Detské domovy, dnes oficiálne centrá pre deti a rodiny, zohrávajú kľúčovú úlohu v živote detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojich biologických rodinách. Tento článok sa zaoberá fungovaním týchto zariadení na Slovensku, príspevkami, ktoré poskytujú, a možnosťami, ktoré ponúkajú deťom a mladým dospelým po opustení domova. Prinášame pohľad na život v detskom domove, finančnú podporu, proces osamostatňovania sa a dôležitosť vzťahov.
Transformácia detských domovov na centrá pre deti a rodiny
Detské domovy na Slovensku prešli v roku 2019 transformáciou na centrá pre deti a rodiny. Cieľom tejto zmeny bolo rozšíriť služby a zamerať sa na prácu s rodinami v teréne, aby sa predišlo umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti. Hoci názov sa zmenil, mnohé zariadenia, ako napríklad Detský charitný dom sv. Lujzy v Nitre, si ponechali svoje pôvodné označenie.
Hlavným cieľom centier pre deti a rodiny je predchádzať vyňatiu detí z ich prirodzeného prostredia. To znamená včasné podchytenie problémov v rodine a práca s ňou ešte pred umiestnením dieťaťa do centra. Každé zariadenie už predtým vykonávalo prácu v teréne, no teraz sa dôraz kladie na navýšenie týchto služieb.
Detský charitný dom sv. Lujzy sa stará o skupinu desiatich detí. Snažia sa o rodinnú výchovu, aby mali deti pocit bezpečia, ktorý im chýbal v biologickej rodine. Zamestnanci si prácu nosia aj domov, berú deti na pobyty a do svojich domovov na predĺžený víkend alebo aj na týždeň. Vzťahy sú tu nadštandardné. Zamestnanci domova sa snažia zistiť, čo by sa dalo napraviť, aby dieťa mohlo byť v rodine. Pretože nech sa snažia akokoľvek, prostredie detského domova nie je prirodzené.
Veľmi sa tešia, keď ich mama navštívi, hoci aj po pol roku, no potom majú problém dostať sa z tej radosti. A čím je dieťa mladšie, tým ťažšie to znáša. Staršie deti už vedia posúdiť, že ich mama spravila chybu, sú kritickejšie. No rodičia deťom nepovedia, ako to bolo naozaj, prečo boli vyňaté z rodiny. Potom sú zamestnanci domova tí zlí, ktorí za to môžu. S tým sa však dokážu zmieriť. Pre nich je veľmi dôležité nehaniť ich rodičov. Snažia sa, aby deti pochopili, prečo k situácii došlo, a aby rodičom odpustili. Kým sa nezmieria s tým, ako to bolo a prečo, budú stále bojovať - s nimi, ľuďmi naokolo, s kamarátmi.
Prečítajte si tiež: Ako zmierniť bolesť prsníkov v tehotenstve
Vzťahy s rodinou sú veľmi dôležité. Počas pobytu sa o deti postarajú, zabezpečia, čo je potrebné, ale čo potom? Deti z rodín to majú ľahšie. Aj keď sa s rodičmi pohádajú, môžu sa vrátiť, rodičia odpustia. Keď sa však mladý dospelý rozhodne odísť z detského domova, vrátiť sa už nemôže.
Príspevky a podpora pre deti v centrách pre deti a rodiny
Deti v centrách pre deti a rodiny majú zabezpečené základné potreby, ako je strava, ošatenie a bývanie. Zariadenia sa snažia vytvárať pre deti rodinné prostredie a poskytovať im citovú podporu. Okrem podpory pre deti v centrách pre deti a rodiny existuje aj finančná pomoc pre jednorodičov. Tí môžu požiadať o finančný príspevok do 31. augusta. Tento príspevok je určený napríklad ako pomoc na zabezpečenie základných životných potrieb, ako sú potraviny či náklady na bývanie, hygienické, zdravotné a školské potreby, ale aj na zaplatenie voľnočasových aktivít či táborov pre deti. Súčasťou prihlášky je odporučenie od organizácie, ktorá Vás pozná.
Osamostatňovanie sa a život po opustení detského domova
Osamostatnenie sa po opustení detského domova je náročný proces. Mladí dospelí sa musia vyrovnať s mnohými výzvami, ako je hľadanie si bývania, zamestnania a zvládanie financií. Po odchode z detského domova majú mladí dospelí nárok na finančný príspevok na osamostatnenie. Kedysi to bolo približne 600 eur.
