Keď sa rodičia rozídu, často to predstavuje nepriaznivý zásah do života dieťaťa. Nikto sa ho nepýta ani neberie ohľad na jeho priania, ktoré obvykle sú, aby s ním boli otec s mamou spolu. Potom na nich často dopadajú ťahanice rodičov, nezhody ohľadne majetku a peňazí, ohovárania, výčitky, vyhrážky, neplatenie výživného, neochota umožniť kontakty s druhým rodičom, nezáujem alebo úplná absencia jedného rodiča…
Tento článok sa zaoberá citlivou témou neplatenia výživného a jeho potenciálnym vplyvom na styk rodiča s dieťaťom, s dôrazom na situácie, keď dieťa odmieta návštevy. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch, psychologických dopadoch a praktických riešeniach, ktoré môžu pomôcť rodičom orientovať sa v tejto zložitej situácii.
Čo je výživné a na čo slúži?
Pod pojmom výživné, alebo alimenty, sa rozumejú náklady na život dieťaťa. Nie sú to financie iba na stravu, ale aj na oblečenie, bývanie, voľnočasové aktivity či návštevy u lekárov. Čiže všetky náklady, ktoré dieťaťu v rámci jeho života vznikajú. Dokonca aj také, ktoré nie sú bezprostredne nevyhnutné, čiže pokojne aj dovolenky, darčeky a výlety.
Výšku výživného určuje súd, ak sa manželia nedohodnú sami. Berie pritom do úvahy možnosti rodičov, majetkové pomery a životnú úroveň. Aj keby nemal rodič príjem, ale mal by schopnosti a možnosti sa zamestnať, bude mať súd za to, že je schopný prispievať aj vyššou sumou. Príjem nie je vždy rozhodujúci. Súd prihliada aj na výdavky. Ak je napr. dieťa choré, má nárok na vyššie výživné. Pri alimentoch je stanovená aj minimálna suma, ktorou musí rodič prispievať. Je to 30 % životného minima. Výška minimálneho výživného na dieťa je vo výške 29,42 eur mesačne. Maximálnu sumu zákon neurčuje, čiže to môže byť aj niekoľko tisíc eur mesačne. Nulové príjmy však automaticky nevedú k stanoveniu minimálneho výživného. Hlavným kritériom určenia výživného totiž nie je váš aktuálny zárobok, ale vaše celkové možnosti a schopnosti pre dosiahnutie adekvátneho príjmu.
Pokiaľ sú vaše príjmy a majetkové pomery naopak priaznivejšie, môže súd určiť, že odôvodnenou potrebou vášho dieťaťa je aj tvorba úspor. V takom prípade vám súdnym rozhodnutím stanoví nielen tzv. bežné výživné, ale aj sumu nad rámec bežného výživného, ktorú budete poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa zriadený rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. S peniazmi na tomto účte sa môže nakladať len so súhlasom súdu. Rodičia sú povinní platiť výživné aj dospelým osobám. Lehota na výživné nie je určená vekom, ale schopnosťami dieťaťa samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétnych prípadov. Napr. ak dieťa skončí vysokú školu, ale nechce sa mu pracovať, hoci by mohol, vyživovacia povinnosť zaniká. Ak má rodič povinnosť platiť výživné súdom, musí po jej zániku žiadať zrušenie rozsudku, inak by sa mohol dostať do problémov.
Prečítajte si tiež: Zanedbanie výživy na Slovensku
Ako postupovať pri neplatení výživného?
Ak si rodič neplní svoju povinnosť v rámci platenia výživného, zástupca dieťaťa podá návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Zástupca dieťaťa má právo na to, aby si vybral súdneho exekútora. Návrh na vykonanie exekúcie môže zástupca dieťaťa nadiktovať súdnemu exekútorovi aj do zápisnice priamo na exekútorskom úrade. Súdny exekútor alebo jeho zamestnanci mu s uvádzanými skutočnosťami pomôžu. Návrh na vykonanie exekúcie pri vymáhaní výživného je oslobodený od súdneho poplatku. Je potrebné, aby zástupca dieťaťa presne určil výšku zameškaného výživného a uviedol sumu bežného mesačného výživného. Zameškané výživné je výživné, ktoré dieťaťu povinný nevyplatil do času podania návrhu na vykonanie exekúcie.
