Diéta s DMO a vývojové míľniky: Komplexný pohľad na podporu detí so zdravotným znevýhodnením

Úvod

Detská mozgová obrna (DMO) je skupina neurologických porúch, ktoré ovplyvňujú pohyb, svalový tonus a motorické schopnosti. Tieto poruchy vznikajú v dôsledku poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu, najčastejšie počas tehotenstva, pôrodu alebo v ranom detstve. Starostlivosť o deti s DMO si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa fyzioterapiu, ergoterapiu, logopédiu a ďalšie terapie. V tomto článku sa zameriame na rôzne aspekty DMO, vrátane vývojových míľnikov, rehabilitačných metód a podporných prístupov.

Vývojové míľniky a psychomotorická retardácia

Každé dieťa je jedinečné a dosahuje vývojové míľniky v individuálnom tempe. Avšak, existujú určité očakávané schopnosti, ktoré by dieťa malo dosiahnuť v určitom veku. Ak dieťa nedosiahne tieto míľniky v očakávanom čase, môže ísť o psychomotorickú retardáciu (PMR).

Oblasti vývoja dieťaťa

Schopnosti dieťaťa sa vyvíjajú v niekoľkých základných oblastiach:

  • Jemná a hrubá motorika: Ovládanie malých svalových skupín (napríklad úchop predmetov) a veľkých svalov pre pohyby tela (sed, chôdza).
  • Rozvoj reči a komunikácie: Džavot, vyslovovanie slabík, schopnosť porozumieť a používať slová.
  • Kognitívne schopnosti: Schopnosť učiť sa, rozmýšľať a riešiť úlohy, objavovanie sveta prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu.
  • Sociálne a emocionálne schopnosti: Komunikácia s inými ľuďmi, vyjadrovanie a ovládanie emócií.

Príčiny psychomotorickej retardácie

Psychomotorická retardácia nie je vždy spojená s mentálnou retardáciou. Medzi možné príčiny PMR patria:

  • Nezrelosť a nízka pôrodná hmotnosť: Komplikácie vyplývajúce z nezrelosti, krvácanie, poruchy prekrvenia mozgu, nedostatočná výživa, infekcie a zmyslové poruchy.
  • Pôrodné komplikácie: Nedostatok kyslíka pre mozog dieťaťa (perinatálna asfyxia), ktorý môže spôsobiť poškodenie neurónov a hypoxicko-ischemickú encefalopatiu.
  • Faktory ohrozujúce dieťa v maternici: Problémy s funkciou placenty, genetické, infekčné a metabolické príčiny.
  • Detská mozgová obrna (DMO): Ochorenie postihujúce hybnosť, mentálny vývoj a zmyslové orgány.
  • Genetické a epigenetické faktory: Najnovšie vedecké odhady hovoria, že až 30 % DMO vzniká na ich základe.
  • Ľahká mozgová dysfunkcia (ADHD): Poruchy pozornosti, schopnosti sústrediť sa, nadmerná roztržitosť, poruchy pamäti a myslenia, poruchy reči, impulzívnosť, citová labilita.

Zmeny správania u 6-mesačného bábätka

Okolo 5. - 6. mesiaca si rodičia môžu začať všímať určité zmeny v správaní dieťaťa, ktoré môžu signalizovať vývojové problémy. Medzi tieto zmeny patria:

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

  • Dieťa nevyhľadáva rodičov a nie je naviazané na matku alebo otca.
  • Nereaguje na rodičov po prebudení, neudržiava očný kontakt a obzerá sa po izbe.
  • Nechce sa maznať a vyhýba sa fyzickému kontaktu.
  • Reaguje na meno, ale uhýba pohľadu a očný kontakt je obmedzený, najmä v tesnej blízkosti.
  • Nechce opakovať gestá, napríklad, nechce dať "pá-pá".
  • Vadí mu dotyk a odťahuje sa, keď ho chytíte za ruku.
  • Skúma detaily hračiek a zameriava sa na detaily, ako napríklad škrabanie.
  • Má zhoršenú chuť do jedla, ochutnáva jedlo s plačom a ťažko ho prijíma.
  • Prežíva drastické zmeny nálad, plače bez zjavnej príčiny, zoviera päste, zatvára oči a potom sa inštantne smeje.

