Vývoj reči je fascinujúci proces, ktorý začína už v prenatálnom období a pokračuje počas celého detstva. Každé dieťa má svoje vlastné tempo, ale existujú určité míľniky, ktoré môžu rodičom poskytnúť prehľad o tom, ako by mal vývoj reči prebiehať. Tento článok sa zameriava na vývoj reči u detí, bežné problémy, s ktorými sa rodičia stretávajú, a spôsoby, ako môžu rodičia podporovať rozvoj reči u svojich detí.
Úvod do Psychomotorického Vývinu
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj. Pohyb je základným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou pediater na preventívnych prehliadkach. Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu, vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď.
Motorický Vývin a Jeho Fázy
Motorický vývin dieťaťa zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. Zásadný je prvý rok života dieťaťa. Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne. Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene.
Míľniky vo Vývoji Reči
Vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, hovoríme skôr o časovom rozmedzí. Niektoré deti môžu napr. tzv.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Pudové džavotanie: Objavuje sa cca po 3. mesiaci života, kedy dieťa začína experimentovať a hrať sa so svojimi artikulačnými orgánmi. Postupne vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí.
- Napodobňujúce džavotanie: Po 6. mesiaci hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa najprv objavuje džavotanie 2 rovnakých slabík napr.
- Prirodzené gestá: Začína okolo 8. mesiaca, kedy začína používať prirodzené gestá ako je napr. ukazovanie predmetu rodičovi, ukazovanie prstom alebo rukou, otočenie hlavy na stranu ako odmietnutie jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť, aby ho rodič zodvihol, tlieskanie atď. Veľmi dôležitou súčasťou tohto predrečového obdobia je aj postupný rozvoj porozumenia reči.
- Porozumenie reči: Už cca v 8. mesiaci dokáže reagovať na svoje meno, na otázku ,,Kde je mama?"
- Prvé slová: Obvykle prichádzajú okolo 12. mesiaca.
- Dvojslovné výpovede: Medzi 18. a 24. mesiacom prichádzajú prvé 2-slovné výpovede.
Problémy vo Vývoji Reči a Kedy Vyhľadať Logopéda
Je dôležité rozlíšiť, či ide o bežnú fázu vývoja alebo o poruchu reči. V každom veku sú iné rizikové faktory spojené s vývinom reči, ktoré by si mal rodič všímať a prípadne sa poradiť s logopédom.
V ambulancii sa najčastejšie stretávame s narušenou zvukovou rovinou reči, teda s deťmi, ktoré majú ťažkosti so správnou výslovnosťou a s oneskoreným vývinom reči, prípadne vývinovou jazykovou poruchou (často známou pod starším termínom - narušený vývin reči alebo vývinová dysfázia).
Rodič by mal vyhľadať logopéda, ak dieťa:## Okolo 1. roku:
- neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého - nemá komunikačný zámer (ak dieťa niečo chce, nenadväzuje aktívne očný kontakt, nedá to dospelému najavo gestami, vokalizáciou, pohľadom),
- nepoužíva komunikačné gestá (neukazuje na predmet svojho záujmu, neukazuje predmet v ruke, nepodáva predmet inej osobe, neočakáva predmet),
- neobjavujú sa gestá ako napr. krútenie hlavou na znak nesúhlasu, dvíhanie rúk, aby bolo dieťa zdvihnuté na ruky, kývanie na rozlúčku, tlieskanie atď.
- neobjavujú sa funkčné gestá (napr. telefón si neprikladá k ušku, hrebeň k vláskom, hrnček k ústam atď. ),
- je prevažne ticho, málo si džavoce,
- nereaguje na jednoduché pokyny a gestá ako napr. Poď sem!
Okolo 2. roku:
- nemá komunikačný zámer,
- nepoužíva gestá,
- nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia,
- má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč,
- má slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby)
- má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások,
- evidujeme regres vo vývoji reči - dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne,
- neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru (má tendenciu stále opakovať rovnaké činnosti, napr. stavať autá do rady, točiť s predmetmi atď.), nezapája do svojej hry ostatných.
Okolo 3. roku:
- nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety,
- má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi,
- reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75 %),
- má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá,
- používa ,,echolalickú reč“ - opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne,
- nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď,
- tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané)
- má v reči neplynulosti (napr.
Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak:
- dieťa tvorí hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami, aby si tento zlozvyk nefixovalo. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť.
- dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F.
- všeobecne rodičom odporúčam, ak výslovnosť po 4 roku nie je správna, aby začali hľadať logopéda, pretože čakacia doba na vyšetrenie je často dlhšia.