Ak muž neplatí a má už súdne rozhodnutie, má žena dve možnosti, ktoré môže využiť naraz. Môže podať trestné oznámenie ak v priebehu 2 rokov nezaplatil minimálne 3 mesiace výživné. Určite však odporúčam podať aj návrh na exekúciu. Exekútor má okrem možnosti siahnuť na príjem a majetok rodiča aj právo podať podnet na zadržanie vodičského preukazu, ktorý takmer každý potrebuje. Je to dobrý nástroj, ako donútiť otca platiť, inak nebude môcť cestovať autom. Ak však ešte nemá súdne rozhodnutie, musí sa žena najskôr obrátiť na súd a žiadať, aby súd určil výživné.
Trestné stíhanie za neplatenie výživného
Áno, neplatenie výživného môže viesť k uväzneniu. Stane sa to však obyčajne až vtedy, ak už bol 1x odsúdený a pokračuje v neplatení výživného. Orgány činné v trestnom konaní nevymáhajú dlžné výživné. To je možné len v rámci exekúcie. Podanie trestného oznámenia môže len dopomôcť k dobrovoľnému dodatočnému zaplateniu dlžného výživného.
Ak si povinná osoba najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov neplní zákonnú povinnosť poskytovať výživné, posudzuje sa takéto konanie podľa slovenského právneho poriadku ako trestný čin. V prípade, že osoba neplatí výživné z nedbanlivosti, hrozí jej až dvojročný trest odňatia slobody. Pokiaľ sa hradeniu výživného dokonca vyhýba úmyselne, môže ho súd potrestať aj trojročným väzením. Vyššia trestná sadzba s hornou hranicou trestu odňatia slobody v trvaní až 5 rokov sa za zanedbanie povinnej výživy ukladá, ak povinný: svojím konaním vydá oprávnenú osobu (typicky dieťa) do nebezpečenstva núdze, spácha čin závažnejším spôsobom konania (napríklad neplatí po dlhší čas alebo neplní výživné viacerým osobám), bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za trestný čin zanedbania povinnej výživy odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za uvedený trestný čin prepustený.
Výživné na rozvedeného manžela/manželku
Právny poriadok SR priznáva nárok na príspevok na výživu rozvedenému manželovi. Môže oň požiadať ten z manželov, ktorý nie je schopný sám sa uživiť. Výživné na manželku sa rieši v osobitnom konaní, rovnako aj príspevok na rozvedeného manžela. Pokiaľ ide o príspevok na rozvedeného manžela, musia naň byť splnené podmienky. Súd nemusí vyhovieť návrhu, najmä vtedy, ak druhý manžel je schopný sa sám o seba postarať a živiť sa.
Prečítajte si tiež: Výživné na plnoleté dieťa a bankrot
Dieťa nechce chodiť na návštevy: Príčiny a riešenia
Situácia, keď dieťa odmieta navštevovať jedného z rodičov, je mimoriadne citlivá a vyžaduje si komplexný prístup. Dôvody môžu byť rôzne, od drobných nezhôd až po závažné problémy v správaní rodiča.
Možné príčiny odmietania návštev
- Konflikty medzi rodičmi: Ak je dieťa svedkom neustálych hádok a napätia medzi rodičmi, môže sa cítiť nepríjemne a odmietať návštevy u jedného z nich.
- Nedostatok záujmu zo strany rodiča: Ak sa rodič počas návštev dieťaťu nevenuje, nezaujíma sa o jeho potreby a záujmy, dieťa sa môže cítiť zanedbávané a strácať motiváciu k návštevám.
