Daňový bonus na dieťa predstavuje významnú daňovú úľavu pre mnohých rodičov pracujúcich v Českej republike (ČR). Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na daňový bonus, jeho výške, ako aj o postupoch pri jeho uplatňovaní, s osobitným zameraním na situáciu slovenských daňových rezidentov pracujúcich v ČR.
Úvod do daňového bonusu na dieťa
Daňový bonus na dieťa je daňová úľava, ktorá bola zavedená ešte v roku 2004. Hoci bol pôvodne relatívne jednoduchý, v priebehu rokov sa pravidlá a podmienky jeho získania značne skomplikovali. Cieľom tohto článku je poskytnúť jasný a zrozumiteľný prehľad o aktuálnych podmienkach a postupoch, aby si rodičia mohli uplatniť túto výhodu správne a efektívne.
Podmienky nároku na daňový bonus v ČR
Základné podmienky
Na uplatnenie daňového bonusu na dieťa v ČR musia byť splnené nasledovné základné podmienky:
- Príjem: Daňovník musí dosiahnuť príjmy zo zamestnania alebo z podnikania aspoň vo výške 80 100 Kč ročne (čo zodpovedá 6-násobku minimálnej mzdy v roku 2019).
- Vyživované dieťa: Musí ísť o maloleté dieťa alebo dieťa, ktoré sa pripravuje na budúce zamestnanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole v prezenčnej forme.
- Spoločná domácnosť: Dieťa musí žiť v spoločnej domácnosti s daňovníkom.
- Uplatnenie bonusu: Bonus si môže uplatniť iba jeden rodič, ktorý dieťa vyživuje.
Špecifické podmienky pre daňových nerezidentov
Slovenskí daňoví rezidenti, ktorí pracujú v ČR, sú považovaní za daňových nerezidentov. Pre nich platia špecifické podmienky:
- Daňová rezidencia: Musia byť daňovými rezidentmi členského štátu EÚ (teda aj Slovenska).
- Príjem z ČR: Príjmy z ČR musia tvoriť minimálne 90 % ich celkových príjmov.
- Potvrdenie o príjmoch: Na preukázanie výšky príjmov mimo ČR je potrebné doložiť potvrdenie o príjmoch zo zemí EÚ/EHP (tzv. EU/EWR).
Príklad 1: Peter zarobil v danom roku v Česku 20 000€ a na Slovensku 1000€. Peter má nárok na daňový bonus na dieťa, pretože jeho príjem z Česka tvorí 95% z celosvetových príjmov (20 000€ z Česka / 21 0000€ celosvetový príjem).
Prečítajte si tiež: Zmeny v daňovom bonuse
Príklad 2: Jozef zarobil v Česku 20 000€, ale na Slovensku 5 000€. Keďže jeho príjem z Česka tvorí iba 80% z celosvetových príjmov (20 000€ z Česka/25 000€ celkový príjem v danom roku), nevzniká mu nárok na daňový bonus na dieťa.
Podmienky pre uplatnenie zľavy
- Dieťa žije v spoločnej domácnosti s daňovníkom.
- Ide o vyživované dieťa.
Kto sa považuje za vyživované dieťa
Neplnoleté dieťa (do 18. rokov) alebo plnoleté dieťa do 26. rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, alebo ak nemôže študovať alebo pracovať pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa považuje štúdium na strednej alebo vysokej škole. Pozor, ak je dieťa napríklad v 1. ročníku strednej školy a plynule prechádza do 2. ročníka, na zľavu máte nárok aj za prázdninové mesiace júl a august (červenec - srpen). Ak ukončí štúdium v júni, aj v tom prípade máte nárok na časť zľavy, to znamená od januára do júna (leden - červen).