Poruchy autistického spektra (PAS)

Zmeny v správaní môžu signalizovať aj poruchy autistického spektra. Medzi včasné varovné symptómy autizmu patria:

  • Vyhýbanie sa očnému kontaktu.
  • Precitlivenosť na zmysly.
  • Zameriavanie sa na detaily.
  • Samostatná hra a neschopnosť priblížiť sa k ostatným deťom.
  • Nedostatok predstavy zručnosti.
  • Fixácia na konkrétnu tému.
  • Nereagovanie na meno.
  • "Zaseknutie" na návykoch.
  • Neochota hovoriť.
  • Neukazovanie na veci.

Vývojové etapy hrubej motoriky dieťaťa do 18. mesiacov

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad vývojových etáp hrubej motoriky dieťaťa podľa CDC a fyzioterapeutky:

Vek dieťaťaVývojový míľnik
3. mesiacPrvé vzpriamenie: koordinácia oko-ruka, schopnosť vzpriamene držať hlavičku, schopnosť používať ruky a spájať ich pred sebou
3,5. - 4. mesiacPrevrátenie sa z chrbta na bok a z boku na bruško
4. - 5. mesiacV čase na brušku sa vie vzpriamiť a vytiahnuť na predlaktia a lakte
5. mesiacDruhé vzpriamenie: V čase na brušku sa vie dieťa vzpriamiť a vytiahnuť na vystreté rúčky, odtlačiť od podložky
6. mesiacObrat z chrbta na bruško a späť
6. mesiacPivotácia (dieťa sa točí doľava, doprava, dookola okolo svojej osi), zároveň tzv. váľanie sudov
7,5. mesiacHojdanie v kľaku, šikmý sed
7. - 8. mesiacTzv. tulenenie
9. mesiacSymetrické a koordinované lozenie
10. mesiacŠiroký, pozdĺžny sed (podľa CDC dieťa vie sedieť bez podpory, dostať sa do sedu bez podpory, pohybovať vecami z ruky do ruky a využívať prsty)
11. mesiacChôdza stranou, pozdĺž nábytku, stoj s pridŕžaním sa za jednu ruku
12. mesiacStoj bez opory
12. mesiacSamostatná chôdza bez opory alebo za pomoci držania sa nábytku, schopnosť dvihnúť sa do stojacej pozície, státie bez pomoci (12. - 18. mesiac - "širšia norma" - obdobie, kedy by to malo zvládnuť aj vaše dieťa)

Čo určite nerobiť?

Dôležité je správne manipulovať s dieťaťom, aby sa uňho nezafixoval zlý pohybový stereotyp. Učiť deti nemusíte ničomu, ale môžete ich podporiť. Čo však určite nerobte, je podopieranie nožičiek - šliap nôh dlaňami, aby sa deti pri fáze pohybu po brušku zapierali a hýbali vpred. Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené.

Ako deti podporiť v pohybe?

Najlepšie podmienky na podporu detí v psychomotorickom vývoji sú práve tým, čo najviac zbožňujú: hrou. V domácnostiach si na to vytvorte vhodné podmienky. Napr. v období 6. mesiaca by malo byť dieťatko čo najviac na podložke s niekoľkými hračkami. Nie je treba veľa hračiek, ale mali by byť rozmiestnené okolo dieťatka tak, aby muselo použiť svaly a hlávku na to, aby sa k hračke dostalo. Do priestoru môžeme rozložiť rôzne vysoké vankúše, aby bolo dieťatko nútené dostať sa do vyšších polôh. Zapojí aj brušné svaly a postupne sa dostane do pozície na štyri. Dôležitý je aj povrch, na ktorom sa dieťatko nachádza. Vhodné sú koberce, alebo protišmykové nohavice a podobne.