- Negatívne zážitky z minulosti: Ak má dieťa s rodičom spojené negatívne zážitky, ako sú hádky, tresty alebo zlé zaobchádzanie, môže sa báť a odmietať návštevy.
- Manipulácia zo strany druhého rodiča: V niektorých prípadoch môže jeden z rodičov manipulovať dieťaťom a podnecovať ho k odmietaniu návštev u druhého rodiča.
- Psychické týranie: Dieťa môže odmietať návštevy pre psychické týranie zo strany rodiča, neustále nadávanie, vyhrážanie, citové vydieranie a manipulovanie.
Právne možnosti a obmedzenia styku s dieťaťom
Zákon č. 36/2005 Z.z. upravuje obmedzenie prípadne úplný zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom. Takéto opatrenie prichádza do úvahy jedine v takých prípadoch, kedy súd zistí, že takéto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa pritom prihliada nielen na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj na ohrozenie jeho mravného vývoja. Obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom patria medzi najzávažnejšie zásahy do rodičovských práv a povinností. Na druhej strane takýto zásah sa vždy realizuje v záujme dieťaťa.
Ak bývalý manžel dieťaťa psychicky týra a dieťa sa s ním odmieta stretávať, domnievam sa, že prípadný návrh na obmedzenie alebo zákaz styku by mohol byť úspešný. V prípade úspechu - v prípade obmedzenia alebo zákazu styku s dieťaťom, táto skutočnosť sama o sebe nemá vplyv na ďalšie rodičovské práva a povinnosti. Zákaz styku s dieťaťom možno vysloviť na neurčitú dobu, bez časového obmedzenia, alebo aj na dobu určitú, ak bude možné bezpečne ustáliť dobu, počas ktorej má obmedzenie alebo zákaz tohto styku trvať. Uvedené však neznamená, že zákaz, prípadne obmedzenie styku má trvať navždy.
Dôležitosť zohľadnenia názoru dieťaťa
Hoci vo Vašej otázke neuvádzate vek Vášho maloletého dieťaťa, za predpokladu, že spĺňa vyššie uvedené predpoklady, v prípadnom súdnom konaní bude mať právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor.
Čo robiť, ak otec nerešpektuje súdne rozhodnutie?
V takomto prípade by sa dala vec postúpiť na výkon rozhodnutia, ak otec nerešpektuje súdne rozhodnutie. Môžete podať návrh na súd na výkon rozhodnutia. Ak máte dôkazy k tomu, že otec rozhodnutie nerešpektuje, tak ich k návrhu pripojte.
Prečítajte si tiež: Problémy s výživným a návštevami dieťaťa
Aké kroky podniknúť, ak dieťa odmieta návštevy?
- Komunikácia s dieťaťom: Otvorene sa s dieťaťom porozprávajte o dôvodoch jeho odmietania návštev. Snažte sa pochopiť jeho pocity a obavy.
- Komunikácia s druhým rodičom: Pokúste sa o konštruktívny dialóg s druhým rodičom. Spoločne hľadajte riešenia, ktoré budú v záujme dieťaťa.
- Odborná pomoc: Ak sa situáciu nedarí vyriešiť, vyhľadajte pomoc psychológa alebo mediátora. Odborník vám môže pomôcť identifikovať príčiny problémov a nájsť vhodné riešenia.
- Súdne konanie: Ak nie je možné dosiahnuť dohodu, môžete sa obrátiť na súd. Súd zváži všetky okolnosti a rozhodne o úprave styku s dieťaťom.
Možnosti úpravy styku s dieťaťom
- Dohoda rodičov: Rodičia sa môžu dohodnúť na úprave styku s dieťaťom. Dohoda musí byť schválená súdom.
- Rozhodnutie súdu: Ak sa rodičia nedohodnú, o úprave styku rozhodne súd. Súd môže styk obmedziť, zakázať alebo nariadiť styk pod dohľadom.