Dieťa žijúce v spoločnej domácnosti daňovníka: Za dieťa žijúce v spoločnej domácnosti sa nepovažuje len vlastné dieťa, ale aj dieťa manželky. V prípade, že má vaša manželka dieťa z predchádzajúceho manželstva, ktoré s vami žije v spoločnej domácnosti, zľavu si môžete uplatniť aj na neho. Daňové zvýhodnenie si môže uplatniť aj manželka na deti manžela žijúce v spoločnej domácnosti.
Výška daňového bonusu
Výška daňového bonusu (daňového zvýhodnenia) za rok 2024 predstavuje:
- 15 204 Kč ročne na jedno dieťa (1 267 Kč mesačne)
- 22 320 Kč ročne na druhé dieťa (1 860 Kč mesačne)
- 27 840 Kč ročne na tretie a každé ďalšie dieťa (2 320 Kč mesačne)
Ak ide o dieťa, ktorému bol priznaný preukaz ZŤP, výška daňového bonusu sa na toto dieťa zvyšuje na dvojnásobok.
Prečítajte si tiež: Podmienky daňového bonusu na manželku
Postup pri uplatnení daňového bonusu
Dokumenty potrebné k žiadosti o uplatnenie daňového bonusu
- Slovenské daňové priznanie: Najskôr je potrebné podať daňové priznanie na Slovensku, v ktorom uvediete všetky svoje príjmy - vrátane tých z Česka.
- Formulár EU/EHP (EU/EWR): Po podaní daňového priznania na Slovensku môžete požiadať slovenský daňový úrad o vystavenie potvrdenia Formulár EU/EHP. Tento formulár potvrdzuje, že ste daňovým rezidentom Slovenska a preukazuje výšku príjmov mimo Česka. Týmto formulárom preukazujete, že minimálne 90 % vašich celosvetových príjmov pochádza z Česka, čo je zákonná podmienka na získanie daňového bonusu v Česku ako daňový nerezident. Formulár EU/EHP môžete stiahnuť priamo zo stránky Finančnej správy ČR. Potvrdený formulár sa prikladá k českému daňovému priznaniu, v ktorom si uplatňujete daňový bonus na dieťa.
- Rodný list dieťaťa: Povinná príloha k českému daňovému priznaniu, v ktorom sa uplatňuje daňové zvýhodnenie na dieťa.
- Potvrdenie o štúdiu: Ak dieťa študuje, tak aj potvrdenie o návšteve školy.
- Potvrdenie o zdravotnom stave: Ak ide o zdravotne postihnuté dieťa.
- Čestné prehlásenie druhého rodiča: Toto prehlásenie slúži na preukázanie, že si druhý rodič neuplatňuje daňový bonus na to isté dieťa.
Uplatnenie bonusu v priebehu roka vs. ročné zúčtovanie
Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident), má možnosť si uplatniť nárok na daňový bonus aj v priebehu roka (u zamestnávateľa), ak okrem iného splní podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období len zo zdrojov na území SR, čo zamestnanec potvrdzuje v novom vyhlásení (§ 36 ods. 6 ZDP). Pri uplatnení daňového bonusu tento zamestnanec nebude sledovať úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí. Ak teda daňovníkove príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí, uvedené nebude mať vplyv na priznanie daňového bonusu.
Zamestnávateľ nepozastaví priznanie a výplatu daňového bonusu, ak pôjde napr. zamestnanca, ktorý je na pracovnej ceste v zahraničí (napr.
Daňovník, ktorý nie je rezidentom SR, si môže uplatniť nárok na daňový bonus len v ročnom zúčtovaní, alebo v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie, nakoľko je potrebné vychádzať zo skutočnosti, či 90 % príjmov zo všetkých dosiahnutých príjmov daňovníka plynulo zo zdrojov na území SR.
Uplatnenie daňového bonusu spätne
V Českej republike je možné požiadať o daňový bonus spätne až za posledné tri roky od skončenia príslušného zdaňovacieho obdobia. Napríklad v roku 2025 môžete stále podať žiadosť o daňový bonus za rok 2022, pretože trojročná lehota na jeho uplatnenie končí až 31. decembra 2025.
