexia je špecifická porucha tej časti mozgu, ktorá spracováva jazykové procesy a u niektorých ľudí nefunguje správne. Porucha čítania sa naplno prejaví v škole. Tam má dieťa už viditeľné ťažkosti nielen s čítaním jednotlivých slov, ale aj s porozumením textu alebo zadania úlohy. Má problém s odpoveďou na otázky a málokedy si pamätá zadania. Nedokáže rozvíjať svoju rečovú zásobu a má problém s pravopisom. Dieťa s dyslexiou si túto poruchu so sebou nesie po celý život. Aj v dospelosti si často zamieňa slová, strany a nedokáže čítať s porozumením. Nemá organizačné schopnosti a nedokáže spĺňať zadané úlohy.
Dysortografia
Dysortografia je porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Porucha sa netýka celej gramatiky, ale špeciálnych dysortografických javov ako sú napríklad zámena krátkych dlhých samohlások, vynechávanie, pridávanie a zamieňanie slov, slabík alebo hlások. Často sa vyskytuje spolu s dyslexiou a dysgrafiou. Dieťa s dysortografiou často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), ale pri písaní diktátov či iných textov ich nevie a nedokáže pohotovo okamžite uplatniť.
Kreativita a jej prejavy u detí
Niektoré deti sú kreatívne viac, iné menej. U niektorých je kreativita viditeľná na prvý pohľad, iné sa navonok ako kreatívne nejavia. Väčšina detí má však obrovskú radosť z toho, že sa môže dozvedieť veľa o svete okolo seba. Zvedavosť v pozitívnom zmysle im bola takpovediac daná do vienka. S veľkým nadšením sa vrhajú do rôznych úloh a výziev. Je radosť vidieť, ako hravo maľujú nádherné obrazy, virtuózne hrajú na hudobnom nástroji alebo predvádzajú akrobatické športové kúsky. Toto sú výrazné prejavy kreativity.
Znaky kreatívnych detí
- Kreatívne deti často lietajú v oblakoch: Možno ste si všimli, že vaše dieťa obľubuje samotu a ak ho aj vezmete na nejakú spoločenskú udalosť, vyhýba sa hlučným aktivitám. Radšej si sadne niekde do ticha a niečo si píše, kreslí alebo len tak nad niečím premýšľa.
- Kreatívne deti sú výborní pozorovatelia: Dlhé hodiny dokážu pozorovať nejaký predmet alebo udalosť. Vedia sa chytiť každej maličkosti a vidia aj to, čo iní nevidia. A každá maličkosť vie v nich podnietiť nové nápady. Vedia dať dokopy aj nezlučiteľné veci.
- Staršie deti majú snahu sa vyhýbať dennému režimu: Ešte kým sú nadpriemerne kreatívne deti malé, dodržujú denný režim, lebo musia. Ale keď sa blížia k puberte a neskôr, snažia sa zo stereotypu denného režimu vymaniť.
- Majú radi samotu: Deti sa často samoty boja a je im nepríjemná. Nadpriemerne kreatívne deti samotu často milujú. Často sa do nej utiekajú nielen kvôli tomu, aby mohli snívať o svojich nápadoch, ale aj preto, aby sa v nej ukryli pred tým, čo sa im nepáči.
- Nebojia sa riskovať: Najviac zo všetkého ich unavuje rutina. Monotónne činnosti predstavujú pre nich nočnú moru. Neustále potrebujú adreanlín, pohyb a nové emócie. A tak často robia aj nečakané veci. Nechýba im odvaha.
- Neúspech je pre kreatívne deti motiváciou: Na rozdiel od iných detí, ktoré často rezignujú a k tomu, čo robili, sa už po neúspechu nevrátia, kreatívne deti urobia presný opak. Neúspech ich vyprovokuje ešte k väčšiemu úsiliu a robia naďalej to, čo chcú dosiahnuť,len možno iným spôsobom. Vytrvalosť je pre tieto deti najdôležitejšou vlastnosťou.