Neplatenie výživného ako faktor ovplyvňujúci styk s dieťaťom
Hoci neplatenie výživného samo o sebe nie je dôvodom na obmedzenie alebo zakázanie styku s dieťaťom, môže to byť faktor, ktorý súd zohľadní pri rozhodovaní. Neplatenie výživného totiž svedčí o nezodpovednom prístupe rodiča k svojim povinnostiam a môže negatívne ovplyvňovať život dieťaťa.
Striedavá starostlivosť
Striedavá starostlivosť sa odkladá - tak možno jednoducho zhrnúť fakt, že Senát (ČR - pozn. prekl.) neschválil novelu zákona o rodine, podľa ktorej má prísť k posilneniu významu striedavej starostlivosti po rozvode rodičov. Diskusia v oboch komorách bola bohatá a je zaujímavé, že stanoviská mužov a žien pre a proti zhruba kopírujú pomer, s ktorým sa stretávam pri poradenskej klientele.
Málokto si trúfne zamietnuť striedavú starostlivosť úplne (veď je od roku 1998 v zákone a žiadnu katastrofu nespôsobila), tak sa hľadajú akékoľvek podporné argumenty, ktoré by nás mali presvedčiť, že by malo ísť o opatrenie výnimočné. Najväčší uvádzaný problém býva pravidelné presúvanie z bytu do bytu a s tým spojená údajná strata domova. Dieťa sa však pravidelne „sťahuje“, aj keď je zverené do starostlivosti jednému rodičovi. Nemali by sme súdiť podľa dospelých a skúsme pripustiť, že dieťa by mohlo mať domov všade tam, kde sú jeho rodičia, kde má obľúbené veci, zvieratá. Teda nie v troch miestnostiach jedného bytu, ale v šiestich miestnostiach dvoch bytov.
Striedavá starostlivosť je vraj opatrenie pre dospelých. Lenže aj rozvod je väčšinou riešenie pre dospelých, deti by si priali byť s oboma rodičmi. To isté však platí o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov. Koniec koncov aj dochádzka do školy je riešenie pre dospelých. Dieťa je vraj obyčajný objekt rozhodovania dospelých a nie subjekt. V novele nie je ani zmienka o tom, že by súdy nemali považovať dieťa za subjekt a nadradzovať jeho záujem záujmom dospelých. Pri doterajšej úprave to zrejme možné je, len si nie som vedomý toho, že by to v praxi fungovalo - že by sa teda bral vážne názor dieťaťa, ktoré nechce rozvod rodičov, alebo že by sa akceptovalo jeho vyjadrenie, komu má byť zverené do starostlivosti a ako má táto starostlivosť vyzerať. Čo je však pre mňa zásadnejšie, je to, že mi vôbec nie je jasné, ako zistiť „najlepší záujem dieťaťa“. Že dieťa sa rozhodne a tak to bude? Alebo namaľuje obrázok a skúsený psychológ zistí, ako to je - či napríklad jedna strana popudzuje dieťa, že má mať radšej maminu?
Novela naozaj nestavia na rovnakú úroveň všetky možnosti súdnej úpravy pomerov maloletého. Vyjadruje tým záujem tejto spoločnosti na tom, aby dieťaťu zostali po rozvode zachovaní v maximálnej miere obaja rodičia. Čo najpoužívanejšie postupy aspoň z psychologického hľadiska reálne rozhodne nezaisťujú. Novela súdom neprikazuje, ako majú rozhodovať. Len vraví, že právo dieťaťa na oboch rodičov je na prvom mieste, a súd by mal prípadne zdôvodniť, prečo tento variant nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Som presvedčený, že v rade prípadov by to mal veľmi ťažké. To keď aj znalci uvedú, že obaja rodičia majú veľmi podobné predpoklady vychovávať dieťa.