Najčastejšie Poruchy Reči
- Dyslália: najrozšírenejšia porucha reči, teda chybná výslovnosť hlások. Nie vždy však ide o poruchu pri artikulácii.
- Zajakávanie, brblanie: sú poruchy, ktoré môžu vzniknúť po nejakom negatívnom zážitku, aj po veľmi silnom ľaku (keď sa dieťa veľmi zľakne). Problémy ako zajakávanie a brblanie sa môže vyskytovať iba v situáciách, keď sa dieťa, prípadne človek vo všeobecnosti, dostane do napätej a stresovej situácii.
- Vynechávanie a zamieňanie hlások: nastáva, ak dieťa rozpráva veľmi rýchlo.
- Šušlanie: a rozprávanie nosom sú poruchy zapríčinené napríklad problémom s chrupom, keď má dieťa zle vyvinuté zuby, a tým pádom nesprávne ukladá jazyk pri výslovnosti určitých slov.
- Dieťa nehovorí: respektíve prestane hovoriť. Za touto poruchou môžeme hľadať určitú psychológiu. Ak dieťa rozpráva a z nejakého dôvodu z ničoho nič prestane hovoriť, príčina môže byť v konkrétnom zážitku, ktoré dieťa prežilo.
Ako Rozvíjať Hláskovanie a Fonematické Uvedomenie
Schopnosť hláskovania je kľúčová pre naučenie sa čítania a písania. Deliť slová na slabiky zvládajú zvyčajne už aj menší škôlkari, pretože rytmus máme prirodzene v sebe. No deliť slová na hlásky je náročnejšia úloha a deti potrebujú s ňou pomôcť.
(Písmeno je napísané, hláska je vyslovená. Teda písmeno môžeme prečítať, napísať… A hlásku môžeme povedať, počuť. )
Najľahšie pre dieťa bude určiť prvú hlásku v slove. Pomôžeme mu tak, že prvú hlásku predĺžime (zvlášť vhodné sú na to samohlásky a sykavky). Napríklad: Na akú hlásku sa začína slovo ooooooko? Ak má dieťa ťažkosti, dáme mu na výber z dvoch možností: začína sa na aaaaa alebo na oooooo? Ak dieťa nevie, modelujeme mu správnu výslovnosť: začína sa na oooooo!
Na akú hlásku sa začína slovo:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- ooooooko?
- uuuuucho?
- nnnnnos?
- vvvvvvlasy?
- uuuuusta?
- aaaaaauto?
- šššššššaty?
- sssssssukňa?
- zzzzzzzzzzzzzima?
- žžžžžžžžžžžaba?
Keď dieťa dobre ovláda vyčlenenie prvej hlásky, naučíme ho určovať poslednú hlásku v slove. Spočiatku môžeme pred vyslovením poslednej hlásky urobiť na zlomok sekundy pauzu a poslednú hlásku zvýrazníme silnejším hlasom.
Na akú hlásku sa končí slovo:
- do-m?
- no-s?
- bicyke-l?
- autobu-s?
- lietadl-o?
- vla-k?
Keď dieťa vie určiť prvú a poslednú hlásku (tento proces môže trvať niekoľko týždňov), možeme skúsiť deliť na hlásky kratučké slová. V metodike podľa D.B.Eľkonika sa odporúča využiť zrakovú oporu, napríklad pre slovo mak nakreslíme dieťaťu 3 štvorčeky. Pri každom vyslovení hlásky ukáže prstom na jeden štvorček, prípadne do neho vloží kúsok plastelíny.
- Slovo mak má 3 hlásky. Aká je prvá hláska? Mmmmmmak. Čo počujeme potom? Maaaaak. A čo je na konci? Ma-kkkk.
- Slovo syn má 3 hlásky. Aká je prvá hláska? Ssssssyn. Čo počujeme potom? Syyyyyyn. A čo je na konci? Sy-nnnnnnn.
- Slovo nos má 3 hlásky. Aká je prvá hláska? Nnnnnos. Čo počujeme potom? Noooooos. A čo je na konci? No-sssssssssssss.
- Slovo pes má 3 hlásky. Aká je prvá hláska? Pppppes. Čo počujeme potom? Peeeeees. A čo je na konci? Pe-sssssssssssss.
- Slovo áno má 3 hlásky. Aká je prvá hláska? Aaaaano. Čo počujeme potom? Ánnnnnno. A čo je na konci? Án-oo.
Podpora Vývinu Reči zo Strany Rodičov
Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Podľa toho v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu.
Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Pre škôlkarov je obrovským prínosom, keď im denne čítate rozprávkové knihy, príbehy, detské encyklopédie… Hovorí sa, že dieťa, ktoré veľa číta, vyrastie na dospeláka, ktorý veľa rozmýšľa. Počas čítania príbehu sa dieťa veľa učí. Deti baví, keď má kniha na strane menej textu - časté otáčanie stránok robí čítanie dynamickým. Obrázky by mali vhodne dopĺňať príbeh - na obrázku je nakreslené to, o čom sa píše v texte. Ideálne je, keď je téma rozprávky dieťaťu blízka.
Už pred čítaním novej knihy si môžete spolu s dieťaťom položiť otázky: O čom asi kniha bude? Čo má nakreslené na obálke? Čo prezrádza názov knihy? Zažili sme aj my niečo podobné? Počas čítania sa zastavujte a pýtajte sa: Čo si myslíš, čo bude ďalej? Čo asi hrdina z knižky teraz urobí? Deti to podnieti k tvorivosti a k rozmýšľaniu. Pamätajte, žiadna odpoveď nie je správna / nesprávna, ide predsa o naše názory. Ak sa v texte objaví metafora či prirovnanie (napríklad "akoby hrach o stenu hádzal"), vysvetlite si ju spolu s dieťaťom, použite ju v nových vetách, v iných súvislostiach. Po čítaní sa môžete detí pýtať: Čo sa ti na tejto knižke páčilo? Čo by si urobil(a) rovnako / inak ako hrdina? Vedela by si porozprávať, o čom knižka bola? Počas čítania kníh sa deťom nesmierne rozširuje slovná zásoba, zlepšuje sa gramatický cit ("napočúvajú" si správnu slovenskú gramatiku), cibrí sa predstavivosť a v neposlednom rade buduje sa vzťah medzi dieťaťom a čítajúcim.
Vplyv Technológie na Vývoj Reči a Ako Ich Používať Zodpovedne
Dôležité je tiež správne používanie technológii, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov.
U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.
Výskumy taktiež poukazujú, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšujú pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine.
Opravovanie Dieťaťa: Ako na To Správne?
Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj napr. ,,mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou.
Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne. Aj keď deti vedia danú hlásku vysloviť, kým ju začnú používať v spontánnej reči musia si ju najprv nacvičiť v slabikách, v izolovaných slovách vo všetkých pozíciach, postupne ju zafixovať vo vetách, pri opise obrázku a potom postupne zautomatizovať do bežnej reči postupným predlžovaním času, kedy je dieťa schopné sa sústrediť na správne používanie. Spontánne používanie v reči si vyžaduje určitý čas a dostatočný tréning.
Musíme vždy trénovať na úrovni, ktorú ešte dieťa úplne nezvláda samostatne, ale s pomocou to dokáže, v tzv. zóne najbližšieho vývinu. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.
Čo je Vývinové a Čo Už Nie? Vývinová Neplynulosť
V období cca do 6 rokov, kedy sa reč dieťa vyvíja sa u detí, častejšie chlapcov, objavuje približne medzi 2-4 rokom života vývinová neplynulosť.
Vývinová neplynulosť sú určité neplynulosti v reči dieťaťa, ktoré sa javia ako zajakávanie (koktanie). Príčinou je najmä prudký nárast slovnej zásoby, zdokonaľovanie gramatiky, ktorú dieťa používa (Napr. namiesto „Idem plávať voda.“ už povie pekne „Idem plávať do vody.“) a celkovo vývin jeho reči.
Odborníci takýto stav ešte považujú za súčasť vývinu a nie je to nič „chorobné“ čo by bolo treba riešiť. Pri vývinovej neplynulosti má dieťa zrýchlené tempo reči, opravuje svoje vety, alebo začne jednu vetu a v jej strede nadviaže druhou vetou. Stáva sa to najmä, keď je dieťa vzrušené, chce nám toho veľa povedať. Ďalším veľmi častým príznakom je aj opakovanie. Nie je však opakovanie ako opakovanie. Ak dieťa opakuje slovo, alebo vetu, časť vety, je to ešte v rámci vývinu (napr. Mami, mami, mami daj mi to. Som tam videl, a tam a tam a tam sedel vtáčik). Ak však začne opakovať prvú hlásku, alebo slabiku (napr. Ma-mama bu-budem dobrý.) už sa zvyšuje riziko, že vznikne „pravá“ zajakavosť.
Ako Mám Teda Správne Reagovať, Keď Moje Dieťa Opakuje Slová, Vety, Alebo Hovorí Rýchlo?
