ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou, je neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje deti aj dospelých. Deti s ADHD sú pre svoje okolie náročné, no aj pre samotné deti je ťažké fungovať „normálne“. Vyžaduje si to značnú dávku snahy a trpezlivosti, avšak mozgová aktivita im jednoducho nedovolí dlho vydržať. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na ADHD, od diagnostiky a liečby až po praktické rady pre rodičov, ktorí sa snažia zvládnuť hnev a podporiť svoje dieťa.
Diagnostika a liečba ADHD
Pre úspešné zvládnutie hyperaktivity a pre čo najplnohodnotnejší život dieťaťa je nevyhnutná liečba a súčinnosť odborníkov (psychiater, psychológ/psychoterapeut a špeciálny pedagóg, pedagógovia v škole).
- Psychiater: Diagnostika ADHD výsostne patrí do rúk detského psychiatra. Ten dieťa vyšetrí a môže odporučiť najvhodnejšiu farmakologickú liečbu. Mýtom je, že dieťaťu sú nasadené lieky na utlmenie.
- Psychoterapeut: Klientom je dieťa. Psychoterapeut pracuje s dieťaťom, pričom okrem rozhovoru a hry využíva k tomu rôzne výtvarné techniky, pracovné listy, techniky relaxácie a pod. Klientom je aj rodič/zákonný zástupca dieťaťa. Odborník tu spolu s rodičom prediskutováva problematické okruhy správania, spoločne hľadajú najvhodnejšie stratégie na elimináciu problémového správania, rozoberajú možnosti ako reagovať na emócie, ktoré často prebiehajú v rýchlom slede, pátrajú po možnostiach ocenenia.
- Špeciálny pedagóg: Zameriava sa na vzdelávanie a učenie dieťaťa, pomáha mu prekonávať ťažkosti v škole.
- Pedagógovia v škole: Zohrávajú dôležitú úlohu v živote dieťaťa s ADHD, pretože s ním trávia veľa času a môžu mu pomôcť prekonávať ťažkosti v škole.
Ako sa prejavuje ADHD
Pri ADHD je zaujímavé to, že samotný názov opisuje vonkajšie, no nie vnútorné prejavy, z ktorých správanie pramení. Hyperaktivita u dieťaťa s ADHD sa spája s neschopnosťou ovládať svoje nutkanie stále niečo robiť, porucha pozornosti zasa s neschopnosťou zamerať pozornosť na jednu vec a zotrvať pri nej. Častým sprievodným javom sú aj návaly hnevu a expresívnosť pri vyjadrovaní. Neschopnosť zvládania vlastných emócií môže týmto deťom spôsobovať i problémy vo vzťahoch. Ťažkosti mávajú celkovo so sebakontrolou, a to nielen z hľadiska emócií, ale aj celkového pohybu, tempa reči a tak ďalej. V škole to bývajú často triedni šašovia, ktorí sa snažia pritiahnuť na seba pozornosť. Veľmi dôležitým znakom dieťaťa s ADHD je zároveň i to, že sa takto musí prejavovať v každom prostredí. Či už je doma, v škole, alebo u kamaráta. Pokiaľ sa prejavy u dieťaťa vyskytujú len v určitom prostredí, je to skôr reakcia na podnety z daného prostredia. V skutočnosti sa však dieťa snaží nájsť nejaký spôsob, ako ventilovať napätie spôsobené neprijatím.