Rehabilitačné metódy

Existuje mnoho rehabilitačných metód, ktoré sa používajú na zlepšenie motorických funkcií a kvality života detí s DMO. Medzi najznámejšie patria:

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Therasuit metóda

Therasuit metóda je intenzívny rehabilitačný program, ktorý využíva špeciálny oblek Therasuit a cvičebnú klietku. Oblek Therasuit pomáha zlepšiť držanie tela, stabilitu a koordináciu pohybov. Cvičebná klietka umožňuje vykonávať rôzne cvičenia v závese, čo znižuje záťaž na kĺby a umožňuje deťom vykonávať pohyby, ktoré by inak neboli schopné.

Metóda DNS podľa Kolářa

Dynamická neuromuskulárna stabilizácia (DNS) podľa Kolářa je terapeutický koncept založený na vývojovej kineziológii. Vychádza z pozorovania pohybov a vývoja zdravých detí. Terapeut využíva jednotlivé pohybové míľniky, ktoré deti dosahujú, pri rehabilitácii, v športe a bežnom živote nielen detí, ale aj dospelých.

Vojtova metóda

Vojtova metóda je terapeutický koncept využívaný na liečbu pohybových porúch. Zakladateľom bol v 50. rokoch prof. MUDr. Václav Vojta. Základy tejto metódy vznikli v kúpeľoch Železnice, kde na základe pozorovania a liečby detí s DMO (detská mozgová obrna) boli popísané špecifické body (reflexné zóny), vďaka ktorým je možné stimulovať telo k určitým špecifickým pohybom.

Metóda Ludmily Mojžíšovej

Metóda Ludmily Mojžíšovej je spojená s pomocou párom, ktoré sa nemôžu dočkať vytúženého dieťaťa, aj keď by fyziologicky s počatím nemali mať zjavný problém. Ludmila Mojžíšová túto poruchu liečila mobilizačnými a relaxačnými cvikmi, ktoré mali vplyv na uvoľnenie napätia najmä v oblasti panvového dna, ale aj v ďalších častiach tela.

Terapia McKenzie

Podstatou metódy Robina McKenzieho je mechanické vnímanie hlavnej príčiny bolestí chrbta. Terapeut sa pri liečbe riadi tzv. centralizáciou, pri ktorej dochádza k posunu bolesti od periférie k centru a k celkovému zmierneniu ťažkostí.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

PNF (Proprioceptívna neuromuskulárna facilitácia)

Základy metódy PNF, teda Proprioceptívnej neuromuskulárnej facilitácie, vypracoval americký neurofyziológ dr. Herman Kabat (1913 - 1995), preto sa táto metóda tiež nazýva Kabatova metóda. Podstata metódy spočíva v pohybe v uhlopriečkach (diagonálach), ktoré kombinujú ohýbanie/natiahnutie, odtiahnutie/pritiahnutie a rotácie.

Hipoterapia

Hipoterapia (liečba pomocou koňa) je rehabilitačná metóda, ktorá využíva komplexné pôsobenie koňa na človeka. Pomáha pri liečení rôznych fyzických, duševných i mentálnych ochorení, rozvíja osobnosť po psychickej, fyzickej, emocionálnej a sociálnej stránke. Pri hipoterapii sa najviac využíva krok koňa. Za jednu minútu v kroku pôsobí na klienta 110 pohybových impulzov v troch smeroch (hore a dole, dopredu a dozadu, doľava a doprava).

Neuroplasticita a rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode

Cievna mozgová príhoda (CMP) predstavuje vážny zdravotný problém, ktorý vzniká v dôsledku prerušenia alebo zníženia dodávky krvi do mozgu. Včasná a intenzívna intervencia prostredníctvom rôznych terapeutických programov môže výrazne podporiť obnovu funkčnosti mozgu u pacientov, ktorí prekonali CMP.

Neuroplasticita ako základ obnovy funkcií

Cielené, komplexné a sofistikované cvičenia s optimálnym počtom opakovaní, koordinované so synchronizovaným dýchaním, spolu s ďalšími terapeutickými postupmi, využívajú potenciál neuroplasticity. Neuroplasticita je schopnosť mozgu reorganizovať a prispôsobiť svoju štruktúru a funkcie v reakcii na skúsenosti, učenie a zmeny prostredia. Táto vlastnosť mozgu je kľúčová pre podporu zotavenia a obnovy funkcií narušených neurologickými ochoreniami, úrazmi či stavmi ako CMP alebo traumatické poranenie mozgu.