- Vyhýbajme sa radám typu: „Hovor pomalšie!“ „Nadýchni sa!“ „Počkaj, počkaj… Zastav sa! Tak a teraz to povedz pekne ešte raz a pomaly!“
- Nedokončujme vety za dieťa. Nechajme ho, nech sa samo vynájde, prípadne nech nás ono samo poprosí o pomoc (napr. Tam na stavbe bolo také … . No, také čo takto tam zavesí, potom to vytiahne hore (žeriav).
- Spravme si na dieťa čas.
- Nevyžadujme, aby nám povedalo to, čo chce rýchlo (No povedz to rýchlo, nemám čas!). Dajme mu najavo, že máme čas a počúvame ho.
- Nehovorme o dieťati, pred dieťaťom, že kokce, alebo že sa zajakáva.
- Ak chceme zmeniť tempo reči dieťaťa, musíme začať od seba.
- Zabezpečme dieťaťu pravidelný režim dňa.
- Uchráňme dieťa pred posmechom a napodobňovaním.
- Prestaňme si všímať AKO dieťa hovorí. Dôležitejšie je ČO hovorí.
Kedy Vyhľadať Odborníka a Kedy Nie?
Tento článok síce nemôže slúžiť ako kuchárska kniha - často je potrebné, aby dieťa videl odborník, ktorý rozhodne, či jeho starostlivosť potrebuje.
- Deti do 1. roku: Deti do 1.roka zväčša ešte nekomunikujú pomocou konkrétnych slov, ale prostredníctvom napr. džavotania, gest, napodobňovania a ďalších iných „predchodcov“ hovorenej reči. To však neznamená, že nemôžu patriť pod dohľad logopéda. Existuje niekoľko vrodených problémov, ktoré Vás môžu priviesť do logopedickej poradne už počas 1. roku života dieťaťa.
- Okolo 1 roka: Ak si s Vami dieťa v 12 mesiacoch nevymieňa hry, nereaguje na oslovenie a nedokáže nadviazať očný kontakt, je vhodné zvážiť návštevu odborníka, napr. psychológa.
- Deti s rizikom oneskoreného vývinu reči: Sem patria deti s niektorými vrodenými postihnutiami či syndrómami, ktoré sa s oneskoreným vývinom reči spájajú, napr.: Downov syndróm, porucha sluchu, porucha zraku, autizmus, detská mozgová obrna.
- Okolo 18 Mesiacov: Pokiaľ dieťa v 1,5 roku ešte nezačalo používať žiadne slová, citoslovcia, zvuky a nepoužíva ani gestá; ak máte pocit, že Vám dieťa nerozumie; neudržuje očný kontakt, nereaguje na oslovenie, hrá sa nešpecificky, je lepšie sa ísť radšej uistiť.
- V 2 Rokoch (24 Mesiacoch): Ak dieťa v 2 rokoch (24 mesiacoch) nehovorí aspoň 50 zmysluplných slov alebo nehovorí niekoľko 2-slovných kombinácií, je lepšie sa ísť poradiť.
- V 3 Rokoch: Ak Vaše dieťa v 3 rokoch nepoužíva krátke, 3-4-5 - slovné (zmysluplné) vety, vyhľadajte logopéda. Logopéda vyhľadajte aj v prípade, ak dieťa vyslovuje niektoré hlásky šušlavo s jazykom výrazne vpredu medzi zubami, vonku z úst alebo začína hovoriť hrdelné, tzv.
- V 4 Rokoch: Pokiaľ Vaše dieťa v 4 rokoch rozpráva nezrozumiteľne pre väčšinu cudzích ľudí a niekedy aj pre Vás, často a vždy inak komolí slová, zajakáva sa, nerozumie zložitejším inštrukciám, má „vlastný slovník“, hovorí často gramaticky nesprávne a jeho rozprávania akoby nemali „hlavu a pätu“, kontaktujte logopéda. Vyhľadajte ho aj v prípade, ak dieťa vyslovuje niektoré hlásky šušlavo s jazykom výrazne vpredu medzi zubami, vonku z úst alebo začína hovoriť hrdelné, tzv. „francúzske R“.
- V 5 Rokoch: Ak Vaše dieťa v 5 rokoch nepoužíva aj najťažšie hlásky: L a R, vyhľadajte logopéda.
Prvé Slová a Rozširovanie Slovnej Zásoby
Prvé slová dieťaťa sú pre rodičov magickým okamihom, no vývin reči nezačína až pri prvom „mama“ či „tata“. Komunikačné schopnosti sa budujú už od narodenia - od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety. V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová.
V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku).
Obdobie Dvojslovných Výpovedí (18-24 Mesiacov)
Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.