ADHD nie je len o hyperaktivite: Vnútorný svet detí s ADHD
Deti s ADHD majú priveľmi aktívnu myseľ, ktorú nie je možné zastaviť. Neexistuje u nich žiadne tlačidlo zapnúť/vypnúť. Neexistujú tu pauzy, ktoré by dieťaťu priniesli úľavu. Tieto deti sa často javia, akoby nepočúvali rodičov ani učiteľov. Dospelí z toho môžu byť frustrovaní. Deti s ADD však počúvajú veľmi pozorne. Omnoho pozornejšie. Nedokážu však rozlíšiť, čo je pre nich z toho množstva informácií dôležité a zapamätať si tú najdôležitejšiu informáciu. Majú problémy zostať pri jednej úlohe a majú tendenciu prehliadať detaily.Keď tieto deti nastúpia do školy, začnú byť problémy vypuklejšie. Nepoznačia si každú úlohu, prípadne pri teste neopisujú z tabule kompletné zadania. Robia nepozorné chyby, ktoré však v konečnom dôsledku majú dopad na ich výsledky. Sú to hlbokí filozofi a čokoľvek sa ich preto dotkne. Ak ich čosi rozruší, nedokážu sa sústrediť na niečo iné a svoje myšlienky od problému odpútať. Znemožňuje to ich sústredenie na prácu, konverzáciu i sociálny kontakt.
Ak sa dvere do ich hlavy otvoria, dieťa s ADD sa ponorí do svojich myšlienok ako potápač do hlbokého oceána. Dokáže nad nejakou vecou stráviť na svoj vek neprimerane veľa času. Pod touto pomyselnou hladinou oceánu dokáže zostať celé hodiny. Dokonca aj vtedy, keď mu chýba kyslík, nechce sa vynoriť. Emócie, myšlienky, slová i dotyk dieťaťa s ADD sú silné. Ak niečo toto dieťa robí, robí to celým srdcom a dušou. Dá do toho všetko, čo má. Ich emócie lietajú hore a dole. Ak sa rozrušia, potrebujú oproti iným deťom čas navyše, aby sa upokojili a správali sa primerane. Predovšetkým hnev a frustrácia sú spúšťačom toho, že sa nedokážu ovládnuť. Vediac, že majú ADD/ADHD, cítia sa tieto deti pri mnohých spoločenských situáciách nekomfortne.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vplyv prostredia a vzťahov na prejavy ADHD
Deti sú celkovo veľmi vnímavé na prostredie. Práve preto je taká dôležitá práca s celou rodinou. Na správaní detí, a o to viac to platí pre deti s ADHD, sa najviac odrážajú vzťahy medzi rodičmi navzájom, ako aj ich prístup k deťom. Pri práci s rodinou si vždy kladiem otázku, čo konštruktívne vieme spraviť na zlepšenie situácie. Prvá vec, s ktorou sa dá vždy začať, je pozrieť sa na rodiča a jeho prežívanie. Ako si dokáže nastaviť pravidlá fungovania, ako dokáže držať hranice, či vie komunikovať s dieťaťom a naladiť sa na jeho potreby. V oblasti podpory rodičov s deťmi s ADHD sa dá urobiť veľa, no, žiaľ, v tom často ostávajú sami. Na správaní detí, a o to viac to platí pre deti s ADHD, sa najviac odrážajú vzťahy medzi rodičmi navzájom, ako aj ich prístup k deťom.
Rodičovský hnev: Ako ho zvládnuť a predísť mu
Výchova dieťaťa s ADHD je náročná i z hľadiska vnútorného spracovávania situácií. Jedna vec je totiž vedieť, čo dieťa potrebuje, no úplne iná vec je vedieť tieto potreby uspokojiť i v emočne vypätej situácii. Na to však neexistuje nejaká jedna všeobecne platná odpoveď. V individuálnom kontakte s rodičom sa pozeráme na to, čo konkrétne ho najviac dokáže na dieťati nahnevať, kde sú tie jeho hranice, pri prekročení ktorých sa dostáva do silnej emócie, ako sa môže postarať sám o seba a podobne. To je jedna rovina, tá druhá je celková atmosféra v rodine. Neraz som zažil, že rodičia prišli riešiť správanie dieťaťa, no postupne vysvitlo, že majú problémy v partnerskom vzťahu, ktoré u dieťaťa zvyšovali napätie a viedli k hyperaktívnym prejavom. Vtedy platí, že ak rodičia zapracujú na svojom vzťahu, zmiernia sa i prejavy u dieťaťa, hoci sa mu ani nevenujeme.