Skúsenosti s osamostatňovaním sa
Tibor, otec troch detí, odišiel z detského domova už dávnejšie. Spomína si, že v čase jeho odchodu ich na odchod nikto nejako zvlášť nepripravoval. Zaujímala ho len čo najkratšia cesta z decáku k bankomatu, kde si mohol vybrať svoj finančný príspevok na osamostatnenie. Po odchode z domova sa dostal do zariadenia (domov na pol ceste) v Kremnici, kde mu tiež pridelili prácu a mohol tam bývať.
Tiborovi chýbali informácie. Nevedel si vypísať dávku v hmotnej núdzi. Prvým krokom bolo mať nejaký príjem. Ťažká situácia nastala, keď sa s manželkou vzali, Príspevok vo výške 60 Eur, na ktorý mal predtým nárok každý z nich, sa znížil na 90 Eur, keďže po svadbe boli považovaní za pár. Bývali v Kremnici, kde bolo práce veľmi málo. Keď si prácu našiel, nedokázal v nej vydržať, ani tých 8 bežných hodín. Tibor si uvedomil, že jediné bohatstvo človeka je rodina. A čo nebolo dopriate jemu, chce on dopriať svojim deťom. Teraz obsluhuje stroj na výrobu sójových potravín. Žije vo Zvolene a má troch synov. Dodnes je v kontakte s vychovávateľmi centier pre deti a rodiny. Každá jeho spomienka je spätá s detským domovom. Nikdy však nebol naučený dávať najavo emócie.
Prečítajte si tiež: O diéte uväznenej v ľudskom tele
Program BUDDY
Program BUDDY je forma pomoci pre deti z detských domovov. Vyškolený BUDDY pravidelne, dlhodobo a dobrovoľne trávi voľný čas s konkrétnym dieťaťom mimo inštitúcie. Tieto deti majú už z domu traumy, na ktoré sa nabaľuje šok z odtrhnutia od rodiny. Následne sa ocitajú v nepodnetnom prostredí inštitúcie, kde žijú v skupine s inými deťmi.
Účastníci programu BUDDY hovoria o svojich skúsenostiach:
- „Menej sa hanbím. Mám menší stres, keď napr. „Mám pocit, že dostávam lásku.“
- „Náš vzťah je priateľský. Dôverný. Ja jej neradím. Iba ju smerujem. Vnímam, že sme na jednej úrovni. Ona a ja.“
- „Učím sa, že maličkosti ako pozornosť, pár milých slov a to, že niekto je tam pre nás, sú oveľa dôležitejšie ako čokoľvek iné.“
- „Všetko, čo robíme, ma baví. Som rada hlavne za to, že som s ňou. Aj keby sme mali len sedieť a nudiť sa…“
- „Prínosom je v prvom rade to, že deti vďaka tomuto programu majú osobu, ktorá im venuje svoju plnú pozornosť a nemusia sa o ňu deliť s ostatnými deťmi v skupine.“
- „Silno si uvedomujem, že úprimné priateľstvá a podporujúca a milujúca rodina nie sú v živote samozrejmosťou. Práve preto, že som si v mladosti vybudovala kvalitné vzťahy, mám potrebu dopriať a posunúť to ďalej. Túžim byť pre niekoho rovnako dobrou priateľkou, tak ako sú moji priatelia a rodina mne.“
- „Začala som byť viac zhovorčivá, usmievavá.“
- „Ukázala mi, že život sa dá prežiť aj inak a nie trápením.“
- „Každý by mal raz za čas vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Najcennejší je čas, ktorý niekomu darujeme - máme ho všetci tak málo, každý sa niekam ženie a povie si, že toto by nestíhal. Dá sa to bez problémov.“
- „Som lepší poslucháč. Som trpezlivejšia.“
- „Som menej drzá ako predtým.“
- „Sme veľmi radi, že program BUDDY funguje aj v našich končinách. Dieťaťu to prináša veľa pozitivity, spokojnosti, zmysluplné trávenie času, otváranie nových obzorov voči okoliu… Zo skúsenosti vidíme, že tento program má pre dieťa zmysel. Dokáže byť šťastné.“
- „Chápe ma, vie mi pomôcť, povzbudzuje ma. Vždy si na mňa nájde čas.“
- „Pomôcť dieťaťu tým, že mu dáme svoj čas, je to najkrajšie!“
Detský domov „Margarétka“ v Lučenci
Detský domov „Margarétka“ poskytuje starostlivosť nahrádzajúcu prirodzené rodinné prostredie formou celoročného pobytu pre deti od 0 - 18 rokov ich veku a ďalej až do osamostatnenia najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov veku. Zariadenie je zriadené za účelom vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzovanie a odstraňovanie negatívnych vplyvov v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z.