Zdaňovanie príjmov zo zahraničia a daňový bonus
Zamedzenie dvojitého zdanenia
Príspevok je zameraný na objasnenie spôsobu zdaňovania príjmov slovenských daňových rezidentov dosahovaných v zahraničí v krajinách, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a vysvetľuje podstatu zamedzenia dvojitého zdanenia. Dvojité zdanenie vzniká v prípade, ak rovnaký predmet dane (príjem, majetok) je podrobený dvojnásobnému alebo viacnásobnému zdaneniu tou istou alebo podobnou daňou. Nejde o situácie, kedy predmet dane bol zdanený napr. daňou z majetku a daňou z príjmov alebo spotrebnou daňou. Môže nastať situácia, kedy podnik alebo občan, ktorý je rezidentom jedného štátu, nazývaný štát rezidenta, resp. Je zrejmé, že dvojité zdanenie jedného príjmu na dvoch rôznych miestach tento príjem výrazne znižuje a tým znižuje aj záujem príjemcu o podnikanie za takýchto podmienok vo všeobecnosti. Dvojité zdanenie nepriaznivo ovplyvňuje aj ekonomický rozvoj jednotlivých štátov. Z uvedeného dôvodu sa snažia jednotlivé štáty zabrániť dvojitému zdaneniu, a to buď formou jednostranných opatrení (na území SR je to ustanovenie § 45 zákona o dani z príjmov), alebo prostredníctvom zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ZDZ). Vnútroštátne jednostranné opatrenia však uspokojivo neriešia problém dvojitého zdanenia. Všeobecne pre uplatnenie zmluvy o ZDZ je potrebné si uvedomiť rozdielnosť vo význame pojmu „príjem“. V niektorých prípadoch sa použije základ dane, t. j. príjem znížený o uplatnené výdavky podľa vnútroštátnych predpisov štátu zdroja a v niektorých prípadoch sa uplatní „brutto“ príjem. Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy, sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Pri určovaní vyčíslenia „celosvetového“ základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou aj v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia sa postupuje výlučne podľa zákona o dani z príjmov (nie podľa zahraničných právnych predpisov).
Prečítajte si tiež: Uplatnenie daňového bonusu počas PN
Príklady zdaňovania príjmov zo zahraničia
Príklad č. 1: Daňovník, fyzická osoba, podnikajúci v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý je účtovnou jednotkou len v zahraniční a na území SR nie je účtovnou jednotkou, t. j. neuplatňuje si preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, si môže na území SR uplatniť ku všetkým svojim celosvetovým zdaniteľným príjmom výdavky percentom z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Ak napr.
Príklad č. 2: Daňovníčka dosahuje príjmy ako opatrovateľka na území Rakúska. Túto činnosť na území Rakúska vykonáva na základe živnostenského oprávnenia. Je stále rezidentom na území SR a priznáva tu všetky príjmy. Ako sa uvedené príjmy zdaňujú a akú metódu použije daňovníčka na zamedzenie dvojitého zdanenia? Môže si na území SR uplatniť aj paušálne výdavky? Na území Rakúska spĺňa zákonom stanovenú výšku dosahovaných príjmov, ktoré sú podľa ich zákonov oslobodené od dane, t. j. v Rakúsku príjmy nemá zdaňované. Príjmy zo živnosti sú príjmami z podnikania uvedené v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Keďže plynú zo zdrojov na území Rakúska, na účely zdanenia sa považujú za príjmy z činností vykonávaných podnikateľom (podnikom) prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území Rakúska. Podľa § 17 ods. 14 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Základom dane daňovníka je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky, na zistenie ktorého sa použijú ustanovenia § 17 až § 29 zákona. Pri splnení podmienok uvedených v zákone o dani z príjmov môže daňovník uplatniť daňové výdavky aj paušálne, a to spôsobom uvedeným v ustanovení § 6 ods. 10. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov daňovník je účtovnou jednotkou. Daňovník nie je povinný na území Slovenskej republiky viesť účtovníctvo, ak na účely zistenia základu dane nepreukazuje svoje daňové výdavky, ale si tieto uplatňuje paušálnym spôsobom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Podľa § 45 zákona o dani z príjmov a článku 23 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku č. 48/1979 Zb. (ďalej len „zmluva“) dvojitému zdaneniu predmetných príjmov sa zamedzí uplatnením metódy vyňatia príjmov. Podmienky vymedzujúce zdaniteľnosť ziskov podniku rezidenta SR na území Rakúska sú uvedené v článku 7 zmluvy. Ak by však k zdaneniu príjmov na území druhého štátu došlo, ale uplatnením nezdaniteľných častí, resp.