- Pozvanie na zamyslenie: Ak cítite, že sa kopí u vás doma veľa hnevu, začnite oddychovať a starať sa o seba. Základná pravda o rodičovstve je, že musíme ako rodičia, myslieť na seba. Bez nás tento rodinný systém nebude fungovať. Na to, aby sme boli schopné a schopní vychovávať, potrebujeme vkladať do vzťahu seba.
- Vnímajte hnev ako komunikačný signál: Vnímajte hnev, ako komunikačný signál, ktorý vás upozorňuje, že máte nejaké túžby a upozorňuje vás na to, že niečo treba zmeniť. Ak dokážete vnímať hnev skôr, keď je ešte len takým malým hláskom nespokojnosti, s vyššou pravdepodobnosťou nastavíte hranicu skôr.
- Nebojte sa vyhľadať pomoc: Využite možnosti rodičovských kurzov.
Nastavenie hraníc a ustátie tlaku okolia
Jednou z pálčivých oblastí pri deťoch s ADHD je nastavenie a ustátie hraníc. Najmä v prípadoch, keď je rodič vystavený kritickým pohľadom z okolia, ktoré spochybňujú jeho sebaobraz dobrého rodiča. Tu by som chcel v prvom rade apelovať na ľudí, ktorí keď sú svedkami takejto situácie, aby nepozerali na rodičov s odsúdením a neprichádzali s nevyžiadanými radami. Tým, že nepoznajú konkrétny príbeh, nemôžu vedieť, čo sa za správaním dieťaťa skrýva. S rodičmi potom pracujem najmä na tom, aby sme nachádzali ich vnútorné zdroje, aby dokázali svoje dieťa aj spoločenský tlak čo najlepšie ustáť. Pri výchove detí s ADHD je tiež veľmi kľúčové, či rodičia dokážu ťahať za jeden povraz. Nie je pravidlom, že musím ustáť každú hranicu za každých okolností. Vždy je dôležité zvážiť kontext, v ktorom sa situácia odohráva, a zhodnotiť svoje vlastné sily a možnosti. Pritom potrebujem zohľadniť svoj temperament a autentickosť svojho prejavu. Ak budem svoje reakcie predstierať, dieťa ma veľmi rýchlo odhalí.
Ako podporiť dieťa s ADHD v kolektíve
Deti s ADHD bývajú na základe svojho správania vylúčené z kolektívu. To je však zároveň v ostrom kontraste s potrebou pozornosti, ktorej sa dožadujú. Vo všeobecnosti by mali tieto deti cítiť, že sa ich dospelý snaží do kolektívu začleniť. V prípade, že je to nevyhnutné, môže s dieťaťom odísť preč, no nemal by mu to komunikovať ako trest za zlé správanie, ale ako pomoc upokojiť sa. Niekedy môže dospelý ponúknuť i nejaký typ aktivity, pri ktorej dokáže dieťa ventilovať svoje napätie a tým ho znižovať. Dôležité vždy je, aby dieťa vedelo, že to nie je trest za neposlušnosť. Trestanie dieťaťa za správanie, ktoré nevie kontrolovať, je podobné ako trestanie dieťaťa, ktoré sa nevie bicyklovať. Tým veľa nedocielime. My ho to potrebujeme naučiť. Rovnako i tieto deti treba učiť sebaovládaniu, čo je dlhý proces. Pokiaľ dieťa opakovane zažíva prijatie svojich emócií a impulzov zo strany rodičov a tí ho zároveň usmerňujú, ako ich spracovať, postupne sa učí zvládať ich samo.