Detský domov „Margarétka“ začal svoje fungovanie dňa 01.01.2010, aj keď akreditáciu od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny získal už v auguste 2009. Detský domov „Margarétka“ je zriadený ako domov detí s kapacitou 20 detí, ktoré sú umiestnené v profesionálnych rodinách. Profesionálna rodina má najväčší význam v tom, že umožňuje dieťaťu stálosť osoby, prípadne manželov, ktorí dieťaťu zabezpečujú celodennú starostlivosť. V detskom domove sa snažia čo najviac priblížiť rodinnému prostrediu, poskytnúť deťom pocit istoty a citové zázemie. Na prvé miesto teda kladú možnosť dieťaťu zažiť výchovu a lásku v skutočnej rodine.
V profesionálnych rodinách/samostatnej skupine sa pracuje s klientmi - t.j. - maloletými deťmi, ktoré boli vyňaté zo svojich biologických rodín na základe nariadenia ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia, alebo výchovného opatrenia. Okrem individuálnej sociálnej práce a poradenstva sa poskytuje profesionálnym rodičom/vychovávateľom skupinová sociálna práca na supervíznych stretnutiach.
Prečítajte si tiež: Dovolenka s deťmi zadarmo
Práca Detskeho charitného domova sv. Lujzy s rodinami
Detský charitný dom sv. Lujzy úzko spolupracuje s rodinami detí, ktoré sú v ich starostlivosti. Dušana Bucová, ktorá v domove pracuje už vyše 10 rokov, hovorí, že rodina je súčasťou dieťaťa a ak sú rodičia nažive a ochotní spolupracovať, pracujú s nimi, aj blízkymi príbuznými.
Podmienky pre zotrvanie v detskom domove po 18. narodeninách
Ak chce dieťa ostať v detskom domove aj po 18. narodeninách, ak študuje, ostáva v centre, ale aj keď nemá problém s pravidlami, môže tu ostať do 25 roku života, hradí si len ubytovanie a stravu. Už od 15. veku, aj skôr, pretože niektoré deti sa samy zaujímajú, prebieha plánovanie. Rozprávajú sa s nimi o tom, čo by chceli robiť, učíme ich finančnej gramotnosti. Deti to majú po odchode z centra ťažké. Kým sú tu, všetci ich ochraňujú a i keď niečo spravia, nemôžeme ich potrestať.
Mýty a predsudky o deťoch z detských domovov
S detským domovom býva stále spájaná polepšovňa, akoby to bolo niečo podobné. Kedysi sa hovorilo, že ak budeš zlý, pôjdeš do detského domova. To, samozrejme, nie je pravda. Deti sú tu, lebo rodičia niečo nezvládli. V našom prostredí sa hovorí o tom, že deti z detských domovov sú často šikanované. Stávajú sa u nás klamstvá a krádeže, ale to sa všetko odvíja od toho, v akom prostredí vyrastali. Najčastejší argument proti adopcii, s ktorým sa stretávame, je, že nepoznáme gény dieťaťa, pretože sa ráta s tým, že dieťa, hoci svojich biologických rodičov nepozná, má ich správanie v génoch. Ak niekto zvažuje možnosť pestúnskej starostlivosti alebo adopcie, musí byť s tým vysporiadaný.
Ako môže verejnosť pomôcť
Detské domovy a centrá pre deti a rodiny potrebujú pomoc verejnosti. Najlepšia je finančná pomoc. Dostávajú síce príspevok od štátu, no ten nepostačí na všetko. Ľudia často chcú niečo darovať, potom sa s deťmi odfotiť, aby mali o tom doklad. Alebo že ľudia pred Vianocami upratujú a všetko, čo nepotrebujú, donesú sem. Posúvame to do sociálneho šatníka Domu charity sv. Rafaela, ktorý taktiež patrí pod Diecéznu charitu Nitra.