Zdaňovanie zahraničného daňového bonusu
V prípade, ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky dosahuje príjmy aj v zahraničí a podľa zahraničných vnútroštátnych predpisov mu vzniká nárok na daňový bonus, resp. dávku založenú na princípoch poskytovania daňového bonusu na našom území, neznamená uvedené vyplatenie takéhoto bonusu v zahraničí stratu nároku na uplatnenie daňového bonusu na území Slovenskej republiky. Zákon o dani z príjmov však takto vyplácaný daňový bonus neoslobodzuje od dane z príjmov. Spôsob preukázania výšky vyplateného bonusu zo zahraničia nie je a ani nemôže byť určený na území Slovenskej republiky. Tento určujú predpisy, na základe ktorých je bonus v zahraničí vyplatený. Či však ide vôbec o príjem, ktorý by zdaneniu mohol podliehať, je potrebné sledovať aj podľa skutočnosti, aké podmienky sú stanovené pre vyplatenie daňového bonusu podľa vnútroštátnych predpisov krajiny, kde nárok vzniká. U nás je v praxi najčastejšie riešené zdaňovanie zahraničného daňového bonusu vyplácaného na území Českej republiky. Daňový bonus je v Čechách upravený v § 35c zákona č. 586/1992 Zb. Českej národnej rady o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa predmetného ustanovenia je chápaný iným spôsobom ako podľa zákona o dani z príjmov platného na území SR, a to v tom zmysle, že daňový bonus prináleží len daňovníkovi, ktorý má nárok na daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti v zákonom stanovenej výške a za zákonom stanovených podmienok. Toto daňové zvýhodnenie daňovník odpočítava od výšky svojej daňovej povinnosti (daň stanovená v § 16 českého zákona) a ak je jeho nárok na toto zvýhodnenie vyšší ako daňová povinnosť vypočítaná v súlade s českým daňovým zákonom za príslušné zdaňovacie obdobie, až takto vzniknutý rozdiel je daňovým bonusom. Daňový bonus môže daňovník uplatniť v zákonom stanovenej minimálnej a maximálnej výške, pričom musí spĺňať aj českým zákonom ďalšie stanovené podmienky, ako napr. Takže z uvedeného vyplýva, že až suma zodpovedajúca rozdielu medzi daňovým zvýhodnením na vyživované dieťa a daňovou povinnosťou daňovníka sa považuje za daňový bonus podľa českého zákona o dani z príjmov a ak takýto daňový bonus bude vyplatený daňovníkovi - rezidentovi SR, ktorý napr. pracuje v ČR, potom je tento príjem zdaniteľným príjmom daňovníka/rezidenta SR, a to ostatným iným príjmom podľa § 8 zákona o dani z príjmov platného na území SR.
Príklad č. 3: Daňovníčke bol priznaný a vyplatený daňový bonus v Českej republike. Keďže je daňový bonus vyplácaný v Českej republike, s ktorou má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia č. 238/2003 Z. z., postupuje sa pri zdanení tohto príjmu aj podľa článkov zmluvy. Takýto príjem sa bude posudzovať podľa článku „Iné“, podľa ktorého príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, t. j. v štáte rezidencie, ktorým je Slovenská republika.