Sebavedomie a silné stránky detí s ADHD
Podľa toho, ako k deťom pristupuje rodič či učiteľ, sa deti učia pristupovať i samy k sebe. Deti s ADHD často trpia nízkym sebavedomím a neuvedomovaním si vlastnej hodnoty. Rodičia by mali dbať o to, aby ich častejšie chválili. Najviac pomáha, ak dokážeme nájsť niečo, v čom je dieťa dobré. To má dokonca lepší efekt ako pochvala. Ak sa nám podarí vzbudiť záujem u dieťaťa, dokáže ľahšie prekonávať i prekážky spojené so syndrómom ADHD. Nájdenie nejakej oblasti záujmu, pri ktorej u dieťaťa s ADHD vyniknú jeho silné stránky a k čomu bude mať vzťah, považujem za jednu z najkľúčovejších vecí.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
ADHD u dospelých
Pre dospelých s ADHD je typické časté striedanie pracovných pozícií, neschopnosť nastaviť si priority, udržať pozornosť a doťahovať veci do konca. Ich pozornosť je oveľa viac roztrieštená, a preto majú veľký problém neodbiehať od jednej úlohy k druhej alebo zamerať sa napríklad na čítanie knihy. Dospelý človek však dokáže kvôli zlepšeniu svojej koncentrácie veľmi veľa urobiť a vytrénovať sa. To, že niekto sa dokáže sústrediť dlhšie ako iný, je práve výsledkom pravidelného tréningu. Je veľký rozdiel, či mám doma pustený film, pritom pozerám do mobilu a varím alebo sa snažím byť plne prítomný a sústredený na jednu vec.
Tréning pozornosti a sebadisciplíny
Pri nej sa človek učí vedome vnímať svoje telo, dych a detaily jednotlivých cvikov. Je to výborná metóda práce s pozornosťou, ak inštruktor rozumie jej princípom aj z tohto hľadiska. Ale aj obyčajná prechádzka v lese, kde človek sleduje prírodu, je dobrá cesta k tréningu pozornosti. Môžu to byť rôzne aktivity, ako strieľanie z luku, modelovanie, hra na hudobnom nástroji a podobne. Všetky tieto činnosti nám pomáhajú trénovať našu pozornosť. S tým pracujem pri detských, ako i dospelých klientoch a dokonca i rodičoch. Platí, že ak sa rodičovi podarí zlepšiť schopnosť koncentrácie, dieťa sa vždy pridá. Dieťa vníma veľmi intenzívne duševné rozpoloženie rodiča a tiež stav jeho vedomia. Či je svojou pozornosťou plne prítomný pri tom, čo robí, alebo nie. Okrem pozornosti, ktorú som spomínal, je to i sebadisciplína. Tá nie je v dnešnej konzumnej a materialisticky zameranej spoločnosti veľmi vítaná. Súčasná spoločnosť pestuje v človeku skôr okamžité uspokojovanie svojich potrieb a hedonizmus. Joga ako celostná disciplína vedie človeka k sebaovládaniu a nastaveniu si životných priorít, ktoré sa v dnešnej povrchne nastavenej spoločnosti čoraz viac strácajú.
Spiritualita a ADHD
Koncentrácii rozhodne pomáha rozumne vedená meditačná prax, či už ide o kresťanské, budhistické, alebo jogové meditácie. Pri práci s klientmi sa však vždy snažím vychádzať z ich presvedčenia a z toho, ako im hodnoty, ktoré vyznávajú, môžu pomôcť pri práci s deťmi alebo so sebou samým. Veľakrát som zažil, že spiritualita vie podporiť duševné zdravie, no zároveň som sa stretol i s tým, že nejaký spôsob pestovania spirituality môže byť aj škodlivý. To sa môže udiať ako v kresťanstve, islame, budhizme, tak i v joge či iných smeroch. Nejde pritom o to, ktorému smeru spirituality sa človek venuje, ale skôr o to, akým spôsobom to robí a aká je osoba učiteľa či farára, jeho poznanie a motívy. Celkovo však zdravá spiritualita smerujúca k hlbším hodnotám, väčšej múdrosti, zrelosti, vzťahovosti a potrebe zmyslu môže uzdravovať aj na duševnej a nervovej úrovni nielen jednotlivca, ale aj celú našu spoločnosť.