Šanca na návrat a striedavá starostlivosť
Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. „Striedavka je výborná a dôležitá pre zdravý vývoj detí. Jej hlavnou súčasťou je veľká dávka trpezlivosti, rešpektu a komunikácie. A žiadne násilie,“ napísala pre náš online magazín Danka O´Nions, 35-ročná Žilinčanka a citlivá žena, ktorá vďaka svojej empatii voči detskej duši vie, aj bez výskumov a odborných dišpút, že dieťa potrebuje predovšetkým lásku rodičov. Bez lásky nič nejde ako má ísť. A všetko naokolo sú už len technické veci, ktoré treba prispôsobiť tomu, aby dieťa pociťovalo bezpečie.
„Striedavá starostlivosť nie je iba o zákonoch alebo odsúhlasení súdu a toho by ste si mali byť vedomý v prvom rade. Mali by ste pochopiť, že striedavka nie je vhodná pre každú rodinu a nie je bezpečná pre každé dieťa. Deťom sa nesmie ubližovať v žiadnom vzťahu, ani v žiadnej rodine. Ani psychicky, ani fyzicky. Ak sú však dvaja dospelí, ktorí obaja ľúbia svoje dieťa a majú záujem podieľať sa na jeho živote spoločne aj naďalej, tak na také prípady je tu striedavka. Napriek rôznym názorom na túto tému je to stále jediný spôsob, ako dieťa dostane rovnako od otca, aj od mamy. Je to jediný spôsob, ako sa dieťa zžije s mamou a rovnako tak s otcom. Dieťa potrebuje oboch a obaja rodičia majú svoj vlastný vplyv na vývoj dieťaťa. Každý iným spôsobom a každý rovnako dôležito. Pri striedavke je však veľmi dôležité sledovať potreby dieťaťa a naučiť sa ho počúvať. Keď vám súd dá dieťa do striedavky, neznamená to ísť hlavou proti múru a silou mocou dieťa niekam ťahať. Každé dieťa má svoje obdobia, potreby, pocity a raz za čas sa stane, že chce byť niekde viac a inde menej. Je dôležité dieťa vnímať a dať mu to, čo potrebuje. Striedavá starostlivosť si vyžaduje veľkú dávku ovládania vlastných emócií na strane oboch rodičov a rešpekt jedného voči druhému. Tak ako každý iný vzťah, aj tento v striedavke sa stále formuje, mení, prispôsobuje a nie je to o jednom papieri zo súdu, ale o rozhodnutí dať dieťaťu pocit bezpečia dlhodobo aj napriek tomu, že jeho svet sa po rozvode rozpadol. Striedavka znamená naučiť sa žiť časť mesiaca bez dieťaťa a nerobiť naprieky druhej strane. Je potrebné vybudovať vzájomný rešpekt rodičov voči sebe, udržiavať dohodu o škole, základných potrebách a spôsobe výchovy. Vždy a neustále je nutné hľadať spôsob, ako spolu komunikovať a vychádzať a neťahať dieťa do konfliktov rodičov. Striedavá starostlivosť je náročná na psychiku dospelých a sevaovládanie. Ale zároveň má veľký význam pre deti a ich ďalší vývoj. Pre deti je úžasné rozprávať sa o jednom alebo druhom rodičovi, o nových kamarátoch, o vzťahoch na oboch stranách. Potrebuje oporné múry od oboch rodičov a keďže ich nemôže mať spolu, tak oddelene bez hádok je ideál. Nie je pravda, že dieťa má dva domovy atď. Domov dieťaťa nerobia majetkové veci. Rodičia robia deťom domov a je to v prvom rade o pocite, ktorý tam dieťa získa. Dieťa môže byť doma u otca, ale aj u mamy rovnako. V ideálnom prípade má na oboch stranách vytvorené základné potreby, svoju posteľ, svoje hračky, posteľ, oblečenie a toto miesto stále patrí iba tomu dieťaťu. A hocikedy sa vráti tam alebo tam, nájde svoje veci, ako ich pozná. A potom si nosí iba obľúbené veci so sebou. Striedavá starostlivosť je skvelá, len sa v nej treba naučiť žiť. Slúži najviac pre deti a vytvára zdravé väzby a vzťahy v oboch rodinách. Dieťa má právo vyrastať s oboma rodičmi. Má právo spávať u mamy a rovnako tak u otca. Chodiť na výlety, na dovolenky, alebo nerobiť vôbec nič. Dieťa nás kopíruje a učí sa do života veci tým, že pozoruje svojich rodičov. Vníma to, ako sa k sebe chováme, ako na seba reagujeme a tým si vytvára základ pre svoje vlastné vzťahy. Keď rodičia rozbijú deťom svet, deti nemajú pevný základ, na ktorom by mohli stavať. Deti nemôžu cítiť v sebe vinu za odchod otca po rozvode. Ani nemôžu chápať, prečo s ním sú iba každý druhý víkend. Alebo iba cez deň a na noc nie. Každý z nás rodičov sa inak správa cez deň, inak večer a inak na výlete. Každý z nás si túži objať svoje dieťa v spánku a ráno ho budiť do školy. Každý z nás sa chce podieľať na robeni úloh, úspechoch v škole a vidieť, aké má vzťahy naše dieťa s kamarátmi. Ani jeden z rodičov nemá väčšie právo na dieťa ako ten druhý rodič. A dieťa nás potrebuje oboch. Keď mu nebudeme ubližovať, ale ľúbiť, ono nám to všetko vráti. Striedavka je výborná a dôležitá pre zdravý vývoj detí. Jej hlavnou súčasťou je veľká dávka trpezlivosti, rešpektu a komunikácie. A žiadne násilie. Ani alkohol.