Rehabilitácia po CMP

Rehabilitácia po CMP sa primárne zameriava na kinezioterapiu, ktorá je dopĺňaná o elektrickú myostimuláciu, funkčnú elektrostimuláciu a kognitívne stimulačné algoritmy zamerané na rozvoj vnímania, pozornosti, pamäti, učenia, myslenia, rozhodovania a jazykových schopností. Hlavným cieľom je stimulácia neuroplasticity a zlepšenie motorických funkcií.

Včasná rehabilitácia a jej význam

Včasnou rehabilitáciou aktivujeme neuroplasticitu mozgu - obnova funkcií požadovaných motorických vzorcov, reflexných oblúkov. Po šiestich mesiacoch od CMP je pozitívny vplyv rehabilitácie už značne obmedzený. Aj keď rehabilitácia nezvráti poškodenie mozgu, môže podstatne pomôcť pacientovi, ktorý prekonal mŕtvicu, dosiahnuť dlhodobý pozitívny výsledok.

Cvičenie a zdravie mozgu

Kardiovaskulárne cvičenie predstavuje účinný prostriedok rehabilitácie po mozgovej príhode. Cielené celostné cvičenia majú pozitívny vplyv aj na psychický stav. Ukazuje sa, že aj nízkointenzívna aktivita zlepšuje konektivitu mozgových oblastí zodpovedných za poznávacie funkcie a pozornosť. Aeróbne cvičenie aj silový tréning prispievajú k zvýšenej flexibilite mozgu a podporujú neuroplasticitu - schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať v reakcii na nové podnety, učenie či skúsenosti.

Mediolaterálna dynamická stabilita a EMG biofeedback

Mediolaterálna dynamická stabilita je pre jednotlivcov s hemiplégiou najdôležitejším aspektom. Pre terapeuta je dôležitá mediolaterálna dynamická stabilita v iniciácii chôdze pacienta. Významným pomocníkom v neuromuskulárnej liečbe a rehabilitácii je metóda EMG biofeedback (svalové napätie + biologická spätná väzba). Pri rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode pomáha EMG biofeedback pacientovi trénovať postihnuté svaly a zlepšiť ich funkciu.

Detská mozgová obrna (DMO)

Detská mozgová obrna (DMO) je skupina neurologických porúch, ktoré ovplyvňujú pohyb, svalový tonus a motorické schopnosti. Tieto poruchy vznikajú v dôsledku poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu, najčastejšie počas tehotenstva, pôrodu alebo v ranom detstve. DMO môže spôsobiť problémy s koordináciou, svalovou kontrolou a pohybom, čo môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa sedieť, stáť, chodiť alebo vykonávať iné motorické činnosti.

Príčiny DMO

  • Počas tehotenstva: Infekcie, nedostatok kyslíka, toxíny alebo genetické faktory.
  • Počas pôrodu: Komplikácie pri pôrode, ako je napríklad nedostatok kyslíka (hypoxia).
  • Po narodení: Infekcie, úrazy hlavy alebo ťažká žltačka.

Príznaky DMO

  • Svalová rigidita alebo naopak ochabnutosť.
  • Problémy s koordináciou a rovnováhou.
  • Opoždene motorické vývojové míľniky.

Diagnostika a starostlivosť o deti s DMO

Diagnostika DMO spočíva predovšetkým v hodnotení klinických prejavov. Základom sú anamnéza a neurologické vyšetrenie. DMO nie je možné vyliečiť, ale vhodnými intervenciami je možné zlepšiť funkčné schopnosti jedinca. Liečba je komplexná - zameriava sa nielen na pohybový aspekt, kde sa využíva fyzioterapia, botulotoxín, ortopedická liečba, ale aj na zrak, sluch, stomatologickú starostlivosť, liečbu bolesti, rozvoj reči a vzdelávanie.

tags: #dieta #s #dmo #sa #vrati #vo