Trauma a ADHD
U niektorých detí s ADHD to môže byť podstatný faktor, u iných vôbec nemusí ísť o traumu. ADHD je pre mňa vždy kombinácia viacerých faktorov. Jednak vplyv prenatálneho obdobia a duševné rozpoloženie matky počas tehotenstva. Či bola vystavená zvýšenej miere stresu, ako prebiehal samotný pôrod a čo sa dialo bezprostredne po ňom. Potom je to vzťah rodičov a dieťaťa počas obdobia raného detstva a dospievania, ale i partnerský vzťah rodičov a celková atmosféra v rodine. A v neposlednom rade hrá svoju rolu aj výber stravy a dostatok pohybu. Osobne sa prikláňam k hypotéze, ktorú som počul od nemeckého terapeuta Heinza Grilla, ktorý tvrdí, že pri ADHD je veľa vecí v chaose a málo vecí v poriadku. Nielen v dieťati, ale aj v jeho užšom a širšom okolí. Deti s ADHD majú samy v sebe veľký neporiadok a rovnako ich nervový systém je nastavený na iný spôsob fungovania. Často v rodine s takýmito deťmi vládne chaos v tom, kto je autoritou, kto je od koho závislý, kto je čí partner a podobne. Nezdravú atmosféru vytvára prílišné naviazanie matiek na deti, ktoré je často prítomné v prípade zle fungujúceho partnerského vzťahu.
Rytmus a ADHD
Zdá sa mi, že tento rytmus býva v týchto rodinách častejšie narušený, a zároveň je aj veľmi podstatný. Podľa interpretácie potom môžeme uvažovať o tom, či sa dieťa už narodí špecifické a z toho vznikne narušenie rytmu alebo či narušenie rytmu v domácom prostredí môže mať vplyv na vývoj jeho nervového systému. Veľakrát podľa mňa robíme umelú hranicu v rámci ADHD, keď hovoríme buď o nervovom systéme a s tým súvisiacej genetike, biológii, strave a podobne, alebo o psychike, výchove a domácom prostredí.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Rola otca a matky pri výchove dieťaťa s ADHD
U chlapcov sa častejšie vyskytuje motorický nepokoj a nedostatok sebaovládania a u dievčat to bývajú skôr problémy s pozornosťou, ktoré je ľahšie prehliadnuť. U chlapcov si tiež častejšie všímam tendenciu prílišnej upätosti matky na syna a neprítomnosť otcovskej roly. V takýchto prípadoch sa snažím viac zaangažovať otca do výchovy a matku viac smerovať na to, že je dobré mať okrem roly matky aj iné zdroje naplnenia. S kolegami robíme pobyty pre otcov a synov, ktorých cieľom je práve budovanie vzťahu medzi otcami a synmi. Veľakrát totiž zažívam, že otcovia aj majú záujem o nadviazanie vzťahu so svojimi deťmi, ale nevedia, ako na to.
Špecifický prístup vo vzdelávaní
Hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka, si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí. Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli. Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať. Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa. Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností. Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica). Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne.
Čo robiť, ak má dieťa ADHD/ADD
Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD,ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD,ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine.
- Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední. Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.
- Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať…Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
- Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
- Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou. Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť. Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne.
- Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný. Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti.
- Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne. Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
- Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
- Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť. Zabráňte pocitom menejcennosti.
- V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa.
- Deti s ADHD,ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť.
- Dôležitá je spolupráca rodiny so školou, je potrebné aby učiteľ bol informovaný o problémoch dieťaťa. Voliť vhodné zamestnanie.