Význam rodiny a podpora občianskeho združenia Návrat
Rodina je optimálnym prostredím, v ktorom môže dieťa dozrieť v plnohodnotnú a zodpovednú bytosť, o čo sa dlhodobo snaží občianske združenie Návrat. Na realizáciu systémových zmien však potrebovali partnera. Marek: V rokoch 1999, 2000 sme programovo hľadali strategického partnera, s ktorým by sme mohli vytvoriť dlhodobý vplyv, komplexne meniť veci v prospech rodinných modelov starostlivosti o opustené deti (okrem pomáhania konkrétnym opusteným deťom). V roku 1999 vznikli dokumentárne filmy, ktoré zohrali dôležitú rolu ako komunikačné nástroje pre budúce roky, v 2001 sme natočili už v rámci spolupráce s Kontom Globtel ďalšiu sériu filmov (Ne)chcené deti. Od vzniku Návratu sa snažíme o dlhodobé vzťahy pre deti, ale dlhodobé pracovné vzťahy potrebujeme mať aj my. Zo strany Konta Globtel bolo zrozumiteľné, že ani oni nemyslia spoluprácu jednorazovo a z roka na rok sa zmysluplnosť partnerstva potvrdzovala. Aj po rebrandingu na Orange spolupráca pokračovala až do dnešného dňa.
Andrea: Prácu Návratu si nemierne vážim. A nielen preto je naše partnerstvo je jedno z najdlhších partnerstiev korporátnej nadácie a mimovládnej organizácie na Slovensku. Novátorský prístup k dôležitej téme a autentická snaha priniesť systémové riešenie nás uisťoval, že dlhodobá podpora tejto myšlienky má zmysel. Návrat postupne, trpezlivo a veľmi otvorene formuloval presvedčenie, že RODINA je optimálnym prostredím, v ktorom môže dieťa dozrieť v plnohodnotnú a zodpovednú bytosť. RODINA, nie INŠTITÚCIA (detský domov) je priestor, ktorý poskytne dieťaťu lásku, prijatie, pocit bezpečia a istoty. MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY majú rozhodujúci význam pre kvalitu života. Dieťa potrebuje vyrastať s rodičmi - či už sú to rodičia vlastní alebo náhradní. Aj vďaka našej finančnej podpore sa Návratu podarilo nielen zvýšiť povedomie o téme náhradného rodičovstva, ale dosiahli sa aj systémové zmeny, kedy si čoraz viac detí nachádza svoje náhradné rodiny.
Marek: Zmeny v systéme sú behom na dlhú trať, dlhodobé partnerstvo Návratu a Nadácie Orange zohralo dôležitú rolu, pretože sme mohli robiť veci komplexne, nielen na jednej úrovni, nielen praktickú pomoc deťom, rodinám, ale mohli sme tému advokovať a mediálne komunikovať. V rámci spolupráce sme urobili niekoľko sérií kampaní o rodičovstve a náhradnom rodičovstve. Darilo sa vďaka tomu meniť verejnú mienku v prospech rodinných modelov starostlivosti o opustené deti. Nebola rozvinutá náhradná osobná starostlivosť, deti boli umiestňované primárne do detských domovov, dnes sú oslovovaní ako prví starí rodičia a iní príbuzní. V takýchto rodinách dnes vyrastá okolo 4000 detí. V pestúnskych rodinách je dnes okolo 1500 detí. V 90.