Príklad č. 4: Daňovník, fyzická osoba, si v Českej republike uplatňuje daňový bonus, pričom pri splnení podmienok uvedených v § 33 zákona o dani z príjmov si môže uplatniť nárok na daňový bonus aj v Slovenskej republike. Keďže však podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená len suma daňového bonusu vyplácaná na území Slovenskej republiky podľa § 33 zákona o dani z príjmov [nie je uvedené, že aj obdobné plnenie vyplácané zo zahraničia ako v § 9 ods. 2 písm. a) zákona], daňový bonus vyplácaný zo zahraničia je u rezidenta Slovenskej republiky považovaný za zdaniteľný príjem, ktorý si prizná ako súčasť ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov, a to konkrétne ako iné príjmy (riadok uvádzaný v tlačive daňového priznania typ B).
Príjmy zo zdrojov v zahraničí a ich vplyv na daňový bonus od roku 2025
Od roku 2025 platí pravidlo, že daňový bonus nedostane daňovník-fyzická osoba, ktorý mal v predmetnom roku tzv. "príjmy zo zdrojov v zahraničí" vo výške viac ako 10% z jeho celkových zdaniteľných príjmov ako fyzickej osoby.
Tzv. "príjmy zo zdrojov v zahraničí" zahŕňajú napríklad:
- Príjmy zo živnosti založenej v zahraničí.
- Príjmy z tzv. fiktívnej stálej prevádzkarne (napr. slovenský živnostník niekoľko mesiacov na stavbe v Nemecku).
- Príjmy z licenčných poplatkov/autorských odmien zo zahraničia.
Dôležité: Úhrady za služby od zahraničných klientov, ak služby dodáva živnostník či eseročka so sídlom v SR, sa nepovažujú za príjmy zo zdrojov v zahraničí.
Praktické príklady uplatnenia daňového bonusu
Praktický príklad uplatnenia daňového bonusu
Manželský pár má 4 deti vo veku do 18 rokov. Muž pracuje celý rok v Česku a v roku 2024 dosiahol ročný zdaniteľný príjem 1 188 927 Kč, zatiaľ čo manželka pracuje na Slovensku. O deti sa starajú spoločne a žijú s nimi v jednej domácnosti. Muž si v Česku uplatnil daňový bonus na všetky štyri deti. Nárok mu vznikol, pretože splnil všetky zákonné podmienky:
- Žije s deťmi v spoločnej domácnosti.
- Zdaniteľný príjem výrazne presahuje požadovaný minimálny základ pre uplatnenie bonusu (v roku 2024 bola minimálna mzda 18 900 Kč, takže podmienka 6-násobku minimálnej mzdy znamenala príjem aspoň 113 400 Kč).
- Ako daňový nerezident má viac ako 90 % svojich príjmov zo zdrojov v Českej republike.
Výsledok: Vďaka vysokému daňovému základu a splneniu všetkých podmienok mu štát vyplatil celú sumu daňového bonusu vo výške 94 143 Kč, vypočítanú podľa platných sadzieb na rok 2024.
Zmeny v uplatňovaní daňového bonusu od roku 2025
Od roku 2025 sa menia pravidlá pre uplatňovanie daňového bonusu na mesačnej báze. Ak si slovenský daňový rezident chce uplatniť daňový bonus na mesačnej báze (v mzde či konateľskej odmene), musí už na začiatku roka alebo začiatku pracovného pomeru zamestnávateľovi vyhlásiť, že má len príjmy zo zdrojov v SR. Ak to dopredu nevie, tak daňový bonus na mesačnej báze poberať nemôže. Počká na skončenie roka a v prípade, ak zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR sú viac ako 90%, daňový bonus si uplatní.