Subtypy ADHD a budúcnosť diagnostiky
Z môjho klinického pozorovania som presvedčená, že existujú subtypy ADHD - a nielen tie, ako ich poznáme v súčasnosti, teda predominantne hyperaktívno-impulzívny, nepozorný a zmiešaný. V klinickej praxi vyzerá ADHD inak napríklad u detí s poruchou vývinu reči, inak u detí s poruchou autistického spektra bez narušenia vývinu reči, inak u detí s Tourettovým syndrómom a úplne inak u adolescentov s “čistým “ nepozorným ADHD. Myslím si, že ADHD je nešpecifická skupina symptómov, ktorá môže byť dôsledkom mnohých faktorov a z toho vyplývajúcich ďalších “syndrómových okruhov”, ktoré v súčasnosti zahŕňame pod rôzne diagnózy. Možno v budúcnosti sa na základe klinických výskumov rozdelia diagnózy úplne inak. A možno sa nám príčiny potom začnú črtať viditeľnejšie a bude to mať dôsledky aj do terapeutickej starostlivosti.
Strava a ADHD
Dobre vyvážená zdravá strava by mala byť súčasťou prístupu k riešeniu ADHD. Zrieknutím niektorých umelých farbív a konzervačných prípravkov, sa zdá byť pre mnohých cestou, ktorá dáva zmysel. Všeobecne známe však je, že pri odbúravaní problémov s koncentráciou je nesmierne dôležitý pohyb.
Tipy pre rodičov detí s ADHD
- Stanovte si hranice a striktne ich dodržiavajte! Ak sa aj dieťa bude hnevať, bude sa cítiť bezpečne a hnev skôr prejde. Reagujte naň slovami: Viem, že sa hneváš, ale na svoje konanie mám také a také dôvody.
- Využite, že hyperaktívne deti sú „utárané“, a nechajte ich argumentovať. Považujte to za tréning osobnostného rozvoja.
- Namiesto snahy natlačiť ich do zabehnutých systémov, čo môže problém dokonca zhoršovať, je ideálne zvoliť individuálnejší prístup a pomôcť im nájsť vlastné, funkčné spôsoby učenia.
- Skúste navrhnúť študijné prostredie tak, aby ich podporovalo, než aby im bránilo v sústredení sa. Zaistite, aby deti mali svoje miesto určené výhradne na učenie, bez jedla a hrania. Tým sa ich mozog postupne naučí, že akonáhle si tam sadnú, majú sa sústrediť iba na učenie.
- Využitie časovača a pomodoro metódy: Majte poruke časovač a pracujte v intervaloch, napríklad 15 minút práce a 5 minút prestávka.
- Skúste zaviesť aj menšie odmeny. Napríklad, ak dieťa zvládne 3 dni spolupracovať pri učení, môžete si spoločne vybrať víkendový program. „Videl som, že si sa k úlohe vrátil veľmi rýchlo, aj keď si sa stratil v zadaní.
- Študenti s ADHD si často udržujú pozornosť pohybom. Zákazom pohybu počas učenia im zablokujete kanál pozornosti. Preto je oveľa lepšie nejakým spôsobom integrovať pohyb do procesu učenia.
- Urobte si večernú ukľudňujúcu rutinu: Minimálne 1 hodinu pred spaním vypnite obrazovky (TV, tablet, telefón), pretože modré svetlo narúša fungovanie hormónov zodpovedných za spánok.
- Ranná fyzická aktivita, ako je prechádzka, jazda na bicykli alebo iba 10 minút hrania vonku, pomáha „naštartovať“ zaostrovací systém mozgu.
- Ak sa cítite vyčerpaní alebo bez energie, nebojte sa požiadať o podporu. Obrovským pomocníkom môže byť doučovateľ, ktorý vie s takýmito deťmi pracovať. Nielenže pomôže s učivom, ale vráti vášmu dieťaťu aj sebadôveru a ukáže mu, že učenie môže byť radosť, nie len boj.