Ľubica: Návrat organizuje pobyty a akcie pre náhradné rodiny, ale aj rodiny v ohrození už od svojich začiatkov a túto finančnú podporu využijeme práve na ne.
Ľubica: Pobyty organizujeme tak, aby sa tam spojili 3 zložky - poradenstvo, vzdelávanie a oddych. Ich význam je v tom, že rodiny sa spolu stretnú a môžu sa zoznámiť a zdieľať so svojimi skúsenosťami a otáznikmi. Pre deti v adopcii alebo pestúnskej starostlivosti je veľmi významné, ak majú kamarátov, ktorí tiež nevyrastajú vo svojej pôvodnej rodine. Vytvoria si tu aj dlhodobé vzťahy, rozumejú si v niečom viac ako s inými deťmi.
Ľubica: Rodičia si od detí potrebujú aj oddýchnuť a mať priestor na svoje vzdelávanie alebo zdieľanie výchovných situácií, takže časť programu je vždy oddelená a s deťmi pracujú naši kolegovia alebo dobrovoľníci. Je tam miesto na pohyb, šport, tvorenie aj terapeutické aktivity.
Andrea: Do Vianočného fondu pomoci sme vložili 25 000 EUR. Toto číslo súvisí aj s tým, že spoločnosť Orange, zakladateľ Nadácie, slávi tento rok 25 výročie. K pomoci môžu prispieť aj jeho zákazníci O zaslaním ľubovoľnej SMS na krátke číslo 808. Prispejú tak 1 eurom, ktoré Nadácia Orange znásobí rovnakou sumou, a to až do celkovej sumy 10 000 EUR.
Význam rodiny pre dieťa a jej vplyv na jeho vývoj
Mnoho ľudí si v dnešnej dobe vôbec neuvedomuje aký dôležitý význam má domov pre dieťa. Domov je rodina, tí najbližší, ktorí poskytujú dieťaťu všetko potrebné pre správny fyzický, psychický a sociálny vývoj. Mnohým vôbec neprekáža, že sa vytráca skutočný význam rodiny. Mnohokrát sa stretávame s názorom - veď dnes je taká doba. Nikdy by sme nemali zabúdať aké dôležité je „postaviť sa za rodinu“, pretože je tým najdôležitejším miestom, ktoré dieťa od narodenia má. Správanie sa členov rodiny a výchova sú dôležité, aby sa dieťa dokázalo o seba v budúcnosti postarať. Primárna rodina nesmierne vplýva na celkový vývoj. Dieťa vníma svojich rodičov ako vzor a veľmi intenzívne vníma čo sa v rodine deje, ako sa členovia rodiny správajú. Rodina pomáha dieťaťu sa správne začleniť do spoločnosti, osvojiť si kultúrne zvyky, hodnoty, učí sa tolerancii, ale i tomu, ako zvládať svoje budúce problémy, konflikty so svojimi priateľmi, partnerom a rodičmi. V každej rodine je normálne, že sa v nej prežíva „vojna“, alebo „mier“. Dôležitou súčasťou pre správne fungovanie rodiny je mať jasne stanovené pravidlá, a tie vzájomne dodržiavať. Okrem pravidiel má mať rodina aj svoje rituály, ktoré sú jedinečné. Ako vítajú rodičia svoje dieťa, keď sa vráti zo školy? Ako naopak víta manželka svojho manžela? Aký spôsob výchovy je ten správny? Často si pri výchove položíme túto otázku. Z detstva si každý z nás odnášame určitý spôsob výchovy, hodnoty, zvyky, spôsoby riešenia problémov, ktoré nám odovzdali naši rodičia. Ak je dieťa neposlušné mali by sme si položiť otázku „prečo je to tak?“ a skúsiť pátrať po odpovedi. Pre správnu výchovu je podstatné, aby dieťa pochopilo, čo znamená ÁNO - NIE. Nie je nutné, aby sa dieťaťu všetko dovolilo, len preto, aby bolo spokojné. To isté platí i pri rodičoch, ktorí sa nevedia dohodnúť na výchove, kde matka tvrdí jedno a otec druhé. Dieťa je zmätené, nevie koho má poslúchať a čo je správne. Domov musí byť pre dieťa miestom, kde sa cíti spokojné, kde cíti pevný prístav. Skutočným prístavom je rodina, ktorá svoje dieťa miluje.